|
Titel : RE: chlapečci
|
Autor: Jana
()
Datum: 15.04.2011 23:53:30
Ahojte, roztrhane srdce..mozno klise ale ja som to po Ondrikovi citila.. Vyrvana polovica srdca. Celu tu chybajucu cast som citila. Jedna cast odisla vtedy nevedno kam s nim.. Polovica mi ostala aby si to tu pekne odtrpela. S nim odisla cast mna. Ta lepsia. Odisla vtedy cela moja buducnost matky. To co som myslela, ze bude/je zrazu nie je.. Tych par buniek co sa premenilo na krasne dieta, tak ako prislo tak odislo.. Malo som si zivot vazila? nemyslim si.. stale to nechapem.. Bola som predtym lepsim clovekom, bola by som dobrou mamou.. viem to, to som dlhy cas chcela. Milovala som svoje dieta. A laska stale ostala. Ale napriek bolesti ak si mam vybrat, radsej tato bolest ako Ondrika vobec (9mesiacov v brusku + 22 dni na svete) nepoznat. Ukazal mi najvacsiu lasku na svete. Neviem co ma zivot pre mna pripravane, a ci vobec nieco.. stale sa to nejak vlecie.. Moje "anjelikovske rovesnicky" uz maju druhe deti, alebo cakaju.. a ja? Zatrpknuta nestastna.. nahnevana a stale horsia... preco? nerozumiem nicomu.. A zajtra zacne dalsi den.. A zase vstanem.. novy den.. NO nic.. zatat zuby, usmev a ide sa dalej.. zivot ide dalej.. Milujem svoje dieta, za to ze bolo so mnou aj ked len tak kratucko.. je mi luto ze som ako matka zlyhala, ze som ho neochranila, ale Boh Osud alebo Hviezdy alebo ktokolvek to chcel inak a uz to nezmenim..
Milujem ta Ondrik, nikto nikdy nebude ako ty. Navzdy budes jedinecny.. Navzdy budes ten co mi ukazal ako viem lubit.. Lubim ta a Chybas nam
|
|
|
