|
Titel : RE: Vzkaz od mého andělíčka Petříčka
|
Autor: anjeliky
()
Datum: 29.12.2003 16:00:49
O starnkach anjeliky viem asi mesiac a casto tam zabludim so svojimi spomienkami, s tym, ze si znovu prostrednictvom pribehov inych mamiciek prezijem svoju bolest, ktoru som tiez zazila s nasou mrtvonarodenou Milinkou, zomrelou z dovodu "praveho uzla na pupocnej snure" koncom 35 tyzdna tehotenstva. Tvoj pribeh ma zvlast zaujal z duchovnej stranky. Akoby si prerozpravala cast mojho pribehu o najdeni viery. My, co sme "produktami" socialistickeho sposobu zivota, sme vemi nemali moznmost najst vieru. A je fakt, ze materialny svet na otazku umrtia neda odpoved a najma neda utechu. Po umrti Milinky som ostala prazdna a nemala som pocit, ze toto cas zahoji. To co som citila, bola otupujuca bolest bez nadeje na zlepsenie. Ved predsa clovek nepocita s tym, ze bude pochovavat svoje dieta.
My sme sa rozhodli Milinku pochovat. Obrad sme objednali na r.k. farskom urade u neznameho kaplana. Ked sa dostavil na pohreb, poziadali sme ho, aby sa za nu modlil. Povedal, ze ked sa narodila mrtva sa za nu modlit nemoze. Ja som nebola "poriadny " krestan katolik a nerozumela som obsahu jeho zdelenia, vyvolalo to vsak u mna nevolu. Vsetko vsak zmenila jeho rec nad rakvou nasej Milinky, kde hovoril kratko, ale na jeho slova nikdy nezabudnem a som mu za ne nesmierne vdacna. Vlastne hovoril, ze je anjel, bez viny a hriechu a preto nie je dovod sa za nu modlit. Mame sa modlit k nej a nie za nu. Tiez nam povedal, ze mame anjela a asi ho potrebujeme, na kazdy pad anjel bude stat pri nas. Nedokazem to prerozpravat, bolo to vsak silne ale hlavne, pochopila som ten zmysel. Tiez som prakticky a racionalne zalozena zena a necakala som, ze viera a knaz bude to, co ma utesi. Viac na tomto mieste pisat nebudem, iba som chcela napisat, ze plne rozumiem tvojmu prispevku na stranky.
Danka
|
|
|
