Výsledok hľadania

1. Príbeh o Zuzanke - Veronika Chcela by som tento pribeh poslat jednej 20.rocnej dievcine Zuzanke a vsetkym dobrym ludom, ktori navstivia stranku pre anjelikov. Ona si ho uz neprecita, ale viem, ze tam, kde sa nachadza teraz, bude vediet, ze je adresovany pre nu...Je to velmi smutny pribeh, ale bohuzial skutocny pribeh. Zuzka bola jedno mlade krasne dievca, plne zivota a optimizmu, studovala v poslednom rocniku pre diplomovane zdravotne sestry, chcela pracovat na detskom oddeleni a pomahat detickam. Bola mojou kamaratkou. Pise sa mi o tom velmi tazko. Zuzanka zomrela vcera rano 15.augusta 2002. Bola chora, mala zavazne ochorenie astmu, vcera svoj boj s chorobou uz navzdy prehrala a stala sa aj ona anjelikom...Vcera rano sa Zuzke velmi tazko dychalo, chcela si ulahcit dychanie, strekla si aerosolovy spray na zlepsenie dychania, ale nastala u Zuzanky tazka, velmi silna reakcia na liek, doslo k ochrnutiu hlasiviek a priedusiek, uz sa nedokazala nadychnut a zadusila sa. Nepomohol uz ani privolany lekar, Zuzka bola uz anjelikom...Zostala po nej smutiaca rodina, otecko s maminkou, brat a jej snubenec, ktori zazili obrovsku bolest. Je to velmi tazke pre nich a viem, ze sa nikdy so smrtou drahej dcerky, sestry a snubenice nevyrovnaju. Jedine, co im zostane, budu len krasne, ale velmi bolestne spomienky na ich milovanu Zuzku...Zuzanka, dakujeme ti za vsetko, viem, ze raz sa s tebou vsetci znova stretneme...Chcem vas poprosit o modlitbicku za Zuzku a aj za vsetkych malych anjelikov na svete a zazelat vsetkym ludom, ktorym odisiel velmi blizky clovek, vela sil do dalsieho zivota a nadej, ze sa s nimi urcite znova stretnu. Veronika Date: 2002-08-16 08:47:53.0 2. RE: Príbeh o Zuzanke - Veronika Julia a Mino,dakujem vam,ze ste si precitali Zuzankin smutny pribeh...boli sme ju odprevadit na jej poslednej ceste,bolo to velmi zalostne a smutne...nikto jej uz nepomoze,navzdy zostane v srdieckach ludi,ktori ju lubili...neviem,ci tam,kam odisla a odideme vsetci,je dobre,ale verim,ze je...ano,nikdy nas anjelikovia neopustia a budu nas odtial zhora strazit...vsetkym vam dakujem, a zelam vela nadeje a lasky... Date: 2002-08-19 08:35:11.0 3. RE: odhodlanie - Denisa Ahoj Janka Nestracaj nadej, velmi Ti fandim a drzim palce. Srdecne pozdravy od Denisy Date: 2003-03-14 23:16:52.0 4. RE: Proč právě já? - Majka Aj ja som stratila dietatko, tiez mi hovorili, aby sme pockali pol roka. Pol roka preslo velmi pomaly - pocitala som dni kedy uz konecne mozeme zas skusat, ale akonahle nastal ten cas, dostala som strasny strach, nevedela som ho uniest a neskusali sme nic. Uz preslo dalsich 8 mesiacov a strach sa vo mne iba stupnuje. Mozno je to tym, ze moj zazitok mi vzal vsetku doveru, ze ak bude treba, tak tu vzdy bude niekto, kto mi pomoze. Nedokazem to prekonat. Uz nikdy nechcem zazit takuto stratu a tu hroznu bezmocnost a osamelost /a ignoraciu zo strany lekarov/. Zrejme som ta vobec nepovzbudila. Skor dufam, ze niekto povzbudi mna. Viem, ze sa strachu nezbavim. Mozno pribeh doda viac nadeje: Moja dobra priatelka tiez prisla o svoje dietatko a po 2 rokoch znova otehotnela. Az do 7-meho mesiaca sa ani neodvazila predstavit si, ze raz budu doma traja. Ani nic nenakupovala - vsetko zariadil jej manzel ked sa uz blizil cas. Zo svojho strachu az dostala astmu a vacsinu casu prelezala v nemocnici na rizikovom. Chodila som za nou (aj ked to bolo v inom meste), dufala som, ze ju aspon takto povzbudim /snad ano/. A pred 2-ma mesiacmi prislo na svet prekrasne dievcatko - Dianka. Je to ich najvacsi poklad, vyproseny a odtrpeny. Tak sa to snad podari aj nam ostatnym. Majka Date: 2003-05-07 16:35:51.0 5. RE: Ako sa mám vyrovnať so strachom a bolesťou? - Eva Mila Martino, precetla jsem si Tvuj pribeh a hluboce me dojal. Moc bych Ti prala, abys nasla svou ztracenou dusevni rovnovahu, abys mohla zacit uvazovat o dalsim miminku. I ja jsem prisla o sve dve deticky (v 8. a 21. tydnu), ktere byly doslova vymodlene (podruhe jsem otehotnela az v 3. cyklu umeleho oplodneni), takze mam jasnou predstavu o tom, co prozivas. Ani ja nemuzu a ani nechci zapomenout, i ja hledam ztraceny klid v dusi. Take muj manzel reaguje podobne jako ten Tvuj - nechce radsi o nicem slyset. Ale ja to chapu, protoze muz nema moznost prozivat na vlastni kuzi ten zazrak poceti, vsechny ty nadeje a obavy, ktere proziva behem tehotenstvi kazda zena. Mozna u Tveho manzela hraje roli i obava, ze by jeho ucast na Vasem smutku a jeho slzy mohly byt projevem slabosti, kterou se snazi prede vsemi skryt, i pred Tebou. Mej s nim proto trpelivost, i on potrebuje cas, aby se s tim vsim nejak vyrovnal. Jsem si jista, ze Te velmi miluje. Myslim na Tebe a drzim Ti palce. Eva Date: 2003-06-16 17:02:07.0 6. Sofiina volba - Eva L. Nedavno jsem se dostala na tyto anjelikove stranky a chtela bych take napsat svuj smutny pribeh do Knihy pribehu. Ale nez seberu dost sil a rozmyslim si, co bych Vam vlastne chtela sdelit, chtela bych otevrit jeden problem, ktery mne pronasleduje od te doby, co jsem prisla o sve druhe detatko (to prvni umrelo v 8. tydnu tehotenstvi pred 5 lety). Stalo se to uz vic nez pred rokem, ale je to ve mne stale bolestive a zive, tim spis, ze jsem musela sama rozhodnout o byti a nebyti sveho chlapecka. Ve 20. tydnu mi v nemocnici provedli cerklaz, po ktere mi zacala odtekat plodova voda a po nekolika dnech mi vypadly i stehy, takze jsem se znovu otevrela. Lekar si mne zavolal a predlozil mi papir, abych podepsala souhlas s potratem. Odmitla jsem to, protoze detatko bylo stale zive, kazdy den jsem citila jeho pohyby. Lekar byl dost nastvany, druhy den to zkousel znovu. Nakonec jsem podepsala, ze jsem byla poucena o tom, ze odmitnutim preruseni tehotenstvi hazarduji se svym zivotem, a odvezli mne na jine oddeleni. Tam jsem stravila celych 10 dni, opet pod neustalym psychickym natlakem. Vyzadala jsem si dalsi vysetreni od 3 lekaru, ale vsichni jen krcili rameny, ze mi nemuzou pomoct. Chlapecek mel 320 gramu a 26 cm, na to, aby ho dali do inkubatoru, by musel mit aspon 500 g. Po 10 dnech uz jsem nemela silu vzdorovat, zvlast kdyz mne doktor presvedcoval, ze i kdyby se maleho podarilo zachranit, byl by pravdepodobne tezce poskozeny (byl uz temer bez vody a nozickama ven z delohy). Po dohode s manzelem jsem nakonec podepsala souhlas s potratem. Myslim, ze to byl muj nejstrasnejsi den v celem zivote, kdy jsem ja sama musela rozhodnout, ze zabiju sve dite. Od te doby mne pronasleduji pochybnosti, zda jsem jeste nemela pockat, ze by se snad stal nejaky zazrak, ze bych sve dite jeste par tydnu udrzela (ale jak dlouho??). Urcite nejsem sama, kdo resil takove dilema, ktere jsem pojmenovala "Sofiina volba". Podotykam, ze muj chlapecek byl jinak uplne zdravy a byl nase vymodlene dite, protoze jsem otehotnela az po 2 tezkych gynekologickych operacich a pri 3. cyklu IVF. Nevim, jestli mam jeste nadeji mit vlastni dite, je mi uz pres ctyricet a moje deloha nikdy nebude v poradku. Ale stale to jeste nevzdavam, chci jit letos koncem leta na 5. cyklus umeleho oplodneni. Snad to konecne vyjde. Date: 2003-06-18 17:55:42.0 7. RE: Vzkaz od mého andělíčka Petříčka - anjeliky O starnkach anjeliky viem asi mesiac a casto tam zabludim so svojimi spomienkami, s tym, ze si znovu prostrednictvom pribehov inych mamiciek prezijem svoju bolest, ktoru som tiez zazila s nasou mrtvonarodenou Milinkou, zomrelou z dovodu "praveho uzla na pupocnej snure" koncom 35 tyzdna tehotenstva. Tvoj pribeh ma zvlast zaujal z duchovnej stranky. Akoby si prerozpravala cast mojho pribehu o najdeni viery. My, co sme "produktami" socialistickeho sposobu zivota, sme vemi nemali moznmost najst vieru. A je fakt, ze materialny svet na otazku umrtia neda odpoved a najma neda utechu. Po umrti Milinky som ostala prazdna a nemala som pocit, ze toto cas zahoji. To co som citila, bola otupujuca bolest bez nadeje na zlepsenie. Ved predsa clovek nepocita s tym, ze bude pochovavat svoje dieta. My sme sa rozhodli Milinku pochovat. Obrad sme objednali na r.k. farskom urade u neznameho kaplana. Ked sa dostavil na pohreb, poziadali sme ho, aby sa za nu modlil. Povedal, ze ked sa narodila mrtva sa za nu modlit nemoze. Ja som nebola "poriadny " krestan katolik a nerozumela som obsahu jeho zdelenia, vyvolalo to vsak u mna nevolu. Vsetko vsak zmenila jeho rec nad rakvou nasej Milinky, kde hovoril kratko, ale na jeho slova nikdy nezabudnem a som mu za ne nesmierne vdacna. Vlastne hovoril, ze je anjel, bez viny a hriechu a preto nie je dovod sa za nu modlit. Mame sa modlit k nej a nie za nu. Tiez nam povedal, ze mame anjela a asi ho potrebujeme, na kazdy pad anjel bude stat pri nas. Nedokazem to prerozpravat, bolo to vsak silne ale hlavne, pochopila som ten zmysel. Tiez som prakticky a racionalne zalozena zena a necakala som, ze viera a knaz bude to, co ma utesi. Viac na tomto mieste pisat nebudem, iba som chcela napisat, ze plne rozumiem tvojmu prispevku na stranky. Danka Date: 2003-12-29 16:00:49.0 8. O mojej Milinke - anjeliky Aj ja mam anjelika - Milinku. Teraz by mala 4 rocky. Bola nase vytuzene dieta a narodila sa mrtva, lebo na nu vysla statistika 1:1000, ona bola ta jedna proti tisic narodenym detom. Jej dovod umrtia bol "pravy uzol" na pupocnej snure, ktory vznika este v pociatocnom stadiu tehotenstva zvacsa tak, ze dieta "prepadne" cez snuru a vytvori sa slucka, ktora sa stahuje ked dieta rastie, otazieva a klesa ku krcku maternice. Vytvori sa uzol, ktory zaskrti privod zivin od matky cez pupocnikovu snuru. Vidiet na sono sa to vraj neda, daju sa udajne zmerat iba "prietoky" cez pupocnu snuru a aj to iba vo vyssom stadiu tehotenstva. Robieva sa to po 35 tyzdni. Tak ma informovali, ked som bola schopna trochu mysliet a vnimat. Proste statisicka smola. Inak bola zdrava a samozrejme najkrajsia. Ked sme sa s partnerom rozhodli mat dieta, otehotnela som hned. Partner po dietati velmi tuzil a skutocnost, ze som tehotna mu vohnala slzy stastia a dojatia do oci. V 8. tyzdni plod odumrel a podstupila som kyretaz. Vraj tak konci 15% tehotenstiev. Po 6 mesiacoch nam lekar schvalil novy pokus. Opat som otehotnela. Vsetko prebiehalo fajn, prezili sme s uzkostou prvy trimester, testy v 16. tyzdni boli v poriadku, ved som cakala zdrave dievcatko. Asi v 33. tyzdni som mala "problemy", ktore moj lekar oznacil za predcasne kontrakcie a hroziaci predcasny porod. A tak ma hospitalizovali v nemocnici a podavali lieky na zastavanie kontrakcii, aby sa tehotenstvo udrzalo co najdlhsie s tym, ze ma v 36. tyzdni pustia domov,...Denne som minimalne raz bola kontrolovana na monitore, ktory kontroluje ozvy srdca matky, dietata a sleduje kontrakcie. Vsetko bolo v poriadku. Uz som sa po dvoch tyzdnoch pomaly chystala z nemocnice domov... Stalo sa to v noci, den po Milinkinych meninach. Rano som sa zobudila a v brusku bolo ticho. Okamzite ma prepadli mrakoty. Ved Milinka sa neustale mrvila. A teraz nic. Skusala som do nej stuchat, nech sa zobudi a da mi vediet, ze sa jej to nepaci. Nic. Skusala som sprchovanie, ved co dokazete robit v nemocnici nad ranom... Ked prisla pred vizitou mlada lekarka, ktora zastupovala mojho izboveho lekara, povedala som jej o svojich obavach. Prilokladala si na moje velke brucho opakovane stetoskop, ale na koniec len pokrutila hlavou, ze nic nepocuje. (Stetoskopom sa pocuva srce babatka). Prisla vizita. Pan najmudrejsi primar sa lezerne sklonil nad moje brucho, pocuval a povedal:"v poriadku". Ja ani p. doktorka sme mu nic nehovorili, lebo mi slubila, ze pojdem prva na monitor a to uz je jasnejsie ako stetoskop. A hovorte pred davom lekarov, sestier a medikov o svojich obavach... Len co dav vizitarov odisiel brali ma na monitor. Sestricka hladala ozvy srdiecka Milinky. Zavolala mojho lekara. Ten zacal hladat lezerne, postupne bledol, vyzliekol si plast a nakoniec zavolal na sono, ze potrebuje urgentne vysetrit pacientku. Tak som zisla na prizemie a postavila sa do radu na sono. Asi som bola patricne zelena, ked nik neprotestoval, ze som sa predbehla. Na sone ma vysetrili a lekar cosi zabrblal popod nos. Tak som sa ho v poslednej nadeji priskrtenym hlasom pytala, ci Milinka zije, co je s nou. Sestricka mi odvrkla, ze ci som nepocula, ze je mrtva... Nepocula som to a ani som ten konecny ortiel pocut nechcela. Cestou vo vytahu na oddelenie som sa uz psychicky zlozila. Stretla som mladeho, neznameho lekara, ktory ma po mojej odpovedi na jeho otazku:"co mi je" objal. Potom som volala partnerovi. Blizkym dusiam som poslala SMS: "Milinka zomrela, nevolaj". S bolom sa neda podelit, ten sa asi neda ani vyslovit. Je to lahsie taraz vyrozpravat cudzim ludom cez internet. Potom nasledovalo vyvolavanie porodu. Druhe rano som isla rodit. Sestricky na porodnici boli dost odporne, oslovovali ma mamicka a okrikovali ma, ze co stale placem, ved doma mam jedno dieta. Na moju odpoved, ze pred rokom som potratila mi povedali, ze to citali v sprievodnej sprave. Prezila som to. Milinka sa narodila a jej narodenie spravadzalo ticho. Partnera poslal porodnik v poslednej faze porodu von a tak som Milinku videla iba ja. Potom ju dali do kovoveho "pekaca". Bola ako male vtacatko. Odniesli ju na patologiu, aby zistili, ze naozaj bola zdrava, mala len ten uzol, ktory som aj videla...Na druhe rano som odisla z nemocnice, ved uz tam nebol dovod zotrvat. Zacali sme vybavovat pohreb. A na pohrebe som stretla Cloveka. Cloveka, ktory zmiernil moju tupu bolest, mladeho kaplana. Na pohrebe nam vysvetlil, ze mame anjela. A nemame sa modlit za nu, lebo ona je anjel bez hriechu, ale k nej. Hovoril, ze pri pohreboch sa casto boji, lebo nepozna duse zosnulych, ale ona je anjel a teraz stoji pri nas. Mozno to znie banalne, ale po tom vsetkom som zacala citit zmysel tej straty. Vyrovnat sa so startou dietata je velmi tazke a hlavne clovek straca prave ten zmysel umrtia, ved dieta nebolo na rade, aby zomrelo!!! Bolo by o com este pisat... My vsak mame happy end. Nas, teraz uz priatel, p. farar, ktory nam Milinku "pochovaval" v krematoriu a potom ukladal do hrobu nas zosobasil a trinast mesiacov po Milinke sa nam narodili dve krasne dievcatka, nase slniecka. Tak vam vsetkym, ktore ste "zabludili" na tieto stranky z dovodu straty dietatka, drzim palce. Cas rany nezahoji, iba obrusi ich hrany, dava vsak moznost, ze sa stastie usmeje aj na vas a raz pojdete domov s kriciacim uzlikom v naruci. Danka Date: 2004-01-09 12:55:30.0 9. RE: PRO VSECHNY MAMINKY!!!!!! - Jiti Dekuji Marte a Atce!! Moc!!Doufam,ze mi ta sila vydrzi a kez by tyto stranky existovaly i v dobe kdy se mozna vdam:-)snad budu mit i ja male baby....Chtela bych se vas optat,zda bych mela patrat po puvodu sve matky i otce? ptam se,nebot matka se narodila v Cierne nad Tisou....strasne me to zajima,ale vubec nevim,jak to udelat.... Marti,tveho andilka jsem videla a uz prvne jsem si rikala,zda je to fotka ci jen obrazek... je to "krasne"presto cloveka boli u srdce,kdyz to vidi...Prala bych si,aby vsechny ty deticky ozily a videly,ze je rodice miluji....Mnoho sily a nadeje Vam vsem preje Jiti Date: 2004-01-29 10:25:29.0 10. RE: Samota - katka mila milka. precitala som si tvoj prispevok, a kedze som este pomerne mlada, mam 18, nemam este valstnu rodinu a od minuleho tyzdna uz nemam ani mojho chlapca, s kt. som si op VS chcela rodinu zalozit, chcela som ti len napisat, ze aj ked sa neviem presne vzit do tvojej situacie, napriek tomu som sa rozhodla ti napisat. ja byvam sama, s chorymi starymi rodicmi, o kt. sa ciastocne musim starat. cize internatny zivot mi nic nehovori. s partiou som nebola vonku uz ani nepamatam a ako som uz napisala, nechal ma aj moj chlapec. cez vikendy, ked som doma, bud musim behat po doktoroch al. sa musim ucit. takze preto ma aj zaujal tvoj prispevok "Samota". Chcem ti len povedat, ze verim tomu, ze sa postupne prelomia lady a urcite sa najde nejaka spriaznena dusa, kt. pri tebe bude, ked jubudes potrebovat. zatial vsak bud vdacna aj za tvojho manzela, ved nie si predsa uplne sama, bud rada, ze ho mas. ver mi, ze vsetko bude lepsie, lebo zivot je podla mna ako sinusoida- raz si hore a raz si dole. ja ti prajem, aby tvoja sinusoida nikdy neklesla pod nulu, aj ked bude prave v tej svojej nizsej casti. asi som ti moc nepomohla, ale sanzila som sa. prajem vela optimizmu, viery a nadeje a hlavne v buducnosti vela, vlea uspechov. PS: moji rodicia 4 roky nemohli mat deti, vzdy potratili, a aj ked im vsetci doktori hovorili, ze je nemozne mat v buducnosti deti, nasi sa nevzdali, a som tu ja a moji dvaja surodenci. a sme uplne v poriadku, sme pekna a zdrava rodinka- tak sa a ni ty nevzdavaj, aj ked viem, ze to potrebuje cas. nech sa ti dari- vsade, kde to potrebujes, ahoj, katka Milka: ------------------------------- Neviem ani vyslovit radost nad tym, ze som tu na Internete objavila Vasu webstranku. Citim potrebu sa s niekym porozpravat, s niekym, kto bude rozumiet o com hovorim. Prisla som o prve dieta este nenarodene. Islo o samovolny potrat. Tesne po tom com som o dieta prisla, som vsetky pocity potlacila, akoby sa nic neudialo. Teraz sa opat po istej pauze chceme pokusit o dieta, ale mam strasny strach a vsetky moje potlacene pocity su spat. Manzel mi hovori, aby som myslela pozitivne, ale ja sa bojim, ze druhy samovolny potrat tu asi neprezijem pri zdravom rozume. Nachadzam sa momentalne vo velkej depresii a mam pocit, ze by sme rozhodnutie mat deti mali odlozit na neskor. Tieto moje pocity vyvstali z mojej situacie v akej sa nachadzam. Zijem necely rok v Spojenych Statoch. Moj manzel je Kanadan a priviedla nas sem jeho praca. Ak bol niekto v Spojenych Statoch, urcite vie, ake takze je tu zacinat a hladat si znamych a ludi, ktori ho v tazkej situacii podrzia. Je to prakticky nemozne, ak zijete v malom meste, kde sa na cudzincov pozeraju ako na mimozemstanov. Manzel sa snazi ako moze, ale je vidiet, ze je to muz a muzi na niektore zenske muchy jednoducho nestacia. Citim tu velku samotu a prazdnotu a chyba mi nejaka spriaznena dusa zenskeho pohlavia, ktora by ma pochopila. Priatelka, s ktorou by som sa mohla podelit o radosti a starosti bezneho zivota. Prosim, ak niekto viete o niekom, kto sa nachadza v takej istej situacii ako ja, ci uz na Slovensku alebo v zahranici, napiste mi na email: emily2003@centrum.sk Dakujem. Milka Date: 2004-02-16 14:07:30.0 11. RE: Kubíčku,moc mi chybíš - anjeliky Mila Iva, uz na inom mieste som pisala o pohrebe nasej Milinky. Nase dievcatko zomrelo na konci 35 tyzdna tehotenstva z dovodu uzla na pupocnej snure a narodila sa nam mrtva. Dlho sme sa nevedeli s tym sokom vyrovnat. S tym nikto nepocital. Na pohrebe sme mali stastie, ze nam nasu Milinku pochovaval sice mlady, ale mudry kaplan. Obrad trval do 15 min. a ja som odtial odchadzala ina. Odkedy mi lekari oznamili, ze Milinka zomrela, mala som pocit tupej bolesti. Absolutnej beznadeje. Takej, ze nic ma nazaujima, nic ma uz nebude tesit, proste zial, ze som mala fyzicky pocit, ze mi pukne srdce. Mlady kaplan nam hovoril, ze Milinka je anjel a jej ulohou je stat pri nas, davat na nas pozor a mame stastie, ze ju mame. Ze Pan vedel, preco nam dava anjela. Na zaver obradu ma pohladil po lici. Cely ten obrad bol taky emocionalne silny, ze sa to neda napisat. Z obradu som odchadzala s tym, ze som TO pochopila. Radost po umrti blizkeho prichadza velmi pozvolna. Ked ti je smutno, plac. Kubickove veci si odloz spred oci a zi pre svoje dalsie deti. Navzajom sa potrebujete. Drzim ti palce. Danka Date: 2004-03-01 15:27:11.0 12. odkaz - Radko a Monika Obaja Vam vsetkym drzim vsetky palceky a budeme sa rovnako tesit s Vami vsetkymi.Mame pre Vas odkaz nasho zivota: My sme nezazili to co Vy ostatny,ale vzdy si uvedomujeme,ake krasne je to stastie.Zaroven nas boli nestastie tych ostatnych.Prajeme Vam stastie.Prajeme Vam iskru nadeje,aby nikdy nevytlela a nech Vas sprevadza hoc i do sklonku zivota.Nasi blizki tuzili a byvali sklamani (po mnohych neprijemnych zazikoch),ale nestratili nadej a dnes maju nadhernu dcerku.Nikdy nezufajte.Ved ste spolu a milujete sa.A to je vzdy ten zaciatok a stastny koniec vsetkeho.Nestracajte nadej.Prosime Vas.Nesmiete to vzdavat.Je to v nas,nevzdavat sa.A nasi anjelici budu vzdy s nami a my s nimi.Drzte sa za kridla a davajte pozor jeden na druheho.Ahojte.Radko a Monika. Date: 2004-04-26 01:01:20.0 13. smutná zpově? - Kristyna Ahoj Kristynka!Precitala som si tvoju smutnu spoved a ver mi,ze som ju celu preplakala.Este teraz mi tecu slzy po tvari.Ja mam este len 15,ale velmi vela som sa od vas vsetkych naucila a preto vam chcem vsetkym velmi pekne podakovat!Tehotna som este nebola a ani v najblizsej dobe nebudem.Ked raz budem mat to stastie a budem nosit pod svojim srdcom malickeho anjelika,tak to bude zazrak,pretoze dietatko je maly nadherny a nenahraditelny zazrak!Dnes vecer sa za teba a tvojich anjelikov pomodlim........nestracaj nadej!Raz sa zo svojimi anjelikmi stretnes.....Vela stastia........ Date: 2004-06-11 20:19:35.0 14. RE: Když je život k neunesení... - Tereza Mila Jitusko, nevzdavej se. Kde se to dovedela? Mas nazory aspon dvou lekaru z ruznych pracovist? Ptala ses na moznost odberu vajicka, resp. nedalo bo se to jeste zkusit hormonalne ovlivnit (ovulace) a oplodnit in vitro? Zkusila jsi kliniku ISCARE v Praze? Jake krevni testy mohou dat dopredu odpoved na to, jestli jeste lze umele hormonalne stimulovat cinnost ovarialni tkane nebo ne? Neplakej a jeste se nevzdavej!!! Ja vim, jak je tezke znovu uverit v dobre bozi umysly, kdyz na nekterych udalostech proste nelze najit zadne pozitivum, ale modli se dal a VER. Jsi jeste mlada a nejake reseni proste musi byt. Je tu nadeje, silne to citim. tereza Date: 2005-02-18 14:51:43.0 15. RE: Když je život k neunesení... - Julo Nadej nikdy nemoze zomriet. Laska nepozna hranic, ani laska k detom. Je vela rodicov, ktori by mali radi deti, ale nemozu. Este viac je vsak deti, ktore by mali radi nejakych rodicov, lebo ti ich vlastni ich nechceli. V tom je mozno nadej i pre vas. Date: 2005-02-18 17:07:06.0 16. :o( - Janka K. Mila Jitka. V prvom rade by som Ti chcela povedat, ako strasne je mi luto, ze si musela prezit to, co by ziaden rodic nikdy prezit nechcel. To, co sme tu uz prezili mnohi, a ja osobne uz 5 krat. Ano, uz ma osud takto zranil 5x, ked som prisla o svojich 6 anjelikov (3.krat sme cakali dvojciatka). Tymto ale nechcem povedat, ze moje utrpenie je vacsie ako Tvoje, lebo vzdy, ked nas opusti blizky clovek, je to velka strata. Je mi ale velmi smutno, ze sa takto lahko vzdavas. Jitka, vzdy je este nadej. BOJUJ! Vies, ze nadej umiera posledna a pre nas rodicov, ktori sme prisli o to najcennejsie, co nam Pan Boh dal a zase vzal, to plati 100 nasobne. Kazda takato strata je strasna a je dolezite, aby si svojim anjelikom venovala tolko casu, ako budes citit, ze potrebujes na to, aby si sa s nimi rozlucila. Nie navzdy, pretoze Tvoji drobcekovia sice nie su s Tebou tu na Zemi, ale su s Jeziskom v Nebicku a davaju na Teba aj ocka pozor. Su a aj budu stale s Vami, pretoze ziju vo Vasich srdciach. Ja by som sa na tvojom mieste tak lahko nevzdavala. Vzdat sa je priliz lahke. Tazsie je najst v sebe silu bojovat. Aj ja som sa mohla vzdat a ponorit sa do smutku, zavisti ba az nenavisti voci vsetkym tym, ktori boli obdarovani dietatkami. A to su v mojom okoli veru mnohi. Ale miesto toho som sa rozhodla bojovat. Bojovat sama so sebou (lebo som stracala silu a vieru), bojovat s lekarmi i s celym svetom, aby som ich presvedcila, ze nam to raz urcite vyjde. Mozno by si mala zmenit lekara a zverit sa do ruk specialistov na neplodnost. A v prvom rade, by som navstivila endokrinologa zaoberajuceho sa infertilitou. Diagnoza o ukonceni funkcie vajecnikov sa naozaj neda stanovit z jedneho vysetrenia. Keby si aj tak mala pochybnosti, este stale je na tvojej strane aj umele oplodnenie. Medicina v dnesnej dobe naozaj pokrocila a neverim, ze by Ti lekari nevedeli pomoct. Preto Ta chcem poprosit, aby si sa nevzdavala a bojovala o svoje dietatka. Aj za cenu umeleho oplodnenia, ak ma toto byt Vasa posledna moznost. Nestracaj vieru, urcite sa vsetko nakoniec dobre skonci. Mysli pozitivne a keby si sa citila stale zle, napis nam. Sme tu na to, aby sme si pomahali aj v takychto tazkych zivotnych obdobiach. Drzim palce!!! Myslim na Teba a posielam Ti kus svojej sily, viery a pozitivnej energie. Janka K. ^i^^i^^i^^i^^i^^i^ Anjelikov v Nebicku 14/12/2005 nam to mozno vyjde a narodi sa nam nase vytuzene babatko :oD Date: 2005-03-17 13:35:40.0 17. RE: :o( - Janka K. Ahoj Marinka! Velmi pekne Ti dakujem, za pekne a povzbudive slova. Kiez by si mala pravdu a moje slova si precitali naozaj vsetci, ktori su zaneprazdneni zialom a lutostou. Vzdy som chcela ludom pomahat a povzbudzovat ich, aj ked im je v zivote tazko. Verim, ze mi to pojde dobre aj nadalej. Aj ked niektorym uzasnym osobam sa nemozem ani zdaleka rovnat. Tiez Ti dakujem, ze mi prajes, aby mi to s babenkom vyslo v decembri. Ja verim, ze toto je nas mesiac a maly obyvatel sa nastahuje ku mne do bruska uz coskoro, ale tentokrat uz u mna ostane byvat aspon tych 9 mesiacov :o) Prajem Ti tiez vela sily a nadeje, aby sa Ti smutok a beznadej vyhli vzdy velkou oklukou. Pekny den a prijemny vikend :o) Janka K. Date: 2005-03-18 13:30:35.0 18. RE: Anjelik z Lamačskej - Julo Mojho syna den pred odovzdavanim vysvedceni tiez zrazil jeden vodic. Mesiac sa liecil. Mal obidve nohy v sadre a len zazrakom prezil. Vodicovi vsak neprajem nic zle. Svoje si vytrpel uz pri nehode. A bol odvtedy u nas aj na navsteve. K vianociam poslal synovi darcek. Je to dobry clovek. Prajem mu len to najlepsie. A moj syn? Ten sa na vodica takisto nehneva. Napriek tomu, ze mesiac sa z postele ani nepohol a tak si uzival prazdniny. Preco vy prajete niekomu nieco najhorsie. Nikdy ste v zivote neurobili nic, co teraz lutujete? Neprial vam nahodou niekto vtedy tiez nieco najhorsie? Napriklad smrt? Na tychto strankach sa pise o bolesti, odpusteni, laske, nadeji, ... Preco sem vnasate nenavist? To je velmi skarede. Date: 2005-03-21 18:09:21.0 19. RE: Podakovanie pre Denisku - Aneta Vsetkym navstevnikom tejto stranky prajem zo srdca,aby nasli stastie vo svojom zivote v podobe zdravych deticiek a nestracali nikdy nadej.Nasi anjelikovia su s nami a pomahaju nam.Ten nas pomohol aj nam a po roku ako od nas odisla nasa prva dcerka Veronika sa nam narodila jej sestricka Dominika a robi nam obrovsku radost.Dakujem vsetkym za povzbudive slova v najtazsich chvilach zivota,dakujem aj tebe Jarka,ze sme sa skamaratili a aj Vam Deniska,ze prostrednictvom tejto stranky som nasla v Jarke kamaratku s ktorou sa takmer denne delime o radosti aj drobne starosti nasich deticiek. Date: 2005-09-05 12:21:21.0 20. RE: Naše anjeliky - Ivana DENISKA,CHCEM VAM Z CELEHO SRDCA PODAKOVAT ZA TIETO STRANKY.DIETATKO MI ZOMRELO TYZDEN PRED PORODOM ZADUSENIM PUPOCNOU SNUROU.TEN NEKONECNY POCIT BEZNADEJE A SAMOOBVINOVANIA JE NEOPISATELNY.ESTE RAZ DAKUJEM A SUCITIM SO VSETKYMI KTORYCH POSTILO PODOBNE NESTASTIE AKO MNA. Date: 2006-01-29 15:13:34.0 21. RE: Poslední pohyby - Ivana Mila Renata,presne to iste som prežila i ja,s vynimkou lekara,pretoze ku mne sa spravali uplne bezcitne,akoby som bola ja vinna za smrt svojho dietata.Dva tyzdne pred pôrodom mi zistili zvysene množstvo plodovej vody s tym,ze dieťaťko by mohlo byt tel.postihnute nekontrolovatelnymi pohybmi vo väčšom množstve vody.Išla som na specialny ultrazvuk,vsetko bolo v poriadku.A o par dni to bude rok co mi synček zomrel v brušku zadusenim pup.snurou tri dni pred pôrodom.Neopisatelny pocit beznadeje,možno sebaobvinovania a bolesť duše... to vsetko ma sprevadza dodnes.Velmi mi pomohli tieto stranky,osudy inych...Mam 11rocneho syna a tužim mu dat surodenca,nesmiem ho sklamat,musim prekonat strach a urobit sťastnym nielen jeho,ale i manžela a seba... Date: 2006-03-05 15:04:24.0 22. Pribeh so stastnym koncom - Tana Ahojte, chcem sa s vami podelit o svoj pribeh, ktory sa nastastie konci stastne - v podobe dnes uz rocnej dcerky. Bolo to vsak az tretie uspesne tehotenstvo. S otehotnenim som nemala problemy, s manzelom sa nam zadarilo hned ked sme sa rozhodli mat dieta. Boli sme velmi stastni a hned sme to zacali "vytrubovat" vsetkym znamym. Potom som to lutovala, lebo ked sme o babatko prisli tak este dlho sme stretavali ludi co o tom nevedeli a vysmiati sa pytali ako sa ma babatko a mne to vzdy vohnalo slzy do oci a museli sme vysvetlovat co sa stalo. Tiez som si vycitala, ze aj ked som vedela ze som tehotna, boli sme tancovat na plese a potom aj na kamaratkinej svadbe. Na konci druheho mesiaca som zacala krvacat. Bol vikend a v jednej knizke pisali ze krv moze znamenat aj oneskorenu menstruaciu, tak sme sa rozhodli ist k doktorovi az v pondelok. No ked uz zo mna vysli zakrvavene kusky, tusila som ze je zle a v pondelok som sla do nemocnice s tusenim, ze moje tehotenstvo skoncilo. Doktor mi to na sone potvrdil a vynadal mi, ze som neprisla hned ako sa mi objavila krv. S placom a bolavym srdieckom som absolvovala kratky pobyt v nemocnici spojeny s kyretazou. Ked som sa ako-tak pozviechala, zacala som na internete zistovat informacie co sa mi to vlastne stalo, ako sa dalo tomu predist a hlavne co robit aby sa to uz neopakovalo. Vtedy mi pomohli aj anjeliky.sk, hlavne psychicky, zistila som ze nie som sama a ze mnoho zien to ma este tazsie. Zacala som dufat, ze dalsie tehotenstvo uz bude v poriadku, ze toto bola len nahoda. Rozhodli sme sa pockat pol roka, a bol to velmi dlhy polrok. Ked konecne presiel, otehotnela som opat. Uz sme to povedali len nasim najblizsim. Ziadne tancovanie, ani sportovanie, aj chodit som sa bala. Blizil sa koniec druheho mesiaca - a objavila sa mi krv. Ihned k doktorovi a do nemocnice. Na sone bolo vidno plod, ale srdiecko nie, doktor vravel ze este moze byt skoro na srdiecko. Trochu som sa upokojila, hospitalizovali ma. Moj gynekolog mi predpisal liek Duphaston ale v nemocnici mi ho nekazali brat, len Ascorutin. Po dlhom tyzdni plnom obav som sla opat na sono a tam mi povedali zdrvujucu spravu, ze uz vidno len zvysky po potrate. Opat sa mi zahmlel svet. Uz to nebol taky sok ako prvykrat, ale zas som vedela ze poctom potratov sa znizuje sanca na uspesne tehotenstvo. A ja som tak tuzila mat deti! Postupne som sa pozviechala, ved stal pri mne moj milujuci manzel a moja rodina. A som si povedala, ze ked budem mat 4 neuspesne tehotenstva, potom si dietatko adoptujeme. Opat sme cakali dlhych, tentoraz 5 mesiacov. Opat som otehotnela. A opat sa objavila krv. Ked som sa uplakana balila do nemocnice, vravela som si - cize aj o toto pridem, potom sa este raz pokusime a ak ani to nevyde, skusime adopciu. Na sone bolo opat vidiet plod, ale bez srdiecka. Zacala som uzivat Ascorutin aj Duphaston. Opat dlhy tyzden, plny strachu a len s malou iskrickou nadeje ze tentoraz by to mohlo vyjst. Na dalsom sone moj maly cloviecik stale bol a uz mu bilo srdiecko! To bolo radosti, moja nadej ze tentoraz by to uz mohlo byt uspesne tehotenstvo, sa zacala zvysovat. Ale pochybnosti a strach tu bol stale, najma ked sa blizilo sono vysetrenie. Nastastie uz bolo vzdy vsetko v poriadku, moje dietatko pekne rastlo. V nemocnici si ma pre istotu nechali do polovice stvrteho mesiaca. Zvysok tehotenstva som bola PN a chodila do poradne pre rizikove. Ale nastastie uz som nemala ziadne problemy. Strach som mala stale, ved som poznala vsetky smutne pribehy z tejto stranky a z pobytu v nemocnici som vedela vsetky mozne komplikacie pocas tehotenstva. Inac zakazala som si chodit na anjeliky.sk, lebo tentoraz mi to na psychike veru nepridavalo. Dva dni po vypocitanom termine prisla na svet nasa krasna a zdrava dcerka. Nase vytuzene srdiecko. Kiezby sa kazdej zene co tuzi mat babatko tato tuzba naplnila. Dnes uz ma Julka 13 mesiacov a zaciname uvazovat o surodencovi pre nu. Len uz teraz sa obavam, ci ma opat necakaju dni plne strachu a obav o cloviecika v mojom vnutri. Drzte sa vsetky. Date: 2006-03-13 22:02:57.0 23. RE: muj syn - Dajana Ahoj Radka, viem, co prezivas a viem, ze je to tazke. Viem, ze cokolvek by som ti teraz napisala, nic nezmierni tvoj smutok a bolest Napriek tomu, ti Zelam, aby si toto tazke obdobie dokazala prekonat a nasla silu zit dalej, zit pre krasne chvile, ktore ta este cakaju a verit, ze Samko tu je s vami a vzdy bude vo vasich srdieckach. O tyzden bude rok ako zomrel nas Samko (mal 8 mesiacov) a bola to naozaj tazka a dlha cesta. Kazdy den na neho myslim a predstavujem si ho, ako by vyzeral, co vsetko by uz dokazal, ako by uz povedal mama....a namiesto toho, mam doma prazdnu postielku a plnu skrinku jeho veci, ktore ani nestihol obnosit. Zaroven mam vsak iskricku nadeje, pretoze po vsetkych moznych vysetreniach vratane genetiky, som otehotnela a teraz som v 20 tt. Samkov bracek uz veselo kopka a ja verim, ze tentorez bude vsetko v poriadku. Preto aj ty ver, ze raz bude dobre, ver, ze tie krasne chvile ta este len cakaju. D. Date: 2006-03-16 13:19:10.0 24. RE: Pribeh so stastnym koncom - Majka Tana, Mirka a vsetky ostatne maminy s nadejou. Som na tom podobne. Po prvom velmi smutnom tehotenstve som sa nevedela dockat kedy prejde ten (v mojom pripade) rok. A ked konecne presiel, druhe tehotenstvo skoncilo velmi skoro. Tie najsmutnejsie chvile v mojom zivote spolu so vsetkymi okolnostami okolo toho (hlavne uplna strata dovery v nase zdravotnictvo) ma obrali o vsetku odvahu. Presli uz dalsie 4 roky a na tretie tehotenstvo som sa neodhodlala. Neviem ci to dokazem. Aj ja som zbabela - velmi. Na anjeliky som zavitala po velmi dlhom case. Ked mi bolo najhorsie, tieto stranky spolu s Deniskou mi velmi pomohli. Ale casom som prestala pribehy citat, lebo ma oberali o odvahu stale viac. Teraz hladam cestu ako sa nebat, pokusam sa prekonat ten strach a znova sa snazit o babo. Velmi sa mi nedari a cas bezi. Ale jednym som si ista, bez babatka neostanem. Ak nebude moje, dam lasku cudziemu dietatku. Tiez som si urcila hranicu, ale casovu, dokedy sa budem odhodlavat a dufat, ze ten strach v sebe zlomim. Bojim sa bojovat proti celemu svetu a este viac sa bojim toho strasneho prazdna ked babo odide. Nuz, musim sa uz konecne odhodlat. Tana mi je prikladom. Jedine, co mi stoji v ceste je moj strach. Date: 2006-04-06 17:52:30.0 25. prosim o radu - eva Som jedna z "mamiciek", ktorym sa nepodarilo priviest na svet svoje ratolesti. Potratila som 2 krat v 18 tt a 24 tt. Dovodom v obidvoch potratoch bol skrateny krcok maternice. Pri druhom tehotenstve mi nasadili cerclage a pravdaze lozkovy rezim. Nanestastie ani cerclage nezabranila aby sa moj drobcek nevypytal na svet v 24 tt. Lekari sa ani nesnazili zastavit moje kontrakcie, pretoze moj syn este nebol zivotaschopny a v takom pripade kontratcie nezastavuju ( vraj keby bol v 26 tt to by bolo ine). Myslim, ze nikomu by sa nic nestalo keby sa o to aspon pokusili. Je to dost krute ak vam povedia, ze sice vas syncek je krasne zdrave babo ale bohuzial este nie je v 26 tt a nemozeme ho zachranit!!!Asi som nepovedala dolezitu vec byvam vo FR a pocas tehotenstva som vsetky problemy konzultovala cez moju maminu, ktora sa radila s nasimi lekarmi, ktori poradia ovela lepsie ako tu pritomni " odbornici". Dievcata chcem sa vas opytat ci uz niektora z vas pocula nieco o cerclage Benson. Pretoze tu pritomni "odbornici" sa ma snazia na nu nahovorit. Vraj je to moja posledna nadej aby som dietatko donosila. Urcite ste poculi o cerclagi "nitovej", ktora sa robi po 12 tt. Tato sa robi mimo tehotenstva a nasadi sa natrvalo. Rodi sa cisarskym rezom a len 3 krat. Tu vo FR som nasla len jednu zenu, ktora podstupila tento zakrok a vynosila 3 nadherne deti. Avsak jeden nazor mi nestaci spolieham sa na vase rady. Ozaj pozna niekto dvojitu cerclage? Dakujem a dufam, ze aj mi vsetky sa raz dockame krasnych deticiek. Zelam vsetkym vela drobcekov. eva Date: 2006-04-24 10:01:02.0 26. Kvetinka - Zuzana Pozdravujem vsetky maminky. Ci zdravych, ci chorych deticiek, ci maminky anjelikov... Ja som jednou z tych poslednych :o( Prispievam sem svojim prispevkom po 4 mesiacoch aj dvoch dnoch, co sa moja Kvetinka narodila a aj zomrela. Chystala som sa sem napisat zopar riadkov uz niekolkokrat, no az dnes som sa konecne odhodlala. Sedim tu tak sama, smutna, nestastna, so spomienkami na moju milovanu Kvetinku - Veronicku. Aj po takom case mi stale nesmierne chyba a velmi tuzim aspon po jednom dotyku s nou. Viem, ze sa nedockam. Najskor to bude, ked sa z tohto zleho sveta poberiem aj ja... No svojmu srdcu proste nerozkazem, aby uz tolko nebolelo, aby ta ukrutna bolest konecne skoncila. Viem, ze neskonci, ved uz sa s tym ucit zit. Vsak, co ine mi ostava. Ani neviem, co presne chcem napisat, mozno sa len vyplakat zase raz... Cez tuto skvelu stranku som aspon pochopila, ze nie som sama s takymto osudom. Viem, ze vacsina z vas, ktore citate "anjelikov", ma urcite pochopi. Moja milovana Kvetinka mi hrozitansky chyba a neviem sa s tym, co sa stalo, stale zmierit. Viem, ze s tym nic nenarobim, ale... PRECO??? To je ta otazka, ktora mi stale neda pokoja. Sme dvaja zdravi milujuci sa ludia, ktori v zivote nikomu neublizili, ktori sa na nasu malinku Lasku strasitansky tesili... Tesili sa vsetci okolo nas, tak velmi... Az v 27tt nam zistili, ze Veronicka bude chora. Ani nechcem pisat, ake vsemozne diagnozy tam boli...Aj napriek tomu som sa nevedela dockat, kedy bude konecne medzi nami. Vraveli, ze bude zivotaschopna. Ked sa vsak v 35tt narodila, tak po 4 hodinach zaspinkala. Navzdy :o((( Ani som ju nevidela, ani nepohladkala, ani nepocula zaplakat... Nic. Nemam na nu ziadnu "obrazovu" spomienku. Len tie spomienky, ked bola este v brusku, ale aj za tie som moc vdacna. Tak strasne mi chyba. Slzy sa mi zase kotulaju po licach...velmi to boli. Ostava mi este kvapka nadeje...ze budeme moct splodit surodenca pre nasu Kvetinku. Boli sme na genetickych testoch a kazdu chvilu cakame vysledky. Ani neviem, koho mam prosit, ci ku komu sa mam modlit, aby boli v poriadku, aby nam povedali, ze to vsetko bola len nestastna nahoda!!!!!!!!!! Prosim, drzte palce... Par dni po tom som sice o druhom babatku nechcela pocut, ale momentalne netuzim (okrem dotyku s Veronickou!) po nicom inom. Nadej zomiera posledna. Dufam, ze aspon ta nezomrie a ja budem zase raz stastna!!!!!!!! Neda mi nepodotknut, ze mam skveleho manzela, rodinu a priatelov a touto cestou im chcem podakovat za to, ze stoja pri mne. LUBIM VAS VSETKYCH!!! A NAJVIAC TEBA, KVETINKA MOJA MILOVANA, V MYSLIENKACH SOM STALE S TEBOU A VZDY BUDEM. MILUJEM TA VERONICKO MOJA, DUFAM, ZE TO VIES!!! Date: 2006-05-02 17:45:21.0 27. RE: Kvetinka - lenka Ahoj Zuzka, citam tvoj pribeh a slzy mi tecu po tvari aj mne odisiel moj anjelik nase krasne dievcatko 19.1.06 s manzelom sme sa na nu tak velmi tesili bolo to nase prve dietatko ... Zial mi sme vobec netusili co sa stane vsetko bolo v poriadku az v jeden den sa im nepacil ultrazvuk a na druhy den mi urobili sekciu! Moju malicku Rebeku som videla az po 8 dnoch lebo ju previezli do inej nemocnice a bola v inkubatore. Ten prvy pohlad bol hrozny(drocek napojeny na rozne hadicky s priviazanymi rucickami) a cez slzy som ju ani poriadne nevidela, narodila sa v 32tt ale bola taka malinka 1200g.. Stravili sme tam v nemocnici spolu tri mesiace a manzel nas denne navstevoval s nadejou ze prideme obe domov no po mesiaci nam na genetike vzali aj poslednu nadej :( TO SRDIECKO UZ DLHO NEVYDRZI !! tie slova mi stale hucia v hlave a vidim ako moje dievcatko bojuje ale marne... jedinou utechou pre mna bolo ze som ju mohla aspon pohladit prihovarat sa jej aj ked mi srdce pukalo ked som videla ako sa trapi a napriek tomu vedela vykuzlit niekedy tak uzasny usmev... velmi mi chyba ako tebe tvoja kvetinka Ale chcem ti napisat ze aj ja som netrpezlivo cakala s manzelom na vysledky gen.testov nastastie dopadli vyborne..Ja som teraz v 10tt cakame babatko ale nemozem povedat ze mi to nejako pomohlo tesime sa to je jasne ale je v tom plno obav strachu a ta bolest zo straty stale ostava a mam pocit ze niekedy este narasta mozno ked ten druhy drobcek bude s nami bude to lepsie a z neba na nas bude dohliadat nas anjelik........ Zuzi modlim sa aby tie vase vysledky dopadli tiez tak vyborne a vas o 9 mesiacov naplnil pocit stastia z malinkeho cloviecika :) je to dost dlhe ale niekedy sa clovek musi vyrozpravat tak ahoj a drzim palce Date: 2006-05-10 10:00:52.0 28. mised abortus - andrea ahojje poradte mi potratila som v 13 tyzdni hoci babatko bolo len v osmom tyzdni velmi radi by sme mali este jedno babatko kedy by sme sa mohli opat o to posnazit .potratila som 18.5.2006. bola to moja 5 tehotnost prvy syn sa narodil s dmo 1993 druha dcerka Dianka my zomrela na syndrom nahleho umrtia v roku 1997 ked mala 4 mesiaciky dalsi dvaja synovia 1997 a 2000 su v poriadku velmi tuzime po babatku.Je to tazke ale nadej umiera posledna. andrea Date: 2006-06-12 00:19:53.0 29. RE: je mi smutno č.2 - eva Mila Stanka ja som si tiez myslela, ze som "bezcitne stvorenie" pretoze pri pohlade na tehotne zurim. Viem, ze nikto za moju beznadej nemoze ale je to tak. Kazdy clovek na nasom mieste by sa spraval rovnako. Tiez som sa dozvedela, ze svagrina caka babo. Pre niekoho mozno super sprava... vsak. Pre mna nocna mora. Svokrovci nas zacali ignorovat vsetko sa toci okolo tehulky. Nam sa to neopovazili ani len oznamit. Ale co uz zabit sa urcite nezabijem a aj tak raz by sme si to urcite vsimli. Stale si predstavujem ake je to asi byt mamou... urcite nadherne. A je mi z toho smutno, ze vsetkym naokolo sa tento sen plni a nam bohuzial nie. Jedine co mi pripomina moje deticky je hrobcek, ktory navstevujem viac krat do tyzdna... Dufam, ze ak raz budem opat tehotna dockam sa i ja... Prajem to vsetkym pretoze viem ako vam je hrozne tak ako mne. Dievcata fak je to fajn, ze si tu mozeme vyliat pocity a napisat to co nas trapi. eva Date: 2006-07-03 13:54:53.0 30. RE: je mi smutno č.2 - Zuzana Ahoj Stanka, velmi ma to mrzi. Ak Ti to pomoze, mojej najlepsej kamaratke povedali doktori, ze nemoze mat deti a dnes sa tesi z 3 mesacneho zdraveho krasneho chlapceka. Drzim palce, aby sa Ti to podarilo. Okrem ineho, ja som prisla o dcerku, teraz by mala polroka, mam tu tiez v kratkosti pribeh "KVETINKA", kustik pod Tebou. Nadej je to jedine, co nam zostalo, tak spolu vsetky dufajme!!! ahoj Date: 2006-07-06 10:51:26.0 31. RE: ïalší anjelik - Zuzana Oli...dalsieho??? Ani nevies, aka si silna!!! Par tyzdnov je kratka chvila, verim, ze to velmi boli. Vseky maminky anjelikov vedia, co prave prezivas. Aj aj. Prajem este viac sily a ... nadeje. Date: 2006-08-30 13:49:45.0 32. RE: ïalší anjelik - Jana Ahoj Oli,ano i já se pøipojuji za to že nádej je VŽDY,jen musime doufat,moc ti držím paleèky at tu svou viru a nadeji neztratíš a brzy to zkusíš znovu,protože to je smysl života NAŠE DÌTI!!!!....Já jsem ted po 4tìhotná a mám z toho všeho jednu dcerku Terezku a dva andílky a doufám strašnì moc,že tohle malé co mám ted v sobì donosím a Teri bude mit koneènì souroznce ....hodnì moc sil ti ze srdce pøeje Jana. Date: 2006-08-30 15:54:31.0 33. RE: Nepopsatelnou radost vystridala nepopsatel. bolest - Michaela Ahoj Denisko! MOc, velmi, velmi Ti rozumiem! Tecu mi slzy.Viem velmi co prezivas, poviem Ti , ze nezabudnes NIKDY !! Toto dokaze pochopit,len zena,(clovek) ktorej zomrelo dieta! Tu bolest., bezmocnost,neustale myslienky na dietatko! Sama som to prezila,ked sa mi tiez predcastne narodil chlapcek,ktory bol moc krasny,ale mal krvacanie do mozgu! Bohuzial dva dni po narod. zomrel.. Zomrel mi v naruci , manzel bol pri nas plakali sme ,plakali,plakali bolo to nieco hrozne! Strasne to prezivam , pomaly v listopadu bude tomu rok! A ja stale bojujem z bolestou,ktoru niekedy aj potlacam,skryvam,aby ju na mne nevideli! Manzel mi velmi pomaha, ale zmenila som sa. Som agresivna, som ina.... ;-( Cas, Cas , Cas..... toto asi plati pre bolest co mame v dusi,ale NEZABUDNES NIKDY! Vsetky nakupene veci pre synka,postielku, atd...Manzel vsetko pred mojim prichodom z nemoc. poskladal a skryl!Velmi sme sa tesili, bolo to nase prve dieta., Preto Denisko, nestracaj nadej , viem je to nespravodlive,ale vela zien stratilo dietatko ,. bohuzial zivot ide dalej a my musime kracat s nim.... Prajem Ti hodne stastia , drz sa ! nasi Aniely sa na nas z neba divaju ;-) Date: 2006-09-22 13:56:28.0 34. RE: Moji andílci-prokletí adventu - Lante Ahoj Lucie, najskor ti chcem popriat, aby si uz nikdy nezazila nic podobne, aby uz vsetko vyslo tak ako ma. Tvoj pribeh sa mo dotkol istou podobnostou s mojim. Pred dvomi rokmi som musela ist na operaciu. Medzi maternicou a vajcovodom sa mi vytvoril myom. Veselo a bezbolestne si tam rastol. Po prvom neuspesnom pokuse vybrat ho laparoskopicky sa rozhodli zmensit ho hormonmi. Na styri mesiace u mna vyvolali umely menopauzu. Zazila som v nej vsetko.Navaly, busenie srdca, neustale pocity, ze ma nikto nechapée a ze som zbytocna. No najvic som sa bala, ci mi pri operacii nieco neposkodia a ja uz nikdy nebudem moct mat deti.V lete tohtohto roku presne 24.6.2006 bol datumom stastia. Na teste sa ukazali dve ciarky a ja som hned bezala za manzelom do zahrady oznamit mu tu skvelu novinu. Vyslo nam to hned na prvy pokus. V maji / v kvetnu sme sa totiz rozhodli, ze by sme uz nechceli byt iba dvaja. Radost bola obrovska. 3.7.2006 sme odchadzali na dovolenku s tym, ze po navrate pojdem na ultrazvuk. Na dovolenke som sa citila dokonale stastna, tam na mieste ktory nazyvam druhym domovom sme tuto radostnu spravu povedali mojim rodicom, ktory prisli o par dni po nas. Boli stastny. Od 5.7.2006 mi uz zacalo byt aj nevolno. Vadili mi vsetky vypary z taverien a mala som problem ist sa niekam najest. Mamine sa sice zdalo, ze je moja nevolnost priskora, ale ja som jej hovorila, ze u kazdej tehotnej je to inak. Na ultrazvuku mi povedali, ze termin na vysetrenie maju volny az 24.7.2006. Tesila som sa na tento datum. Chcela som fotku z ultrazvuku dať do albumu ako prvu fotku nasho babatka. Lekar na utrazvuku sa vsak tvaril vazne a asi 3 krat sa ma opytal, kedy som mala naposledy menzes. Podla vypoctov som mala byt tehotna 10 tyzdnov a 5 dni, podla velkosti plodu vsak ultrazvuku napisal dlzku tehotnosti 6 tyzden. Lekar povedal, ze aby som sa nebala, ze som mohla otehotniet az na konci cyklu. V piatok 28.7. rano o 7:30 som uz opat cakala s malou dusickou v cakarni. Mala som byt v 11 tt a 3 dni. Ultrazvuk ukazal tehotenstvo na 5tt a 6 dni. Stale som nechcela pochopit, ved mi nic nebolo. Nekrvacala som, nic ma nebolelo, nespadla som, neudrela som sa. Kedze som aj v starostlivosti gynekologa-porodnika, ktory ma operoval isla som rovno za nim do nemocnice. Povedal mi, ze pre neho ako lekara tento opakovany ultrazvuk staci nato, aby vedel, že je koniec, ale pokial ja chcem, mozem pockat na dalsi, pripadne nato, kym sa nerozkrvacam sama. Necakala som. Zavolala som manzela, aby prisiel. Ked som k nemu prichadzala plakal, obrovske slzy sa mu kotulali po licach. Bolo presne 11:45 ked ma uspali a 12:15 keď som sa prebrala. Pocit prazdna bol hrozny. Ked za mnou prisiel lekar spytala som sa ho preco, v com mohla byt chyba. Povedal mi, ze je tisic dovodov, a vraj to bolo priskoro nato, aby sa to dalo zistit presne. Kedze som sa na ultrazvuk dostala az neskor, neviem ci mojmu babatku vobec stihlo bit srdiecko, neviem ci z mojho drobceka mal byt chlapcek alebo dievcatko, no napriek tomu je to bolestne. Ako vsak povedal moj doktor. V mojej tehotnosti je aj jedno velke pozitivum. Viem, ze napriek prekonanej operacii dokazem otehotniet. Takze nestracam nadej a stale dufam, ze ma to uz nikdy nepostihne. Lante Date: 2006-12-27 11:33:20.0 35. RE: Zase je mi zle - Miska Petra.Milena Rozhodne viem ako sa citite v roku 2005 som tiez prisla o babetko bola som v tretom mesiaci.Ked mi doktor povedal ze babetku nebije srdiecko a je mrtve myslela som si ze sa mi zrutil cely svet. rok nato som zistila ze cakam babetko bola som stastna a verila som ze aj pre mna je tu este niaka nadejTeraz uz mam mesacnu dcerku.Sice ju vychovavam sama ale nemenila by som zanic na svete.Tymto chcem len povedat ze nestracajte nadej urcite pride cas a budete mat krasne babetko ktore vas bude lubit drzim vam palce. Petra schrieb: ------------------------------- Ahoj Milenko. Mne je dnes tiež strašne ťažko. Dnes sú presne 4 mesiace od porodu nasej princezny. Moc na nu myslím, strašně mi chýba. Mám dnes pocit, že sa to nedá vydržať, že to predsa nemože byť pravda. Za čo som si to zaslúžila, prečo mi, prečo!!! Mám pocit, že sa s toho zblázním. Je to príšerné, strašná bolesť, celé vnútro so mnou lomcuje. Modlím sa a nevládzem so seba dostať modlitbu. Prosím Boha aby ma neopúšťal, nech mi teraz pomože, keď takto trpím, nech mi ukáže cestu. Viem, že zajtra bude zase lepšie, ale dnes to moc bolí. Tiež sa snažíme o miminko, ale zatím som ani nevypátrala ovuláciu. Mám pocit, že už nie je pre mňa žiadna nádej, že nikdy nezažijem ten pocit pri porode, že nezostane to hnusné ticho ale bude počuť detský pláč. Hlavne sa nezblázniť! Date: 2007-02-09 16:00:19.0 36. zuzanka - Lucka 28. juna 2002 sa mi narodila sestricka.... maminka jej dala meno zuzanka... vsetci sme sa z nej strasne tesili.. bola nase slniecko.. pamatam si na jej prvy krok.. bola velmi hrave dieta.. rastla a rastla.. zacala chodit do skolky...bola rozumna.. zdrave krasne dieta... kazdy den s nou bol pre mna dar.. a tesila som sa vzdy ked som s nou bola.. ale tento krasny sen sa skoncil 21. decembra 2007.. ked mi z domu zavolali ze sa jej nieco stalo... bolo to pre mna velmi tazke.. sla som domov s nadejou ze bude vsetko dobre.. ked som prisla domov bola doma druha sestra a strasne plakala.. na zuzanka sa zrutila skrina s televizorom... hned som utekala k zachranke kde bola moja mamina oblecena v pyzame a v ponozkach mrzla pri sanitke na ulici.. velmi velmi som verila ze zuzanka to prezije.. ale zial osud to tak nechcel.. sla som z tade prec a asi o pol hodinu mi zazvonil mobiil a sestra mi povedala ze nase slniecko zuzanka nam zomrela... v tej chvili ako by sa cely svet zrutil... akoby uz nebolo preco zit.. s vedomim ze uz sa na mna nikdy neusmeje, neda mi pusu, ze jej nebudem uz moct precitat rozpravku na doru noc som sa nemohla stootoznit.. cas od casu ked ubehlo par mesiacov verim ze jej je dobre a ze je stale tu s nami... ze nam pomaha v tazkych situaciach... ale taky kamen na srdci mam stale... keby som len vedela ze sa nieco taketo stane bola by som s nou ovela castejsie. a uzivala by som si kazducku chvilu s nou... zuzanka... lubim ta a nikdy nikdy na teba nezabudnem.... verim ze ti je dobre a ze ta nic neboli... si nas anjelik... ahoj zlatko moje Date: 2007-05-12 22:57:47.0 37. 2 potrat - andrea vo stvrtok 11.5.2007 som sa dozvedela, ze moje babatko nema ozvy srdiecka a je mrtve bolo v10 tyzdni hoci som nic nerobila zdravo sa stravovala preventivne brala lieky aby som nepotratila po roku opat strata babatka vlani som potratila spontanne v 9 tyzdni prinakladala som to vyssej fyzickej namahe bolo to presne 18.5.2006 tri dni po dni matiek a teraz 3 dni pred dnom matiek bol to sok a teraz sa z toho spamatat je velmi tazke uz som 1997 stratila dcerku Dianku hoci mam 3 chlapcov tuzim este po jednom babatku mozno o rok a pol skusime este posledny krat snad to vyjde nevzdam sa hoci je to cerstve nadej umiera posledna Date: 2007-05-14 11:17:18.0 38. RE: strach - Zuzana ...nadej zomiera posledna...ja osobne stale verim, ze bude zase dobre, ale obavam sa, ze obavy a strach nikdy nepominu :o( Date: 2007-06-04 18:51:51.0 39. je nám to ľúto - lenka a katka držíme vám všetkým palce aby ste prekonali tento smutok a vedeli celit zivotu a nevzdat sa nadeje,ze raz sa so svojimi anjelikmi uvidite... Date: 2007-07-01 20:00:54.0 40. RE: moja princezná - andrea ja som si to prezila prvykrat ked moja dcerka Dianka ma opustila ked mala 4 mesiace 25.1.1997 musela som to prekonat mala som vtedy uz 3 rocneho syna Jurka hned som, otehotnela narodil sa mi 21.11.1997 syn Simon a 24.3.2000 dalsi syn Matusko chceli sme velmi dievcatko a tak sme sa snazili a v roku 2006 som otehotnela radost netrvala dlho a v 8 tyzdni som potratila 18.5.2006 davali sme vinu velkej fyzickej zatazi ale nadej stale bola a o rok sme sa pokusili opat davala som si velky pozor ale napriek tomu som opat potratila a to 11.5.2007 skoro presne rok potom bola to taka ista rana ako ked som stratila malu dcerku hoci ona mala uz 4 mesiace od vtedy sa tesim z kazdej malickosti a hlavne z mojich 3 synov a verim ze moji 3 anjelikovia ich stale budu chranit a dufaj ze raz to bude dobre aj ty pohladis svoje dietatko ja mam tych troch a manzela a som stastna hoci mi nebolo dopriate 4 dietatko a ani nebude uz nechcem mam strach a 3 deti stacia Date: 2007-07-10 13:03:57.0 41. RE: moja krásna - andrea viem je to tazke ja som pochovala Dianku pred 10 rokmi 25.1.1997 opustila nas ked mala 4 mesiace bolo to velmi tazke pre nas oboch ale mali sme uz 3 rocneho syna Jurka a museli sme zit pre neho smiat sa hoci v srdci velky zial ale onedlho sa na nas usmialo stastie a ja som uz vo februari bola tehotna a 21.11.1997 sa nam narodil vymodleny syncek Simonko a 24.3.2000 dalsi syn Matusko teraz nam nasi synovia davaju tolko lasky a radosti a smiechu ze ten zial je mensi hoci Dianka nasa princeznicka vsetkym chyba stale na nu myslim aj teraz som si vravela aka krasna by bola z dlhymi vlaskami a uz by bola stvrtacka ale nie je tu a chyba nam vsetkym aj jej bratom aj tim ktori ju poznaju len z rozpravania a stale sa na nu pytaju nesmut hlavu hore bude aj lepsie a budte si obaja oporou budete to navzajom potrebovat ja som stratila este dvakrat nadej aj v lani aj tento rok som potratila ale zdvihla som hlavu a poovedala si mas krasnych troch synov a muza co stoji stale pri tebe ideme dalej a neplac hoci dnes su to presne 2 mesiace od posledneho potratu a placem luto mi je ale nesmut vsetko raz bude dobre hlavu hore budte si oporou aj ty jemu aj on tebe Date: 2007-07-11 11:13:38.0 42. RE: pro andilka - mishka Ja som rodila normalne...momentalne som len dva tyzdne po pôrode,tak je este skoro, ale hned ako to bude mozne "ideme na to" :o) Psychika vsak robi svoje, preto neviem ako to dopadne. Musim len dufat. Som velmi netrpezliva...tak velmi po tom tuzim. Dakujem vam za odpoved...staci ze viem,ze je realne otehotniet tak skoro. Dodava mi to nadej a upokojenie.(Aj ked je to v kazdom pripade ine.) Date: 2007-07-20 09:47:20.0 43. RE: Nevím, jak dál - Zuzana Hanicko, ta bolest casom ustupi. Viem, o com hovorim :o( Ja som tiez nechcela dalsie miminko, ale to ma dlho nedrzalo. Myslim, ze prave dalsie tehotenstvo by ti mohlo pomoct k tomu, aby si sa zase usmievala a tesila zo zivota... Mne prvorodena Kvetinka zomrela, rok nato som potratila zase dievcatko, teraz som tretikrat tehotna a verim, ze uz to vyjde. Prave viera v to, ze raz sa to podarit musi a ta tuzba po miminku ma zenu dalej. Rany po mojich dievcatkach ostali, stale a vdzy ich budem milovat a dufam, ze im je lepsie tam, kde su... Verim, ze aj Vasej Kristinke je tam s nimi dobre a urcite nerada vidi, ako sa jej mamina trapi. Drzim vam velmi palce a nestracajte nadej!!! Date: 2007-07-27 20:44:36.0 44. RE: Missed abortion - jana ja dodam len tolko.je mito luto moc.ale poradim natalii a lylii mozno dobru radu.kdo mysli stale a chce hned otehotniet,je to moc zla metoda.ak mate moznost,kupke si psa,ci bytoveho,alebo do domu.myslite na nieco ine.len nemyslite ze budete mat pohlavny styk s partnerom,a za tyzden si urobite teh.test.je to myslim toto moc na nervy.lebo stale len cakate tu vytuzenu odpoved -pozitivny test.a lylii ja som potratila asi tak v 7-8 tt a vobec som netusila ze som tehotna.len jedneho dna som na wc tlacila a potratila som.no nic prijemne ale ,lepsie naozaj v malom stadiu tehotensva,ako v napr. v 30 tt aalebo dokonca uz ako nieekolko dnove,ci mesacne.nikdy nestracajte nadej.,,,NADEJ ZOMIERA POSLEDNA,,,,,a potom som este raz potratila a potom neskor mala,MAM krasneho vytuzeneho syna.nikdy to nesilte,aj ked uz je vas cas.viem ze po potrate treba cakat 3-6 mesiacov.no stoji to vzdy zato skusat dalej. Date: 2007-08-25 10:41:45.0 45. RE: prazdne bruško - Katka Mila Mimi nestracaj nadej a neopustaj sa,moja spoluziacka 7!!!!!! krat potratila v priebehu 4 rokov,raz dokonca az v 7 mesiaci a raz v 6-tom kedy uz myslela ze je aj s malickym za vodou.Doteraz lekari neprisli na to preco sa tak stalo.Skusali dalej a dnes sa tesia s dvojmesacnej Michaely a my vsetci s nimi.Zelam aj tebe ten krasny pocit ked si domov odnesies malicky vonavy batoztek,uvidis ze sa tak stane,len nezufaj.Zelam ti vsetko dobre a drz sa ! Date: 2007-10-20 15:35:10.0 46. RE: Nevím jak dál žít - evik mila terka.viem ze ziadne slova ta neutesia,ale nastracaj nadej,nastracaj chut chciet.nasa dcerka zomrela na neznamu chorobu.do dnes nevieme preco.napriek tomu chceme bojovat o nase stastie,drzat v naruci usmiateho cloviecika.mam obrovsky strach.nemam problrm dietatko donosit,ale pravdepodobnost,ze bude opat chore je sice iba 25%,ale nada sa tato choroba zistit pocas tehotnosti.ale moja tuzba je vacsia ako moj strach.nevzdavaj sa bojuj.myslime na teba! Date: 2007-11-05 20:45:59.0 47. RE: čas plyne-láska z?stáva.... stále se mi stýská - Nana Ahoj Lucinka, prajem ti vela pokoja a stasia do dusicky, nech sa tvoje srdiecko aspon trosku zhoji. Viem ako ti je, viem ako sa citis, co citis. Pripadas si ako rozbita vaza ktoru polepili, drzi, ale moze hocikedy puknut a zaroven uz nikdy nebude taka aka bola. Zivot je niekedy velmi kruty, a ja to nechapem.Nikto z nas to nechape. Chcem vykricat do celeho sveta nasu bolest nad stratou, chcem aby sa zem zastavila, vtaky prestali lietat,oblaky zastali, nachvilu zastal cas..aby sa nieco udialo, ze z tohto sveta odisli dusicky deticiek, aby cely svet okolo mna citil tu bolest so mnou, s nami co sme stratili nase deticky. NIc sa vsak nedeje..zem sa nadalej kruti, vtaky lietaju, vonku prsi a je chlad.Ten chlad sa vkrada do mojej ubolenej duse. Ale ja verim ze vyjde slnko, ze pride jar..a s nou nova nadej a novy zivot.Viera Lucka, ta zomiera posledna. Date: 2007-11-10 20:55:45.0 48. RE: Rozhodnutí - Slavka Dobry den,je to tazke rozhodnutie,ale na interupciu by som nesla,vzdy je nadej,je to tazke vidiet umierat vlastne dieta,aj mne sa to stalo,ale aspon viem kde je pochovane a mozem mu aspon zapalit sviecku,dat kvet,navstivit ho na cintorine,chodim tam casto a nachadzam tam taky pokoj,drzim ti prsty Date: 2007-11-11 14:47:44.0 49. pre Petru - Tatiana Mila statocna Petra, v srdci citim velku radost, ze ste sa s partnerom takto rozhodli. Je dobre, ze Vas podporil aj partner a ze na tejto urcite nelahkej ceste budete minimalne dvaja - teda traja, ved ta malinka bojovnicka uz teraz bojuje a odmeni sa vam. Taku radost, aku vam da dietatko, vam neda nikto. Je jedno, ci je s vami dni,mesiace alebo roky.Stopu zanecha jasnu. Viem to, lebo som v 21 tt stratila mojho malinkeho anjelika Adamka. Za ten cas mi dal tolko cistej lasky a pocitu nekonecneho stastia a naplnenia, ako nikto doteraz. Mam milujuceho manzela a fantasticku rodinu, no to malinke babatko je nieco uplne ine - take nevinne a odkazane na vas. Vobec som nevedela, ze nieco nieje v poriadku -odisiel tak tichucko, v spanku. Musela som ho porodit uz "odijdeneho". Bol vsak krasny, a ja som napriek vsetkej nepriazni osudu citila hrdost a pychu na toho malickeho chlapceka, v ktorom som uz badala podobnost z nas dvoch. Aj keby mi boli povedali skor, ze bude mat nejaku vadu, aj tak by som sa vzdy rozhodla pre zachovanie si ho. Predtym by som mozno bola vahala, ale po tejto skusenosti uz viem, ze kazde babatko je VASE, ci uz je dokonale alebo az tak celkom nie. O to viac take "menej dokonale" babatko potrebuje vasu starostlivost a nekonecnu lasku. Niekedy si s manzelom kladieme otazku, ci by sme to,co sa nam s Adamkom stalo, chceli nejako zmenit.Zeby sme ho nikdy nemali a necitili tu obrovsku stratu a bolest. Tu beznadej a zufalstvo. Sme toho nazoru, ze to stalo za to. Nikdy sa nam Adamko nevrati, no dal nam dar -dar lasky a rodicovstva. Sme rodicia, aj ked nase babatko nieje fyzicky s nami.No citime ho, rozpravame sa s nim, a vzdy zostane nasim malym specialnym synom-anjelikom. Petka, velmi na vas budem mysliet, budte statocna, a verte-ze sa mozno vsetko na dobre obrati.Ze hoci budete mat nelahku cestu, mozno budete trpiet a zufat si, budu aj chvile, ked to vsetko bude davat zmysel. O takych veciach sa tazko pise, kazdy to preziva inak-no spolocnym pojitkom snad je, ze vam to VASE dietatko da vela lasky a jedinecnych pocitov. Som naozaj rada, ze ste sa rozhodli za babatko. Boh nech vas vsetkych zehna. x x x petra napisal/a: ------------------------------- Opravdu děkuji za názory a zkušenosti co jste mi tu napsali. Včera jsme o tom s partnerem mluvili celý večer až do půlnoci. Necháme si jí, ačkoli oba víme,že je jen malá naděje že bude s námi déle. Má brániční kýlu, a už teď se její plíce opoždují ve vývoji, její srdíčko je také ovlivněné. Má kýlu velkých rozměrů,takže pro dr. je to indikace k potratu. Rozhodli jsme se, i když partner váhal, teď stojí při mě. Shodli jsme se na tom,že víc pro ní udělat nemůžeme, porodím patrně kolem 36tt až budou v nemocnici ti správní odborníci. Jinak jsme byli u dr. čUtky v čb na genetické uzv a v praze u Apolináře. Oba se shodly na výsledku. Ještě jednou děkuji. Date: 2007-11-12 18:57:27.0 50. RE: Děkuji za názory - Lucia UK Mila Petra, je mi to velmi luto. Ale stale mate cas aspon sa psychicky pripravit a popripade este skusit nieco, ako pisala Kati, hoci je to narocne na energiu aj peniaze. Da sa obratit na nadacie a poradit s lekarmi, ci by to malo vyznam. Ak sa vsak rozhodnete dalej malicku netrapit a nedavat si mozno len falosne nadeje, prajem vam vela sily a vzajomnej lasky. Je mi to strasne luto a posielam malickej pohladenie cez brusko. Myslim na teba, Petra. Pa Lucia Date: 2007-11-13 10:35:47.0 51. Dakujem - Tatiana Draha Laduska, dakujem za tvoje uprimne a krasne slova....velmi si ich vazim a prajem Tebe a vsetkym navstevnickam tohto fora pokojny vecer. Nech je dnesny vecer jednym z tych lepsich, ked namiesto zufalstva, slz a krutej prazdnoty citime nadej a vieru, ze raz bude lepsie, ze sa budeme tesit zo zdravych malych babatok. Nech nam vsetkym dnes vecer spievaju nasi mali anjelickovia krasnu piesen lasky...tak pevne verim, ze su s nami a uz netrpia. Stale si po precitani noveho pribehu poviem: "Aha, Adamkovi pribudol kamarat (kamaratka)". Tiez si prajem, aby sme raz nasli ten dusevny pokoj a vnutornu rovnovahu, ktoru budu potrebovat nase "buduce" dietky. Su dni cierne, su dni lepsie, ja by som chela, aby sme raz vsetky zazili dni ruzove alebo modre......s laskou mamka Adamka P.S. Adamko, davaj prosim pozor na svojho ocinka, ktory je prvykrat po dlhokanskej dobe prec odo mna.Lubim vas oboch. P.S.2 Adamko, a hrajte sa tam hore v nebicku pekne vsetci spolu! Deti, ste nase vsetko. P.S.3 Dnes za vas vsetky zapalim sviecku a poviem modlitbicku. Date: 2007-11-13 18:50:14.0 52. Pre Hanku Re:Ztrata detatka - Tatiana Draha Hanicka, prijmi prosim moju uprimnu sustrast nad stratou tvojho dietatka. Chapem velmi dobre tvoju bolest, pretoze sme taktiez podobnym sposobom prisli o nase babatko. Mam 29 rokov, som asi v takom veku ako ty, a taktiez sme sa sialene tesili na nase babatko. Nam sa otehotniet podarilo hned na prvy raz, no v 21 tt sme zistili na ultrazvuku, ze nas syncek uz par tyzdnov vo mne nezil-asi len ta zena, ktora nieco take sama prezila pochopi... Pochopi to zufalstvo, tu beznadej, strach, zial, hnev, zlost, frustraciu, pocil totalnej bezmocnosti a izolacie,..a kopec inych hroznych psychickych stavov. Samotny porod, kde na konci vsetkej tej bolesti je vase mrtve babatko...nas maly Adamko....ach, ako to len boli. Viem Hanicka, velmi dobre viem. Aj u nas su to uz 3 mesiace (my sme Adamka stratili 18.8.2007, strasny den...) a ta bolest je nas kazdodenny chlieb. No testy nedokazali vobec nic, sme v poriadku a ako mi bolo trosku "paradoxne" povedane - niet co liecit, vsetko je proste v super poriadku. Tak potom preco??? Preco?? Preco prave nam, ktori sme taki "super zdravi" a nase babatko sme naozaj veeelmi chceli? Odpoved, moja, nie je v nasich rukach..niekto iny zivot dava, ale ho aj berie...proste je to tak...krute, no inak to uz nejde...nejde to vratit spat...preto jedina nadej (aspon pre mna) je druhe babatko. Doteraz sme cakali, aj ked sme nemali ziadne komplikacie, islo o prirodzeny porod, no aj tak nam bolo odporucane pockat 6 mesiacov!! Nemozne, pre mna prosto nepredstavitelne. Slovenski lekari vravia-cakajte 6 mesiacov! A strasia dalsim potratom ak neuposluchnete. Anglicki lekari (nam sa to totiz stalo v Londyne) vas povzbudia k dalsiemu otehotneniu, podporia vas a z praxe poukazu na to, ze sa to stava velmi casto, ale vase vyhliadky na dalsiu uspesnu tehotnost su rovnake ako u zeny, ktora porodila zdrave a zive babatko. Vravia, ze sme znova na rovnakej startovacej ciare...znie to lepsie ako to co vravia slov lekari..mozno verim tomu, comu chcem, ale...preco nie? Precitala som kopec informacii na internete ,hlavne na anglickych strankach, kde je toho ovela viac a vsade vravia, ze najlepsia naplast na utrapene dusicky rodicov je nova nadej v podobe babatka. Ak je vsetko v poriadku, nie su komplikacie, potom si myslim, ze niet na co cakat. Ale moja, musis sa sama seba a manzela spytat, ci ste na to pripraveni...ci ste ochotni znova riskovat, ze sa to stane opat....ci je nove babatko skutocne vasou novou sancou, alebo potrebujete cas... Co sa tyka nejakych rad, snad ti pomoze uz len to, ked si z casu na cas pozries tuto stranku a zistis, ze nas je viac...skoro kazdy den tu pribudne jedna nova utrapena mamicka a jeden maly anjelik...uz tam hore ma moj maly syncek peknu kopku kamaratov! Ine stranky, snad mozes skusit www.miscarriageassociation.org. ak vies po anglicky, velmi pekna stranka poskytujuca utechu, alebo ak si googlenes miscarriage, da ti to zopar tipov... U nas v knihkupectvach som tiez nasla zopar knih, kde sa tento "problem" rozobera, ale nenasla som bohuzial ziadnu samostatnu knihu, vzdy je to len nejaka kapitola v knihach o tehotenstvach...co moze byt trosku stresujuce, chapem. No ja som sa naucila rychlo preskocit tie pekne stranky s gulatymi bruskami a prejst hned na tie "smutne", ktore sa ma dotykaju. Vravim si, ze raz sa k nim aj ja budem moct vratit...a verim, ze aj ty Hanicka. Prajem ti vela sil, tebe aj tvojmu manzelovi, a pomodlim sa za vas aj vasho anjelika. Nie si sama, Hanka, sme tu s tebou. Dobru noc, spi pokojne. Tatiana Date: 2007-11-14 21:44:30.0 53. RE: Ztráta děťátka - Tatiana Draha Hanicka, prijmi prosim moju uprimnu sustrast nad stratou tvojho dietatka. Chapem velmi dobre tvoju bolest, pretoze sme taktiez podobnym sposobom prisli o nase babatko. Mam 29 rokov, som asi v takom veku ako ty, a taktiez sme sa sialene tesili na nase babatko. Nam sa otehotniet podarilo hned na prvy raz, no v 21 tt sme zistili na ultrazvuku, ze nas syncek uz par tyzdnov vo mne nezil-asi len ta zena, ktora nieco take sama prezila pochopi... Pochopi to zufalstvo, tu beznadej, strach, zial, hnev, zlost, frustraciu, pocil totalnej bezmocnosti a izolacie,..a kopec inych hroznych psychickych stavov. Samotny porod, kde na konci vsetkej tej bolesti je vase mrtve babatko...nas maly Adamko....ach, ako to len boli. Viem Hanicka, velmi dobre viem. Aj u nas su to uz 3 mesiace (my sme Adamka stratili 18.8.2007, strasny den...) a ta bolest je nas kazdodenny chlieb. No testy nedokazali vobec nic, sme v poriadku a ako mi bolo trosku "paradoxne" povedane - niet co liecit, vsetko je proste v super poriadku. Tak potom preco??? Preco?? Preco prave nam, ktori sme taki "super zdravi" a nase babatko sme naozaj veeelmi chceli? Odpoved, moja, nie je v nasich rukach..niekto iny zivot dava, ale ho aj berie...proste je to tak...krute, no inak to uz nejde...nejde to vratit spat...preto jedina nadej (aspon pre mna) je druhe babatko. Doteraz sme cakali, aj ked sme nemali ziadne komplikacie, islo o prirodzeny porod, no aj tak nam bolo odporucane pockat 6 mesiacov!! Nemozne, pre mna prosto nepredstavitelne. Slovenski lekari vravia-cakajte 6 mesiacov! A strasia dalsim potratom ak neuposluchnete. Anglicki lekari (nam sa to totiz stalo v Londyne) vas povzbudia k dalsiemu otehotneniu, podporia vas a z praxe poukazu na to, ze sa to stava velmi casto, ale vase vyhliadky na dalsiu uspesnu tehotnost su rovnake ako u zeny, ktora porodila zdrave a zive babatko. Vravia, ze sme znova na rovnakej startovacej ciare...znie to lepsie ako to co vravia slov lekari..mozno verim tomu, comu chcem, ale...preco nie? Precitala som kopec informacii na internete ,hlavne na anglickych strankach, kde je toho ovela viac a vsade vravia, ze najlepsia naplast na utrapene dusicky rodicov je nova nadej v podobe babatka. Ak je vsetko v poriadku, nie su komplikacie, potom si myslim, ze niet na co cakat. Ale moja, musis sa sama seba a manzela spytat, ci ste na to pripraveni...ci ste ochotni znova riskovat, ze sa to stane opat....ci je nove babatko skutocne vasou novou sancou, alebo potrebujete cas... Co sa tyka nejakych rad, snad ti pomoze uz len to, ked si z casu na cas pozries tuto stranku a zistis, ze nas je viac...skoro kazdy den tu pribudne jedna nova utrapena mamicka a jeden maly anjelik...uz tam hore ma moj maly syncek peknu kopku kamaratov! Ine stranky, snad mozes skusit www.miscarriageassociation.org. ak vies po anglicky, velmi pekna stranka poskytujuca utechu, alebo ak si googlenes miscarriage, da ti to zopar tipov... U nas v knihkupectvach som tiez nasla zopar knih, kde sa tento "problem" rozobera, ale nenasla som bohuzial ziadnu samostatnu knihu, vzdy je to len nejaka kapitola v knihach o tehotenstvach...co moze byt trosku stresujuce, chapem. No ja som sa naucila rychlo preskocit tie pekne stranky s gulatymi bruskami a prejst hned na tie "smutne", ktore sa ma dotykaju. Vravim si, ze raz sa k nim aj ja budem moct vratit...a verim, ze aj ty Hanicka. Prajem ti vela sil, tebe aj tvojmu manzelovi, a pomodlim sa za vas aj vasho anjelika. Nie si sama, Hanka, sme tu s tebou. Dobru noc, spi pokojne. Tatiana Date: 2007-11-14 21:45:08.0 54. bolest - andrea dnes sa mi malo narodit moje babo ale nas opustilo uz v 8 tyzdni 18.5. pomaly sa s tym vyrovnavam a aj ked sme boli rozhodnuty ze uz babo mat nebudeme planujeme este skusit dame si este aspon mesiac pauzu a potom to skusime mame sice krasnych 3 synov ale chyba nam nas anjelik v poradi 3 prva nas opustila Dianka 25.1.1997 vo veku 4 mesiacov, potom som potratila 11.5. 2006 a opat 18.5.2007 ale nadej umiera posledna mna drzia nad vodou moji chlapci Jurko 14, Simonko 10 a Matusko 7 Date: 2007-11-15 15:44:40.0 55. RE: pre Moniku - Tatiana Ahoj Moni, citala som si par prispevkov od teba, a srdce ma bolelo...pre teba a tvoju dcerku Yasmin, tak sa vola vsak? A ja to take cerstve, ze? Je mi to velmi luto. Viem, co hovoris, ked pises, ze ti ani na um nezislo, ze s nou nieco nieje v poriadku, ked vyzerala tak zdravo....nas maly Adamko na ultrazvuku v 16tt vyzeral tak zivotaschopne....vsetko bolo ako malo byt a videli sme aj tie najmensie detailiky ako prsteky a ocicka, rucicky a nozicky....kopkal a sermoval tymi piastkami....bol prosto dokonaly....neviem, co sa stalo, ale viem, ze zdanie klame. Ved to vieme aj u dospelych, niekto je cely zivot zdravy, nepozna lekarov a jedneho dna odide...ini su chorlavi po cely zivot a ziju dlho...neviem... Moni, tak mi je to luto, ze si stratila uz narodenu dcerku, musi to byt strasne. Aj ked myslim, ze bolest za stratenym babatkom je rovnaka, nezaleziac na tom, v ktorom obdobi zivota ho stratis....ale ako vravis, musime ist dalej. Ani sa inak neda a zo zaciatku som sa hnevala, mala som strasnu zlost a chcela som nicit...rozbijat...bit...no len som sa vyplakala a zivot isiel dalej, ci som sa hnevala alebo nie. A myslim, ze sa nam zacala nova etapa, kedy zaciname uz citit aj nejaky ten krajsi den a nadej na lepsi zajtrajsok...i ked na Adamka myslime 24/7....je stale s nami. Moni, tebe a ostatnym mamam zelam len to najlepsia a nech sa raz vsetky mozeme tesit z toho zazraku...ziveho a zdraveho babatka. T. x x x Date: 2007-11-22 10:04:53.0 56. RE: Tento rok koncí...zapalme sviecocky pre anjelikov - evik Niet co dodat.krasne si to povedala!Citim presne co ty vy.Zapalujem sviecocku za NASICH anjelikov a prajem vsetkym aby ten novy rok bol lepsi,menej bolestivy a aby sme kazda kracali za lepsou buducnostou s nadejou na zdrave deticky! Date: 2007-12-31 20:02:16.0 57. RE: Tento rok koncí...zapalme sviecocky pre anjelikov - Nana ďakujem Lucka.Tvoj prispevok mi vniesol nadej a svetielko do zivota a kazdodenneho trapenia.: )) Date: 2008-01-01 15:56:33.0 58. Nadej - Zuzana Mamicky, kym som bola cez sviatky v nemocnici rodit, pribudlo tu vela prispevkov :o( Teraz som to vsetko docitala... chcem vam len dodat nadej! Tiez mam dvoch anjelikov, do tretice som sa dockala krasneho zdraveho dievcatka... Musite verit, dufat...lahko sa mi to teraz pise, ale este pred nedavnom som ani ja neverila, ze budem opat stastna. ALE SOM. Pozeram sa takmer bez prestania na ten poklad v postielke a prajem vam vsetkym, aby ste sa i vy raz dockali. Nestracajte nadej!!! Velmi vam to vsetkym prajem, viem, ze kazda tu z nas si to zasluzi. Vela sil, mamicky!!! Date: 2008-01-06 15:44:25.0 59. RE: Nadej - jeane zuzulik gratulujem dam ti za pravdu ze jeto tak aj ja mam anjelika a teraz skoro 9mesacneho krasneho zdraveho pokladika drz sa a vychutnavaj si ten super pocit!!!!! Date: 2008-01-07 10:46:24.0 60. RE: a predsa sa toci - Lucia UK vsetky mamicky ktore stratili dietatko, mate narok na zlost, strach, slzy, ale nezabudajte, ze aj na nadej, lasku a stastie. srdiecko praska bolestou a je jedno, ci ubehol mesiac alebo desat rokov, ale vsetkym prajem, aby sa v ich zivote nasiel niekto, kto ho polepi aspon ako tak a to srdiecko bude bit pre niekoho....tebe evik prajem z celeho srdca, aby si jedneho dna drzala v naruci zdrave dietatko a mohla s usmevom spominat na Liusku, neviem to napisat, ale hadam to citis a uveris mi. Lucia x x x x x x x x Date: 2008-01-09 19:59:25.0 61. RE: a predsa sa toci - Lucia UK vsetky mamicky ktore stratili dietatko, mate narok na zlost, strach, slzy, ale nezabudajte, ze aj na nadej, lasku a stastie. srdiecko praska bolestou a je jedno, ci ubehol mesiac alebo desat rokov, ale vsetkym prajem, aby sa v ich zivote nasiel niekto, kto ho polepi aspon ako tak a to srdiecko bude bit pre niekoho....tebe evik prajem z celeho srdca, aby si jedneho dna drzala v naruci zdrave dietatko a mohla s usmevom spominat na Liusku, neviem to napisat, ale hadam to citis a uveris mi. Lucia x x x x x x x x Date: 2008-01-09 19:59:26.0 62. RE: Hanuška, moje krásne tuleniatko! - Lubka ...na Vasu Hanusku velmi casto myslim, mam synceka narodeneho par dni po nej; bola prekrasnym babatkom a je nadhernym anjelikom urcite; myslim aj na vas, zo srdca vam zelam vsetko dobre a este vela vela radosti v tomto zivote a neutichajucu nadej a radost na stretnutie sa s Hanuskou. Date: 2008-01-31 22:38:34.0 63. RE: Druhá ztráta - lea ahoj Natalka,vies aj ja som natom bola tak,ako ty teraz.ja som potratila dva krat tiez,a tiez to bolo ten isty cas presne o rok.tak som nestracala nadej a vravela som si ,ze sa vzdy plati pockat a zase vyskusat.tiez som plakala stale a myslela nato,no pride den ked budes zase tehotna a budes pocitat tyzdne za sebou a ocitnes sa pri poslednou a to pri porode.ja som sa bala tiez otehotniet no nikdy som nepomyslela,ze nechcem uz nikdy.mam dvoch anjelikou v nebicku a som stastna,lebo teraz je primne krasny zdravy syn 15 mesacny a nesmierne dakujem bohu.tiez som si hovorila,preco ja,co som spravila,nie je to o nicom inom,len o NADEJI.vermi cas to vylieci.neplanuj si kedy by si chcela aby sa narodilo.proste pockaj kolko musis,od potratu(alebo pododbne)a daj sa dotoho.teraz mi neveris,no uveris.budes poznat aj radost a lasku od tvojho dietatka.pa drzim ti palce. Date: 2008-02-05 23:42:22.0 64. november - ivana 13 novembra 2006 bol den kedy som videla mojho vytuzeneho synceka prvorodeneho vo svojich 32 rokov,ale zial uz mrtveho.bola som 41 tyzdni tehotenstva cakajuca na porod uz 5 dni hospitalizovana v nemocnici.Samozrejme cely cas si ma nik nevsimal aj napriek tomu ze som upozornovala od soboty ze necitim maleho.Este v nedelu o 21 hod som pocula jeho srdiecko no v pondelok o 5 hod.rannej uz bol maly mrtvy......takze porod prebiehal v zufalstve,placi,beznadeji.....trvalo dalsich 9 mesiacov,kym sa mi podarilo opat otehotniet no v 12 tyzdni som potratila.....bolo to v novembri 2007.Ako zazrakom so opat otehotnela uz teraz v januar 2008,ale ............strach,strach,strach.......neviem ako to zvladaju ine mamicky a kazdy mi vravi ze nesmiem mysliet na Oliverka,ale ja nanho myslim dennodene a napriek velkej pomoci manzela,rodiny stale sa obzeram po kocikoch a vzdy vzdy mi pri tom stisne srdiecko...ten nas stale caka opusteny ........moc chcem verit a snazim sa o to ze tentokrat to zvladneme ........... Date: 2008-02-07 15:36:23.0 65. RE: terezka - Jana Ahoj Mirka, len ti chcem povedat, ze raz bude lepsie. Prvy rok je najhorsi, zda sa ti beznadejny, v podstate ani nevies ze bol, teda okrem tej sialenej straty a bolesti.. druhy ta ide roztrhnut, ze by si uz aj chcela normalne zit ale stale sa to vracia... Ale ono sa to pomalicky zacne lamat. Terezka ti sice nikdy neprestane chybat, nikdy sa neprestanes pytat PRECO?? ale prestane to byt take sialene. Proste to len prijmes ako sucast same seba, sucast svojho zivota. Chcem ti len dodat sily, ze este to raz bude vsetko fajn, Terezka je niekde tam hore a raz ta objime a bude sa tesit na svoju krasnu maminku. Drzim Palce Mirka, kedysi som to tu pisavala.. Nastav svoju tvar slnu a vsetky tiene padnu za teba.. Ked mi Ondrik odisiel robievala som to casto... Slnku vetriku, jemnemu dazdu.. Vzdy som to bravala ako pohladenie od mojho krasneho chlapceka.. Asi som ho uz nechala odist na svoje anjelikovske miesto, uz to tak casto nerobim, len miestami si asi uz aj tu maminy mysleli ze mi siblo, Ale Ondrik je mojou najkrajsou sucastou a ani smrt to nezmeni, lubim ho a vzdy to tak bude. Mirka drzim ti palce, len som chcela kusok pridat nadeje ze raz ti bude lespie. jm Date: 2011-12-13 20:37:27.0 66. A predsa sa toci - evitass dievcence chcem vam a vasim anjelikom zazelat stastnejsi novy rok...aby najme rany ktore sa nikdy nezacelia no aspon trosku menej boleli pri spomienke na vase milovane deticky...aby vase naruce naplnili nove nadeje a vysusily oci plne slz...zelam vam aby vam ten novy rok priniesol hlavne zdravie a naplnil vase sny...a celemu svetu zelam aby mamiciek anjelov zacalo ubudat xxx... anjeliky pozehnajte nas zdravie a pokojne dni plne lasky...nikdy na vas nezabudneme ..navzdy ostavate v nasich srdciach lubime vas ... liuska i po tolkych rokoch stale nemozem uverit ze som to prezila s takou dierou v srdci chybas mi srdiecko presilno moc lubim ta <3 Date: 2012-01-01 00:18:16.0 67. RE: jarmilka - barbora a roman alenka, poznam dobre ten pocit sebaobvinovania.moja linduska bola zdrave, krasne a nesmierne inteligentne babo. ale stalo sa nam nestastie a pocit viny ma bude prenasledovat uz navzdy. pretoze som zlyhala a neustrazila som si ju.a s tym budem zit do konca zivota. ja uz nikdy nebudem stastna tak, ako som bola dovtedy. teraz casom aj ked sa usmievam, je v tom usmeve aj kus bolesti. nie len smutok za liluskou, ale aj bolest, ze kvoli mojmu zlyhaniu trpia vsetci ti, ktori ju milovali.bolo nam povedane, ze mozno keby sa nase dievcatko prebralo, malo by poskodeny mozog.a mne to v tej chvily bolo jedno. bola som presvedcena, ze aj tak chcem, aby ostala so mnou.ale to bola len velmi malicka nadej. obcas si to skusam predstavit.. pytam sama seba, ake by to bolo, co by bolo...ak by som ju nepustila do neba...... alenka, neobvivuj sa, neurobila si nic zle. nemozes za to, ze tvoja jarmilka bola chora. nemozes uvazovat tak, ze si sa rozhodla nespravne a ver mi, ze ta za toto odsudzovat nikto nebude.mozno by sa jarmilka velmi trapila, mali by ste to v zivote tazke obe. mozno by bol jej zivot kratucky a bolestny.mysli na to, ze je na oblaciku stastna s malymi anjelikmi. ved tolko ich tam je....lubim ta, liluska, dievcatko moje.. Date: 2012-01-18 17:17:33.0 68. RE: Cakame - Lenka Mila Kalja, velmi pekne Ti dakujem za Tvoje riadky, o to viac ma dojalo, ze hoci sa Ti stalo cosi strasne, aj tak mas v sebe silu podporit ineho cloveka. Si vzacny clovek. Tvojho Adrianka mi je nesmierne luto, neviem si ani predstavit ako si sa musela a musis citit. Ja by som skoncila na psychiatrii. Musi byt priserne prist o vymodlene, vytuzene dieta a potom este dalsich 5 rokov cakania. Nie, ja by som to nezniesla. V kazdom pripade sa tesim, ze si zase stastna mamicka a mozes si synacka vychutnavat. Mas pravdu v tom, ze aj ja manzela uhanam, ale zatial sa drzi:) Na psychiku je tazke nemoct pocat. Aj ja uz pomyslam na umele oplodnenie, aj ked si myslim, ze je to to uplne posledne, co sa da urobit a hlavne pre ludi, ktori maju velke zdravotne problemy (zablokovane vajcovody, ziadne spermie)... Mam 32 rokov a prave kvoli mojmu veku chce manzel este pockat, on si stale mysli, ze sa podari prirodzene. Rozhodla som sa, ze pockam do konca roka a potom to zase preberieme. Mne poistovna hradi umele do 35. roka veku. Cvicim kazdy den Mojzisovej metodu uz vyse dvoch mesiacov, aj ked nemam problemy s chrbticou, ale mozno z motyky vystreli. Dakujem za to, ze si mi dala nadej a verim, ze si uzivas krasne dni s malym a manzelom. Date: 2014-06-17 00:45:10.0 69. RE: Cakame - Lenka Boze, to ma velmi mrzi, ce sa Ti stalo. Je to neskutocne nestastie:(( Viem, ze to, ze sa nedari pocat je minimalny zial s porovnanim smrti dietatka. Ano, merala som si aj bazalnu teplotu, minule alebo predminule leto. Zmohla som sa len na jeden mesic, velmi ma to psychicky vycerpavalo, ale graf som mala ukazkovy... Prudky pokles pocas ovulacie a prudky narast teploty po. Ja mam 28 dnovy perfetny cyklus, menzes mi chodi na hodinu presne. Mam to takto odkedy som ho prvy raz dostala. Kazdy mesiac si vsak robim ovulacne testy a kazdy cyklus ma uplne rovnaky priebeh. Fakt neviem, co robit. To cakanie je hrozne, keby som aspon mala nejaku nadej, ze raz sa to podari, takto neviem. Date: 2014-06-18 00:28:42.0 70. RE: však sa to už nestane..? - zuzana a peto Kristinka prajem Ti to z celeho srdca,aby si co najsor drzala dietatko v naruci. Treba len verit a nestracat nadej. Ja som prisla o dve deti. Jedno som potratila v 9 tom tyzdni a druhe dcerka SOfinka mi zomrela tri hodiny po porode. Bezproblemove tehotenstvo. Pricina : nespecifikovana strata krvi, vraj sa pise v literature o takychto pripadoch. 24.5. boli tomu 4 roky a stale to boli, neni dan, co by som na nu nemyslela. Ale je to nas strazny anjelik, ktory nam poslal dalsie dve dcerky. 25.1.2012 sa nam narodila dcerka Viktoria a pred troma tyzdnami 27.5.2014 dcerka Vivien. Nebudem tu rozpisovat, cim vsetkym sme si presli a aka strasna bolest bola zo straty Sofinky. Treba len verit, ze sa vsetko zle raz musi skoncit a obratit sa na dobre. Teraz prezivam najuzasnejsie obdobie v mojom zivote a nie je pre mna nic dolezitejsie ako moje deti. Prajem vela stastia a zdravia, nech sa to cim skor podari. Zuzana Date: 2014-06-19 23:00:44.0 71. RE: Vikinka, nas anjelik - Janka mala ta lubi tou najcistejsou laskou aka moze existovat a urcite sa na teba nehneva..ak rada citas skus precitat knizku od Lorny Byrneovej anjeli v mojich vlasoch alebo posolstvo nadeje,tiez stratila dietatko a pise tam o dusickach deticiek ktore odisli este z bruska, mne ta knizka troska pohladila ubolene srdce ked som tiez prisla o dcerku..drzim palce a posielam objatie Date: 2014-08-19 11:14:43.0 72. Vikinka, nas anjelik - Lenka Vikinka nasa, dnes su to uz tri mesiace, co sme sa museli rozlucit. Tri dlhe mesiace plne otazok, smutku, trapenia a beznadeje...Viki, verim, ze sa mas v nebicku dobre, ze tam posluchas a si tam stastna. Velmi sa tesim na den, ked sa spolu stretneme. Strasne ta s ocinom lubime, neustale na teba myslime a stale za teba svieti sviecocka. Posielame ti tisice boztekov a objati. Viki, prosim, posli mi trosku sily, aby som znova nasla zmysel zivota a dovod, preco zit... Date: 2014-09-13 15:13:39.0 73. RE: Chlamídie - evik ak ti mozem tinka poradit,vyhladaj si info na nete v googli alebo inom vyhladavaci...ale neznepokojovala by som sa...budes urcite liecena atb aj nadalej,ale pravdepodobne vaginalnymi...citala som iba nejake veci,moc si vsak nepametam...citala som ze sposobuju aj neplodnostmale to musi byt chronicky zapal a nepreliecene...ale nerada by som ta zavadzala nepravdivymi info...neboj bude dobre..atb byvaju ucinne na chlamidie...pokial mozno co najskor k dr. a na srdiecko?tato stranka ti urcite pomoze prekonat tazke dni bolesti a smuuutku...je mi to luto...aj ja som po kyrete,v 8tt. a srdiecko bude boliet este dlho...ale neboj naaadej stale je a kym je nadej je aj viera...ak by si chcela niekedy porozpravat na www.tehotenskakalkulacka.sk je priamy chat potratila som emocionalna podpora...je tam velaaaaaaa krasnych srdiecok ktore prezili to iste co ty...a dokazu velmi povzbudit...ak sa budes citit sama so svojou bolestou a mysllienkami prid medzi nas... Date: 2008-03-27 20:25:20.0 74. RE: Lucka - Nana Lucka sucitim s tebou. Viem si predstavit tvoju bolest. Viem co je to prist o dietatko v 21 tt aj ked trosku inym sposobom. Drz a nestracaj nadej.Vyhladaj psychologa, prihovaraj sa svojmu dievcatku v duchu a pros aby sa ti vratila... Date: 2008-04-02 22:37:12.0 75. RE: Vikinka, si nas anjelik - tatiana Lenka, je tazke najst tie spravne slova....niekedy prooste tie spravne slova ani neexistuju,...ale som s tebou, myslim na teba a na tvoju Vikinku, maleho sladkeho anjelika....mne prestal adamko kopkat v 21tt....hned som vedela, ze je zle a citila som neskutocny strach....citila som ako pises, ze cast mna zomrela s nim...s nim vsetky pocity. Jednoducho som prestala zit a zacala som len existovat....preslo 8 mesiacov...a 3 mesiace od nasho druheho maleho anjelika...snad to ani nie je pravda, ze je tomu 8 mesiacov a ....bolest je stale tam. Aj ked nie az taka palciva a ja zasa citim...citim aj radost, aj nadej, vieru....ale chce to cas...13 dni je tak malo...moja drz sa a ver, ze vasa Vikinka je jeden nadherny krasny maly nevinny anjelik, ktory za vas oroduje v nebicku a aj ked s vami nemoze byt na zemi, urcite sa s nou opat stretnes v nebicku.....verim, ze najdes to svetlo na konci tunela...budem na teba mysliet. Date: 2008-04-08 20:01:11.0 76. RE: ma v piatom mesiaci - Lenka ...rada by som sa s Vami i ja podelila o par slov a myslienok... Neviem, nerozumiem a nechapem, preco sa v dnesnej dobe deju take veci, ze len tazko privedie zena na svet zdrave dietatko. Ja sama som bola a som, uplne zdrava 27-rocna zena. Zazila som uz jeden spontanny potrat (11tt). Nejako som sa s tym vysporiadala a planovala si dalsie tehotenstvo, pretoze som po babatku strasne tuzila. Ked som bola druhykrat tehotna a bola som v 7 mesiaci, povedala som si: "a teraz sa uz budem ?a babatko bez strachu tesit. Uz sa nemoze nic stat". Babatko i ja sme boli do porodu uplne zdrave. Ked nebol zdravotny problem, stalo sa, ze sa mi moje dievcatko samo zadusilo pupocnou snurou...a to len 3 dni pred planovanym terminom porodu... Po tychto bolestnych skusenostiach uz viem, ze tehotenstvo je narocny a komplikovany proces. Pod srdcom, v brusku, za 9 mesiacov stvorit maleho cloviecika, je skutocny zazrak. Teraz uz viem, ze je nutne zit zdravy a pokojny zivot pred i po pocati. A tyka sa to rovnako matky i otca dietata. Bohuzial v dnesnej dobe zijeme v chaotickom, uponahlanom a na vztahy nezdravom svete, co sa priamo odzrkadluje i na uspesnosti vobec otehotniet a dokonca porodit zdrave dietatko... Snad tieto moje slova nezneju moc pesimisticky. Chcela som len povedat, ze "neexistuje nahoda a kazda udalost v zivote cloveka ma i svoju pricinu". Moj zivot postihla skutocna tragedia, zomrelo mi moje dievcatko, ale ucim sa s tym kazdy den zit. Nemala som prilezitost stravit s mojou Vikinkou miliony hodin plnych lasky, ale dostala som od nej velky dar. Dala mojmu zivotu uplne iny rozmer, iny zmysel... ...na zaver by som chcela odkazat vsetkym buducim maminkam, aby v tehotenstve boli skutocne velmi obozretne. Ked sa Vam nebude nieco zdat, alebo budete mat v niecom pochybnosti, nevahajte a pytajte sa doktorov, odbornikov, hladajte odpovede na svoje otazky...ja som ich nedostala a mozno si to budem vycitat cely svoj zivot... ...este mi ale v zivote ostala nadej i sila, bojovat dalej. Budem bojovat dovtedy, kym sa i ja nestanem matkou zdravych deticiek...to iste prajem i ja VAM... Date: 2008-04-16 01:09:31.0 77. RE: Rebecke - Monika C. Mila Jeane! Ja som Rebeckina teta. Toto krasne dievcatko sa narodilo "v podstate" zdravucke mojemu bratovi a jeho zene Adke. Po 2 tyzdnoch sa preukazalo, ze Rebecka ma problemy so zlcovymi kanalkami co malo nakonec nasledky na pecienku... :-((( Sama som matkou malej dcerky (22mes.) a tento rychly a necakany odchod Rebecky ma polozil takisto ako mojho brata a moju svagrinku. Neni dna aby som na nu nemyslela. Jej fotku mam vystavenu a velakrat sa z nou zhovaram. Bohuzial nebyvam na Slovensku, nemozem byt stale s mojou rodinkou, ale moju podporu maju stale, tie kilometre nas preto neoddelia. Vsetkym Vam dakujem v mene mojho brata a jeho zeny za vsetky Vase povzbudive slova a tiez prajem vela sil a novych nadeji do zivota. Date: 2008-05-02 00:35:17.0 78. RE: Prosim Vas o radu... - ivana ahoj..zaujalo ma to co si napisala nakolko ja 13.11.2006 som taktiez porodila svojho prvorodeneho a zatial jedineho syna,ktory bol uz taktiez mrtvy.....ja som uz bola po termine cakala som v nemocnici 4 dni na porod a nikto nic nerobil lebo mi tvrdili,ze malemu sa proste nechce ,ze je vsetko ok a nemam stresovat...v pondelok rano vsak uz malicky nezil a ja dodnes neviem preco,zaco a tak....som hrozne nastvana na seba/ze som viac nenaliehala a spoliehala som sa na lekarov/na nich.....je to rok a pol,ale ja stale zaspavam a zobudzam sa v nemocnici...pri samotnom porode a tak je to do zufania...po 9 mesiacoch som opat otehotnela,ale v 12 tyzdnoch som potratila..myslim ze hlavne koli strachu,rozmyslania a tak........no nechcem ta nejak traumatizovat ,len som chcela napisat ,ze prestne viem ako si sa citila ked si vedela,ze mas porodit svoju dcerku......co sa tyka materskej to zial neviem ja som sa po tyzdni hned vrhla do prace v nadeji ze troska zabudnem.........no mylim,ze urcite mas narok dalej aj na pn...drzim velmi palce....ahoj ivana Date: 2008-05-05 15:04:47.0 79. RE: anjelik Davidko - evitk@ ahoj andrejka...krasne si to napisala,mi slzy stekaju po tvari...mrvenicka mi vycarila usmev na tvari,aj partizan...viem ze to velmi boli,a nechcem ta oberat o nadej a vieru ze to bude lepsie...nebude,ale...naucis sa s tou bolestou zit...so svojimi spomienkami budes vzdy vo svojom a davidkovom svete...budes sa v tom svete usmievat ale aj plakat...je to este prilis cerstve...ale sme tu stebou a pocuvame...prezivame rovnaku bolest i po niekolkych meiacoch,rokoch...objimam ta andrejka a myslim na tvojho krasneho anjelika davidka... PS:nas pribeh je pod menom Lia... Date: 2008-08-09 10:28:28.0 80. RE: anjelik Davidko - adrika ahoj,...mrvenicka-to je ozaj krasnucke.vidim,ze aj ty si sa podstivo pripravovala na maminkovsku ulohu z kniziek,aj ja.dala mi vsak len zbytocnu nadej,vraj ak babo vydrzi do 30tt,tak ze pristrojmi dokazu zachranit kazde babenko.tak ked som vstupila do 30tt,strasne som si vydychla,no o 4tyz.bolo po stasti..moja dcerka sa narodila ziva,no apgara mala 1,jeden jediny bodik za ktory budem dosmrti vdacna..vas Davidko bol naozaj taky macik?na 29tt fakt baculko:),moja dcerka vazila 2040g,a to bol 34tt.ani neviem kolko merala,nikde ten udaj nebol napisany.nas pribeh estelen davam dokopy,je to skoro a ide mi to pomaly,pretoze len co zacnem pisat,zacnem aj plakat,aj spom.stranku robim Eliske,no rovnakym tempom.ja ti tiez dakujem a velmi,ze s tebou mozem pisat a ze ta zaujima aj moja dcerka.velmi mi to pomaha.ked zomrela,ludia okolo mi vraveli,neplac,je v nebi a tam je jej dobre.ked som to pocula ,iba som vravela,ze pri mne by jej bolo tiez dobre,dala by som jej vsetku lasku,ako kazda ina dobra mama Date: 2008-08-09 11:47:36.0 81. RE: anjelik Davidko - tatiana andrejka, placem aj ja..a uz to bude rok...tie prve dni, tyzdne, mesiace po strate su najbolestnejsie, ale ver mi, je dobre, ze si tu s nami a dokazes o tom pisat a aspon trosku sa z toho vyrozpravat...ja som sa dokopy dala po strate adamka len vdaka anjelikom..a trvalo to 3 mesiace. Preto som aspon za teba rada (ak smiem to slovo pouzit), ze ty mas uz "naskok"...chapes, ako to myslim? ze snad to, ze si tu nasla spriaznene duse uz teraz, ti lahsie pomoze prekonat to hrozne obdobie....velmi na teba myslim, aj na Davidka a objimam ta. neviem, preco nam osud, boh, vyssia moc berie to, co by ziadna sila na tomto svete brat nemala-nase deti, nasu nadej, nase sny..neviem...kruta hra osudu...nepoviem ti, ze to snad malo nejaky vyznam, lebo ja v tom vyznam nevidim...len hnusnu krutost osudu...ale verim, ze raz sa osud zvrtne a aj my tie menej stastne sa dockame a budeme radovat z vlastnych deticiek, aj ked na anjelikov nezabudneme nikdy. Andrejka, prosim, cim skor v to zacnes verit aj ty, tym lepsie pre teba moja...ja som sa dlho oddavala strasnej bolesti a beznadeje, teraz uz chcem len bojovat. myslim na vas x x x Date: 2008-08-10 13:27:41.0 82. RE: anjelik Davidko - andrea ahoj jani. dakujem. placem s tebou..a zaroven sa tesim, ze mas novu nadej a cakam babenko. strasne na teba budem mysliet, aby to dobre dopadlo. mne vôbec doktor nepovedal, ze mam narok na MD, ja som zatial na PN, neviem, ci este budem mat narok na MD. nechapem, ze to hned doktor nepovie. ved odkial mam vediet, na co mam narok? a v tom ziali clovek na to ani nemysli. tak som zvedava, co mi povie, zajtra idem na kontrolu. neviem, ci sa to bude dat spatne vybavit. no neviem ani, ako by som sla do prace, bo som este velmi placliva a unavena, tak to by som asi nevedela fungovat. este raz drzim silno palce. papa Date: 2008-08-12 08:47:32.0 83. anjelik Davidko - pre Janku - andrea ahoj janka. dakujem . a placem s tebou...a zaroven sa tesim, ze mas novu nadej a cakas babenko. strasne drzim vsetky palceky, aby to tentoraz dopadlo vsetko v najlepsom poriadku. vidis, mne vôbec nikto nepovedal, ze mam narok na MD, tak som teraz na PN. nechapem, ze to nepovedia, odkial to mam vediet? a v tom ziali clovek na to ani nemysli. tak som zvedava, co mi zajtra povie gynekolog, idem na kontrolu. do prace si este fakt netrufam, hlavne psychicky,ale este som aj unavena. a vobec sa este na to necitim, ist do prace. no uz sa to asi nebude dat spatne vybavit MD. tak neviem, uvidim. este raz drzim palceky. pa Date: 2008-08-12 08:59:44.0 84. RE: Elisabeth - vali Noemi, je mi to velmi velmi luto...Asi kazda z nas chvilami chcela svoj zivot zahodit...prosim vydrz...verim, ze lekari konali v opodstatnenej nadeji, ze bude dychat sama... My sme do ozivovania tiez vkladali falosne nadeje...ani nam sa to nepodarilo... Tvoj syncek a dievcatko-dvojciatko su z tej istej materie ako bola ona, staraj sa o ne ako by si sa starala aj o Lis, ona to z nebicka bude vidiet a vnimat tvoju lasku... Date: 2008-08-21 13:14:24.0 85. Nas anjelik - Andrea Nezabudka Tuto uzasnu stranku som objavila uplnou nahodou. Bol to skvely napad. Kedysi cosi taketo nebolo a tak som sa trapila uzavreta do seba a myslela som si ze som jedina s takymto trapenim a ze som ta najnestastnejsia osoba na svete. Uz pri citani prveho pribehu mi stekali slzy po licach velke ako hrachy. Strata dietatka je to najhorsie na svete. Je to neopisatelna bolest ktoru dokaze pochopit asi len ten ktory ju zazil. Na take nieco sa neda zabudnut no da sa s tym zmierit a vyrovnat. Pripajam nas krasny pribeh v nadeji ze nim pomozem a dodam silu inym nestastnym rodicom. Uz ubehlo dlhych osem rokov odkedy nas strazi zhora nas anjelik. Boli sme mladi manzelia a mali sme vela planov a snov. jednym z nich bolo mat vlastne babatko. Brala som to vtedy ako samozrejmost ze otehotniem a ze porodim krasne dietatko. A nas sen sa zacal aj tak naplnat. Bez problemov som otehotnela tesila sa a snivala. Bol to zvlastny a zaroven krasny pocit nosit pod srdcom novy zivot. Pomaly som si zacala kupovat vybavicku ... A zrazu jedneho dna ako blesk z jasneho neba som zacala v tretom mesiaci krvacat. No bola som taka plna optimizmu ze som si nic zle nepripustala. "Nic tam nie je nevidim bit srdce, to uz nie je nic treba Vas vycistit kedy Vas objednam." Takymito neludskymi slovami som sa dozvedela tu strasnu spravu. Pan doktor ani len okom nemyhol ani jeden vludny pohlad mi nevenoval. Ba prave naopak ked som zacala plakat este ostal z toho nervozny. A tak som podstupila zakrok po ktorom som hned na druhy den podpisala v nemocnici revers a isla domov aj napriek varovaniu lekarov ze mozu nastat komplikacie ktore mozu sposobit ze uz nikdy nebudem moct mat deti. No mne to bolo vtedy uplne jedno. Zrutil sa mi svet a buducnost ma nezaujimala. Velmi to bolelo a nevedela som sa s tym vyrovnat. Preco prave ja ked vsetci naokolo maju krasne deti? Preklinala som Boha aj cely svet. Nenavidela som vsetko okolo seba. Nic ma nezaujimalo iba som nariekala a trapila sa. Manzel neplakal a vyzeralo to ze sa netrapi a tak aj jeho som zacala neznasat. Vela sme sa hadali a vyzeralo to tak ze asi uz spolu dalej nepojdeme ... Az neskor som pochopila preco manzel neplakal a bol silny. Bolo to preto ze nechcel aby som videla ako velmi ho to trapi. Lubil ma a tak sa snazil dodat mi silu bojovat. No aj napriek nie celkom psychickej pohode sme sa rozhodli ze sa pokusime este raz. No pred tym ako sa zacneme znova snazit ma moj gynekolog poslal na vsetky mozne vysetrenia lebo sa chcel pokusit najs pricinu. No napriek tomu ze som vyse 6 mesiacov behala po ambulanciach po krvnych testoch dokonca som bola aj na rongene mozgu pricinu preco sa to stalo nenasli. A tak mi doktor povedal ze to mozeme znova skusat. A tak som znova zacala verit tomu ze sa nam to predsa len podari. No snazili sme sa a nic. Preslo par mesiacov a opat nic. Uz sa blizili skoro dva roky nasho snazenia a tak som opat prepadla beznadeji. A tak ked uz aj moj doktor videl ze to asi nikam nevedie rozhodol sa poslat nas do ambulancie pre sterilne pary. Hned pri prvej navsteve nam doktor povedal aby sme sa uz nesnazili lebo nam urobia dalsie vysetrenia (priechodnost vajecnikov ci mnozstvo spermii ...). A tak sme to vzdali a cakali na dalsiu navstevu ambulancie. No ked sme sa tam opat dostavili asi po troch tyzdnoch povedala som doktorovi ze mi uz vyse tyzdna meska menstruacia. A tak mi doktor hned zobral krv a urgemtne mi ju dal vysetrit ci nie som nahodou tehotna. Pri citani krvnych testov pozrel na nas a povedal: "Ved som Vam vravel aby ste sa uz nesnazili." No my sme sa naozaj uz nesnazili no vlastne ked som prvy krat prisla do poradne pre sterilne pary bola som uz tehotna a ani som o tom vtedy este nevedela. Tak to bola ta druha najkrajsia chvila v mojom zivote. Vsetko som podriadila tehotenstvu. Hned ma pan doktor vypisal na rizikove od prvych tyzdnov tehotnosti. Velmi som si davala pozor aby sa to opat nezopakovalo. No aj napriek tomu som zacala opat krvacat v tom istom tretom mesiaci. Velmi som sa nalakala. Cestou na ultrazvuk som uz bola pripravena na vsetko. Uz som nebola taka plna optimizmu ako prvy krat. "Este zije, skusime to zachranit no uvidime." zaznelo z ust doktora pri ultrazvuku. A tak ma hned dali lezat v nemocnici a naordinovali mi podpornu liecbu. Lezala som tam asi 7 dni po ktorych sa vsetko upokojilo a tak ma poslali domov. A tak som bola stale ako na ihlach. Pocitala som kazdy den mojej tehotnosti. V piatom mesiaci som dostala bolestive krce do brucha a tak som si tam este dalsi tyzden polezala. No nakoniec po dnoch a nociach plnych strachu sa nam narodila vytuzena dcerka. Bol to ten najkrajsi den v mojom zivote ani som nedufala ze by sa mohol este niekedy zopakovat. Splnil sa nam ten najkrajsi sen na ktory sme tak dlho cakali. A ked mala dcerka asi rok a pol zacali sme sa opat snazit. Uz sme boli pokojnejsi lebo sme si povedali ze aj za to jedno babatko budeme vdacni. No ked mala dcerka takmer tri roky narodil sa nam chlapcek a ked mala takmer sest pribudol jej este jeden bratcek. A asi by sme este pokracovali keby sme boli schopni zabezpecit aj vacsiu rodinu ;OD Lebo deti su pre nas s manzelom vsetkym. Vazime si a vychutnavame kazdy den kazdu minutu ktoru sme s nimi. A tak som teraz ta najstastnejsia osoba na svete a az s odstupom casu viem ze aj to nestastne obdobie bolo na nieco dobre. Asi by som si nikdy nedokazala tak vazit toho co mam. Vidim to aj na mojich kamaratkach. Otehotneli ani nevedeli ako a maju po jednom dietati a ked sa s nimi stretnem len stonaju ake su ich deti zle a ako to mozem ja zvladat s troma ze asi nie som normalna. Ja sa vtedy len tak v duchu pousmejem. ... a na nase prve dietatko uz nespominam so zialom ale so stastim a laskou lebo viem ze nas tam hore caka a praje si aby sme boli stastni dovtedy kym sa spolu opat stretneme. Niekedy vecer pozeram na hviezdy a predstavujem si a snivam o tom ake by asi bolo ci by sa podobalo na svojich surodencov a som pri tom stastna. A tak by som touto cestou chcela zazelat vsetkym rodicom ktori prisli o svoje dietatko vela sil a aby neprestali verit a dufat. ...Neplac ked stratis slnko, lebo cez slzy neuvidis hviezdy. Moj zivot bol ako zly sen - a zrazu je to te najkrajsi zivot na svete ktory by som nemenila. ... Ti ktorich milujeme - nezomieraju. Ti zostanu navzdy v nasich srdieckach - NASI ANJELIKOVIA Zuzana napisal/a: ------------------------------- Dnes som sa dozvedela o nešťastí mojej kolegynky, ktorá mala v týchto dňoch porodiť svoje vytúžené tretie dieťatko. Keďže pracujeme v rizikovom prostredí, hneď od začiatku ostala doma, aby nič neriskovala. Pred pôrodom zistili, že chlapčekovi srdiečko nebije... Sama som teraz tehotná, práve v polovici tehotenstva, tiež čakám tretie dieťatko. Viem si predstaviť ako sa všetci doma tešili, veď aj naše dievčatá každý deň hladkajú bruško, prihovárajú sa malej... Len kto také niečo prežil si vie predstaviť ten žiaľ... Zuzana napisal/a: ------------------------------- Dnes som sa dozvedela o nešťastí mojej kolegynky, ktorá mala v týchto dňoch porodiť svoje vytúžené tretie dieťatko. Keďže pracujeme v rizikovom prostredí, hneď od začiatku ostala doma, aby nič neriskovala. Pred pôrodom zistili, že chlapčekovi srdiečko nebije... Sama som teraz tehotná, práve v polovici tehotenstva, tiež čakám tretie dieťatko. Viem si predstaviť ako sa všetci doma tešili, veď aj naše dievčatá každý deň hladkajú bruško, prihovárajú sa malej... Len kto také niečo prežil si vie predstaviť ten žiaľ... Zuzana napisal/a: ------------------------------- Dnes som sa dozvedela o nešťastí mojej kolegynky, ktorá mala v týchto dňoch porodiť svoje vytúžené tretie dieťatko. Keďže pracujeme v rizikovom prostredí, hneď od začiatku ostala doma, aby nič neriskovala. Pred pôrodom zistili, že chlapčekovi srdiečko nebije... Sama som teraz tehotná, práve v polovici tehotenstva, tiež čakám tretie dieťatko. Viem si predstaviť ako sa všetci doma tešili, veď aj naše dievčatá každý deň hladkajú bruško, prihovárajú sa malej... Len kto také niečo prežil si vie predstaviť ten žiaľ... Date: 2008-09-18 22:00:31.0 86. RE: Anjelik LUKÁŠKO - aurri Ivetka, neviem, ci dostanes nejake znamenie, ani Ti neviem povedat, ako dlho ta bolest bude trvat. Musis len verit, ze tvoj anjelik je uz v poriadku, ze mu je lepsie, musis ho nechat odist. Je nas tu strasne vela, co mame taketo krute skusenosti, ale ta nadej kazdej z nas dava silu. Ja viem, ze raz si hore a potom znova padnes, myslim si, ze sme na tom vsetky podobne. Len matka, ktora pride o svoje dieta, vie, co prezivame. Musis len dufam, ze raz to pride. Chod po vysetreniach, informuj sa, co sa da robit do buducna, ale vsetko s kludom a trpezlivostou. Je to tazky kazdodenny boj, ale uvidis, ze najdes silu to zvladnut. Skus si dat take "milniky" na tejto ceste a nechci vsetko naraz. Ja som prisla o dietatko pred rokom, stale to velmi boli. Najskor mi povedali, ze druhykrat sa nam to uz nepodari, potom sa to zlepsilo, a po roku vysetreni (kazdy tyzden minimalne jedno) nam oznamili, ze nemame sancu. My deti nemame a ta bolest, ked Ti vezmu akukolvek nadej je priserna. Ale vsetko je to o Tvojom pristupe. Ja som si povedala, ze plakat uz nebudem! Vzdy sme chceli s manzelom rodinu a budeme ju mat. Sme v adopcnom programe a tesime sa na drobceka, ktory pride. A aj ked lekari tvrdia, ze sa mi uz nepodari otehotniet, az tak tomu neverim, verim tomu, ze ked dozreje ten spravny cas, tak to pride. Uvedomila som si, ze vsetko, co sa nam stalo, malo zmysel, malo sa tak stat, niekde je drobec, ktory je sam a potrebuje moju lasku a ja som sa nan zacala velmi tesit. Prosim Ta, nezufaj, riadne sa vyplac a skus ist dalej, lebo v beznadeji dlho nevydrzis a odskace to tvoja rodina. Mozno sa Ti zda, ze Ti nerozumeju, ale to urcite nie je pravda, len kazdy z nas preziva bolest inak. Musis sa pozbierat, kvoli sebe a kvoli ludom, ktori Ta lubia. Uvidis, ze to zvladnes. Prestan sa na seba hnevat, prestan sa hnevat na ludi okolo seba, nikto nic nemohol urobit a ani teraz nemoze. Ked budes potrebovat, ozvi sa, kludne aj na moj mail.:evrbicanova@gmail.com Date: 2009-07-03 08:35:02.0 87. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Lucia B. Mila Ivetka, Aj mne tento rok zomrel chlapcek v brusku v 36tt a rovnako uz mam v nebicku 2-och anjelikov. Tvoju bolest a beznadej silne chapem, je to nesmierne tazke. Mne zistili infarkty v placente a vrodenu trombofiliu, tak teraz verim, ze ked sa o tom vie, dalsie tehotenstvo uz dopadne dobre. Ja zial este nemam deticky. Budem na teba mysliet, posielam ti elektronicke objatie. Date: 2009-07-07 09:39:52.0 88. RE: pre smutné mamičky - Erika B. Aurri, aurri... preco sa zmierujes s tym, ze vlastne babo mat nebudete? Ci ti lekari, jeden po druhom nedavaju nadej? Pri tych vsetkych tvojich problemoch (a viem, ze ich mas dost), konecne prisli na to, kde bol problem. Tak to nevzdavaj, dievca a bojuj! Oplati sa to! A hlavne sa s tym nezmieruj. Ano.. zmier sa s tym, ze mozno nebudes mat vlastne babatko, ale az ked budes mat 40. Dovtedy bojuj a ver, ze raz sa to zadari aj vam. Drzim palceky a budem rada, ked ma budes informovat o tom ako pokracujete! papa Date: 2009-12-21 21:19:34.0 89. vsem maminkam andilku - sakti vsem maminkam andilku preji prekrasne vanoce (pokud to alespon trochu jde), posilam spoustu lasky, objeti a viry, ze soucasny stav neni finalni a ze se zmeni, ze bolest se zmensi a vira v novou nadeji se zvetsi, a az bude dostatecne velika "zhomotni" se jako nove dite, ktere prijde na tento svet a ktere budeme mit moznost provazet na jeho ceste zivotem. I ja stale verim, ze jeste budu Bohem pozehnana a budu mit ten dar privest na svet dite. Verte take. Date: 2009-12-23 17:10:35.0 90. RE: MAMICKY - andrea Vim ako sa to da aj ja som prezila tazke chvile najtazsia bola chvila ked Dianka 25.1.1997 mi vydychla v naruci a doma bol vtedy este trojrocny Jurko pozviechala som sa musela som zit pre Jurka , ktoremu ako aj nam chyba dodnes 21.11.1997 necelych 10 mesiacov po nej prisiek k nam Simonko on vie, ze ako k nam prisiel ze prisiel k nam po velkom ziali boze placem ako mala este ze ma nik nevidi on to vsetko citil a dobrak je vsetkym by nam zniesol modre z neba dalsia radost prisla 24.3.2000 prisiel k nam Matusko tuzba po dcerke bola velka ale chlapci su tiez radost v roku 2006 opat tehotna radost kratka oslavujem den matiek v maji 2006 a placem babatko od nas odislo orok skusam znova zase pride den matiek a opat prichadzam o babatko uz tento den preklinam preco sa to musi stat dvakrat po roku ale nadej umiera posledna a muz prave oslavi 40 rokov februar 2008 darcek 2 ciarky sme opatrny vieme to len mi dvaja, maj odber plodovej vody podozrenie na dawnow syndrom vysledky su nastastie dobre vieme ze to bude dievcatko tichucko sa tesime az pride 24.9.2008 a k nam prisla Sinduska sice malicka 2700 gramov 46 cm ale krasna teraz uz ma 15 mesiacov osud chcel to takto ona sa narodila presne 12 rokov a 4 dni po Dianke ti dvaja anjelici mali prist v novembri 2006,2007 sme teraz naozaj stastni a ver budes sa mat aj ty krajsie nadej umiera posledna Date: 2010-01-12 12:51:46.0 91. RE: MAMICKY - sakti Judito, je to opravdu hodne cerstve a stale to jeste moc boli, ale bude mene a mene, ale bude porad...ale s dalsim tehu prijde dalsi nadeje a s dalsim mimi nove starosti a radosti...ale ted je to holt hodne tezke obdobi a nezbyva, nez ho prezit a tu bolest si prozit, nikde ji neukladat v sobe hluboko, pak by to bylo jak kostlivec ve skrini a nikdy bys nevedela, kdy na tebe vybehne, takze delej veci tak, jak to citis...ted jsi pro sebe nejdulezitejsi jen ty sama a pro vsechny ostatni taktez, tak at se snazi:-)) doktorce to vsechno rekni, at vim, cim prochazis... a jsem moc rada, ze ti osud nevzal dalsiho mileho cloveka. tak hlavu vzhuru, hodne sily a odvahy do dalsich dni. Date: 2010-01-14 20:24:31.0 92. RE: Ondrik - Jana Ahoj, uz som to tu niekde pisala ak sa ti chce vratit spet.. v skratke: par dni pred porodom som sa zrazu citila unavena ale myslela som ze je to tym ze to kazdou chvilou pride a je to normalne, ale ked prisiel muz z roboty tak somu povedala nech mi da teplomer, mala som zvysenu teplotu a po rade lekara cez telefon aby som si dala paralen sme sa rozhodli ist na pohotovost pre istotu. Vysetrili ma a vraj mi nic nieje, ak nemam ine priznaky.. Ale potom som spomenula ze maly je nejaky kludnejsi, tak si ma tam radsej nechali na pozorovanie, o pol noci mi odisla plodova voda, ihned nastup kontrakcii a rano sa narodil Ondrik.. Ale nezaplakal. Tak ho hned brali, Aparagovej skore mal 4 a ja som si par dni predtym citala ze deti z bodmi 6-7maju sancu na zdrave prezitie... Vystrasena som dve hodiny lietala po nemocnici z ineho oddelenia (na sestonedeli nemali volne, dali nas de sme sa zmestili) na novorodenecke, bol napojeny na dychanie, lebo sam nevladal... Previezli ho na Kramare a tam po troch tyzdnoch zivota zomrel... Prvy tyzden to vyzeralo nadejne ale potom sa to zlomilo, zial bohu k horsiemu... Vydrzal nam na tomto svete 22dni. Po krasnom bezproblemovom tehotenstve to bola riadna pecka... Pricina? nakazila som sa nevedno kde nejakym virusom ktory malemu sposobil zapal pluc... Zachrana nemozna...NO som sa nejak rozpisala... Co sa tyka dalsich deti, ano ja urcite chcem dieta. Mohla som otehotniet vlastne hned.. Ale som rada ze tomu tak nebolo lebo ja som stale dufala ze sa mi Ondrik vrati... Ale teraz uz viem ze to mozne nieje a napriek tomu ze strasne chcem jeho, jeho krasnu tvaricku telicko a isto aj dusicku, napriek tomu viem ze jedine ako mozem byt este v zivote naozaj stastna je mat dalsie dieta, budem ho milovat rovnako ako Ondrika. A Ondrika budem navzdy milovat rovnkao ako vsetky svoje buduce deti, snad nejake raz budu... Zivot s Ondrejkom mi nebol sudeny, resp bol ale len velmi kratky. Ale ja viem ze chcem byt znovu tehotna, znovu stastna, znovu prezit ten prival lasky. Strasne po tom tuzim Ja viem, ze ty to vnimas inak a velmi ti drzim palce aby si raz nasla zmysel zivota a nebola taka smutna. Vzdy ti chcem pisat ze sa nemozes vzdavat a nechciet zit, ale sama som tymi stavmi prechadzala a este sa vracaju, neviem si ani predstavit zeby som chrustika mala doma a potom mi odisiel... ale ja chcem zit, chcela som zit s Ondrikom, ale s tym sa niekde raz stretnem, a zatial ak mi to bude umoznene chcem byt dobrou maminkou inemu babatku. Dufam ze raz aj ty najdes silu a budes stastna. Velmi ti to prajem Date: 2010-01-19 14:32:51.0 93. RE: Ondrik - Jana Tiez sa drzim teorie ze ked bude mat prist babatko tak pride.. Len uz by som tak velmi chcela vediet ze uz v brusku je a mat aku taku nadej ze uz len x mesiacov a mam z coho odratavat, aj ked nikdy nieje nic iste... S Eli mi to je luto, stale je tusim nejaka chorlava. Ktovie ci oslabeny organizmus, alebo jej tiez chyba jar a slniecko ako nam.. Uz aby to tu bolo, aby sme uz na slniecku rozkvitli. Tato zima nas umara.. Date: 2010-03-11 21:02:20.0 94. Rozarka - sakti ach jo, jak se blizi rocni vyroci, je mi hure a hure...a ted velikonoce na krku:-(( tim, ze se to vloni stalo prave na velikonoce tj. na posuvny svatek, budu si to smutne vyroci pripominat kazdy rok pro jistotu hned dvakrat, to snad, abych nezapomnela:-((zkratka "kdyz uz, tak uz"... zitra to tedy bude rok, co jsem v patek pred velikonoci dorazila rozjarena do nemocnice a chtela jsem si jen nechat pred vikendem zkontrolovat, zda je vse ok, to pro muj klid a dostala jsem dost krutou "tafku"...a tak jsem si letos rikala, ze kdyz nam lekari dali pozehnani a jsme oba s manzelem zdravi, ze treba to letos vyjde tak pekne, ze velikonoce uz budou alespon s // a ja tomu moc verila, ze alespon tohle bych si mohla po vsech tech utrapach zaslouzit, ale bohuzel, dnes je mym nadejim definitivni konec, takze zase az za mesic...nechapu proc, vzdycky nam to vyslo hned na prvni pokus, tak proc ne tentokrat? nerozumim tomu...a je mi to moc lito, rok uplynul a ja mam stale prazdne brisko a zivot vzhuru nohama... Date: 2010-04-01 21:22:36.0 95. Ondrik - Jana Zlaticko moje,dnes je to 9 mesiacov co zomreli vsetky moje nadeje. Zomrela vo mne obrovska cast lasky, chuti zit, ta cast ktora videla svet krasny. Zomrel moj uprimny usmev z drobnosti z tohoto sveta. Odislo moje slniecko. Moje nadeje, moja buducnost. Zobudila ma do noveho rana lekarka, ze uz tvoje srdiecko nevladze a mame sa prist rozlucit. A my sme ta uz ziveho nestihli. Nemohla som ta drzat v naruci ked si mi odchadzal. Nebola som pri tebe :-( Sklamala som, tak ako som sklamala v mnohom. ale toto je moja najvacsia zivotna prehra. Neuchranila som svoje dietatko. Dala som ti zivot. ale aky? plny bolesti. A este som sa hnevala na teba ze si ma tu nechal :-( Syncek moj, tak velmi ta milujem. tak velmi mi chybas. Chcela som ti byt dobra maminka. vedela som ze budes vynimocne dietatko, ale preco takto??? Milujem ta laska a ani ta sprosta smrt na tom nic nezmeni. NIkto mi ta nevytrhne zo srdca. NIkto!!! Uz som si zvykla ze tu niesi, uz je ta bolest ina, uz viem aj to ze sa uz nevratis, ze Ondrik je len jeden. Ak budem mat to stastie a pride niekto po tebe, uz to bude ine dietatko. budem ho milovat, ale budes vnom zit aj ty. Si moj nadherny chlapcek a navzdy budes. Zmenil si moj zivot. Milujem ta tak ako som nikdy nikoho nemilovala. Tvoja maminka Date: 2010-06-10 22:27:31.0 96. RE: náš tretí anjelík - sakti mila ado, je mi to moc lito, pokazde je to moc bolestne a pokazde umira dalsi kus nadeje, ktera jeste byla...ale myslim, ze ted uvazujes naprosto spravne, vykasli se na to, soustred se na neco jineho, cokoliv, ale hlavne neco jineho, a tehu ti pak "prekazi" tvoje plany a nez se nadejes, budes mit toho male cvrcka v naruci:-)) moc drzim palce Date: 2010-06-11 19:08:39.0 97. RE: náš tretí anjelík - Erika B. Adka, ako keby som citala o sebe. Tiez som pri tretom tehu verila, ze ked uz nasli pricinu: mthfr + podozrenie na antifosolipidove protilatky a pichala som si hned od zaciatku clexane, ze to dotiahneme do konca. Ale tiez prisiel sok a ja som prestala dufat. Snazila som sa verit, ale nejako to neslo... Presli 2 roky, kym sa mi znova podarilo otehotniet. Pocas tych dvoch rokov som behala po vysetreniach, folikulometriach, mala som robene uz druhe HSG (napriek ze som vzdy otehotnela spontanne), na vysetrenie tych protilatok sme boli na reprodukcnej imunologii v Prahe (www.upmd.cz). Ale nieco uz robia aj Kosice a Martin (Helios). Uzivala som Prednison viac ako rok. Ked sa nam nedarilo otehotniet, zacala som spekulovat aj nad alternativami: bola som u liecitela, schudla som par kil, neskor pila caj z alchemilky a dala som si trojmesacnu kuru s Femigardom. A hned v tom poslednom, tretom mesiaci sa mi podarilo otehotniet, aj ked sliznica na folikulometrii bola len 4,2 mm (na tehu by mala byt min. 7). Je pravda, ze vsetky vysetrenia som si musela vydupat. Najma tie o ktorych som sa dozvedela z netu (genetika, hematologia, klasicka imunologia - odtial ma poslali po vsetkych moznych vysetreniach: vytery z konecnika, mandli, zubar + rtg zubov, rtg hrudnika, reumatologia, orl vysetrenie, sono brucha..., este pred tym som mala robeny horm. profil - aj ked je malo progesteronu, mozu byt tieto problemy, folikulometriu, komplet. gyndu - odbery na cytomegalovirus, chlamydie - vratane sterov, dalej to bola endokrinologia, rtg hlavy...). S tou Prahou prisiel az moj novy super-doktor. Nikdy som o tom nepocula. Bol to pre mna taky zachranny pas. A ja som mala zasa nadej. Aj ked tehu sa nam nakoniec podarilo az po roku a pol po tomto vysetreni, stalo to za to. S dalsim doktorom som sa dohodla, ze ak sa mi nepodari otehotniet, pojdem na laparoskopiu a hysteroskopiu. To je uz asi fakt posledne, co sa da absolvovat v tomto smere. Nastastie som to nepotrebovala. Nasa cesta za malymi bola strasne tazka. Ale dockala som sa ich. Tehu nebolo ukazkove: fraxik, krvacanie, opakovane hospitalizacie, predcasny porod, operacia maleho, hroziaca operacia malej... Nastastie sme vsetko prezili bez ujmy a teraz su zdravucki a nikto by nepovedal, ze ked sa narodili nemali ani 1,5 kg. Teraz, ked viem, ze na konci tej bolavej cesty je naozaj stastie a laska v podobe deticiek, sla by som po nej znova. Teraz je viera to co potrebujes. Viem, ze nezabudnes tak ako ani ja nikdy nezabudnem, ale tie deticky, ktore pridu ti to vynahradia. Drzim palceky. A ak budes mat nejake otazky, prip. len tak si pokecat, kludne napis!!! Date: 2010-06-13 11:13:21.0 98. Adamko a druhý anjelik :-( - Dušana Som zufala a na dne,uz nevladzem tie rany od zivota :-( moj pribeh o mojom Adamkovi som tu uz pisala ale pre pripomenutie : prisla som onho v 30-tom t.t. po tom ako som mala podla lekara ukazkove tehotenstvo som zrazu dostala porodne bolesti a este v ten den sa mi cisarskym rezom narodil moj anjelik Adamko,ktoremu po troch hodinach na tomto svete zlyhalo srdiecko. Ako tak som sa naucila s tou bolestou zit a dnes dalsi sok a obrovska rana...podarilo sa mi znovu otehotniet a dnes mi lekar oznamil,ze aj moj druhy drobcek odisiel do nebicka /missed aboartion /uz minuly tyzden som bola v nemocnici a mala som este nadej,nevideli bit srdiecko,utesovala som sa tym, ze je este skoro,no dnes uz je tam krvna zrazenina...zajtra ma caka kyret :-( PRECO???pytam sa to stale dokola,preco uz druhy krat???a zase je tam to srdiecko,este aj termin som mala podobny ako pri Adamkovi :-( ADAMKO laska moja kazdy den na Teba myslim,velmi mi chybas, uz tam mas aj svojho surodenca,davaj nanho pozor a prosim zajtra pri mne stojte. Lubim Ta a vzdy budem moj prvorodeny...:-( Date: 2010-08-10 16:51:12.0 99. RE: Adamko a druhý anjelik :-( - Dušana Ahoj Ada,dakujem, je mi to velmi luto, ze si tiez niecim takym presla :-( uz pri Adamkovi som si hovorila,ze ta bolest sa neda zvladnut...musela som, s vierou, ze snad sa to podari znovu,to ma ako tak drzalo-nadej a teraz zase dalsi anjelik :-( boze, ze troch,musis byt silna zena. Mne uz sila odchadza...je to o to tazsie,ze este nemam dietatko. Date: 2010-08-12 22:02:12.0 100. Moj Lukasko - Lenka Lukasko je to nieco viac ako mesiac co si nas opustil,cakali sme na teba s nadejou a laskou,ale osud nam nedoprial ta laskat a milovat. Si stale v nasich srdieckach a boli to v dusi viac ako si vie ktokolvek predstavit.Posielame pusinky milujene ta aj ked nie si s nami. Date: 2010-10-22 18:55:37.0 101. Pre moju Martinku - Andrea Matka, mame ta radi...strasne! Viem ze tvoj zivot bez lasky k Martinkovi, je ako zivot bez slniecka. Su tu vsak este hviezdicky, mesiacik, laska, nadej, priatelia... a preto teraz nepocitajme kolko krat nas zivot ranou pod pas zrazil na kolena, pocitajme kolko krat nas prinutil este vstat. Vstat hore koli niecomu, za cim sa oplatí dalej ist. Drz sa mi Micka :)si mojim vzorom ... v tom, aka si silna, aka si lasky-plna, starostliva, opatrna, dokladna, na ,,vsetko,, pripravena. Drzim palce, paste, drzim vstko co sa da.... Date: 2010-10-26 10:36:05.0 102. RE: Adamko a druhý anjelik - Dušana A samozrejme nezabudam aj na malinke,ktore prislo po Tebe a bolo tu s nami len kratuckych osem tyzdnov...drobcek,ktory bol moja nadej,svetielko od Teba,verila som,no zivot to zase zariadil inak :-( Prosim zoslite mi z neba za Vas stastie... Date: 2010-11-02 16:44:31.0 103. RE: spomienka na Alex a Sarah - zuzana+peto Leni, dakujem. Ja mam tiez strach otehotniet, tiez si neviem predstavit, ze by som prisla treti krat o babatko. Este keby to bolo v prvych tyzdnoch, tak to by som pretrpela. To je normalne, dneska pomaly kazda druha zena potrati v rannom stadiu tehotenstva. Viem, ze aj to je strasne. Prezila som si to prvykrat , ked som prisla o babatko v 9 tt. Vtedy som si myslela, ze je to najhorsia vec , ktora ma postihla, ale potom prisla druha tazsia rana. Pomaly cele tehotenstvo som prezila bez problemov, nic nenasvadcovalo tomu, ze by sa malo nieco zle stat... A predsa stalo sa. Malinka sa narodila v 35 tt tehotenstva a zila len tri hodinky. Tak toto si neviem predstavit zazit druhy krat. To je hrozna strata a bolest prist o dietatko pomaly na konci tehotenstva a este k tomu, ked je prve a vytuzene a vsetci sa nan tesia. Ja sa tiez bojim tomu verit, keby dojde k dalsiemu tehotenstvu, tak bez strachu to urcite nepojde.Ale stale mam v sebe nadej. Ved sme zdravi a vsetko su to mozno len blbe zhody nahod. Zuzana Date: 2010-11-03 18:19:21.0 104. RE: moj Lukasko - Lenka Ahoj Radka, ti mas deti mas rodinu zial ja nemam nikoho preto je moj pocit osamelosti a smutko o to vecsi. Keby som mala aspon mamu , ale aj ona ma opustila moc skoro aj s otcom. Lukasko bola moja nadej moje svetlo, moje srdiecko boze ako mi hrozne chyva. Lenka Date: 2010-11-16 14:38:34.0 105. prosba - evit@ mile maminky som jednou z vas a prichadzam vas poprosit aby ste sa modlili za maleho Maxika...kamaratka porodila v tsredu maleho chlapceka a nevizera to s nim dobre :(((( prosim vas potrebuju kazdu motlitbu kazdy sepot do neba aby maxik prezil a bol zdravi...dlhe roky cakania na maxika a z radosti zacina byt beznadej...prosim vas pomodlite sa za nich ...dakujem! Date: 2010-12-13 13:22:10.0 106. RE: Prosba - zuzana+peto Prajem vela sil a nadeje.....budem sa modlit. Zuzana Date: 2010-12-13 16:37:05.0 107. konci rok plny smutku - Dagmar Blizi sa koniec roka. Pre nás mamicky a oteckov anjelikov bol plny smutku, bolesti a beznadeje. Ale aj zistenia, ze nie sme tu sami so svojou bolestou. V najtazsich chvilach, ked sa mi zivot stal zbytocny a neznesitelny nasla som tuto stranku s rovnako zlomenymi srdieckami osirelych rodicov. Tu sme sa mohli vyplakat,vyrozpravat, smutit, spominat ale i dufat, bojovat a ucit sa znovu zit - so "seberovnymi". Dakujem Martinke maminke anjelika Martinka, Dusane (Adamko), Andrei(Lukasko), Mani(Anitka), Katke(Kristianko)Janke(Ondrik), Judite(Davidko)... Najtazsie chvile som prezivala prave s Vami. A dakujem hlavne Denise, ze nam vytvorila tuto jednosmernu cestu do nebicka k nasim milovanym. Prajem Vam vsetkym vela sil zit zivot uz len so spomienkami na nasich anjelikov. Ale cas je liek, ktory zahoji vsetky rany. Len kazdy z nas ho potrebuje inu davku. Nikdy nezabudneme, nikdy...Matusko pozdrav si svojich kamaratov a kamaratky. Posielam pusu a objatie. Mamina Date: 2010-12-29 21:28:31.0 108. RE: čítam a pačem - zuzana+peto Maecellita to som si nikdy nevedela predstavit ani ja. Kludne som si myslienky na tie predstavy mohla odpustit....Zazila som si svoje a viem si uz predstavit vsetko, tu neskutocnu bolest, prazdnotu, beznadej, smutok, vecery, ked zaspavas s tym, ze ked sa rano zobudis, bude to len zly sen... A nie je, je to kruta realita, moja lasenka vedla mna nelezi, lezi na oblaciku v nebicku. Dakujeme za podporu, dufam, ze aj my sa raz dockame detskeho placu, ktory nas bude budit z nasich snov, ze aj nam bude dopriate stastie tesit sa z deti, ktore budeme moct hladit a bozkavat cely zivot, nie len jeden jediny krat pri rozlucke do nebicka. Spi sladko Sofinka aj fazulka. Vsetkym anjelickom Nelinke, Saske, Maxikovi, Alexkovi, Linduske, Lukaskovi,Ondrikovi, Simeonkovi a vsetkym anjelickom, ktorych som nespomenula prajem krasne snicky a dobru nocku. Lubime Vas anjelickovia. Date: 2011-01-08 23:03:34.0 109. RE: terezka - Jana Ahoj Mirka, bohuzial cokolvek v sucastnosti citis, je v normalne, tolko pocitov naraz sa neda stravit "normalne". Take obrovske mnozstvo lasky ktore citis ku svojmu dietatku sa zmeni na taku obrovsku bolest a beznadej. To sa neda spracovat "normalne". Nam malinky zil 22dni, vlastne presnych. V stredu dano o 7.15 sa narodi a o 3tyzdne vo stvrtok rano cca 7.15 odisiel> Volala mi lekarka, ze sa mame prist rozlucit, lebo malinky zomiera. Vtedy som zo zubnou kefkouv ustach padla na kolena a prosila Boha nech mi ho neberie. A viem ze som normalna. Nestihli sme ho. Nie ziveho. Iba tichy prazdny monitor. nikdy nezabudnem ze tie hrozne zvuky pristrojov a alarmov co ma predtym pri malinkom tak desili mi budu chybat a desivejsie bude ticho. Netusim ako dlho alebo kratko sme boli pri malinkom, rozlucili sa, utekali na patologiu aby sme zabranili pitve, kde nam neskor vysvetlili, ze to nieje dobry napad, nedosvedeli by sme sa preco.. NO a manzel chcel Ondrika spopolnit, pohreb a sucit okolia by nezniesol a mna ta predstava tiez desila. Tak sme zasli do najbizsieho pohrebnictva, natrafili na velmi milu pani, ktora bola uzasna a v podstate vsetko za nas vybavila. Malinkemu som vybrala saty.. prvy a posledny krat.. Poobede sme sa snim uz boli rozlucit. Na ten obraz nikdy nezabudnem. Na druhy den sa nam ozvala pani, doniesla nam malinkeho v modrej krabici, vystalnej satenom a bielej urne ktoru sme vybrali. Sedeli sme pri nej, ked som bola doma nosila som ho po dome a rozpravala sa snim. A potom sme na tyzden vypadli z domu. isli sme na "dovolenku" a tesila som sa domov za Ondrejkom a zase som ho nosila a chcela som si ho nalozit do kocika, a ist vozit. Takze co je normalne? Presiel nejaky cas a vedeli sme ze treba Ondrejka pustit, ze sa snim treba rozlucit.. Spravili sme malu rozlucku nechcem tomu hovorit pohreb, iba v kruhu rodiny. Knaz bol skvely, akceptoval to ze chceme len najblizsich, ziadni cudzi ludia, len mozno nejake zvedave babky za kamenmi nakukali. Jedna vsetecna teta dokonca po pohrebe za mnou prisla stiahla ma k sebe a sepka mi: ktora to je mama? Nevedela som ci mam tej babke strelit alebo sa zacat hystericky smiat, lebo ma prvy krat asi niekto nazval mamou. Vcelku zivotna ironia.. Mirka, si normalna, casom sa naucis zit s tym co sa stalo, chce to velmi vela sily, lasky a trpezlivosti okolia. No a hlavne zatat zuby a ist. Nic ine neostava, aj ked sa tomu teraz tazko veri, v zivote ta este nieco pekne caka. Vyjde slniecko a ty mu nastav tvar, lebo to ta tvoja Terezka pohladza. Maminky myslim na Vas. Raz bude lepsie. Anjelikom posielam objatie a Ondrik, Teba velmi lubim. cmuk chlapcek moj krasny Date: 2011-01-13 19:17:06.0 110. RE: terezka - barbora a roman janka, po tvojich slovach som sa zase z duse vyplakala a na chvilu sa mi ulavilo. a takto to "zvladam"uz sest mesiacov. krasne slova, plne nadeje, ze sa naucime s takou bolestou zit. Date: 2011-01-13 20:06:05.0 111. RE: Linduska - barbora a roman viem, ze si to nemyslela zle a ze lilu lubite. len chcem, aby ste, rovnako ako ja, hladali v tom nestasti to dobre.lebo po ceste vydlazdenej nadejou sa kraca lahsie, ako po ceste vydlazdenej zufalstvom. taketo myslienky mi pomahaju ist dalej. Date: 2011-01-16 13:03:04.0 112. RE: Linduska - zuzana+peto Mile maminky, kazda z nas rozmysla sebecky, to je prirodzene. Ani jedna z nas nevie pochopit, preco prave muselo odist nase dievcatko a druhe maju. Aj ked im tie deti nezavidime a prajeme, ale taketo myslienky nam koluju v hlave. V nasich pripadoch je pozitivne myslenie velmi dolezite, my potrebujeme aspon nádej, lebo len ta nam zostala pre nase deticky. Aj ked niekedy sa nadej strieda s beznadejou ,bezmocnostou a zlostou, clovek to musi dostat zo seba a musi verit, ze nase deticky sa maju dobre a raduju sa v nebicku. Ved su to nevinne a neposkvrnene stvorenia. Date: 2011-01-19 08:44:55.0 113. RE: terezka - zuzana+peto Mirka, rozumiem, co prezivas, aj ja som si tym presla a stale prechadzam. Ano, ked neplaceme, myslia si, ze nam je lepsie, ale my uz nevladzeme plakat, proste sme vyplakali more slz. Ale to, ze neplaceme, neznamena ze to neboli. Bolest je stale a neustale sa stupnuje. Navonok mozme vyzerat, ze je to Ok, ale nase vnutro nie je v poriadku a uz nikdy nebude take ako predtym.Zostava nam len viera a nadej , ze sa nase deticky maju dobre. Ver tomu Mirka, ze je to tak. Pozdravujem vsetkych anjelickov. Zuzana Date: 2011-01-19 08:51:45.0 114. RE: Dakujem - zuzana+peto Deni, tak krasne si to napisala......, nic ine nam nezostava len nadej a viera, nemozeme sa poddat tomu, co nas postretlo, aj ked to uz nikdy nebude take ako pred tym, ta rana tu je a aj zostane. Date: 2011-01-20 06:56:19.0 115. RE: neviem sa s tým zmieriť - zuzana+peto Mila Lenka, je smutne ze nas tu stale pribuda viac a viac. Je mi luto Zuzanky, neboj je v nebi a je z nej nadherny anjelik, ktory Ta bude chranit a sprevadzat az do konca tvojho zivota. Nebude pri Tebe telesne, ale duchom tu bude stale. Z tvojho srdca a zivota ho nikdy nikto nezmaze. Viem ako sa citis.Ver, ze cas je najlepsi lekar. Zabudnut nezabudnes nikdy, nebude dna ked na nu nebudes mysliet, ale naucis sa s tym casom zit. Len plac, ked chces, ked chces byt sama bud, rob to co citis. Plac pomaha. Ja sama som uz prisla o dve deti, ziadne ine nemam. O jedno v 8 tt a druhe sa narodilo 24.5.2010 predcasne Sofinka cisarskym rezom v 35 tt a zila len tri hodinky a odisla do neba ako anjelik. Na co to bolo dobre a cim sme si to zasluzili odpoved neexistuje, ani ju nikde nenajdeme. Drz sa mas pre koho zit, mas manzela , synceka, rodinu a vsetci ta potrebuju. Su to hrozne pocity beznadeje a smutku, ale casom bude o nieco lepsie.Drz sa Lenka, posielam Ti objatie. Date: 2011-02-05 13:20:59.0 116. RE: neviem sa s tým zmieriť - zuzana+peto Mila Lenka, je smutne ze nas tu stale pribuda viac a viac. Je mi luto Zuzanky, neboj je v nebi a je z nej nadherny anjelik, ktory Ta bude chranit a sprevadzat az do konca tvojho zivota. Nebude pri Tebe telesne, ale duchom tu bude stale. Z tvojho srdca a zivota ho nikdy nikto nezmaze. Viem ako sa citis.Ver, ze cas je najlepsi lekar. Zabudnut nezabudnes nikdy, nebude dna ked na nu nebudes mysliet, ale naucis sa s tym casom zit. Len plac, ked chces, ked chces byt sama bud, rob to co citis. Plac pomaha. Ja sama som uz prisla o dve deti, ziadne ine nemam. O jedno v 8 tt a druhe sa narodilo 24.5.2010 predcasne Sofinka cisarskym rezom v 35 tt a zila len tri hodinky a odisla do neba ako anjelik. Na co to bolo dobre a cim sme si to zasluzili odpoved neexistuje, ani ju nikde nenajdeme. Drz sa mas pre koho zit, mas manzela , synceka, rodinu a vsetci ta potrebuju. Su to hrozne pocity beznadeje a smutku, ale casom bude o nieco lepsie.Drz sa Lenka, posielam Ti objatie. Date: 2011-02-05 13:21:00.0 117. Sofinke - zuzana+peto Ahoj laska moja, tak neskutocne tazke je zit bez Teba. Necitit Ta, nepohladi Ta, nebobozkat Ta, prejde niekedy ta bolest, ta ukrutna bolest, bezmocnost a beznadej. Tak strasne mi chybas, odpust, ze placem, nemozem inak.Nic mi Ta nevrati, nenahradi......Je to tak strasne a nespravodlive, kde sa stala chyba, co som komu urobila? Ked potom ukrutnom stasti, prislo ukrutne trapenie. Ako velmi sa zivot zmeni v zlomku sekundy.Boze preco ma takto stale skusas?Prosim uz nevladzem, Sofinku si mi nemal zobrat, tak nadherne babatko, krore kopkalo v brusku, vrtelo sa a svojimi pohybmi ma v noci budilo, teraz ma budi len plac a prazdnota.Mal to byt Sofinkin plac, ktory ma mal budit, nie moj plac. Prazdna naruc, co moze byt horsie, ako strata dietatka? Nepochopim to nikdy, ak mam zit cely zivot s takouto bolestou, tak nechcem zit. Na co? Zmizne niekedy ta bolest, vyrovnam sa s tym, ze zomrela? Niekedy mylim, ze ano, ale pridu dni a noci, ked je to opat sialene a tak tazke. Nemozem a ani nechcem dostat z hlavy ten Tvoj nadherny obraz. Tu krasnu tvaricku, ten malicky noztek, tie ustocka, cielko, tie nadherne cierne vlasky, ktore Ti pokryvali cielko, tie malinke chudunke rucicky, krote boli prikryte vankusikom.Odpust laska, ze placem ,ale inak to teraz nejde, musim, nechcem, aby si bola smutna. Maminka si len poplace a bude musiet ist dalej, kvoli milujucemu oteckovi a celej rodine, aj ked by isla najradsej za Tebou, ale sama nemoze.......Sofinka moja, anjelicek moj odpust, ak som Ti nejak ublizila, maminka Ti ublizit nechcela, maminka sa na Teba tesila, od prveho okamziku Ta milovala. Ach aky je krehky ten lad, chvilu sme hore a netrva dlho sme v priepasti. Ako lahko sa moze zlomit.....a je po nekonecnom stasti. Prisla si ako zazrak z neba a potom si tam aj odisla ako nadherny anjelik. Jedine, co ma utesuje je, ze viem, ze si v nebi, ze Tvoja dusicka je cista ako lalia a je z Teba prenadherny anjel. Dakujem, za krasny sen, v ktorom si sa mi ukazala a dala si mi vediet, ze sa mas dobre. Velmi Ta milujem, vsetka laska je tu pre Teba, kopec lasky, ktoru Ti posielam do neba. Dobru nocku lasenecka, cmuk posielam Ti boztek a sladke snicky, o mna sa neboj, maminka sa pozbiera, musi..... Date: 2011-02-19 00:53:32.0 118. RE: pre Ivetku - zuzana+peto Ahoj Ivetka, nechcem sa Ta nejako dotknut, ale chcela som sa spytat, ci ste s manzelom absolvovali nejake vysetrenie, preco Vam Vase deticky odisli? Myslim genetiku, hematologiu atd.Pokial nie, skuste to, da sa zistit pricina a mnohe veci sa daju liecit. Napisem Ti ako vzdy, Tvojim anjelickom si neublizila, milovala si ich od prvej chvilky a citia Tvoju lasku a aj Tvoju bolest. Viem co prezivas, ja mam tiez dvoch anjelov.Niekedy su dni, ked je viacej sleniecka na oblohe a niekedy su dni plne zufalstva a beznadeje. Lubime Vas anjelickovia.Ivetka drz sa . Zuzana Date: 2011-02-21 20:12:57.0 119. RE: pre Ivetku - Iveta Milá Zuzka,s manželom sme neabsolvovali nijaké vyšetrenie.Ja sa liečim na hematologii z anemie a genetiku som absolvovala,ked som bola tehotná,odber plodovej vody.Tie dni zúfalstva ako píšeš sú tu neustále.Proste mi chýbajú.Nerozumiem tomu,čo sa vlastne stalo a prečo sa to deje,prečo mi nechce nikto dať odpoved,vraj ked umriem sa to dozviem.Tak musíme asi len umrieť a sú taký ktorý by to urobili hned,ako ja.Pozdravujem ťa aj tvojeho manžela a mrzí ma,že máte aj vy takú istú skúsenosť ako aj my.Pekný veččer a vela sily do života.Iveta MILUJEM VÁS ANJELIKOVIA MOJI MILOVANÍ....MAMINA zuzana+peto napisal/a: ------------------------------- Ahoj Ivetka, nechcem sa Ta nejako dotknut, ale chcela som sa spytat, ci ste s manzelom absolvovali nejake vysetrenie, preco Vam Vase deticky odisli? Myslim genetiku, hematologiu atd.Pokial nie, skuste to, da sa zistit pricina a mnohe veci sa daju liecit. Napisem Ti ako vzdy, Tvojim anjelickom si neublizila, milovala si ich od prvej chvilky a citia Tvoju lasku a aj Tvoju bolest. Viem co prezivas, ja mam tiez dvoch anjelov.Niekedy su dni, ked je viacej sleniecka na oblohe a niekedy su dni plne zufalstva a beznadeje. Lubime Vas anjelickovia.Ivetka drz sa . Zuzana Date: 2011-02-21 21:42:59.0 120. RE: Sofinke - zuzana+peto Nie Radka, nezasluzime, uz som myslela, ze je o nieco lepsie, ale nie je stale sa to vraca. Stale sa vracaju pocity bezmocnosti, beznadeje, stale myslim, ze je to len zly sen, z ktoreho sa prebudim a ono to tak nie je. Budim sa s placom, placem za mojim milovanym dievcatkom a nechapem preco odislo. Preco tolko smutku a zaroven lasky mam zdielat. Strasne pocity bezmocnosti a beznadeje, budeme niekedy este stastni???? Tak strasne mi chyba, chcela by som ju bozkavat, objimat, stiskat, hladkat, nekonecny sen, ktory sa nikdy neuskutocni. Co sme horsie ako druhe, preco druhe maju a my nie. Cim sme si to zasluzili, cim sa od ostatnych mamiciek lisime, ked musime zdielat taku ukrutnu bolest a beznadej. Daj nam Boze kvapku nadeje do nasho zivota, daj nam pocitit aj dotyk dietatka, nielen anjela. Aj ked to uz nikdy nebude ako predtym, preco tolko bolesti a tryznenia, cim som Ta ranila, ze ma takto tresces? Co som komu urobila. Mna si si mal zobrat, nie Sofi, ona mala pravo na zivot, ona nevidela slniecko, len ho citila.Tak krasny nadherny anjelik s tou nadhernou tvarickou a s tymi ciernymi vlaskami na cele, Pane Boze vrat mi ho , prosim. Prepacte, ale tieto dni su akesi ovela tazsie asi mi je naozaj lepsie ked som v robote a nemam kedy premyslat. Dakujem Radka za objatie a za povzbudenie. Aj ja Ti posielam objatie.Sofinka nekonecne Ta lubime obaja s ockom a aj cela rodinka a neskutocne nam chybas. Pozdravuj v nebicku vsetkych anjelickov a pekne sa spolu hrajkajte. Odpust mi laska, ak som Ti ublizila, odpust. Lubim Ta. Posielam Ti krasny boztek na rano a prajem Ti krasne aj ked chladne ranko. Pa, laska .Maminka Date: 2011-02-24 04:32:23.0 121. RE: pre Sofinku - zuzana+peto Dakujem Ivanka, ja viem, ze Sofinka je tu stale s nami, citim to. Citim,ze je duchom stale pritomna, akurat chyba to telicko, ktore by sme mohli vystiskat, pritulit k sebe, pohladkat , pobozkat. To strasne chyba. Ale ju nam uz nik nevezme, bola tu aj ked len chvilku, ale bola, som rada , ze aspon 3 hodinky mohla byt na tomto svete a necelych 35 tyzdnov v mojom brusku. Zmenila nas zivot a zanechala vo mne tie najkrajsie pocity ake moze zena zazit, ked ocakava svoje vytuzene babatko. Len sa bojim ich pripominat, lebo je to zaroven velmi bolestive. V nebi mame 2 deticky malu fazulku , ktora bola v brusku len 8 tt. a Sofinku. Dufam, ze aj nas raz Pan Boh pozehna dietatkom, ktore budeme drzat v naruci. Ja som malicku chcela vidiet, ale videla som ju az v truhlicke, bola som po cisarskom a musela som mojho muza presviedcat, ze ju chcem vidiet a ze bude dobre ked ju budem vidiet a ked sa s nou rozlucim. Esteze som mu kedysi rozpravala, ze keby niekto zomrel z mojich blizkych, tak by som ho chcela vidiet a chcela by som sa s nim rozlucit. Inak neviem, asi by som mala smolu. Som mu povedala, ze mu to nikdy neodpustim, ked ju neuvidim, tak to zabralo. Chapem ho, bal sa o mna. Ale odfotit mi ju nedovolil, len truhlicku. Teraz myslim, ze to banuje, parkrat som mu to vytkla. Ale uz nemozem, pretoze to berie ako vycitku. Bal sa, ze budem potom v rukach neustale drzat fotku a budem nariekat. To by som nerobila, potrebovala som len spomienku. Ale mam aspon 3 fotky zo sona. Tak aspon to a obraz malickej vo svojej mysli, ktory tam zostane naveky. Videla ju cela moja najblizsia rodina, okrem svokra. Ivanka, kedy mas termin? Ja pevne verim a dufam, ze ten maly zazrak, ktory nosis pod srdcom bude zdravi. Nic ine nam Ivka nezostava, len verit, nadej zomiera posledna. Uz sme si svoje vytrpeli, tak snad mame narok byt stastne. Ja som tiez pri Sofinke verila, ze uz snad tento druhy krat to bude dobre.........., ale nebudem Ta radsej strasit. Beztak mas v sebe urcite vela strachu. Ver, ze bude zdravucke a ze bude dobre. Prajem Ti to a v dobrom zavidim:) Drzkajte sa a pohladkaj malicke. Zuzana Date: 2011-03-09 07:19:32.0 122. RE: mojej lienocke liluske.. - barbora a roman dakujem, zuzka. viem, ze to chce a potrebuje cas. ze to pride samo, ale kazdy mesiac, ked pridem o tie iluzie, vsetko zrazu vidim cierne a beznadejne. hned ma napadne, ze sa nic nezmeni o dalsich devät mesiacov. a ja uz tak tuzim ludom okolo seba povedat,ze...pozdravujem anjelikov. Date: 2011-03-21 20:04:16.0 123. RE: - evitass zuzanka :( viem ake to je tazke ;( ja som tiez matkou anjelika preto som prisla prosit o zdravie malej lindy...ona nieje sice moja,ale vedomie ako sa citi jej matka mi rvalo srdce :( moj anjelik by mal dnes 5 a pol rocka a i ked uz mam dve deticky stale mi ten kus srdca chyba :( opatruj sa a ja sa budem nadalej modlit aby sa vasa naruc naplnila zdravim a stastnym babatkom aby sa vratila nadej a viera do vasich srdc xxx Date: 2011-04-02 20:22:22.0 124. RE: Anjelik LUKÁŠKO - evita mila ivetka...ani neviem co by som mala alebo chcela napisat...pokusim sa vsak zo srdca...som maminou anjelika Liusky...nas pribeh je hadam smutny v tom ze som s Liou otehu s partnerom s ktorym som bola sotva 4 mesiace...na moje pocudovanie pri pozitivnom teste ma tuho objal a povedal,neplac ja vas milujem!!!pre mna bol sok to ze som tehotna ale ani na minutu som nerozmyslala nad tym ze si dam babetko vziat ale poplakala som si...no este vecsi sok bola reakcia mojho partnera...tehu bolo uzasne bez problemov a po porode obrovsky sok...dcerka zomierala ;(((( preco toto pisem...snazim sa objastnit nasu situaciu... dlhe 3 roky sme sa predierali spolocne ale zaroven kazy zvlast ;((( kazdy sme si tu bolest ponali po svojom a to bolo to co nas akoby rozdelovalo...miesto toho aby nas nasa strata zocelila naopak nas zacala rozdelovat....myslim ze to nieje len o tom ako sa ludia lubia,ale aj o tom aka sme kazdy povaha...nejde o to ci sa lubite,alebo nie...ja nepochybujem ze ANO!ale vasa bolest je tak strasne tazka a hlboka ze najst sa navzajoim je pre vas velmi tazke ;((( strata dietatka ;( je najvecsia strata ktora sa partnerom moze stat...nie preto lebo to tak ma byt ze dvaja ktory s alubia "musia" mat rodinu,ale proste ti ktor sa lubia po nej tuzia...a u vas je tych strat viac ako dost ;((( neviem ci to nepisem ako tatar ale silno verim ze pochopis/te a mozno nieco i pomoze,alebo apson zistis ze nie si v tom sama... niekolkokrat sme sa s mojim milim uz dohodli na rozchode,ale nejako sa nam nedalo odlucit jeden od druheho...mame uz dve deticky stiry roky po liuske sa nam naroidila petka a minuly rok filipko,no nap[riek tomu je nas vztah stale rozbity a zliepame ho dokopy...co je na tom najsmutnejsie ze jeden kus bude uz na veky vekuce chybat a nikdy ho nenajdeme pretoze nebo nam ho vzalo ;((( ale na co som prisla po tych rokoch hadok,zufalstva a beznadeje ze sme ako par zlyhali..?obaja trpime a sialene moj drahy mozno este viac,ale vzdy sa n tvari ze je uplne ok su len slabe chvilky kedy vidim ze mu srdce ide roztrhnut bolestou napriek tomu ze toho roku to bude 6 rokov ;(... mila ivetka muzi su "z ocele" a myslia si ze ked sa pohnu dalej bolest ostane v minulosti...bohuzial pravdiu je ze ich tak ci tak dostihne...v dnesnej dobe sa citim obcas lepsie ako moj partner aspon ja mama ten pocit..a pravda?on zacal o svojej dcere hovorit dllllhe dva roky po jej smrtui ;( skus mu dat trosku priestoru nadychnut sa...viem ze potrebujes citit jeho teplo a objatie a rameno na ktorom sa potrebujes vyplakat,ale...on nesie svoju bolest a ked vidi ako sa trapis ..ako sa trapi laska jeho zivota ,je to dalsia kudla do prrrs...nechem tym povedat ze nemas sa na neho obraciat...obracaj sa a plac na jeho ramenach kolko ti srdce ziada,len skus neocakavat ze on bude robiot to ista....a ver mi pride den ked aj on otvori svoje srdce...mimochodom,moj partner prvy krat od pohrebu plakal v mojom naruci ked som napisala nas pribeh a precitala som mu ho...az potom som poprosila denisku ci ho uberejni...ivy,viem aka je bolest matky ktora stratila to najvzacnejsie v svojom zivote...a viem aj pochopit ako sa citis v partnerstve ked mas pocit ze si jedina komu vyrvali srdce...uz sa zacinam zamotavat ;( chcem povedat,to ze kazdy sme iny a kazdy sa po svojom vyrpvnavame s boestou a smutkom,rovnako nam zazemie a rodina dava do viemka riesiot situacie,ja verim ze sa milujete viac ako kedykolvek predtym,ale na to potrebujete este cas ...ja som si myslela ze nas liina smrt uplne rozdelila,ale v konecnom dosledku som zistila ze naopka ona nas drzi pokope,jej laska a sila ktoru nam dava ...a hlavne spomienka na nu,jej narodenie a jej nezne rucky a vsetko cim bola...lebo ona sa zrodila prave z tej najvecsej lasky...v case najvecsieho zamilovania a top i ked riadne nastrbene bolestou trva do dnes...drz sa ivetka a zelam vam s manzelom vela sily a hlavne vela trpezlivosti s tym druhym,lebo zatial co ine manzelstva musia prekonavat rozne prekazky,vy musite prekonat seba ;((( drzte sa!!! zelam mnoho lasky a hlavne aby vase anjeliky drzali nad vami svoje rucky... Date: 2011-05-17 22:17:49.0 125. RE: Matejko - Kacena pripajam sa, asi nikde nenajdeme pokoj duse, kedze sme stratili to najcennejsie co nasmu zivotu davalo zmysel a nadej,,,, Date: 2011-05-25 14:19:07.0 126. Sofinke - zuzana+peto Krasne slnecne ranko laska nasa nadherna. Velmi Ta lubime anjelik nas a vzdy zostanes nasou prvou dcerenkou, sme radi, ze Ta mame. Si nas anjelik strazny. Ochranuj ten maly pokladik, ktory si nam poslala do bruska. Straz ho, aby Ti mohol nosit kvietocky na hrobik, aby Ti mohol zapalovat sviecocky, aby sa mohol za Teba modlit. Straz ho, aby sme si ho mohli konecne priniest aj domov, straz ho tak, aby prezil on nas a nie mi jeho. Caka nas velmi dlha cesta. Cesta mozno plna problemov a zakuti, ale sme rozhodnuty ju absolvovat a verime a dufame, ze ju s Tvojou pomocou a ochrannou rokou prejdeme az do vitazneho konca.Dakujeme Ti laska este raz poslala si nam ho k Tvojmu prvemu vyrociu. Viem , ze na nas myslis. Konecne po dlhej dobe vidim aj v ockovych ociach iskierky nadeje a radosti, pretoze doteraz tu neboli.Soinka pozdravuj vsetkych kamaratikov v nebi. Lubime Ta laska.Maminka Date: 2011-05-31 07:50:52.0 127. zazrak - aurri Dievcata, po velmi dlhej dobe, cca 3 roky, co som prisla o babo, znova navstevyjem tieto stranky, aby som Vam povedala, nestracajte nadej. V skratke, my sme v 2008 prisli o babo a lekari nam povedali, ze nie je sanca, aby sme mali vlastne dietatko. Za 2 roky sme presli lekarov od Kosic po Prahu a vsade to iste. Bohuzial. Ale Pan Boh to chcel inak a teraz drzim v naruci svojho syna a sme s manzelom neskutocne stastni. Drzim vam vsetkym prsteky a posielam vela sily. Date: 2011-05-31 08:47:33.0 128. RE: Strata dietata v 36tt - Kacena Ahoj Livia, uprimnu sustrast aj odo mna. Viem, cim prechadzas, ja som prisla o nasho Patka v 35t a este nemame spravu z pitvy.Pohreb mame tento piatok a neviem ci to zvladnem tam ist. Ziadne slova utechy nepomozu a uprimne stratila som vieru v Boha, (bola som silno veriaca), po tom to vsetkom a kazdym dnom ked citam taketo spravy tak sa v tom len utvrdzujem.Je to tak neskutocne krute,ze sa to neda opisat. Pytam sa aj ja, preco som to nebola radsej ja, ale moj jediny syn. Neviem ako bojovat, je to iba prezivanie prazdnych dni. Posielam nasim anjelikom pusu tam hore a nech nam daju sil kracat dalej v nadeji ze sa s nimi stretneme a budeme vsetci stastni. Date: 2011-06-13 17:49:30.0 129. Anjelik LUKÁŠKO - Iveta Ahojte moji najdrahší.Lukáško môj Anjeliček,dnes máš 2 rôčky.Neviem,čo Ti mám priať.Viem,čo by som Ti chcela priať tu na zemi,ale čo sa želá do neba?Veď tam ty už nepotrebuješ nič,možno sa čuduješ,prečo som ja ostala na celý život uplakana,smutná,plná beznadeje a bez chuti do života.Lukáško upiekla som Ti čokoládovú tortu a ako Ti ju pošlem do večnosti?Dnes mi jedna maminka povedala,že raz Ti upečiem nebeskú tortu.Mojko môj tá bude plná lásky,objatí,úsmevu a ked budeme spolu tak sa už nebudeme pozerať späť.Stanko,Majka,Ivetka prosím Vás vystískajte v nebíčku Vašeho súrodenca Lukáška za nás všetkých.Večer vám pošleme do nebíčka balon a pomodlíme sa za Vas štyroch našich nebeských orodovníčkov.Prosím Vás vyproste nám dar dieťatka o ktorý neustále prosím.Moc Vás milujem.CHýbate mi lásky moje najdrahšie.Prosím Vas prídite ku nám domov,ved je to aj Váš domov.Alebo aspoň bývajte v mojom sne,tak moc si to želám a stále nič.Hneváte sa na mňa?Asi áno,ved máte aj prečo. LUKÁŠKO,STANKO,MAJKA,IVETKA.....PRAJEM SI MAŤ TÚ MOC VRÁTIŤ ČAS.VŠETKO NAJLEPŠIE LÁSKY MOJE.....MILUJEM VÁS....MILUJEM VÁS....MILUJEM VÁS....MILUJEM VÁS....ODPUSTITE MI PROSÍM...VAŠA SMUTNÁ MAMINA Date: 2011-06-16 12:10:23.0 130. PATRIK- PROSIM O POMOC - evita MILE MAMICKY...PRISLA SOM PORPOSIT O POMOC...PRE CHLAPCEKA KTORY BOJUJE UZ DLLLHO PREDLHO O SVOJE ZDRAVIE A ZIVOT... Môj synček Patrik Bielik sa narodil 28.8.2009 ako naše druhé dieťa. Pôrod prebehol normálne a maličký sa narodil ako “zdravé” a životaschopné bábätko. Na tretí deň po pôrode sa mu zamotalo tenké črevo a v kritickom stave ho previezli z Trenčína do Bratislavy, kde ho hneď operovali. Toto trápenie však neskončilo a maličkého Paťka museli operovať ešte päť krát. Črevo sa však nepodarilo zachrániť a museli ho celé odstrániť. Zostalo mu asi 5 cm tenkého čreva a lekári mu v tomto ťažkom období dávali len 1% nádej na prežitie. Táto situácia bola psychicky a fyzicky veľmi náročná pre celú rodinu a ťažko sme prijímali každú novú správu o zdravotnom stave nášho chlapčeka. Lekári zistili, že Paťko sa narodil len s jednou obličkou, ktorá mu v 4 mesiacoch života zlyhala a preto musí brať veľmi veľa liekov, aby mohol malý organizmus fungovať. V 9.mesiacoch sa mu následkom užívania silných liekov zlomili obe nožičky a mal ich dva mesiace v sádre a mesiac na závažiach. Myslíte si, že by to ktokoľvek z nás dospelých vydržal? Náš Paťko áno, je to malý hrdina a bojuje sám za seba celou silou..Keďže nemá tenké črevo, výživa mu ide parenterálne infúziou priamo do žily. Od narodenia žije v nemocnici bez svojich blízkych. Domov môže ísť len cez deň, v noci musí byť pod dohľadom lekárov v nemocnici, preto doma nikdy nespinkal, nepritúlil si svoje hračky, nepozeral sa so svojimi rodičmi na hviezdičky a nepobozkal sestričku na dobrú noc. Za Paťkom dochádzame denne do Trenčína z Nového Mesta nad Váhom, čo je finančne veľmi náročné. Momentálne máme dve šance predĺženie tenkého čreva, ktorá je veľmi riskantná a tieto zákroky majú vyššiu úspešnosť v zahraničí alebo transplantácia tenkého čreva, ktoré sa robí tiež iba v zahraničí. Ale bohužiaľ, všetko je o peniazoch a preto prosíme všetkých vás, pomôžte nám zakúpiť infúznu pumpu a perfuzor, cez ktorý by mu išli všetky lieky a výživa v domácom prostredí. Pomôžte Paťkovi vrátiť sa domov k rodičom. Všetky tieto pomôcky sú veľmi drahé a pomoc od úradov je v nedohľadne- môže to trvať aj viec ako rok, preto robíme zbierku a naozaj nám pomôže každé euro.. Ďakujem všetkým za pomoc a za čas, ktorý venovali prečítaniu si Paťkovho príbehu... Kto by chcel pomôcť číslo účtu je - 5812777002-5600. So srdca veľmi pekne ďakujeme! Miška Bieliková... PS;TOTO SOM OKOPIROVALA S FACEBOOKOVEJ STRANKY KDE ZALOZILI PRE PATKA SKUPINU....BUDEM VAM VELMI VDACNA...NIE SOM Z RODINOU ANI PRIATELKA ANI PRIBUZNA ANI RODINA...SOM LEN ZENA KTORA MALA TO NESTASTIE ZAZIT PODOBNU BEZNADEJ A STRACH O SVOJE DIETA...BOHUZIAL MOJU DCERKU BY NEZACHRANILI ZIADNE PENIAZKY SVETA ANI OPERACIA ANI NIC PODOBE...NIKTO MI JU NIKDY NEVRATI...ALE RADA BY SOM BOLA AK BY PATKO MOHOL K SVOJEJ MAMINKE DOMOV DO TEPLEJ A MILUJUCEJ NARUCE...NECHCEM ABY TATO ZENAM,RODINA POZNALA TU BOLEST KTORU MY VSETKY TAK DOBRE POZNAME... PS2;DENISKA DUFAM ZE MI PREPACIS TUTO TRUFALOST ZE SOM SI DOVOLILA PRIST PYTAT TAKTO POMOC,ALE JA DUFAM ZE SPOLOCNE POMOZEME JEDNEMU DIETATKU ABY SA NESTALO ANJELIKOM,ALE SLO SPINKAT DOMOV DO POSTIELKY XXX DAKUJEM!!! Date: 2011-07-13 23:41:24.0 131. RE: PATRIK- PROSIM O POMOC - Jana Asi sme tam kazda nasli nieco... Moj Ondrik sa narodil skoro v tom istom case ako Patko... Chcela som povedat, ze nemal tolke stastie, ale stale neviem co je dobre, ak dietatko vlemi trpi, alebo trpim uz len ja ze tu nieje... Kazdopadne pre Patka vzdy existuje nadej. Tak treba nieco urobit. Na FB je foto maleho Patrika, verim ze su to uprimni ludia a k zbierke sa pridavam.. Patkovi drzim palce, rodicom prajem silu Date: 2011-07-14 11:37:48.0 132. RE: Môj anjelik Sofinka - zuzana+peto Ahoj Gabika, viem presne, co citis,co prezivas.....Je mi to tak strasne luto.Presne to iste som zazila aj ja.Az nemozem tomu uverit kolko nahod a zhod je v nasich zivotnych pribehoch. Ako by som tento clanok napisala ja. Mame vela spolocneho. Moja dcerka sa vola tiez Sofinka. Tiez som prestala citit pohyby, resp. ze sa menej hybe. Narodila sa v 35 tt, tiez 24.5.2010,cize rok pred Tvojou Sofinkou. Na tomto svete bola len tri hodinky a odisla do neba ako anjelik. Narodila sa s tazkou anemiou, hemoglobin 24. Pravdepodobna pricina fetomaterialne krvacanie, cize vykrvacala do mojho krvneho obehu. Gabika nepochopime to nikdy.Len to musime prijat ako sucast svojho zivota a naucit sa s tym zit. Mas pravdu je to najhorsia vec, pochovat vlastne dieta. Drz sa moja a ver, ze sa raz vsetko k dobremu obrati, ze raz aj nam vyjde slniecko na oblohu. Teraz je to pre teba este velmi, velmi cerstve. Ale ver, ze Sofinka bude vasim ochrancom v nebi a urcito Vam vyprosi babatko, ked bude na to vhodny cas. Nam nasa Sofinka tiez vyprosila, presne na vyrocie. Cakam babatko , som v 14 -tom tyzdni, zatial je vsetko v poriadku. Ale potom, co som prezila a co prezili druhi, viem, ze to este nic neznamena, viem, ze sme este nevyhrali, viem , ze mame pred sebou este dlhu a trnistu cestu. Jedine , co nam zostava je viera a nadej. Gabika prajem vela sil na zvladnutie tak tazkeho zivotneho obdobia. Zuzana Date: 2011-07-22 12:24:32.0 133. RE: bez priciny - evita kati a oni robili aj rozbor placenty?aj vedia ako fungoval pupocnik?je mi to velmi luto :( kazdy jeden pribeh ktory som tu kedy citala a bohuzial aj ten nas :( patri medzi nepochopitelne...zelam ti aby si coskoro drzaala v naruci babatko a aby ste patka nosili na veky v srdiecku ako milovaneho synceka..dalsie babatko ho nikdy nenahradi... ale zaplni vase naruce i srdcia nadejou a laskou a prinesie patka "svojim sposobom" spat ...<3 Date: 2011-07-28 22:19:30.0 134. RE: co sa stalo??? preco??? - Kacena Je mi to moc luto, viem presne co prezivate.Nam sa to stalo v 34 t, pred pol rokom. Podla pitvy bol nas Patrik zdravy a nevedia najst pricinu smrti, kedze aj ja som bola ok. Vsetko prislo tak nahle a porod trval 3 dni. Obrovska bolest po tom sa neda popisat a poznaju ju vsetky maminy co su tu. Neexistuje liek, plac, kric, bezmocnot, strata viery, nadeje, zufalstvo, chut zomriet,,, to je to co teraz pride,, my sme po 3m opat otehotneli, a do poslednej minuty nebudem verit, ze je vsetko v poriadku, Nie su slova utechy, ak by ste sa chceli hocikedy vyplakat, vyrozpravat, kludne piste, aj na moj mail, je to jedine co ako tak dokaze pomoct, plus vedomie, ze niekdo presne vie aka je to neznesitelna a neopisatelna bolest. Vela sil, objatie a pusu nasim chlapcom tam hore. Date: 2011-11-05 21:24:34.0 135. RE: Nelinka - Slavka Ahoj Gabika, vcera som sa konecne odhodla a napisala sem par slov pre moju Nelinku. Chcela som napisat viac ale akosi to neslo.A potom som sem este chvilu nakukala ci nahodou niekto nezareagoval na moju spravu a aj teraz som sem nakukla s malou nadejou ze sa mi niekto ozve a povzbudi ma. A veru. Dakujem Ti Gabika moc krat za mile slova. Mam podporu od manzela a rodiny ale my maminy anjelikov sme uz navzdy inak prepojene a preto vieme najviac o bolesti ktoru prezivame. Nelinka bola,Je vytuzene dietatko.Cele tehotenstvo som sa bala aby som ju nestratila a ked sme boli tak blizko tak ..... Este neviem ani dovod preco sa to stalo.Este stale nie su vysledky. Doktori na Kramaroch to vyhodnotili ze islo asi o trombozu pupocniku.Pupocnikovy infarkt.Toto slovne spojenie som zadala asi tyzden po porode do google a prva stranka ktoru vyhladal bola tato. Odvtedy sem casto chodim a citam si spravy maminiek a prezivam s nimi nasu bolest.Mam zmiesane pocity. Velmi by som chcela byt hned tehotna ale ked si tak predstavujem tie chvile je to akoby som stale cakala ze to bude ona vo mne, vyslovujem jej meno lebo ine v mojej mysli neexistuje.Ja viem ze ju nikdy nikto nenehradi no viem ze potrebujem niekoho komu dam svoju lasku.Cele tehotenstvo som zila s klapkami na ociach, videla som len nas dve ako sme uz partacky navzdy.Zila som len pre nu a teraz mi ten pocit strasne chyba.Je uplne vsade.V kvetinkach co mi kupil manzel a moja mamina, v sladkom cappuccine, v babike co som jej kupila a teraz s nou spavam,v zapade slniecka,........vo vsetkych krasnych momentoch.Stale si prehravam v hlave tie chvilky ked som citila ako som ju priviedla na svet.A vtedy ked mi ju priniesli ukazat.Som vdacna ze som si v tej chvili az tak neuvedomovala ze...........ved vyzerala akoby len spinkala.A potom mi ju dovolili podrzat.Polozili ju mna a ja som citila jej teplucke telicko, jej vahu...bola prekrasna.Povedala som To je Nelka.Prstom som jej presla po malinkom nosteku, lickach a pusinke.A stihla som jej povedat ze ju lubim a navzdy budem. Bola som stastna a vdacna aspon za tieto momenty. Som jej vdacna ze ma urobila mamou.Mojej Nelinke.Neli dakujem. Gabika dakujem ze si mi napisala,pomohlo mi to napisat viac a tak dostat zo seba aspon na chvilu tu bolest. A mozno sa uz Nelka skamaratila so Saskou.Gabika myslim aj na Tvojho anjelika Sasunke ale aj tvojho chlapceka, ktory je pre Teba vsetkym.Gabi a syncek sa ti narodil ako druhe ci prve dietatko? Este raz ti dakujem za podporu a budem rada ak sa este ozves.Aj Tebe prajem vela sily a lasky. Date: 2012-01-30 13:26:56.0 136. RE: Sofinka ma sestricku Viktorku - Slavka Ahoj Zuzka a Petko, gratulujem Vam a velmi Vam to zelam.Viktorke prajem vela zdravia.Musi to byt prekrasny pocit.Uprimne sa tesim. A dodava mi to nadej a silu. Vela lasky Vam zelam Date: 2012-01-31 06:51:34.0 137. Rozarka - sakti ahoj andilku, zase se blizi Velikonoce a ja ten svatek nemam rada, jeden rok odesel muj tata a hned ten dalsi jsi odesla i Ty, vim, ze jsem tu o nekolik dni drive, ale treba pak nebude dost casu a ja bych Ti rada napsala par slov, i kdyz vim, ze Ty vis, ze si spolu casto povidame...a zvlast ted, kdyz se blizi dalsi smutne vyroci...uz je to 3 roky, cos umrela v mem brisku, 3 roky, cos me tu nechala samotnou....stalo se hodne dobreho, ale i toho mene veseleho, vsak to vsechno vis...minule pondeli, kdyz jsem vedla Eli do skolky, malem jsem se zalkla bolesti, tak moc se mi vsechno vratilo, byl to prvni skutecne jarni den, bylo teplo a ja si vzpomnela, jak jsem sla do nemocnice s tebou v brisku a s nadeji, venku byl snih a kdyz jsem po 2 mesicich vysla ven, bylo krasne (skoro) leto, vsechno kvetlo a moje bricho bylo prazdne a tim vic moje duse.....sakra, pres slzy nevidim na klavesnici...uz je to tak davno a prece jako vcera...mela bych byt stastna, je tu prece Eli a Viki, ale...vsechno je posledni rok nejak tezke a ja uz nemam moc sil, tak snad nejake nacerpam s nadchazejicim jarem...opravdu jsem si sahla hodne hluboko na dno svych sil a podpora kolem v podstate zadna, mela bych byt stastna, ze mam dve krasne holcicky, ale jsem absolutne vycerpana.... moc na Tebe vzpominam, andilku muj malicky.... Date: 2012-04-02 22:39:56.0 138. RE: Nikdy na Teba nezabudneme! - Jamesinka Draha Silvi, je mi to velmi luto. Nikdy asi nepochopime, preco sa to stava, este k tomu ludom, ktori po tom dietatku tuzia, miluju ho od prvej chvile, tesia sa nan. Mala Bublinka ale urcite citi, ze mala to stastie a bola chcenym dietatkom a usmieva sa na vas zhora :) Neboj, budete mat urcite este zdrave dietatko, verim tomu. Od vysledkov z histologie si vela neslubuj, myslim, ze jedine, co sa z toho dozvies, je, ze to bolo tehotenstvo. A viac vysetreni Ti asi nespravia. Lekari tvrdia, ze jeden potrat je uplne prirodzeny. Aspon na Slovensku sa robia prve vysetrenia po druhej a dalsie az po tretej strate babatka. Mne hovorili, ze najpravdepodobnejsim dovodom je v takomto ranom stadiu, ze uz pri zluceni vajicka a spermie nieco nevyslo, a hoci dietatko rastie a bije mu srdiecko, v istom momente si tu vadu uvedomi a proste sabotuje system... Je to krute, nepocuva sa to lahko. Ja len, aby si nemala ani vycitky, ani velke nadeje, ze sa dozvies, preco sa to stalo... To, co teraz prezivas, je asi to najtazsie v zivote. Mne pomaha, ze mam miesto, kde zapalim sviecky a poplacem si. Chodim na otcov hrob a spolieham sa, ze sa tam v nebi stara o svoje vnucata :) Drz sa, Silvi, myslim na Teba!!! Date: 2012-08-22 15:46:34.0 139. RE: pocity - Vero Nie je to tvoja vina, take veci sa stavaju roznym zenam. Neboj sa, budes vporiadku. Hlavne sa vela modli vlastnymi slovami k tym co dokazu robit zazraky (sv.Maria, anjeli, svati, prazske jezuliatko), to ti pomoze a da nadej. Posielam ti velke objatie a prajem vela zdravia! P.S: Babatku zacne byt srcde medzi 6 - 9 tyzdnom. A niektorym zenam to nevedia najst niekedy, koli polohe a velkosti maleho. Date: 2013-02-08 00:16:14.0 140. RE: anjelik Dominik - Niky dakujem ti za mile slova. viem, ze musis prezivat tu istu bolest. Aj mne je velmi luto, ze ti anjelik odisiel do nebicka. Prajem ti tiez vela vela sily a nadeje do buducna. Ako pricinu uviedli krvacanie sposobene rupturou cievy pupocnika v blanach. Je to vraj velmi zriedkave. Aj ja verim, ze tam kde su nasi Dominickovia ich nic neboli a je tam krasne a budu sa tam spolu hrat a davat na nas pozor a srazit nas. Navzdy ostanu v nasich srdieckach! Niekedy mam pocit, ze sa s tym nenaucim zit, ze to nezvladnem...no potom si pripomeniem, ze mi tu ostali ludia, pre ktorych musim zit. Date: 2012-11-08 14:57:20.0 141. spomienky - pata ahojte dievcence...prisla som sem po par rokoch a citala som si stare prispevky, co som sem pisala. Objasnim Vam ich...prezila som 2x potrat, teda lekari tomu tak hovoria...odumretie babenka, v 5. mesiaci. Citala som a plakala aj teraz este placem, ked to pisem. Vazne som casom zabudla ako, az ako velmi to bolelo po potratoch..je pravda, ze cas je dobry liecitel i ked clovek nikdy nezabudne. Teraz mam 9-rocneho syna a 4-rocnu dcerku, ktora tu prave pri mne spinka. Som stastna, ano velmi stastna...a ked si citam prispevky z roku 2007 tak...boze ani neviem. Chcem Vam tym len povedat, ze nestracajte nadej ako som ju stracala ja a nedufala, resp. som sa bala dufat. Ale ja ICH mam, mam ICH!!!....moje 2 NAJVACSIE LASKY MOJHO ZIVOTA. Verte, dufajte...drzim Vam vsetkym palce!!! Sice toto Vam este napisem...ked sme sa s nasimi slnieckami prechadzali a manzel sa ma spytal, ci som stastna...a videla som, ze on je ..povedala som mu, ze ano...bola som ..vazne, ale hned mi zislo na um, ze dokonale by som bola stastna keby s nami behali este moji 2 chlapci-anjelici, ale to nikdy nebude. Dala som sancu mojim detom a hlavne aj mne, aby som zila zivot po akom som tuzila a to zivot s detmi. Ahojte. Date: 2013-02-15 16:58:54.0 142. stretnutia - Jamesinka Ahojte, volam sa Jana, som jedna z vas, mamina 5 deticiek, z toho 4 anjelikov. Byvam v Bratislave a mam moznost ziskat priestory na obcasne stretnutie nas, mamin anjelikov (podla zaujmu: mozno 1x mesacne, mozno 1x za tri mesiace). Chcela by som sa spytat, ci by ste mali o taketo stretnutia predbezne zaujem. Ak sa na to dam(e), malo by to vsetko odstartovat v septembri, v centre mesta. Pustam sa do toho preto, lebo mam pocit, ze zena po potrate zostava v akejsi bubline samoty, nema sa s kym porozpravat, maximalne tu na anjelikoch, co je samozrejme uzasna forma, za ktoru som aj ja sama nesmierne vdacna. To, ze aj niektora z nasich blizkych prisla o babatko, sa dozvieme skor nahodou, skor ked sa my preriekneme a prizname, co sa nas najhbsie dotklo. Inak je tato nasa skusenost velkym tabu a mnohi ludia rychlo menia temu alebo popieraju nase pocity, len aby sme o tom nerozpravali. Prechadzame podobnymi fazami bolesti, nadeje, zufalstva, samoty, pokoja ci nepokoja, mozno by sme si mohli byt aj osobne podporou, ze nie sme uplne nenormalne, ze nie sme na svete uplne samy. Myslite, ze je to dobry napad? Date: 2013-07-29 09:13:17.0 143. trosku nadeje - aurri Dievcata, dlho som tu nebola a pride mi to az nemozne, ze uz preslo 5 rokov, ako som prisla o svoje prve babatko..... Ta beznadej bola strasna, ale Pan Boh nas pozehnal a ja mu strasne moc dakujem za synceka Matuska, 2 roky a dcerku Gabrielku 3mesiace. Na svojho anjelika myslim stale, aky by bol..........myslim, ze toto sa nikdy nezmeni, ta laska, ktoru davame nasim anjelikom. Posielam vam vsetkym vela vela nadeje Date: 2013-08-18 20:49:04.0 144. RE: trosku nadeje - Jamesinka dakujeme, Aurri! vela zdravia celej rodinke! Date: 2013-08-23 10:40:16.0 145. RE: stretnutia - Jamesinka Ahojte, stretnutie predbezne nebudu. Som tehotna :) Je mi luto, no v tomto pozehnanom stave by to nebolo idealne ani pre zeny, ktore by na stretnutia prisli ani pre mna. Snazim sa mysliet pozitivne, hoci... lezim uz niekolko dni kvoli hroziacemu potratu. Spinim v 7tt. Moze sa to spravit a nemusi. Prisla som uz o styri deticky, preto mi je niekedy tazko verit. Ale nadej zomiera posledna, bojujeme. Drzte palce! Keby mal niekto ale chut si pisat a rozpravat sa, cez mail som rada k dispozicii. Musime si pomahat. Date: 2013-09-07 18:13:12.0 146. Nase zlatinko Adamko - Miroslav Dnes nas 2 tyzdne pred vykuknutim na svet opustilo nase dlho ocakavane zlaticko Adamek, zanechal v nasom srdci strasnu bolest. Sedim v nemocnici a premyslam preco je zivot tak kruty ze dokaze vziat zivot niecomu tak nadhernemu ako ja male miminko a nedal mi nadej na zivot. Tato rana bude boliet do konca zivota a pri pomysleni na to co nas v zivote postretlo mi tecu slzi po lici. V tejto chvili by som obetoval vlastny zivot za zivot prcka. Dufam ze niekedy ta bolest na srdci aspon trosku utichne. Nikdy na teba nezabudneme Adamko tvoj tata a mamina. Date: 2015-02-10 18:29:39.0 147. RE: Nase zlatinko Adamko - Michaela Je mi velmi luto, ze ste prisli o synceka a placem s vami. Viem, co teraz prezivate a aku beznadej citite. Nasa milovana dcerka Sarka (nase prve dietatko) nas opustila 28/6/2014 presne 1 tyzden pred terminom. Chyba nam neuveritelne a este stale to nechapem, a niekedy si myslim, ze je to len zly sen. Budte si navzajom oporou a vela sa o syncekovi rozpravajte.Nam to velmi pomaha.Ja viem, ze nasa Sarka je stale pri nas. Vela krat citim jej pritomnost a dodava mi silu. Bez jej pomoci by som to nezvladla. Aj vas syncek bude stale s vami a bude vam dodavat silu, len sa musite naucit ho vnimat. Myslim na vas. Date: 2015-02-10 20:12:45.0 148. Samara - Alex Chcem ti napisat Sammy ze maminka a tatinko ta velmi lubia! Tesili sme sa na teba strasne, strasne... Ked si sa narodila myslela som ze od lasky vybuchnem...nenohla som ti dat ani pusu pretoze po dvoch hodinach si sa nam premenila na anjelika... Nikdy, nikdy na teba nezabudnem, myslim na teb kazducky den, chybas mi! Len človek, matka, ktora stratila babatko, moze pochopit aka bolest a beznadej je vidiet vlastne dieta umierat...ake to je, ist na cintorin pochovat svoje dieta, namiesto toho, aby ho mohla vziat domov-kde uz malo vsetko prichystane..a aky strach preziva ked znovu otehotnie... Milujeme ta Sammy najviac na svete! Prepac maminke a tatinkovi ze ta nedokazali ochranit a nemohli sa o teba starat! Prosim ta z celeho srdca aby si nas z neba ochranovala, svojho braceka a aj sestricku co si mi poslala... Date: 2015-06-19 02:59:23.0 149. Nikolka z dvojičiek - MARTA Vysestrenie u gynekologicky ,cakate dvojicky . Wau ,slzy stastia ...Druha navsteva ,pred Vianocami u gynekologicky ,jednemu plodu uz nebije srdiecko 12tyzden ,plac...radost ze aspon jedno sa drzi ,kazdy tyzden sme sa tesili ze sa drzime ...35tyzden ,kontrola v nemocnici ,je nam to luto ,ale to dieta je mrtve ,nebije mu srdiecko ,svet sa mi zrutil ,pripadala som si ako v zlom sne ,ze to nemoze byt pravda ,plac,bolest,bezmocnost ...Porod spontanny vyvolany ,nechut voboc rodit ,strasne bolesti ....Porod bol do 5hodin ,rychlo ubehol a to len Vdaka Panu Bohu . Pri zivote ma drzi moja prvorodena trojrocna dcerka Natalka a manzel. Vdaka Panu Bohu ,ze ich mam manzelova naruc a dcerkyn usmev ,mi davaju silu, ist dalej .... Viera ,nadej v Boha ,silna tuzba po dalsiom dietatku..... Date: 2015-10-09 14:43:34.0 150. RE: Matiasko - MARTA Sestre povedz ze nieje sama ,na tomto svete co sa jej stalo ,je vela,vela mamiciek krore toto zazili ,a tiez ked im babatka zomreli po porode par dni ,uz predca poznali ho atd....a treba ist dalej ,nestracat nadej hlavne....Ja velmi prajem tvojej sestre ,nech sa neboji mat znova dalsie babatko ,nech sa s cistim srdcom odovzda Panu Bohu nech veri...a jej anjelik jej bude tiez kazdy den na pomoci,bude chranit..... Date: 2015-10-14 14:46:02.0 151. RE: Mathiasko - MARTA Velebim Pana Boha...i ked jeho rozhodnutiam ,niekedy nerozumiem...taketo veci by sa nemali stavat...nemozeme vsak stracat nadej... Date: 2015-12-24 13:50:15.0 152. RE: Sara - Laura Gabika,presne si vystihla podstatu trapenia nas vsetkych,ktori sme prisli o nase deticky. Ta prazdna naruc a predstava co sme mohli mat a o co sme prisli...uplna bezmocnost,beznadej a strach co bude dalej,ci nasi blizki zvladnu tu bolest,ktoru ti citaju z tvare kazdy den a bez zaruky,ze sa to niekedy zlepsi...Dajte mi niekto nadej,ze pride rano,ked sa nadychnem lahsie... Date: 2016-01-07 17:49:28.0 153. RE: tretie tehotenstvo - MARTA Dakujem Martuska.Verim ,dufam ,ze tento krat sa to podari do stastneho konca,potom dam vediet .-) Prajem Ti Martuska,nech sa Ti uz len v zivote dari ... mame anjelikov obe dvoch ,oni nam budu pomahat,su stale s nami . Posielam Ti silne objatie ... a ani Ty nestracaj nadej Martuska Date: 2016-01-14 22:46:51.0 154. RE: Šimonko a Milanko - MARTA Ahoj ,u mna je tiez vacsia bolest, akoby to bolo co viac silnejsie.Dusu ,vnutro mam strane bolave,bolest aj z toho ze sa na nic poriadne neprislo ,rozmyslam stale ,co som ja zle urobila ,ja neviem ,pytam sa preco .Mam pocit, ze zomriem raz od zialu ,kruta rana osudu,ta najkrutejsia .Modlim,prihovaram ,sa stale k malickej a na jej druhe dvojciatko ,dvaja anjelikovia moji. 7mesiacikov je tomu .-( A moje tretie tehotenstvo ,zatial to vyzera byt dobre ,zaciname 12tyzden pekne rastieme v ruke tehotenska knizka. Velmi sa bojim chodit na sono ,hned mam nizky tlak ,idem odpadnut ,bojim sa ,nech len bije srdiecko ,som plna strachu ... Niekedy mam stav,ze to nedokazem do konca ,potom zas dostanem silu... nestracam ,,nadej,, Drkajte sa aj vy! Date: 2016-03-05 22:36:39.0 155. RE: Moje srdiecko velmi mi chybas - Katka Taketo veci sa nesmu nikdy stavat...aby rodicia pochovavali svoje deti.Neviem si predstavit tu bolest,smutok a beznadej v srdci,no jedno viem isto...z Vasho synceka sa stal krasny anjelik.Uz ho nic neboli,uz netrpi.Je stastny a z rajskej zahrady pozera na svoju mamicku,ktora ho nekonecne miluje.Prajem Vam vela sil,Zuzanka.Katka. Date: 2017-08-21 02:23:59.0 156. Zivot sa s nami niekedy zahrava - Martina Dnes som nasla tuto stranku . Obdivujem Vas ako to zvladate . Mne je velmi tazko . Po dvoch neuspesnych mimomaternicovych tehotenstiev mi odobrali oba vajcovody. Jasne ze som vedela ze prirodzene deti mat uz nebudem . Zmierit sa tym bolo velmi tazke . Pocitovala som velku uzkost a depresie . Skusila som ivf ktore bolo neupesne dietatko rastlo ale prestalo sa vyvijat . Byvam v USA kde mi poistovna nic neuhradila . 20 tisic dolarov nas stalo prave ivf . Ostal nam jeden mrazacik ktoreho mi vlozili pred dvoma tyzdnami , Nasa posledna sanca , ktora zas nevyslo . Dietatko sa znovu prestalo vyvijat tehotensky test lahko pozitivny a krv negativna . Je po vsetkom . Mam pocit ze sa mi zrutil cely svet . Peniaze na dalsie ivf uz nemam a Moja nadej umiera . Mam po tridsiatke a mojim snom bolo mat velku rodinu . V mladosti mi umreli rodicia . Ostala som sama . Myslela som ze deti budu zmysel Mojho zivota . Bozia vola je niekedy nespravodliva . Date: 2017-11-04 21:21:44.0 157. RE: Zivot sa s nami niekedy zahrava - Zuzana Bud silna Martinka. Cas vylieci vsetko aj ked momentalne to tak nevyzera.. stale su moznosti, len mi ich nevidime. Vsetko bereme ako samozrejmost a o to je to tazsie. Posielam ti silu a nadej!!! Date: 2017-11-05 09:23:20.0