|
Titel : RE: iniciativa
|
Autor: nina
()
Datum: 21.01.2008 13:15:38
Mila Vesna,
rada sa k tvojej iniciative pridam, tiez som psychologicka, ale v tomto pripade citovo zaujata, tiez som mama anjelika. Navyse je to veelmi nedavno, co nas opustila Leuska, takze sa zatial iba zviecham...
Ale poznam to, co popisujes, okolie uz so mnou nechce hovorit o tom, co sa stalo, lenze ja stale rozmyslam iba o tom, dalej: neznasam navstevy u lekarov, na uradoch, kde to musim stale znova vysvetlovat, oznamovat, vzdy sa bojim ich reakcie...
a samozrejme mam aj zlu skusenost z nemocnice, pise tu o tom vela mamiciek, ludsky pristup bolestne chyba! My sme boli v Motole, viem ze tam zachranuju deticky kazdy den, ale mozno prave preto nedokazem pochopit, ako im moze prejst taky necitlivy pristup!
My sme najprv netusili, ze je na tom nasa dcerka tak zle, ale ked zacali hovorit o tom, ze pojde na JIPku, kam ja nemozem ist s nou, zacala som plakat. Potom zacal kolotoc vysetreni, pricom nas stale doslova hnali chodbami, museli sme nasu sesttyzdnovu dcerku stale vyzliekat a obliekat, jedna sestra ma dokonca pleskla po zadku, aby som jej uhla, miesto toho, aby ma poziadala, potom nas hospitalizovali na izbe, kde nebolo vobec ziadne miesto, zachod na nasej izbe bol jediny funkcny pre cele oddelenie, moj muz s nami mohol este chvilku byt a tak sa s Leuskou hral na posteli, naco prisla sestra a nakazal mu vstat, ze to je zakazane, ale kedze on je Nemec, tak to odmietol a vtedy zacal uvazovat aj o inej nemocnici, ale na to uz bohuzial nebol cas, ked som plakala, kricala na mna sestra, ze nech si nemyslim, ze je moje dieta na tom najhorsie a takto mozem pokracovat aj dalej,
no na druhy den pri operacii dcerka zomrela a ked sme poziadali, ci by sme ju mohli este vidiet, bol primar uprimne prekvapeny a zacal protestovat, no my sme na tom trvali, tak sme na to mali par minut v marnici, bolo to neskutocne, ako v sne.
Chcela som vybehnut hore za tou hlupou sestrou a vynadat jej, ale predstavila som si, ze si mozno potom zlost vyleje na inych detoch, tak som to nechala tak. Ale nieco by sa s tym malo robit, s tym suhlasim, a keby som nebola v takej krize, uz by som s tym nieco robila, ale my sme obidvaja s muzom ako zmrazeni, stuhnuti, nevieme "kudykam"...
Ako som uz pisala, rada tvoju iniciativu podporim, myslim ze je to dobry napad,
Nina
|
|
|
