|
Titel : RE: Ahoj môj milovaný synček..
|
Autor: Ivanka a Radko
()
Datum: 27.01.2011 14:02:31
Ahojky, neviem, bolo to také rýchle.Jedného dňa som začala krvácať ale len mierne, tak som išla k lekárovi do Nemocnice.Tam mi zistili, že mám placentu spadnutú úplne dole.Vraj mám ležať a nohy mať zdvihnuté, lenže oni ma poslali domov a samozrejme človek aj navariť musí, aj prať a aj na wc mu treba.Takže vkuse sa ležať nedalo, kedže som bola sama doma.Až prišlo k tomu, že behom dvoch týždňov som dostala večer kontrakcie.Nevedela som najprv o čo sa jedná, zehotná som bola prvý krát a tak som bola celú noc hore kôli bolestiam, ktoré som kontrolovala boli každých 5 minút. Skoro ráno som išla do nemocnice, vraj zo mňa ráno vyšlo trochu plodovej vody, okamžite ma dali na vozík a do izby ležať.Nemohla som ísť ani na wc.Žiadny pohyb tri dni, nohy nadvihnuté.Krvácanie bolo stále mierne.Bolesti pomaly ustupovali, v pondelok cez deň som už nemala nič, žiadne bolesti, myslela som na to najlepšie.Až prišiel večer, ukrutná bolesť do bruška, asi 7 krát som zavolala sestričku, nakoniec zo mňa vytiekla plodová voda.Tri dni ležania a nič nepomohlo.Myslela som si, že už je všetko v poriadku, že sa to podarilo.No to bol ten osudný deň.O pol tretej ráno mi lekár malinkého vybral na izbe na posteli.Bola som sama, teda pár hodín bo museli kôli mne jednu slečnu vysťahovať z izby.ani mi ho neukázal,možno je to aj lepšie, že som ho nevidela, ale niekedy toho aj ľutujem, že mi ho neukázal.Nevnímala som čo sa deje, bola som taká unavená z tých bolestí, že som ani len netušila resp. som si to nechcela priznať, že prichádzam o dieťa.Až na pooperačnom, keď som sa prebrala.Rozplakala som sa, dostala som niečo na ukľudnenie asi bo behom chvilky som zaspala.Bol utorok, ostala som tam jednu noc a vypýtala som sa domov, nevydržala by som tam, ani posteľ mi neprevliekli ako bola od krvi, len mi tam prehodili krížom plachtu aby som tú krv nevidela.Toto je mlj príbeh, niekedy sa aj treba vyrozprávať, človeku to pomôže, trošku som si zase poplakala, ale už je lepšie, teraz myslím na toto bábo, postúpili sme trošku ďalej ako s tým prvým, tak veríme, že Alexko drží nad ním ochrannú ruku a zvládneme to dokonca..
|
|
|
