|
Titel : Prešli 2 roky....
|
Autor: Denisa
()
Datum: 29.06.2003 15:57:31
Ahoj Jarka
Ani nevieš ako veľmi ma teší, že i Tebe stránky Anjeliky priniesli trochu pochopenia a opory do života, je to vždy pre mňa taká krásna odmena za ich tvorbu. Na to tie stránky sú tu, aby pomohli rodičom v ich tak ťažkých chvíľach a taktiež dodali odvahu do ďalších dní a pomohli sa nevzdávať a ísť ďalej i napriek ťažkémá úderu od života.
ďakujem za opýtanie, darí sa mi celkom dobre. Pomaly ale isto sa učím ako každá
"anjelikovská maminka" žiť ďalej a nevzdávať sa. Po strate Vivienky mi bolo na zbláznenie ťažko, aj najmä preto, že som dovtedy o ničom podobnom nepočula. Cítila som sa za všetko vinná, že som niečo zanedbala, že som nepomohla svojmu dieťatku v čas prísť na svet, bolo to príšerné obdobie, samé sebaobviňovanie, pocit zlyhania na celej čiare.... Taktiež som nikde nemohla nájsť žiadne informácie o niečom podobnom, čo som prežila, človek bol tak na všetko sám, od lekárov žiadneho vysvetlenia na otázku prečo (ktorá už zostane vo mne navždy nezodpovedaná) ? jediná odpoveď bola - proste sa to stáva.... Len za podpory manžela, sestry, rodičov a nesmierne skvelej kamarátky, ktorú som mohla spoznať práve za pomoci týchto stránok, sa mi darilo malými krôčikmi napredovať dopredu a nepoddávať sa. Ako i iné maminky majú ťažké skúsenosti aj ja som často zažila reakcie: však sa nič nedeje, ešte budete mať deti, ste ešte mladí...., lepšie že sa to stalo teraz ako keby dieťa žilo...., doslova (prepáčte mi za výraz) hlupáci, veď Vivien žila i keď ju oni nemohli spoznať....
Pozitívneho v mojom živote sa stalo toho dosť veľa, najmä ma teší, že sa pomaly ale isto prelomil ten nesmierny tabuizmus a naše detičky už nemusia upadnúť len do zabudnutia. Veď nás sprevádzali určitý úsek života a pre mňa bolo moje tehotenstvo jeden prenádherný úsek života, na ktorý stále veľmi rada spomínam. Z toho strašného šoku nazvem to "nič nerobenia" ma vytrhla do reality moja práca, ktorá sa dá povedať, je z časti i mojim koníčkom. A človek tak nejak musel ísť ďalej, prepracúvať dennodenne svoj smútok a vnútornú prázdnotu. Ty si však Jarka pod pozitívnym určite myslela aj, či neočakávame naše ďalšie miminko, toto pozitívum:) sa ešte zatiaľ neuskutočnilo, ale veľmi by sme si to raz, keď nadíde ten čas, želali. Strach je i u mňa nesmierne veľký a ešte stále si neviem predstaviť ako mám prežiť moje druhé tehotenstvo, veľmi obdivujem každú mamičku, ktorá to zvládla. Pevne verím, že sa to podarí i mne.
Z celého srdca vás všetkých podzravuje
Denisa
|
|
|
