|
Titel : RE: Ahoj môj milovaný synček..
|
Autor: Ivanka a Radko
()
Datum: 29.01.2011 12:30:39
Ahojky Zuzka.Momentálne čakáme bábo.Preto sa aj obávam či to tentokrát dopadne všetko tak ako by malo.Vraj tá diagnóza čo som mala ja placenta praevia je jedna z diagnóz, ktoré nie sú také časté, je to vraj raz za 100 tehotenstiev.To už človeka aj doslova naštve, že prečo akurát ja, prečo sa vôbec niečo také deje.Každopádne moje dieťatko nežilo po vybratí z bruška.Moje malinké sa zadusilo ako mi vytiekla plodová voda, v okamihu mu prestalo biť srdiečko.Keď si na to spomeniem, je to ako včera čo sa to stalo.Budem to mať navždy v pamäti.Vraj som vtedy stratila tiež veľa krvi, dostala som lieky na laktózu aby sa mi mlieko nespustilo a nejaké antibiotiká bo mi stúpla teplotam po príchode domov som bola ešte mesiac na Pn-ke.Už som sa pýtala do roboty, bolo to o nervy.Od priateľa som dostala malého zajačika, vraj mu to poradili v nemocnici lekári. Tak mi kúpil maého králika levíka.On mi pripomína ten čas.Dostala som ho v deň keď som prišla domov z nemocnice.A v nemocnici plyšového psíka v deň keď som prišla o malého.Priateľ mi ho podal a povedal toto je Alex. Priateľ bol veľmi silný pri mne, neplakal vôbec, skôr bol z toho mrzutý a rozčúlený.No viem, že plakal keď bol sám doma, sestra mi to prezradila, že spolu telefonovali a veľmi plakal. Vždy bolo jeho snom mať prvorodeného syna a ja som mu to nesplnila..:( Horšie je to, že niekedy si to dávam za vinu..Bojím sa o toto dieťatko, ak by sa mu malo niečo stať, neviem či by som to už zvládla...
|
|
|
