|
Titel : RE: jarmilka
|
Autor: barbora a roman
()
Datum: 18.01.2012 17:17:33
alenka, poznam dobre ten pocit sebaobvinovania.moja linduska bola zdrave, krasne a nesmierne inteligentne babo. ale stalo sa nam nestastie a pocit viny ma bude prenasledovat uz navzdy. pretoze som zlyhala a neustrazila som si ju.a s tym budem zit do konca zivota. ja uz nikdy nebudem stastna tak, ako som bola dovtedy. teraz casom aj ked sa usmievam, je v tom usmeve aj kus bolesti. nie len smutok za liluskou, ale aj bolest, ze kvoli mojmu zlyhaniu trpia vsetci ti, ktori ju milovali.bolo nam povedane, ze mozno keby sa nase dievcatko prebralo, malo by poskodeny mozog.a mne to v tej chvily bolo jedno. bola som presvedcena, ze aj tak chcem, aby ostala so mnou.ale to bola len velmi malicka nadej. obcas si to skusam predstavit.. pytam sama seba, ake by to bolo, co by bolo...ak by som ju nepustila do neba...... alenka, neobvivuj sa, neurobila si nic zle. nemozes za to, ze tvoja jarmilka bola chora. nemozes uvazovat tak, ze si sa rozhodla nespravne a ver mi, ze ta za toto odsudzovat nikto nebude.mozno by sa jarmilka velmi trapila, mali by ste to v zivote tazke obe. mozno by bol jej zivot kratucky a bolestny.mysli na to, ze je na oblaciku stastna s malymi anjelikmi. ved tolko ich tam je....lubim ta, liluska, dievcatko moje..
|
|
|
