|
Titel : RE: jarmilka
|
Autor: vali
()
Datum: 16.01.2012 14:35:29
Alenka, velmi velmi s Tebou sucitim...a veru, aj ja som mala chvile, ze najlepsie skocit z okna...ale zostala vo mne stiepka zdraveho rozumu a nestalo sa tak...prosim Ta, nerob to ani Ty...Jarmilka by na Teba nebola hrda...matky vzdy znasaju ten najvacsi podiel smutku, dietatko bolo v nas, rastlo v nas, spolu sme dychali, papali, spinkali, v jednom tele...
...a do konca zivota budeme nosit krasnu a bolestnu spomienku na nase predcasne stratene deticky.
Poplac si, to chvilu pomaha, aj ja si este veru poplacem a je to uz cochvila pat rokov...vedz, ze zivot je v istom zmysle neznicitelny a aj s takouto ranou sa da dalej zit...aj ja som sa naucila...ale si stale hovorim, ze bohuzial som sa naucit musela a obcas, ked sa zamyslim, mam vycitky svedomia, ze sa este mozem tesit zo sveta, ked som stratila moje prvorodene dietatko. Je to velmi tazke. Ked Ta to potesi, stretnete sa, ale to bude este dovtedy dlho...Este prezijes krasny zivot (prajem Ti) a budes jej moct vypravat...Budes jej stopu a spomienku dalej nosit na zemi a kym zijes, toto puto medzi Vami bude existovat. Prajem vela sil a drzim palce.
|
|
|
