|
Titel : RE: Proč právě já?
|
Autor: Majka
()
Datum: 07.05.2003 16:35:51
Aj ja som stratila dietatko, tiez mi hovorili, aby sme pockali pol roka. Pol roka preslo velmi pomaly - pocitala som dni kedy uz konecne mozeme zas skusat, ale akonahle nastal ten cas, dostala som strasny strach, nevedela som ho uniest a neskusali sme nic. Uz preslo dalsich 8 mesiacov a strach sa vo mne iba stupnuje. Mozno je to tym, ze moj zazitok mi vzal vsetku doveru, ze ak bude treba, tak tu vzdy bude niekto, kto mi pomoze. Nedokazem to prekonat. Uz nikdy nechcem zazit takuto stratu a tu hroznu bezmocnost a osamelost /a ignoraciu zo strany lekarov/.
Zrejme som ta vobec nepovzbudila. Skor dufam, ze niekto povzbudi mna.
Viem, ze sa strachu nezbavim. Mozno pribeh doda viac nadeje:
Moja dobra priatelka tiez prisla o svoje dietatko a po 2 rokoch znova otehotnela. Az do 7-meho mesiaca sa ani neodvazila predstavit si, ze raz budu doma traja. Ani nic nenakupovala - vsetko zariadil jej manzel ked sa uz blizil cas. Zo svojho strachu az dostala astmu a vacsinu casu prelezala v nemocnici na rizikovom. Chodila som za nou (aj ked to bolo v inom meste), dufala som, ze ju aspon takto povzbudim /snad ano/. A pred 2-ma mesiacmi prislo na svet prekrasne dievcatko - Dianka. Je to ich najvacsi poklad, vyproseny a odtrpeny. Tak sa to snad podari aj nam ostatnym.
Majka
|
|
|
