|
Titel : RE: mojmu slniecku...
|
Autor: Jana
()
Datum: 22.11.2010 18:27:38
to neuponahlas.. Kazdy potrebuje iny cas.. nemam sajnu kolko to trvalo mne.. len sa to proste zmenilo. Ked zacnes vidiet Lilusku vo vsetkom krasnom okolo seba.. Ja som taky podivin, ja som sa po ceste do roboty s maly rozpravala.. keby ma niekto sledoval asi ma fakt daju zatvorit :-) Ked v mraze zasvietilo slniecko, zastala som, nastvavila tvar a nechala sa lucmi hladit, citiac ze to je Ondrejko, vietor, dazd.. vsetko krasne co ma v zivote teraz stretava je Ondrik, ked ma ospiechal taku zadumanu auto, zacala som sa smiat a povedala len Odo.. :-) Vyliezla na vylete na najvyssi vrch a rozpravala sa s Ondrejkom. Niekedy plakala, niekedy nie. Stale mam problem povedat meno Ondrejko nahlas. pri j sa mi vytvori hrca v krku. Ale niekedy len tak v aute idem a opakujem si jeho meno. Nahlas, niekedy ho kricim, niekedy mi len tecu slzy. Neviem ci je to nejaky tym masochizmu, ale ucim sa s tym ze je tu Ondrik inak zit. Nic neuponahlas, vsetky fazy smutku maju svoj cas. Raz zistis ze Lilku musis nechat ist. Ale to pride same. Ked aj ona bude vediet ze uz moze od teba odist lebo si uz dost silna ist dalej. Ju navzdy budes mat v srdiecku. MOzno ani o tom nebudes vediet ze sa to stalo. casom to zistis ze to je uz ine. Co sa tyka toho pohrebu. Clovek asi zapina nejaky automat. Na svoju ochranu, aby to prezil A jasne ze to potom musi niekedy prist. Ale zeny su silne tvory a naozej co ta nezabije, to ta posilni aj ked toto je velmi tvrda skola. Viem ze som ovela silnejsia ako som byvala a zivot ma trolilinka iny rozmer. Cas je najlepsi lekar. aj ked je to mozno len klise, ale je to tak. Vzdy je pre koho zit. A ked sa nam nechce, tak proste len preto ze musime. Drzte sa babulky
|
|
|
