|
Titel : RE: Ondrikovi
|
Autor: Katka
()
Datum: 02.04.2010 14:51:34
Ahoj Janka.Viem presne ako sa citis ja si hovorim ze je pekne isla von s kocikom.Pozriem cez okno hned tu mame preliezky a deticky s mamickami sa hraju.Nasho malinkeho sme pochovali v piatok a vobec to nezvladam.Cez tyzden som sa zbalila a odisla k nasim.Priatelovi som nechcala list ze je koniec.Ale nastasie sme si to vysvetlili.Moja kolegyna tehotna povedala ze sa mozem vratit a ona sa da vypisat na rizikove.Je mi stoho zle ked si predstavim ze je vsetko v poriadku a ona sa takoto sprava.Vsetko je to velmi tazke ale musime byt silne a zit dalej.Prajem ti vela sil aby si to zvladla.
Jana napisal/a:
-------------------------------
Odvraciam hlavu od kocikov, ale oci mi ostavaju na dietati.. Bytie dvoch veci vo mne - To ze budem mat dalsie dieta neznamena ze mi Ondrik nebude chybat, to ze zomrel som uz nejak prijala, je to proste fakt.. Ale neodislo mi len dieta, odisla s nim moja buducnost. Ked zena dieta chce, za tych (v idealnom pripade) 9 mesiacov sa netesi len na dieta, stava sa z nej mamina. A ked necakane dieta odide, mamina je zrazu stratena. Mala byt mamou. A cim je? mozno pracujucou zenou, zije predchadzajuci zivot, ale uz nenaplneny. Zije lebo musi... A ja sa naozaj snazim, resp. nesnazim, ide to same.. viem sa smiat, viem si zit. ale pridu dni kedy sa mi nechce nic, nic ma netesi, chcem utiect, ale neviem kam, proste len ujst. ta bolest ma proste prepadne. Ondrejko sa mi zda strasne daleko.. uz je proste prec. Chyba mi a stym nic neurobim
|
|
|
