|
Titel : RE: iniciativa
|
Autor: ALENKA
()
Datum: 25.01.2008 22:33:06
ja sa k vam pridam s mojim zazitkom.V juni 2007 nam zomrela dcerka po narodeni.Zistili mi az v 32tt ze nase dievcatko ma vrodeny hydrocefalus a sance na zivot boli mizive.Jednoducho mi lekari povedali,ze nakolko mi to zistili az v siedmom mesiaci,neda sa s tym nic robit a musim si svoje dieta jednoducho vynosit,aby mi mohlo po porode zomriet.Nasa Dianka zila 80 minut.A ked som bola na tom tak zle,ze sa mi nechcelo ani zit,moj osetrujuci lekar mi povedal,ze musim povedat muzovi,aby sa nabuduce viac snazil,ked mi bude robit dieta.To mi teda v tej chvili neprislo vtipne a ani ma to nejako nepovzbudilo.Neviem,preco ale myslim si,ze ten komentar si pan Doktor mohol aj odpustit.Alebo vety typu:budte rada,ze vam umrela,ved by sa len trapila...ved budete mat este deti...atd.Naprosto s tebou suhlasim,ale zial to je v kazdom z nas-Niekto je citlivy a suciti,niekto nie... a niekto,kto nic take neprezil,nemoze pochopit pocity nas-trpiacich a smutiacich rodicov.
|
|
|
