|
Titel : RE: Dvojnasobny smutok
|
Autor: Kalja
()
Datum: 26.08.2014 07:40:22
Ahoj Lenočka,
celý život sa riadim heslom, nečuduj sa druhej biede a druhému smútku, keď nevieš, čo ťa čaká. Kto sme my, aby sme mohli odcudzovať a posudzovať konanie druhých? My sme na to príliš malí, a to by si mohla uvedomiť aj tá tvoja v uvodzovkách kamarátka. Nám keď zomrel malý, sme prečistili svoje okolie od takýchto typov ľudí, a až vtedy som zistila, že sme boli obklopení falošnosťou, a nesprávnym typom ľudí. Teraz som už opatrná, som obklopená milujúcimi ľuďmi, pri nadvazovaní nových priateľstiev som už obozretná, a spolieham sa na rodinu. Na tú najbližšiu, pretože oni pri mne pevne stáli a stoja. Aj ja som zažila od jednej úžasnej osoby vetu: A to si nemohla ísť k doktorovi skôr? No, nemohla, pretože nebolo s čím, a zomlelo sa to v priebehu jednej noci. Veľmi ma to pichlo pri srdci, ale urobila som hrubú čiaru, a zabudla na tú osobu. Lenočka, drž sa, skús preklenúť to obdobie, ja viem, že je to ťažké, ja ani neviem, ako prebehol a uplynul prvý rok od smrti nášho anjelika, mám taký pocit, ako by som iba existovala, a ľudia okolo mňa žili, ako by som spala, a pozerala na tých, čo sú šťastní. Držím palce a bozkávam.
Adriánko, veľmi ťa ľúbime, dávaj pozor na nás a svojho bračeka Šimonka. A dávaj prosím pozor aj na svojho uja, ktorý bojuje z celých síl so strašnou chorobou. Veľmi ťa ľúbime bobáčik náš najkrajší.
|
|
|
