|
Titel : RE: tak smutno...
|
Autor: Jana
()
Datum: 01.03.2011 20:06:56
Tiez tomu nerozumiem, myslela som ze budem pokornejsia, ale Ondrejkova smrt ma urobila ovela horsim clovekom ako som bola.. Predtym som si ovela viac vazila, zivot, ludi okolo.. Vedela som sa smiat, ludia okolo mna sa smiali, vedela som pomoct.. Teraz? Chcela som byt dora mama, ale naco to bolo dobre? len aby som videla a vedela o co prichadzam? Nikdy nepochopim.. Po roku a pol je bolest mensia, ale ta zatrpknutost.. chce sa mi kricat nad svojou neschopnostou a pri tom to mam v rukach.. kedy sa pohnem?? Nerozumiem
Ondrik, milujem ta
|
|
|
