|
Titel : Jazmínka
|
Autor: Diana
()
Datum: 17.02.2011 16:45:27
Ani neviem ako mám začať, prečítala som si vaše príspevky a poplakala si pri nich.
Tak veľmi sme sa s manželom tešili, čakali sme druhé bábo - dievčatko, čo sme sa dozvedeli 14.12.2010 na ultrazvuku v Košiciach /v 21tt/. Vyšli nám zlé AFP testy, tak sme išli na USG do Koších, kde nám potvrdili, že čakáme zdravé dievčatko. Amniocentézu sme odmietli, nakoľko sme si nevedeli predstaviť vzdať sa bábätka, keby nebolo v poriadku.
Začalo sa to koncom januára chrípkou, ktorá vyzerala byť v pohode, v stredu som bola u obvodnej, popočúvala ma, dala mi Bioparox, na teplotu paralen. Teploty však už vo štvrtok vystúpili na 38,2 čo sa mi už nezdalo, v piatok mi už bolo lepšie, no v sobotu sa to pohoršilo, začala som silno kašľať, dokonca aj krv. V pondelok 31.januára som išla ku obvodnej, povedala mi že sa jej to nepáči, poslala ma ku pľúcnej a tá mi povedala že mám zápaľ pľúc a okamžite mám ísť do nemocnice. Do utorka rána som však už malinkú necítila, len slabučko, čo boli asi len pohyby čriev. V utorok - najhorší deň v môjom živote mi pani doktorka v nemocnici odporučila ísť na gyndu, aby sme dohodli ktoré antibiotiká by boli vhodné pre mňa aby neublížili Jazmínke. Na sone nastal hrozný okamih ktorý trval pre mňa celé hodiny, hoc bol krátky, doktor zavolal druhého doktora, a oznámili mi spolu, že maličké nemá akciu srdiečka. Bolo to presne v 28 týždni tehotenstva. Svet sa mi zrútil v okamihu, nechcela som tomu uveriť. Zároveň mi povedali že maličké musím porodiť, že si mám zbaliť veci na internom a prísť porodiť moju Jazmínku a potom budeme riešiť zápaľ pľúc. Po predchádzajúcich negatívnych skúsenostiach som však odmietla hospitalizáciu v našej pôrodnici a išla som do Bratislavy, kde som 2.2.2011 porodila vyvolávaným pôrodom našu Jazmínku. Skoro mi puklo srdce, tak veľmi to bolelo, no hlavne psychicky. Nevedela som porodiť placentu, tak ju horko ťažko vytiahli. Manžel bol až na samotný pôrod pri mne, bol mi veľkou oporou, za čo som mu nesmierne vďačná. Placenta bola vraj malá a nie celá tak o jednej poobede ma čistili. Potom v piatok ma prepustili z nemocnici domov. V pondelok pľúcna doktorka skonštatovala že zápaľ pľúc sa zhoršuje, znovu som skončila v nemocnici na kyslíku a antibiotickách s podozrením na pľúcnu embóliu a antikoagulačnou liečbou. Nakoniec som to nejako dobojovala a síce som veľmi chcela ísť za našou Jazmínkou, ale ostala som tu pre nášho prvého synčeka Riška a nášho tatina. Niekedy sa pýtam prečo nevedia liečiť v nemocnici aj dušu? Prečo? No čas vraj všetko vylieči, momentálne mám však len pocit, že tá bolesť je v srdci čím ďalej väčšia a väčšia a argumenty typu, či som sa radšej chcela starať o postihnuté dieťa neobstoja. Dnes by som sa mala po 2 týždňoch od pôrodu dozvedieť čo sa vlastne stalo, tak som veľmi zvedavá, aby sme aspoň počuli pravdu.Ďakujem za túto stránku, je tu kopec skvelých ľudí, ktorí to nemajú v živote na ružiach ustlané. Dnes si už viem vážiť čo je to mať zdravé dieťatko.Diana
|
|
|
