Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Matusko
 Dagmar   13.12.2010   21:14:07 
 RE: pre vsetky mamicky a Denisku
 zuzana+peto   14.12.2010   06:30:11 
 RE: pre vsetky mamicky a Denisku
 Radka   14.12.2010   08:32:33 
 RE: pre vsetky mamicky a Denisku
 zuzana+peto   14.12.2010   06:36:59 

  Titel : RE: pre vsetky mamicky a Denisku
Autor: zuzana+peto  ()     Datum:  14.12.2010 06:30:11

Dakujem Dagmar, ze si spomenula aj Sofinku, ze na nu myslia aj ostatne maminky. Dakujem vsekym maminkam Tebe, Radke, Gabike, Lenke, Sakti, Barborke, Erike, druhej Lenke a vsetkym na ktorych som zabudla. Ste ako moja druha rodina. Dakujem, ze na nas myslite a spominate aj nasu lasenku Sofinku vo svojich prispevkoch. Aj ja myslim, na vase deticky, na vsetkych anjelikov. Velmi mi pomaha, ze sa mozem s Vami podelit o svoju bolest, ze v tom nie som sama, ze je vela mamiciek, ktore prezivaju tu ukrutnu a neznesitelnu bolest ako ja. Vy ma viete najlepsie pochopit, lebo ste si prezili to iste. Aj ked Vas nepoznam mam Vas velmi rada. A dufam, ze si raz budeme pisat aj na inych strankach ako je modry konik a podobne. Dakujem Deniske z celeho srdca, ze zalozila tuto stranku. Stranku, ktora pomaha nam mamickam posunut sa dalej vo svojej bolesti a smutku zo straty nasich najvacsich pokladov, nasich milovanych deticiek.Mne osobne to velmi pomohlo, a lutujem, ze som nenabrala silu napisat este skor. Spociatku som si len pribehy citala. Az neskor som dokazala napisat.Clovek sa nemoze uzatvarat do seba, musi o tom rozpravat a rozpravat. A s kym ? No s tymi ktori si svoje prezili, ti to vedia pochopit najlepsie, vedia , co citim, momentalne prezivam, poznaju tie strasne prebudenia, ze to nebol len zly sen, a predsa nebol, tie zaspavania s prianim krasnych snickov nasim anjelikom a s tuzbou, ze ked sa rano zobudime, bude vsetko inak, ze tu nase deti budu, ze sme si to uz odzili, ze sa zobudime do krasneho rana a nase dietatko bude pri nas lezat, ze nas zobudi jeho plac......... Zuzana

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: