|
Titel : RE: Pro Milenku
|
Autor: nina
()
Datum: 21.02.2008 23:13:14
Mila Milena,
niekedy mam pocit, ze cim viac citim, ze by som mala "zit", a cim viac sa okolie hlasi o pozornost, tym viac sa tuzim zavriet so svojimi spomienkami prec a nevnimat zivot. Nechcem sa do toho tlacit, aby som prestala smutit (ale ja nemam dalsie deti), myslim a verim, ze pride den, rano, kedy budem mat znova silu byt tu a teraz pre mojho muza, kamaratov, rodinu, zatial som prilis silno priputana ku svojej dcerke, spoznam to napr. podla toho, ze sa obcas strhnem s velkym strachom, ze som nieco zanedbala, ze som na dcerku Leu zabudla, co tym chcem povedat je, ze podla mna je dobre nechat spomienky cez seba plynut a sustredit sa na ne obcas naplno (to mi poradila aj Denisa a funguje to), aby si potom mohla na chvilku "zabudnut" a venovat sa detom a muzovi...
a ako su na tom chlapci? musia tiez smutit... ach je to tak tazke najst nejaky zmysel, preco zit, chapem ta, drz sa
Nina
|
|
|
