|
Titel : RE: nezvladla jsem to
|
Autor: Jana
()
Datum: 24.06.2011 19:57:42
Ahoj Sakti.. To je dan, zato ze zijeme dalej "normalne". Museli sme sa to naucit, hoci sme nechceli, prestali sme plakat.. Neda sa vecne smutit, treba zit, hlavne ak mas dalsie deticky. No a potom to raz za cas pride.. Ta bolest co sa ti usadi na hrudi.. Len kvilit, kricat na okolity svet, ktoremu uz ani neukazujes svoj smutok, to ze este stale neprejde dna aby si na svoje anjelikovske dietatko nemyslela.. Vsetka ta snaha zit normalne a zmierene vyjde navnivoc a teba to chyti.. Nepomoze nic, len si to odzialit... a u teba to asi bolo jasne, jednak oslabene telo, a to ze manzel za teba prevzal povinnosti - zrazu si sa mohla sustredit len na svoju Rozarku a bum.. Mali by sme uz krasne dvojrocne deticky.. Stale sa pytam preco nemam Ondrejka pri sebe... Stale mi chyba, len uz viem ze to nezmenim.. A ani mi nikto neda odpoved..
Sakti, zvladnes to.. vsetko znovu zvladnes, tvoje baby ta budu potrebovat, nastartujes sa a pojdete zase dalej, lebo musite.. Prajem ti skore uzdravenie a skory usmev na tvari, co ti vycaria tvoje Babule. J.
Ondrik, velmi ta lubim a dufam, ze ty to vies. Lubim Ta synacik a chcela by som ta mat velmi pri sebe. Velmi. Lubim ta slniecko moje
|
|
|
