Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
Ahoj Lenka nemozes sa odcudzovat zato ze si sa rozhodla preto aby Viki sla do nebicka.Ak vies ze by malickej zdravie nesluzilo a trapila by sa cely zivot nebolo by to dobre.Co sa tyka kamaratky mozem Ti len povedat mna nevedela pochopit rodine samozrejme cest vynimkam ze mi zomrela malicka v brusku v 38 t vinou lekarov.Takze ak kamaratka sa Ti odvracia chrbtom a nazyva ta vrahom nieje kamaratka.Rozhodla si sa tak pre Vas oboch ze je to spravne.Malicka Viky sa na vas nehneva; lubi Vas.Zapal jej sviecku na cintorine; skus omsu; porozpravaj sa s knazom.Mne toto pomohlo.Aj pri spovedi som plakala ako male dieta.Ten pocit ked stratis babo s nezodpovednostou lekarov; s nahlych pricin ci pripadne zdravotnym postihnutim je velmi tazke.Samozrejme tie mamy co to nezazili nikdy nevedia aka je to bolest az kym sa neocitnu v takej situacii aku sme zazili my. Nase deticky su stale s nami.Je pri Vas.Je Vasim anjelom.Ked kamaratka nestoji o priatelstvo tak nechaj tak...mozno sama raz pochopi ze odcudzovala ta za nieco co nemala.Netrap sa. Drzte sa.Modli sa nech Vam pribudne drobcek zdravucky.Hovori sa ze cas vsetko lieci...a asik je to aj pravda ale spomienky bolave ostavaju ako keby sa to stalo vcera..pa
