|
Titel : RE: Ondrikovi a maminkam anjelikov
|
Autor: zuzana+peto
()
Datum: 21.11.2010 06:44:29
MIla Janka, napisala si to tak krasne. Mas uplnu pravdu, ze ani smrt nezmeni nic na nasej laske voci nasim zlatym detickam.Ja som tiez strasne rada, ze tu Sofinka bola aspon chvilocku, ze som mohla s nou prezit tych krasnych 35 tyzdnov. Ze mohla kopkat a santit v mojom brusku, ze sme sa spolu rozpravali, pustala som jej melodiu z kolotocika, ktory mala mat zaveseny nad postielkou. Keby mi niekto povie popredu, ze mam nieco taketo zazit tak ju nechcem. Ale teraz ked som to vsetko prezila, znova by som ju chcela,nehladiac na bolest, co som prezila a prezivam.Ukazala mi najkrajsiu lasku na svete, materinsku lasku, to najsilnesie puto, ake moze byt.
Aj ja dakujem vsetkym mamickam, ktore reaguju aj na moje prispevky, velmi to pomaha, podelit sa o svoj zial s ludmi, ktorych postretla rovnaka strata a najvacsia strata v zivote, strata dietatka.Aj ja prajem mamickam vela sil na prekonavanie zialu a bolesti a dufajme, ze aj nam raz vyjde to slniecko spoza mrakov a budeme sa moct raz aj tesit. Musime si hovorit, co chceme, nie co nechceme,lebo zrovna to dostaneme. Pozdravujem vsetkych nasich anjelickov do nebicka. Velmi Vas lubime. Vase maminky a samozrejme aj oteckovia.
|
|
|
