| Titel |
Autor |
Datum |
|
|
Dana
|
10.10.2002 02:22:50 |
   |
RE: Deniso, mysli i na sebe!
|
|
Denisa
|
13.10.2002 16:19:08 |
|
|
Lucia
|
15.10.2002 14:22:19 |
|
|
Eva M.
|
14.10.2002 13:32:44 |
|
|
Dana
|
14.10.2002 00:55:04 |
|
|
Eva M.
|
14.10.2002 12:16:22 |
|
|
Dana
|
14.10.2002 00:31:48 |
|
Titel : RE: Deniso, mysli i na sebe!
|
Autor: Denisa
()
Datum: 13.10.2002 16:19:08
Milá Dana
ďakujem Ti za príspevok a keďže sa týka najmä mojej osoby, chcem prispieť do diskusie. Myslím, že sa nemusíš obávať negatívnych ohlasov, pretože máš v podstate pravdu. Úplne s Tebou súhlasím, že je treba žiť pre prítomnosť. človek nesmie zostať ani v minulosti, ale nesmie sa ani neustále zaoberať budúcnosťou. Pretože potom tie krásne okamihy "terajška" nedokáže vôbec dokonale vychutnať.
Ešte pár riadkov k Tvojmu príspevku:
Citát: "...........JE TřEBA ZAPOMENOUT!..........."
Už ako si sama písala zabudnúť sa nedá. Viem to ja a uvedumujú si to i všetci postihnutí rodičia. čo každý z nás taktiež vie: žiť musíme ďalej, či chceme alebo nie. Život ide ďalej, bez ohľadu na to aký ťažký úder človek dostal. Stránkami Anjelikmi nechcem rodičov uvhrnúť do spomienok na svoju minulosť, ale chcela som sebe i všetkým umožniť otvorene diskutovať. Vypustiť tie ubolené spomienky zo svojho vnútra von, netrápiť sa nimi. Odrazu pocítite, že so svojou bolesťou už nie ste tak sami. Je nás veľa s podobným osudom a ten pocit - nebyť sám - v ťažkom období života, je úžasný. Aspoň pre mňa to veľa znamenalo a znamená.
Citát: "...........Myslím si, že naopak je to každodenní otvírání rány, a to při čtení dalších podobných příběhů, ..........."
Citát: ".................Mohla bych Denise znovu a znovu připomínat její trpké zážitky a drásat.........................."
Ako som už písala, i mne samej bol cez stránky Anjeliky darovaný pocit 'nebyť sám'. To nie ja pomáham rodičom, ale my všetci si pomáhame samým sebe navzájom tým, že sa otvoríme a vypíšeme. Lepšie môžeme naše životné skúsenosti prežiť, o to lepšie v náš prospech sa s nimi vyrovnať.
Mne tým nikto ranu neotvára a ani môj žiaľ, či smútok nie je o to väčší. To čo som prežila, bolo pre mňa veľmi ťažké, ale je to za mňou. Prešla som cez obrovský šok (pretože som nikdy o ničom podobnom dovtedy nepočula) - po smútok, žiaľ, prázdnotu – až po znovu nájdenie samej seba a najmä znovunájdenie radosti zo života. Moja Vivien sa stala mojou súčasťou života, prežila som cez ňu mnoho smutných dní, ale priniesla mi i veľmi veľa potešenia a radosti do života, či už za jej života alebo i po ňom, obohatila môj život nesmierne.
Veľmi pekný mail mi raz napísala pani Eva M. a síce jedno z mnohého v ňom stálo: "milá Denisa, na veľa vecí sa budete teraz pozerať inak!" A ja jej musím dať stále zapravdu, je to skutočne tak. Za ten iný pohľad na svet vďačím mojej Vivienke veľmi.
Citát: ".................kdy její dcerka odešla, jsem si já přinesla domů....zdravé miminko......"
Prosím netajte sa nikdy pred postihnutým rodičom z radosti zo svojich detí. Nemôžem písať teraz za všetkých rodičov, ale mne to mnoho krát ublížilo. Najmä keď sa až príliš častokrát v mojej prítomnosti veľmi nápadne viedli rozhovory: "ach celú noc sme nemohli spať, malému idú zúbky; alebo ako sa malá narodila nemám nikdy na seba čas, je to strašné....." atd., tak by som mohla pokračovať. Medzitým ani jedna veta o tom, koľko radostí prinesie do života vlastné dieťa.
Kľudne pred postihnutým rozprávajte o potešení z detí a nebojte sa, keď sa v jeho očiach niekedy objavia i slzy. Neurobili ste nič zlé, to len niekedy tá naša túžba vidieť našho anjelika tiež tak vyrastať, bola "prebudená". Ja osobne vďačím ľuďom za to, že boli ku mne úprimní a rada si len tak pre mňa "predstavujem", aká by mohla byť moja dcérka už veliká a neraz mi vyjde i tá slzička. Nie je to nič zlé ani choré, ani si neotvárate staré rany, je to normálna túžba každého rodiča, túžba vidieť svoje dieťa vyrastať. Tieto pocity nemôžete zo seba vyrvať preč, tie sú v každom postihnutom človeku, niekto sa nimi "tají" a nedá ich najavo, a niekto si vypovie svoje myšlienky i navonok.
Na škodu sa to stáva až vtedy, keď sa tým postihnutý človek začne trápiť a chce svoju túžbu nejak "oživiť". čo však samozrejme nie je možné a z jemného zaspomínania sa stane nezmyselné trápenie samého seba.
Milá Danka, zo srdiečka Ti gratulujem a teším sa s tebou, že vám vaše slniečko rodiny prináša nielen tie starosti ale i kopec radostí :-).
Citát: "..........Moc pomáháš ostatním, ale mysli i na sebe! Pokud sem zavítáš třeba jen jednou za měsíc.............."
Stránky Anjeliky poskytujú len malinkú pomocnú ruku rodičom, každý z nás si ale tak nejak musíme pomôcť sám.
Cez moju vlastnú skúsenosť chápem smútiaceho rodiča a poznám jeho pocity, ktorými som sama prešla a ktoré nás už budú sprevádzať celý život. Avšak žiaľ v mojej moci nie je toho viacej ako pomoc rodičom vo forme otvorenej diskusie s inými rodičmi.
čo mi však trochu robí starosti je financovanie stránok, aby mohli byť vždy tak dobre dostupné na internete ako doteraz. Mnohí ste si všimli, že stránky Anjeliky, nemajú v sebe zahrnuté žiadne reklamy, i ja sama si tam nič, čo by mohlo rušiť ich pokoj, neželám. No tým vznikol problém, že nemajú byť z čoho verejne financované, ako je to v prípade iných internetových stránok, ktoré žijú z reklám.
Citát: ".................nás potěšíš radostnou zprávou............"
Tá radostná správa odo mňa, príde raz určite :-). Nádej umiera posledná, ako sa vraví. Pevne verím, že nám bude požehnaná Vivuškina sestrička alebo jej malý braček a spolu s manželom sa budeme môcť popýšíť v menu - "naše detičky" -, našim krásnym usmiatym miminkom :-).
Taktiež každému kto túži po miminku, želám naplnenie jeho túžby.
Veľa šťastíčka a zdravíčka želá Denisa
|
|
|
|
|
