|
Titel : RE: tak smutno...
|
Autor: Diana
()
Datum: 03.03.2011 15:33:05
Asi sa tomu ani nedá rozumieť, nie je na tom čo pochopiť, prečo niekto bez námahy má krásnu plnohodnotnú rodinku s detičkami a niekto sa môže aj zblázniť a všetka jeho snaha je akoby nekonečná. Zatrpknutosť,neschopnosť to je to čo presne vystihuje moje pocity, ktoré sú každodenné, nemenné. Najhorší je ten pocit vlastného zlyhania, nesplnenia túžby manžela mať dieťa. Je to hrúza. Včera som pozerala modré z neba a pri tom príbehu s tou pani čo mala dve dievčatá a zomrel jej syn, som zrazu mala hrču v krku, keď som počula tvoje meno. Jazmínka naša, Jasmínka, nie, nie, nie.... Tak veľmi Ťa ľúbime, prečo nemôžeš byť s nami. Prečo práve ty, bola si taká krásna, nevinná, maličká. Prečo sa nedá vrátiť čas spät, hnusná choroba si vybrala práve teba. Možno sa tomu dalo zabrániť, možno som mohla nejako zasiahnuť. Možno.... Myslíme na Teba každučký deň aj s tatkom, ľúbime Ťa z celého srdiečka, navždy budeš mať v našom srdiečku svoje miesto, ktoré už nikto nikdy nezoberie. Pá pá anjelik náš.
|
|
|
