|
Titel : RE: Ondrikovi
|
Autor: Jana
()
Datum: 02.04.2010 13:04:44
Odvraciam hlavu od kocikov, ale oci mi ostavaju na dietati.. Bytie dvoch veci vo mne - To ze budem mat dalsie dieta neznamena ze mi Ondrik nebude chybat, to ze zomrel som uz nejak prijala, je to proste fakt.. Ale neodislo mi len dieta, odisla s nim moja buducnost. Ked zena dieta chce, za tych (v idealnom pripade) 9 mesiacov sa netesi len na dieta, stava sa z nej mamina. A ked necakane dieta odide, mamina je zrazu stratena. Mala byt mamou. A cim je? mozno pracujucou zenou, zije predchadzajuci zivot, ale uz nenaplneny. Zije lebo musi... A ja sa naozaj snazim, resp. nesnazim, ide to same.. viem sa smiat, viem si zit. ale pridu dni kedy sa mi nechce nic, nic ma netesi, chcem utiect, ale neviem kam, proste len ujst. ta bolest ma proste prepadne. Ondrejko sa mi zda strasne daleko.. uz je proste prec. Chyba mi a stym nic neurobim
|
|
|
