|
Titel : RE: Velka bolest
|
Autor: Majka
()
Datum: 06.01.2003 10:29:00
Aj moje babo od nas odislo takto skoro - v 13-tom tyzdni, len s tym rozdielom, ze mi na ultrazvuku tu strasnu spravu povedali prave v den mojich narodenin. A nic neprebehlo bez komplikacii hlavne kvoli "uzasnej ochote a starostlivosti" nasich zdravotnickych zariadeni a ludi v nich. Velmi dlho budes zavidiet mamickam s kociarikmi a este viac buducim mamickam, ale aj to prekonas, o to skor ak mas niekoho s kym sa mozes porozpravat o tom co citis (velmi mi pomohli tieto stranky). A nenechaj sa odradit recami, ze to nic ved budete mat dalsie. Ano, mozno raz, ale to uz bude iny cloviecik. Stale na nasu Hanicku myslim, zvlast v tychto dnoch - teraz niekedy by prisla na svet. Je to priblizne pol roka. Vtedy som si tiez myslela, ze nevydrzime cakat a tu strasne bolavu prazdnotu sa pokusime, napriek vsetkym odporucaniam lekarov, vyplnit cakanim na ine malicke stvorenicko. Ale preckali sme to (museli sme vzhladom na pooperacne komplikacie), pocitala som dni, kedy sa uz konecne budeme moct zacat o nieco pokusat. Uz preslo dost casu a ja namiesto radosti citim hrozny strach, ze sa vsetko zopakuje. Nedari sa mi to prekonat. Mozno to je dalsia faza, ktora po case tiez prejde - dufam.
Prajem Ti vela sil a hlavne chapajucich ludi okolo seba. Ulavi sa Ti, len musis byt trpezliva.
Majka
|
|
|
