|
Titel : už nie je...
|
Autor: Zuzana
()
Datum: 15.09.2011 21:35:13
Niečo odišlo.. Niečo nepoznané..
Niečo, o čom sme veľa nevedeli, do istej mieri sme sa toho aj báli.. Ako to zvládneme? Ešte nikdy pred tým sme to nezažili.. No je to tu.. Zrazu, z ničoho nič, stane sa to.. Stáva sa to každý deň, každú hodinu, každú minútu.. Bábätká sa rodia všade na svete. A nech je strach rodičov akýkoľvek, každý to dokáže zvládnuť.. Vychovať dieťa nie je ľahké. Ešte ťažšie je byť dobrým rodičom, no každý to chce a snaží sa o to.. Aj keď je dieťa chcené a akokoľvek vytúžené, nastanú obavy, či to zvládneme. No matke stačí chytiť sa za brucho – akýsi domček pre dieťatko – a vie, že všetko bude dobré, všetko zvládne.. Nie, nebude najlepšia matka na svete, nebude bezchybná, bude robiť chyby, so svojím dieťaťom sa minimálne stotisíc krát poháda, no napriek tomu – všetko bude dobré.
Zrazu budú traja. Ona, on a dieťatko. Bude nás o jedného viac. Nie na víkend, nie na týždeň, na stálo.. Bude tu s nami, bude náš ,,člen“. Drobček, Krpec, Fazuľa.. Nazývame ich každý inak.. Všetko máme v predstavách, ako ho kúpeme, prebaľujeme, hráme sa s ním, smeje sa..
No zrazu....
A je to preč.. Všetky tie krásne predstavy.. Nie predstavy, veď to mala byť skutočnosť, to bola istá vec!
Všetko je preč.. Už je len tma. Žiadne šťastie, žiadna radosť.. Už nie je život. Nežijem, prežívam. Každý deň prejde, tak ako ten predošlí. Chodím do práce, veď jesť sa musí.. Usmejem sa na ľudí, keď to čakajú, keď sa to patrí.. Na sviatky vyzdobím byt, veď treba.. Všetko robím preto, lebo to treba, musí sa to.. No už nič nie je také, ako bolo pred tým. Už nikdy nebudem bezstarostne šťastná. Už nikdy.. Nie za to, že nechcem, ale preto, že neviem.. Chcela by som, veľmi by som chcela.. Tak veľmi.. No nedá sa..
|
|
|
