|
Smrť možno nazvať transformačným procesom. Pre ľudí ťažko predstaviteľný, či pochopiteľný, čo je však neraz pre naše
osobné dobro... Tento proces premeny možno zhrnúť do jednej úplne jednoduchej vety a síce: "Obliecť si iné šaty."
Moje ďalšie nasledovné riadky budú patriť práve vám pozostalým, čo ste museli dať zbohom vašim deťom. Zosnulé deti v duševnej podobe odchádzajú po smrti na jedno vskutku krásne miesto, ktoré som osobne nazvala výrazom medzisvet alebo medzipriestor. Toto miesto si možno obrazne predstaviť ako jednu prenádhernú záhradu, plnú prekrásnych farieb, kde je cítiť neuveriteľne veľa, veľa, veľa lásky. Neraz ste možno mnohí z vás dostali od vášho zosnulého dieťaťa správu, či iné znamenia (podávané najmä cez sny), ktoré často rovnako a úplne jednoducho znejú: "Mami mne je dobre, tam kde som." a tejto správe prosím verte, je pravdivou. Tým, že vám zosnulé dieťa toto znamenie podá, chce dosiahnuť, aby ste sa netrápili a dúfa, že zmeníte tok vašich ubolených myšlienok. Zosnulé deti (ich energia) čakajú v tejto záhrade alebo lepšie opísané v medzisvete na možnosť "ísť ďalej...", presnejšie opísané, čakajú kedy dozrie čas na ich ďalšiu možnú nasledovnú transformáciu, premenu. Pod nasledovnou transformáciou je myslené najmä opätovné narodenie sa, tzv. "znovunarodenie" sa do rodiny - väčšinou do tej istej rodiny, ktorú dieťa predtým opustilo. Avšak tu chcem doplniť, že sa nemusí narodiť opäť tej istej matke (žene, ktorá dieťa stratila). Pre dušu je dôležité, že sa narodí do tej rodiny - do toho istého rodinného rodu, od ktorej odišlo a v ktorom má naďalej pôsobiť svojou energiou a ktorému má svojim bytím opäť čo povedať... Prečo deti vlastne musia čakať v medzisvete, aby sa mohli opäť narodiť? Pretože k spomínanej transformácii môže dôjsť až po určitej veľmi dôležitej zmene energií. Jedná sa o zmenu duševnej energie napr. budúcej matky alebo iných členov rodiny, je to zmena, ktorá sa odohráva v prvom rade v podvedomí, zväčša dôjde k určitému poznaniu, uvedomeniu... A až vtedy, ak ku premene energií dôjde, je možné duši opäť prísť na svet (na zem) a pre ženu je až vtedy možné vôbec dieťa prijať a počať. Počas tohto "čakania", presnejšie napísané dôležitého procesu ďalšej možnej transformácie, deti často "cestujú" prechádzajú z ich medzisveta do sveta nášho, a sú akoby priťahované energiou pozostalých. Tešia sa s nami, keď máme radosť, tak ako i naša vlastná duša sa teší, keď je v harmónii lásky a radosti. Tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že len v harmónii dokáže energia v prospech všetkých krásne pozitívne plynúť a vtedy človek cíti pocit životného šťastia. No takisto znášajú spolu s nami i našu bolesť, cítia náš smútok. Vtedy sa nám snažia dať už spomínané znamenia o ich existencii, veľmi túžia potešiť našu dušu neraz rôznymi znameniami či už na zemi v nejakej podobe alebo v našich snoch. Snažia sa povzbudiť našu dušu, ukázať nám novú cestu, nájsť iný smer, zmeniť myslenie, pomáhajú pri celkovej premene napr. hodnôt, či priorít v našom osobnom živote, ktoré nás neraz dokážu i povzniesť do iných energetických sfér - čo je to najdôležitejšie a v tom je neraz ukrytý zmysel odchodu dieťaťa od svojej rodiny (zmysel smrti, zmysel mnohých zmien čo smrť so sebou prináša). Strata dieťatka má často pôsobiť ako prečistenie určitých energií, ktoré neboli v harmónii, či už u dieťaťa alebo u rodičov, či iných príbuzných. Ako i každý príchod dieťaťa pôsobí na svet, je darom Božím a každé dieťa prináša určitý blahodarný liek a určité akoby posolstvo v prvom rade rodine, ktorá ho mohla prijať. Ak energia zosnulého dieťaťa, ktorá na nás pôsobila v podobe rôznych znamení, už nemá viac vlastnej energie pomôcť nám svojou energiou, je to najmä vtedy, keď naše myšlienky, naša energia nereaguje na potrebnú zmenu. Zväčša je príčinou hlboký smútok, často všetko oťažené akoby premočené od našich sĺz, myšlienok.., vtedy sa energia zosnulého dieťaťa vracia opäť do svojho medzisveta - do prenádhernej záhrady a čerpá tam opäť novú blahodarnú energiu pre seba z tej navôkol úžasnej lásky, ktorá je tam úplne všade a vo všetkom prítomná. Akonáhle je to možné a potrebné, opäť sa vracia energia zosnulého dieťaťa meniť a pôsobiť na energie tých, ktorí to potrebujú z jeho rodiny (z jeho tzv. vlastného rodinného klanu), aby mohlo dôsť k potrebnej transformácii, na ktorú duša dieťaťa čaká. Je možné i to, že niektoré deti sa nachádzajú len v tomto opísanom medzisvete dovtedy (a nepôsobia priamo na energie pozostalých), pokým väčšinou rodičia (ale môže to byť aj niekto iný z rodiny) jednoducho nenadobudne inej energie potrebnej ku jeho transformácii. Až keď sa rôzne možné blokujúce energie vzniknuté na rôznej línii času prečistia až vtedy, keď k tomu dôjde, je možná ďalšia želaná transformácia v podobe znovunarodenia. Taktiež je možné, že niektoré duše už "nemusia", už nie je potrebná ich energia na to, aby sa opäť narodili do rodinného rodu, ktorý opustili, vtedy je pre nich možné odísť do svetla. Opúšťajú tento medzisvet a odchádzajú domov, do domovu svetla, z ktorého bola duša zrodená. Týmto koncom plného svetla a lásky môžem ukončiť moje riadky milí rodičia, milí pozostalí. Verím, že som vám týmto posolstvom mohla viac otvoriť obzor o tom, čo so sebou prináša smrť vašich milovaných detičiek. Skrz jednoduchý slovník si každý dokáže predstaviť, pochopiť viac a môže nadobudnúť istoty, že všetko i to ťažké, čo nám odchod nášho dieťatka priniesol, má svoj zmysel. Prirodzená smrť nie je čierna diera ničoty a nekonečnej straty, je to neraz svetlo, svetelný lúč potrebnej zmeny, čo má uviesť niečo do pohybu, čo je v našom bytí dôležité. S láskou a s láskyplným objatím Denisa Meditačná hudba 
|