Výsledok hľadania

1. Strata dietata - Lucia Chcem vam napisat smutnu skutocnost, ktoru sa nestala mne, ale mojej starej mame.V rokoch, kedy bola tehotna, nebola gynekologia a porody "mala na starosti", tzv. porodna zena. Ked moja stara mama porodila, tato zena jej oznamila, ze jej dieta je mrtve, pritom ho odlozila do skrine, ako stary obnoseny kabat. Dodnes nechapem, ako to mohla dovolit, ked vedela, ze jej dieta je zive. Nechcem a nemozem ju odsudzovat, ale dodnes je pre mna nepochopitelne, ako mohla nieco take dopustit? Aj z tohto dovodu, nesuhlasim s nazorom, ze v 30-50-tich rokoch byvalo lepsie. Beriem do uvahy hlavne hladisko mediciny, ktora je dnes na vysokej urovni. Je pravda, ze i dnes zomieraju aj nenarodene deti, ale je viac ako nepravdepodobne, ze by smrt zavinili lekari,ako som spominala, medicina je uz dnes na vysokom stupni vyvoja. A ako pocitovala stratu svojho dietata moja stara mama? Na moju otazku odpovedala, ze bola este prilis mlada a hlupa, co ju samozrejme neospravedlnuje. Po tejto stranke sa na nu divam ako na neludsku, necitlivu ludsku bytost, ale spytat sa ju na to dnes nema zmysel. Narodilo sa jej este jedno dieta, no tuzila este po jednom, ktore nemohla mat, no predsa po 10-tich rokoch sa jej narodila dcera, moja mamina, ktora mala od zaciatku zdravotne problemy a dnes je nevyliecitelne chora, lekari jej stanovili diagnozu:SKLEROZA MULTIPLEX. Stara mama byva s nami a "musi" sa kazdy den prizerat na dcerinu bezmocnost. Ja sa na to divam ako na velky paradox, "odmietla" svoje prve dieta, velmi tuzila aj po tretom, nakoniec ho mala, no mamina , i ked je v strednych rokoch, v rokoch, kedy by mohla plne zit,cim dalej chorobne upada, a jej matka sa na to musi iba bezmocne prizerat. Mne to vsetko pripada, ako odplata, za to, ze "neprejavila"zaujem o svoje dieta, tak teraz musi trpiet dvojnasobne. Ma svoje vytuzene a chcene dieta, no vzapati ho pomaly, ale isto straca. S pozdravom,Lucia. Date: 2003-04-03 14:17:15.0 2. moje anjeliky - a?a Pred týždňom som znova prišla o bábatko.Už druhý krát a je to oveľa ťahšie ako prvý krát.Vtedy som si myslela ..to sa stáva.Teraz sa bojím,že sa to stane znova.Ani neviem,či mám odvahu skúšať to znova.Dva krát v druhom mesiaci.Tak veľmi sme sa tešili a dúfali,že druhý krát to bude v poriadku .A stalo sa to znova.Je to veľmi ťažké a preto som veľmi šťastná,že už jednu dcérku mám.Má päť ročkov.Krásna slečna.Ale je jej smutno.Tak veľmi chce bračeka alebo sestričku.Akoby som niečo tušila ,ani raz som jej nepovedala,že čakam babätko.Až sa bojím ako by ju to ranilo,keby sa dozvedela,že sme ho stratili.A už dva krát.Neviem premôcť strach a bolesť z toho všetkého.Bude to ešte niekedy dobré? Teraz nás s manželom čakajú všetky tie testy,ale či nám to pomôže......neviem.Musím len dúfať.Mám veľký strach.Poraďte,ako sa s tým vyrovnať? Date: 2003-11-21 17:14:11.0 3. cítim s Vami - Martina Marušicová Milé maminy. Mám 17 rokov a práve dnes som si prečítala príspevok v časopise MIAU. Naozaj som si nad ním aj poplakala, pretože som si uvedomila, že mojej mame sa stal podobný príbeh. Bolo to vraj dávno, ešte pred mojím narodením. Moji rodičia splodili dieťa, ktoré bolo mimomaternicové, lekári im oznámili, že dieťa sa živé nenarodí, vraj môže umrieť aj rodička. Psychycky ju prinútili ísť na potrat. Donedávna som o tom ani nevedela, no keď mi to mama pred časom povedala bola z toho veľmi utrápená. Viem, že táto rana sa nikdy nezahojí a je mi ľúto, že moj súrodenec sa na nás pozerá z neba. Lekári jej tiež oznámili, že už nemôže mať ďalšie deti (pred tým "incidentom(ako ho nazvali ľudia v bielych plášťoch)sa mojim rodičom narodila ešte jedna dcéra, takže by neboli úplne bez detí). Viem si živo predstaviť ako veľmi sa trápili, je to ako rana do srdca, no ďakujem Bohu, že sa nevzdali. Narodili sa im ďsalšie tri zdravé deti, vrátane mňa, a sú šťastní. Veľmi ma však mrzí, že o tom nechcú hovoriť, lebo by som sa rada dozvedela ako to bolo do detailov. Nechcem ich však k tomu nútiť. Pred nedávnom sa ma spýtal priateľ, že keby som otehotnela s ním a študovala by som, či by som si dala vziať dieťa. Neviem či bol ohromený mojou odpoveďou alebo si myslel, že si bude môcť len užívať, ale moja odpoveď bola rázna - NIE. Nikdy by som to nedokázala a do smrti by somm si to vyčítala. Možno ste čítali v novinách, že v Starej Turej v mojom meste 17 ročné dieťa porodilo dieťa a dobodalo ho 40timi ranami. Bolo mi z toho zle a keď som sa dozvedela, že to bola moja bývalá spolužiačka zarmútilo ma to, pretože tžakýto čin nie je vedený normálnym rozumom. Vraví sa, že to bolo v afekte-rodičia jej psychycky ubližovali, či už rečami alebo ju bili. To dievča je na tom veľmi zle, ale bola to iba jej chyba alebo aj jej rodičov..... CHcem Vám zaželať prekrásne Vianoce a Nový rok...Nikdy sa neuzatvárajte pred okolím, keď sa so svojím trápením nechcete podeliť s ostatnými, tak to napíšte na papier a uľaví sa. Viem, že to bolí, ale pomáha to pred celkovým zrútením. Želám Vám aby sa už žiadnej žene nezopakovali tie tragické chvíle. Aj keď Vám často ubližujeme svojimi činmi, milé mami, vedzte, že Vás nadovšetko ľúbime a nikdy nedovolíme aby Vás bolelo srdiečko. Vaša Martina ...jdou mámy večer z jeslí Kol hřišť a nároží Do bílých cích Dvě bílá křídla uloží A dívka prstem kreslí Psaní podivná... Date: 2003-12-11 12:23:47.0 4. RE: cítim s Vami - Laura Ja neviem, ci o tom moja mamka s niekym hovorila alebo nie, sama povedala, ze sa to stava a tym to bolo uzavrete. Ma 59 rokov a celkom ine starosti. Ma 3 deti a vnucata. Myslim, ze to netreba dramatizovat, ked sa to stane zdravej zene, moze zase coskoro pocat. keby sa nad tym zamyslala, asi by sa dostala do blazinca. V tom case mala dve deti a pracovala, nesedela doma a nefnukala. Prvykrat mala dieta ako 20 rocna, potom 22 a ja som sa narodila, az ked mala 37. Mozno, keby sa zeny, ktore preziju cosi take viac zaoberali svojou pracou, ulahcilo by im to bolest. Tu v usa zeny pracuju aj do deviateho mesiaca, odrodia si a o par mesiacov opat nastupuju do roboty. nie ako u nas, ze sa 2 roky flakaju doma alebo aj viac a stat im plati. Date: 2003-12-15 18:20:34.0 5. RE: cítim s Vami - a?a Mila Laura. Myslim,ze tvoje slova moze ospravedlnit len tvoja nevedomost. My tu nedramatizujeme,my tu smutime a spomyname a tesime sa. My sa nezasivame-tvoje slova:nesedime doma a nefnukame ,ale dalej pracujeme a mame dalsie deti.Starame sa o tie, ktore sme mali pred a aj po strate dietatka(hoci este nenarodeneho). Ja sama pracujem,mam dcerku a robim este vselico ine......ale to vsetko este neznamena,ze sa nemozem delit o svoj smutok,ci radost s ludmi,ktori vedia co prezivam. Ver mi, ani keby som pracovala 24 hod denne nezmensilo by to moju bolest so smutku za mojimi dvomi anjelikmi. Ano,je mozne,ze ked budem mat 59 a moja dcerka sa ma na to opyta,aj ja jej poviem,ze sa to stava.....ale nie teraz. Zamysli sa tiez nad moznostou,ze ti mamka takto odpovedala preto,aby ta ochranila .Aby si ty nesmutila ako ona volakedy a aby si ty bola mozno tvrdsia k zivotu . Mozno sa len bala tvojej reakcie a zlahcila to...preslo uz predsa vela rokov. Teraz je ten cas ked nas to boli,teraz sa z toho chceme niejakym sposobom dostat a az po rokoch povieme: to sa stava.Ty tiez nevies ako to tvoja mamka prezivala vtedy. A to ,ze vychovu dietata matkou na materskej nazyvas flakanim,uz ani nebudem komentovat. Uvedom si,ze ani najlepsia opatrovatelka nemoze nahradit tomu malemu cloviecikovi mamku. Neodsudzuj ludi za to,ze sa snazia vyrovnat so smutkom,ktory si ty nikdy neprezila.So srdca ti vsak prajem aby si nas pochopila aj bez takejto straty s akou sa my musime vyrovnat. Date: 2003-12-15 19:45:10.0 6. Posledná.. - Masenka Dnes som na istej hudobnej stanici videla videoklip skupiny DESMOD- Posledná.. Má krásny text. Tu je: Posledná Hľadám, hľadám ťa tam, kde sú hviezdy Kde duša tvoja malá hniezdi A slabé krídla má Hľadám, hľadám ťa v tej hroznej výške V tvojej obrázkovej knižke V každej fotke, ktorú mám Tvoj plač znie Z výšky k nám Vo mne vrie Nezabúdam Prosím, prosím tých, čo ťa strážia Nech na malú chvíľu mi vrátia To, pre čo žil som tak rád Prosím, prosím ich tichým tónom Nestihol som dať ti zbohom Pohladiť posledný krát Desmod-Posledná..album Derylov svet Je to krásna piesen o jednom anjelikovy. Manzelka speváka Kulyho z tejto kapely,Danka, je moja velmi dobra priatelka.Kedze vo videoklipe su snimky ich synceka Majka, poziadala som ju o vysvetlenie, preco v klipe o mrtvom anjelikovy ukazujú snímky ich ziveho(niekedy az prilis :)) ) synceka. Povedala: Kuly sa chcel vzit do koze niekoho, komu zomrelo dietatko, aby pochopil, co je to za bolest.Snazil sa pochopit rodicov anjelikov! Podla mna je to krasne gesto! Na konci tohto videoklipu je motto kapely: Pre vsetkych tym, ktorym nebolo dopriate mat strazneho anjela! Date: 2003-12-16 22:03:06.0 7. O mojej Milinke - anjeliky Aj ja mam anjelika - Milinku. Teraz by mala 4 rocky. Bola nase vytuzene dieta a narodila sa mrtva, lebo na nu vysla statistika 1:1000, ona bola ta jedna proti tisic narodenym detom. Jej dovod umrtia bol "pravy uzol" na pupocnej snure, ktory vznika este v pociatocnom stadiu tehotenstva zvacsa tak, ze dieta "prepadne" cez snuru a vytvori sa slucka, ktora sa stahuje ked dieta rastie, otazieva a klesa ku krcku maternice. Vytvori sa uzol, ktory zaskrti privod zivin od matky cez pupocnikovu snuru. Vidiet na sono sa to vraj neda, daju sa udajne zmerat iba "prietoky" cez pupocnu snuru a aj to iba vo vyssom stadiu tehotenstva. Robieva sa to po 35 tyzdni. Tak ma informovali, ked som bola schopna trochu mysliet a vnimat. Proste statisicka smola. Inak bola zdrava a samozrejme najkrajsia. Ked sme sa s partnerom rozhodli mat dieta, otehotnela som hned. Partner po dietati velmi tuzil a skutocnost, ze som tehotna mu vohnala slzy stastia a dojatia do oci. V 8. tyzdni plod odumrel a podstupila som kyretaz. Vraj tak konci 15% tehotenstiev. Po 6 mesiacoch nam lekar schvalil novy pokus. Opat som otehotnela. Vsetko prebiehalo fajn, prezili sme s uzkostou prvy trimester, testy v 16. tyzdni boli v poriadku, ved som cakala zdrave dievcatko. Asi v 33. tyzdni som mala "problemy", ktore moj lekar oznacil za predcasne kontrakcie a hroziaci predcasny porod. A tak ma hospitalizovali v nemocnici a podavali lieky na zastavanie kontrakcii, aby sa tehotenstvo udrzalo co najdlhsie s tym, ze ma v 36. tyzdni pustia domov,...Denne som minimalne raz bola kontrolovana na monitore, ktory kontroluje ozvy srdca matky, dietata a sleduje kontrakcie. Vsetko bolo v poriadku. Uz som sa po dvoch tyzdnoch pomaly chystala z nemocnice domov... Stalo sa to v noci, den po Milinkinych meninach. Rano som sa zobudila a v brusku bolo ticho. Okamzite ma prepadli mrakoty. Ved Milinka sa neustale mrvila. A teraz nic. Skusala som do nej stuchat, nech sa zobudi a da mi vediet, ze sa jej to nepaci. Nic. Skusala som sprchovanie, ved co dokazete robit v nemocnici nad ranom... Ked prisla pred vizitou mlada lekarka, ktora zastupovala mojho izboveho lekara, povedala som jej o svojich obavach. Prilokladala si na moje velke brucho opakovane stetoskop, ale na koniec len pokrutila hlavou, ze nic nepocuje. (Stetoskopom sa pocuva srce babatka). Prisla vizita. Pan najmudrejsi primar sa lezerne sklonil nad moje brucho, pocuval a povedal:"v poriadku". Ja ani p. doktorka sme mu nic nehovorili, lebo mi slubila, ze pojdem prva na monitor a to uz je jasnejsie ako stetoskop. A hovorte pred davom lekarov, sestier a medikov o svojich obavach... Len co dav vizitarov odisiel brali ma na monitor. Sestricka hladala ozvy srdiecka Milinky. Zavolala mojho lekara. Ten zacal hladat lezerne, postupne bledol, vyzliekol si plast a nakoniec zavolal na sono, ze potrebuje urgentne vysetrit pacientku. Tak som zisla na prizemie a postavila sa do radu na sono. Asi som bola patricne zelena, ked nik neprotestoval, ze som sa predbehla. Na sone ma vysetrili a lekar cosi zabrblal popod nos. Tak som sa ho v poslednej nadeji priskrtenym hlasom pytala, ci Milinka zije, co je s nou. Sestricka mi odvrkla, ze ci som nepocula, ze je mrtva... Nepocula som to a ani som ten konecny ortiel pocut nechcela. Cestou vo vytahu na oddelenie som sa uz psychicky zlozila. Stretla som mladeho, neznameho lekara, ktory ma po mojej odpovedi na jeho otazku:"co mi je" objal. Potom som volala partnerovi. Blizkym dusiam som poslala SMS: "Milinka zomrela, nevolaj". S bolom sa neda podelit, ten sa asi neda ani vyslovit. Je to lahsie taraz vyrozpravat cudzim ludom cez internet. Potom nasledovalo vyvolavanie porodu. Druhe rano som isla rodit. Sestricky na porodnici boli dost odporne, oslovovali ma mamicka a okrikovali ma, ze co stale placem, ved doma mam jedno dieta. Na moju odpoved, ze pred rokom som potratila mi povedali, ze to citali v sprievodnej sprave. Prezila som to. Milinka sa narodila a jej narodenie spravadzalo ticho. Partnera poslal porodnik v poslednej faze porodu von a tak som Milinku videla iba ja. Potom ju dali do kovoveho "pekaca". Bola ako male vtacatko. Odniesli ju na patologiu, aby zistili, ze naozaj bola zdrava, mala len ten uzol, ktory som aj videla...Na druhe rano som odisla z nemocnice, ved uz tam nebol dovod zotrvat. Zacali sme vybavovat pohreb. A na pohrebe som stretla Cloveka. Cloveka, ktory zmiernil moju tupu bolest, mladeho kaplana. Na pohrebe nam vysvetlil, ze mame anjela. A nemame sa modlit za nu, lebo ona je anjel bez hriechu, ale k nej. Hovoril, ze pri pohreboch sa casto boji, lebo nepozna duse zosnulych, ale ona je anjel a teraz stoji pri nas. Mozno to znie banalne, ale po tom vsetkom som zacala citit zmysel tej straty. Vyrovnat sa so startou dietata je velmi tazke a hlavne clovek straca prave ten zmysel umrtia, ved dieta nebolo na rade, aby zomrelo!!! Bolo by o com este pisat... My vsak mame happy end. Nas, teraz uz priatel, p. farar, ktory nam Milinku "pochovaval" v krematoriu a potom ukladal do hrobu nas zosobasil a trinast mesiacov po Milinke sa nam narodili dve krasne dievcatka, nase slniecka. Tak vam vsetkym, ktore ste "zabludili" na tieto stranky z dovodu straty dietatka, drzim palce. Cas rany nezahoji, iba obrusi ich hrany, dava vsak moznost, ze sa stastie usmeje aj na vas a raz pojdete domov s kriciacim uzlikom v naruci. Danka Date: 2004-01-09 12:55:30.0 8. Pre Teba anjelik - Zuzana Je to síce už asi 3 mesiačiky,čo nám odišiel náš anjelik do nebíčka, no každučký dník myslíme na neho.Už veľmi skoro som tušila,že tie zvlášte neopísateľné pocity niečo znamenajú.Keď som si spravila prvý test a zbadala na ňom 2 čiaročky,celá rozžiarená som utekala za manželom,ktorý sa práve prebudil. A zrazu na mňa kukali rozžiarené očká mojej polovičky,plné šťastia,moc sme sa tešili,tak veľmi sme túžili po našom bábenku.Bolo to práve 1.novembra.I ďalšie 2 testy nám potvrdili,že pod srdiečkom nám rastie pokladík..Išli sme pani doktorke,ktorá nám to ešte nevedela potvrdiť,keďže to boli práve 4 týždne a tak nám vravela,aby sme prišli o 10 dní.Celý týždeň sa nám zdal ako dlhá večnosť.No keďže sme si boli už úplne istí,tešili sme sa ako malé deti..A krásne žlté topánočky sme si dali do izbičky.Presne týždeň na to ma prebudila teplota a zbadala som,že niečo začína byť nie úplne v poriadku.A tak sme išli doktorke.Plakala som,lebo som tušila,že to asi nie je dobré..Pani doktorka mi oznámila,že na sone vidí malého "púčika",tak mi od radosti vypadli slzičky,nevedela som,či sa mám tešiť alebo báť.Bolo to oboje zároveň.Doktorka mi povedala, že keby sa zhoršilo,mám okamžite prísť.Bol krásny slnečný dník,11.11.2003.A hneď ako som vybehla od doktorky,vrhla som sa do náručia manželovi a povedala mu so slzičkami v očiach,že čakáme"púčika" Ten deň bol krásny a ťažký zároveň,lebo už večer som ležala v nemocnici..Bolo to veľmi ťažké..lebo som vedela,že náš pokladík nám odchádza.Na Vianoce sme chceli dať všetkým darček, potešiť ich,že v júli príde na svet náš pokladík.No pán božko si ho vzal do nebíčka.Bola som v 6.týždni, neviem či to bolo dievčatko, alebo chlapček,no srdiečko mu už bilo pre nás,ešte sme mu ani meno nestihli dať,no bol to náš "púčik",ktorého sme od prvej chvíle ľúbili a strašne sa na neho tešili a snáď mu naša láska pripravila cestičku do nebíčka.Púčik a toto je pre teba:"?úbime a a navždy budeme,vieme náš anjelik že si v nebíčku a pozeráš sa na nás a veríme,že nás počuješ,ako sa s tebou rozprávame.Určite sa hore raduješ lebo si tam neni sám,ale spolu s tvojim deduškom i pradeduškom a raz sa určite všetci spolu stretneme! A maminka s ocinkom je moc rada,že našli túto poštovú schránku na nebeskej bráne aby ti mohli napísať.Posielame božtek. S veľkou a vrúcnou láskou tvoja maminka a ocinko, pre ktorých stále si! Date: 2004-01-26 21:04:38.0 9. RE: PRO VSECHNY MAMINKY!!!!!! - Milka Ahoj Jitka, velmi Ta obdivujem. Nechcem Ti radit, co presne mas urobit, ako vyriesit Tvoje problemy s maminou, ale mozno Ti pomoze moj pribeh. Je trosku podobny tomu Tvojmu. Ked som zila na Sk, tak som mala neskutocne problemy s mojimi rodicmi. Niekedy som mala pocit, ze ani nie som ich...ze si ma pravdepodobne museli proti voli adoptovat. Niekedy som si priala, aby som ich ani nemala a hlavne mojho otca. Otec bol velmi agresivny clovek, ktory v spolocnosti bol velmi mily a "dobrak od kosti", ale ako nahle sa zatvorili za nim dvere na nasej domacnosti, tak to bol jeden tyran, ktory nas psychicky ponizoval. Je to clovek, ktory trpi neskutocnymi komplexami menejcennosti a svojou neschopnostou si ich vyriesit terorizoval jemu najblizsie okolie. Ked som chodila na zakladnu skolu, musela som sa ucit na same jednotky, dalej chodit na husle, na spev na ludovu skolu umenia, dalej do spevackeho suboru, do folklorneho suboru, reprezentovat zakladnu skolu v atletike, chodit na rozne vystupenia za zakladnu skolu a skolu ludoveho umenia.....poviem Ti, doteraz to nechapem, ako som to vsetko zvladala. Vsetko som mala naprogramovane ako robot, nepamatam si, ze by som sa vobec chodila niekedy hravat von s kamaratkami. Akonahle prisla nejaka navsteva, tak som musela vytiahnut huslicky a zacat fidlikat a predvadzat sa ako opica.K husliam neskor pribudol klavir...ale nastastie ten som milovala. Poviem Ti, dost casto som uz ako dieta myslela na samovrazdu. Nebola som schopna sa postavit na odpor otcovi, ktory mi programoval cely zivot. Ale ako sa moze dieta a este take citlive ako som bola ja postavit zoci voci velkemu obrovi. Neskor aj strednu skolu mi vybral. Ked som niekedy nabrala odvahu protestovat, tak zacal byt nesmierne agresivny. Na vysoku skolu som sa rozhodla ist sama, ale po roku som chcela odist, lebo otec zacal byt neprijemny a kontroloval ma, kde chodim, co robim a pod. Do 18 rokov som musela byt kazdy vecer doma o 20:00 hod....na vysokej skole som sa po 20-ke utrhla a zacala sa vyslovene flakat. Nastastie skolu som dokoncila. Chcela som sa osamostatnit a tak som sa rozhodla, ze najlepsie bude ist co najdalej od rodicov. Chudera mama to vzdy tazko niesla vsetko co sa dialo u nas doma a takisto tazko niesla, ze som odisla do Irska. Konecne prvy krat som zazila, co je to pocit slobody. Bolo to nevyslovne prijemne zit daleko od svojej rodiny. Po pol roku mi otec zavolal, ze sa mam vratit, lebo mama ide do nemocnice a nema sa kto postarat o domacnost. Samozrejme, ja hlupa, som si zbalila kufre a isla domov. Myslela som si, ze vsetko bude ine, ked som nebola dlho doma. Poviem ti, ked som bola doma, tak si ma tam nikto absolutne nevsimal. Nikto nepodakoval za to, ze som pre nich varila, zehlila, upratovala a vratila sa z Irska. Totalna ignoracia. Otec hovoril, ze to je samozrejme ze zena sa musi vediet postarat o vsetky domace prace. Nenavidela som vtedy aj moju mamu za to, ze sa ma nikdy nezastala a nesnazila sa otca zmenit. Ale az teraz viem, ze zmenit tyrana na anjelsky dobreho cloveka bolo nemozne. Mama vzdy hovorila a hovori to doteraz, ze otec ma miluje a ze mi chce len to najlepsie a pod. Ja by som to charakterizovala, ze otec miluje sam seba a svoje komplexy menejcennosti si riesi na mne. Ako jedina v rodine mam vysoku skolu, ako jedina mam hudobne vzdelanie, ako jedina som odisla zit do zahranicia z celej nasej celkom velkej rodiny. A stale to je malo. Nikdy som nepocula z ust rodicov, ako si ma vazia, ako su radi, ze ma maju. Tento rok som bola doma na Vianoce a az teraz som si vsimla, ze sa rodicia a hlavne otec meni. Ak zacal byt neprijemny, mama ho krotila a co ma prekvapilo, otec ju posluchol. Naposledy v telefone mi povedala, ze clovek si uvedomi az ked nieco strati, ze co vlastne mal. Mojim rodicom az teraz doslo, ze mali dceru....sice ju stale maju, ale za oceanom. CHcem Ti povedat, ze Tvoja mama ma urcite nejake tazke psychicke problemy a preto sa k Tebe sprava ako sa sprava. Je to v podstate zena, ktora nevie, ze ked sa poobzera okolo seba, tak tam najde lasku. Je zahladena sama do seba a to ju zoziera, lebo sa nevie otvorit ostatnym ludom a pravdopodobne ma z ludi strach. Mozno casom zisti, ze aj ona ma dceru, ktora ju lubi. Ale to musi zistit ona sama. Nepomoze jej, ze sa budes snazit a dokazovat jej aka si dokonala. Prave naopak...to ju este viac bude zozierat a ponizovat. Nechapem to, ale je to tak. Cim som bola ja viacej dokonala tym to bolo horsie. Urcite aj Tebe tato skusenost pomohla sa dostat daleko dopredu, je to hnacia sila, ktora Ta drzi pri zivote a dava Ti energiu. Ako sa hovori, ze vsetko zle na nieco dobre. Co sa tyka babatka, ja som takisto mala obavy mat dieta, ze budem ako otec agresivna, ale nakoniec som ten strach prekonala....a potratila, ale nevzdavam sa. Urcite moje zlato pride v pravy cas ked budem na neho pripravena a ak nahodou budem mat take tendencie ako moj otec, tak verim ze si ich vcas uvedomim a spomeniem si, ako som trpela pre jeho spravanie. Nikto nie sme dokonaly a kazdy robime chyby, ale dolezite je vcas si to uvedomit a snazit sa napravit ich. Drzim Ti palceky Milka Date: 2004-01-29 19:20:05.0 10. Sama - Andrea Dobrý deň, chcela by som sa vám zdôveriť so svojim problémom. Pred 5-timi mesiacmi mi zomrelo dieťatko ? novorodenec. Kto to zažil, vie veľmi dobre pochopiť nesmiernu bolesť tejto tragédie. Táto udalosť však otriasla i našim 7-ročným dovtedy šťastným manželstvom. Bola to prvá veľká skúška, v ktorej sme asi neobstáli. Na bolesť som zostala sama. Manžel mi nebol a nie je oporou, práve naopak. Vo chvíli, keď mi lekárka oznámila, že mi dieťatko zomiera, bol pri tom. Neobjal ma, neutešil ani slovkom, nepobozkal... proste nič, nechal ma samu v zúfalom plači. Len ten, kto to zažil, pozná tú nesmiernu bolesť, keď matka odchádza z pôrodnice sama, bez dieťatka. Prišiel pre mňa, bez slova mi vzal tašku a šiel do auta. Nič, žiadne gesto blízkosti. Na pohrebe svojho dieťatka som plakala do náručia vlastnej matky. A potom začali výčitky z jeden i z druhej strany, hádky, nedorozumenia, odcudzenie... V jednom návale hádky mi vykričal, že mi vlastne za dieťakom ani nie je ľúto. A pritom mne je za dieťatkom tak strašne ľúto. Kebyže nemám ešte ďalšie deti, určite by som sa vtedy bola bývala zbalila a odišla a začala inde, nový život. Nakoniec sa to všetko tak niejak ?utriaslo? a začali sme od znova, no je to už iné. Spája nás len práca. Žiadne prejavy lásky, blízkosti, nič, ani z jeho ani z mojej strany. Neviem či ma ešte ľúbi, a ani ma to nezaujíma. A keby ma aj ľúbil, neverím tomu. Som apatycká voči nemu, v srdci nosím veľké zranenie. A nemám už ani chuť ani silu ho liečiť. Nemám v okolí nikoho, kto by to pochopil a nikomu som to ani nepovedala. Cítim sa tak sama. Držia ma deti, ktoré mi denne hovoria ako ma ľúbia a ja žijem pre ne. Je mi to ľúto. Ešte by som chcela v závere dodať, že môj manžel, je veľmi dobrý, charakterný a citlivý človek, a že to všetko je zrejme preto, lebo ani on tú situáciu nezvádol. Andrea Date: 2004-02-29 09:40:58.0 11. RE: Sama - Majka Velmi dobre viem co si zazila. Aj u nas to bolo rovnake. Moj manzel je takisto velmi citlivy clovek, ale pri strate nasho dietatka mi ani trosicku nepomohol. Zahrabal sa do prace a ja ako keby som bola len stroj na udrziavanie domacnosti. Nas vztah sa uplne zmenil - uz to bola len existencia jedneho vedla druheho. Zufalo som potrebovala jeho podporu, ale nedal mi ju. Nevedela som ako dalej. Pokusila som sa zacat niekde inde, ale stale ho lubim a nechcela som len tak zahodit vsetky tie krasne roky nasho spolocneho zivota. Nechapem preco neprejavil ani trosku citu. Pokusala som sa primat ho k tomu vselijako, ale nepodarilo sa. Teraz, skoro po 2 rokoch, skor nahoda chcela, ze som znova otehotnela (pisem nahoda, lebo aj v tomto smere nas vztah uplne ochladol). Ani tentoraz mi vsak nebolo dopriate donosit zive dietatko pod srdcom - vlastne som bola tehotna iba par dni a vsetko zase skoncilo. Najbolesnejsie vsak bolo to, ze som si uvedomila, ze takto dietatko mat nechcem - ked pri mne vlastne jeho otec stat nebude. Toto ma donutilo raz a navzdy rozhodnut, co dalej. Chcela som od neho aj odist aj ostat. Nakoniec v jednej zufalej hadke, kde som mu skor vykricala ako povedala ako velmi ma sklamal a co vsetko som od neho cakala a neurobil to, az vtedy nastal zlom. Naozaj ako sibnutim carovneho prutika - ako keby len potreboval navod ako sa ma v takej novej situacii ku mne chovat. Zrazu je vsetko krasne v nasom vztahu spat... Naozaj to cele dost dobre nechapem - stacilo toto??? Neviem co by mohlo pomoct vam dvom, ale ak chces niekoho komu sa mozes vyrozpravat, napis mi. Denisa ti da moj email. Majka Date: 2004-03-03 13:08:56.0 12. RE: Sama - Mira Ahoj Andrea Precitala som si tvoj pribech az teraz.Velmi ma zarazil pretze nieco podobne som zazila aj ja. Pred 3-ma mesiacmi som porodila nasu dcerku, ktora po dvoch hodinach zomrela. Moj predcasny porod bol pre mna a mojho manzela velky sok a otriasol cely nas 8-rocny vztach. Pocas porodu bol pri mne obydvaja sme strasne plakali. Krasne sme sa snou rozlucili , mali sme ju v naruci ked zomierala a nedalo sa jej pomoct.Moj manzel mi bol velkou oporou.Po porode som bola este 2 dni hospitalizovana, kde bol moj manzel vsetok svoj volny cas pri mne a s pomocou personalu v nemocnici, s psychologickou a s fararom sme to pocas tych 2-ch dni velmi pekne spracovali. Bola som na mojho manzela velmi hrda a myslela som si ,ze sme to spolocne krasne zdolali. Po navrate domov mi ca. 5 dni velmi pomahal s domacnostou aj nasou 3 1/2 rocnou dcerkou. No po kratkom case sme zacali mat strasne velke problemi, ktore som nechapala a pytala som sa sama seba preco prave teraz. Zacali sme sa velmi hadat, moj muz mi tyzden po tej strasnej udalosti povikrykoval strasne veci. Z dna na den som bola zla zena , matka neohladuplna voci nemu, ako strasne som ho za posledne roky zanedbala a aj hrobcek ktory som s takou velkou laskou spravila bol podla neho strasny. Boli to pre mna strasne chvile. Dospeli sme tak daleko, ze som na dva tyzdne s mojou dcerkou odisla k mame a po navrate som bola pripravena na rozchod.Pomyslela som si ,ked mi nevie byt moj manzel v tejto strasne bolestivej situacii po boku a este k tomu mi tak strasne ublizuje nech ide do certa. Po navrate som citila ako strasne sa manzel bal rozchodu,ale pri vsetkych diskusiach som citila,ze je nejakym sposobom proti mne, za nic sa neospravedlnil vobec ma nechapal ako strasne mi prave on ublizil. Dnes su tomu 3 mesiace a ja som neodisla comu som dnes vdacna.Muzi prezivaju taketo situacie uplne inac ako mi zeny. Je ich tazko pocopit aoni nechapu nas. Vo dvojici je to velmi vela krat nemozne prekonat, staci vela krat s pomocou tretej osoby ( psycholog , kamarad, kamaradka ) a problem sa stava mensi a mensi. Moj manzel napriklad z jeho rozhovoru sa citil byt strasne sam nikto mu nepomohol (podla jeho slov) vsetko sa tocilo okolo mna, vsetci lutovali iba mna a on? Nevedel to sam spracovat a aj ked to tak nechcel ublizoval mne. Moj manzel je tiez velmi dobry clovek. Zije len pre mna a jeho dceru. Stara sa o nas a ja viem, ze nas velmi lubi. Na hrobcek ho uz ani neberem, lebo tam strasne place. Muzi su taky, na vonok silny ,muzny, ale skutocnost je ina. Su krehunky a potrebuju tiez oporu su ako male deticky. V nasom vztahu sme prekonali velmi vela prekazok. Nase manzelstvo je pekne a harmonicke. Nemyslela som si , ze to s nami takymto sposobom tak strasne otrase. Mozno je, alebo bol tvoj muz tiez uzavrety do seba, do toho zacarovaneho pekla a nevedel ako von. Neviem ako vasa sitacia vyzera dnes, ale ked to este nie je ok, skus mu pomoct, neodsudzuj ho za vsetko co spravil zle a ako sa spraval. Naopak povedz mu nieco pekne pvdzbudzujuce nech ma pocit , ze si pri nom nie proti jemu. Ja viem je to v takejto sitacii tazke.Zaobchadzaj s nim velmi jemne. Ja dnes viem, ze aj najvzorovejsie manzelstva v takychto situaciach zlyhaju, ale to este neznamena, ze je koniec. Vsetko a kazdy z nas kto to zazil potrebuje cas, aby sme to aspon akceptovali. A nasej dcerke, nasemu andelickovy posielam vela pusiniek, odkazujem jej , ze mama,papa a jej sestricka sa velmi lubia a na nu ( aj ked nie vzdy vo dvojici ) myslia. Nikdy na nu nezabudnem na mojho malinkeho andelicka. ozvy sa mi ked budes mat chut ako dopadlo tvoje manzelstvo. To plati aj pre vsetkych, ktorych sa to tyka. Andrea: ------------------------------- Dobrý deň, chcela by som sa vám zdôveriť so svojim problémom. Pred 5-timi mesiacmi mi zomrelo dieťatko ? novorodenec. Kto to zažil, vie veľmi dobre pochopiť nesmiernu bolesť tejto tragédie. Táto udalosť však otriasla i našim 7-ročným dovtedy šťastným manželstvom. Bola to prvá veľká skúška, v ktorej sme asi neobstáli. Na bolesť som zostala sama. Manžel mi nebol a nie je oporou, práve naopak. Vo chvíli, keď mi lekárka oznámila, že mi dieťatko zomiera, bol pri tom. Neobjal ma, neutešil ani slovkom, nepobozkal... proste nič, nechal ma samu v zúfalom plači. Len ten, kto to zažil, pozná tú nesmiernu bolesť, keď matka odchádza z pôrodnice sama, bez dieťatka. Prišiel pre mňa, bez slova mi vzal tašku a šiel do auta. Nič, žiadne gesto blízkosti. Na pohrebe svojho dieťatka som plakala do náručia vlastnej matky. A potom začali výčitky z jeden i z druhej strany, hádky, nedorozumenia, odcudzenie... V jednom návale hádky mi vykričal, že mi vlastne za dieťakom ani nie je ľúto. A pritom mne je za dieťatkom tak strašne ľúto. Kebyže nemám ešte ďalšie deti, určite by som sa vtedy bola bývala zbalila a odišla a začala inde, nový život. Nakoniec sa to všetko tak niejak ?utriaslo? a začali sme od znova, no je to už iné. Spája nás len práca. Žiadne prejavy lásky, blízkosti, nič, ani z jeho ani z mojej strany. Neviem či ma ešte ľúbi, a ani ma to nezaujíma. A keby ma aj ľúbil, neverím tomu. Som apatycká voči nemu, v srdci nosím veľké zranenie. A nemám už ani chuť ani silu ho liečiť. Nemám v okolí nikoho, kto by to pochopil a nikomu som to ani nepovedala. Cítim sa tak sama. Držia ma deti, ktoré mi denne hovoria ako ma ľúbia a ja žijem pre ne. Je mi to ľúto. Ešte by som chcela v závere dodať, že môj manžel, je veľmi dobrý, charakterný a citlivý človek, a že to všetko je zrejme preto, lebo ani on tú situáciu nezvádol. Andrea Date: 2004-07-17 23:40:18.0 13. RE: Cas plynie - Rastik Ahoj Majka, o tejto stranke mi povedala moja kamaratka. Je to velmi smutne, co tu citam. Ale chcem aby si vedela, ze vzdy sa je z coho radovat. Urcite mas niekoho na kom ti zalezi, priatelov, rodinu a aj svagrinku Evku a krsniatko Matka. Neviem co by som ti mal napisat. Je mi to luto... Date: 2004-07-25 19:38:54.0 14. RE: 2 potraty - ako ?alej? - anjeliky Ahoj Miri! Hlavu hore. Ja som mama Milinky. Moja skúsenosť s gynekológmi a tehotenstvami je však aj takáto: V devätnástich rokoch veku som navštívila gynekológa a žiadala ho o predpísanie antikoncepcie (bolo to síce už dost dávno, v inej dobe). Lekár ma vyšetril a povedal slová, na ktoré nezabudnem do smrti:"Načo Vám je antikoncepcia, veď vy dieťa aj tak mať nebudete, lebo máte malú maternicu a ste liečená na endokrinológii so štítnou žľazou." Lekárka, ktorú sme navštívili neskôr povedala, že je možné, že dieťa mať budem. Nedala však žiadnu konkrétnu nádej. A to som mala pred svadbou, antikoncepciu som však chcela na obdobie do ukončenia štúdia... Vzťah nevydržal. Počas neho som neotehotnela, aj keď sme sa nechránili. S novým partnerom, keďže som bola "neplodná" som sa nechránila a otehotnela som v prvom cykle. Samozrejme ma ani nenapadlo, že by som ukončila tehotenstvo, veď 3 roky som sa považovala za neplodnú!!! A tak mám syna s mužom, ktorý nebol ten pravý, len v čase prvého zaľúbenia som to nevidela. Po čase som stretla svojho manžela, bezdetného, slobodného. Môj manžel veľmi túžil mať deti. A tak sme sa rozhodli pre rodičovstvo. Prvé tehotenstvo - potrat v 9-tom tyždni, druhé tehotenstvo - narodila sa m?tva Milinka v deviatom mesiaci tehotenstva, tretí pokus - lekári nás "povykrúcali" na začiatku tehotenstva. Najskôr sa im javilo nízke HCG, takže predpoklad bol, že plod odumrel. Tak skúmali (odbery krvi), či HCG stúpa alebo klesá. V tehotenstve má stúpať. Hodnota HCG stúpala. Môj lekár však na ultrazvuku plod nevidel. Takže mimomaternicové tehotenstvo?? Týždeň sme nevedeli čo bude, opäť ultrazvuk a zarazu tam boli gemini (dvojičky). Tie budú mať zanedlho 4 roky. Takže zober si z toho čo chceš, ale nikdy sa neje kaša taká horúca ako sa navarí. Otehotnieť môžeš, tak ti len ostáva dúfať, nájsť si lekára, ktorému dôveruješ a dodržiavať jeho rady (spolu so svojím inštiktom). Danka Date: 2004-10-06 13:00:31.0 15. RE: 2 potraty - ako ?alej? - lucia ahoj, viem, ze ti nemozem pomoct, ale chcem ta povzbudit, ze aj ja som 2 x potratila a hovorili mi, ze mam slabu maternicu a na 3x nam to vyslo!!! a dnes mame 9 mesacneho chlapceka.. Este pre 3.otehotnenim som jedla maternu - alebo nejake multivitaminy, kys.listovu a vitamin e. Samozrejme nie vsetko naraz, striedala som to, snazila sa zdravo zit a cvicila, hoci aj par minut denne cviky na posilnovanie panvoveho svalstva. Moje tehotenstvo bolo sice od zaciatku rizikove - sprevadzane krvacanim v 8 tt, ale dopadlo to stastne, za co dodnes dakujem panu Bohu a velmi si to vazim a uvedomujem, ake stastie sme mali. Tehotenstvo som v podstate prelezala, davali mi do 20 tt duphaston- hormon na udrzanie tehotenstva. Verim, ze sa vam to podari. Ako mi po 2 spontannom potrate povedala moja gynekologicka "berte to z pozitivneho hladiska, vy aspon mozete otehotniet, kolko zien by co za to dalo..." Viem, ze to nieje utecha... :-( Vela stastia! Date: 2004-10-16 11:03:17.0 16. Potrat mojimi ocami - Kamirka Zdravim vsetky citatelky/ov tejto stranky. Chela by som tu napisat svoj pribeh, aj ked takych tu uz bolo urcite mnoho. Ale bohuzial ma to dost tazi a myslim si, ze to co napisem pomoze viacerym buducim mamickam. Mam jednu dcerku ktora ma 2,5 roka a s manzelom sa uz vyse roka pokusame o druhe babatko. Kedze sa nam to nedarilo, povedala som si ze je to urcite sila psychiky tak sme to nechali navolno. Zabezpecila som si studium anglictiny, zacala som pracovat na dizertacnej praci a zariadila si normalne zivot. A zrazu som zistila ze som tehotna, co ma dost prekvapilo, ale moja prva myslienka bola, ze co teraz? ked som si vsetko zariadila. Manzel sa strasne tesil "ako male dieta" ale mne bolo skôr smutno. Ale co cert nechcel citila som sa nejako divne, mala som symptomy ako pred menzesom, ale myslela som si ze je to pseudomenzes. No ale nebol, zacala som krvacat, najprv slabsie no o dva dni to bolo take silne, ze keby som nesla hned do nemocnice tak by to dopadlo asi zle... V nemocnici lekari museli urobit svoje a vtedy som si uvedomila, ako malo staci na to aby sa vsetko skoncilo a ako dlho trva kym sa to znova podari. Ale najviac ma mrzelo asi to, ze som svojmu milovanemu manzelovi nestihla povedat, ze sa na to miminko neskutocne tesim a som stastna ze sa to podarilo, ale ja som myslela len na svoju pracu, a studium. Takze mamicky, teste sa z toho a prejavte svoju radost a city svojim polovickam, lebo ti to s nami vsetko prezivaju. Neviem ci manzel niekde v kutiku duse plakal alebo nie, ale navonok bol silny a nezlomny ako skala. Teraz rozmyslam len nad tym ako by som chcela to druhe dietatko a mam strach ze zase cim viac budem na to mysliet, tym menej sa nam to bude darit. Tak mi drzte palce.... Date: 2005-02-14 14:41:23.0 17. RE: Potrat mojimi ocami - marina Ja som koncom roka 2003 prežila niečo podobné. Pišem o tom v odpovedi na príspevok nenarodené deti. Po dlhom snažení o druhé dieťatko, a tiež až po zmierení s tým, že už sa nám to nepodarí, keď sme si rozplánovali budúcnosť s jedným dieťaťom (začala som rozmýšľť, že pôjdem diaľkovo študovať vyšku), prišiel deň, keď som zistila, že som tehotná. Bola som zaskočená, obávala som sa, ako mi to naruší zabehnuté koľaje, ale keď som videla nadšenie v manželových a synových (mal vtedy 13-násť) očiach, tak všetky bariéry vo mne padli. Jediné po čom som túžila bolo naše dieťatko, ale prišiel deň, keď som začala pociťovať bolesti v krížoch a podbrušku, ako pred menštruáciou, myslela som si, že ide o prechladnutie (bola polovica Decemra a po prekonanej chrípke som sa tomu nečudovala). Ráno som išla na ultrazvuk, a vtedy som ho prvý a posledný krát videla (ten obrázok nosím v mojich spomienkach), bohužiaľ mu už nebilo strdiečko... Bolo to ťažké, nielen pre mňa, ale aj pre manžela a syna, keď som im to povedala videla som v ich očiach bolesť. Prežívali to so mnou. Urob to tak, ako predtým, nemysli na to ako veľmi túžiš po dieťatku a ten zázrak sa stane. Príde deň, keď zistíš, že si tehotná! (Neviem, či si veriaca, či už ano alebo nie, pomodlím sa za to) Držím Ti palce! Marina Date: 2005-02-25 17:38:52.0 18. podakovanie - kat Presne pred tyzdnom som prisla o svoje babatko, pricinou bolo "missed abortion". Dnes je prvy den, ked som sa zdvihla z gauca a rozhodla sa nieco urobit. Doteraz som len vylihovala, lutovala sa, nariekala a s vypnutym telefonom utekala pred realitou. Moje babo nebolo "vymodlene", skratka sa nam prihodilo a napriek tomu, ze s priatelom nie sme zobrati, som v prvom rocniku na vyske, mam uzasnu pracu a dostala som ponuku na este lepsiu, sme sa napriek pociatocnemu soku a strachu velmi tesili. Nemala som okrem nevolnosti a vracania ziadne problemy, preto prislo ako velky zasah, ked nam doktor na ultrazvuku zistil, ze babatku nebije srdiecko. Preplakali sme celu noc, dokonca sme nevladali odist z ambulancie, niekolko hodin sme este nariekali na parkovisku(a to nie som typ, ktory uz kupoval knizky, behal po obchodoch s materskymi a detskymi vecami, skor moj priatel). Hned na druhy den som sla na zakrok a potom som sa zacala z toho spamatavat, obvinovat sa (nemala som tolko pracovat, nemali sme sa hadat, mala som sa setrit, nemala som tolko vracat). A dnes som si povedala, ze ked si nepozhanam info, tak sa zblaznim. Po prejdeni tejto strany som povodnelen chcela napisat vsetkym, ktori sa podielali na zalozeni a prispevani do tejto stranky, vsetkym s podobnym osudom, vdaka ktorym som si teraz sice poplakala, ale viem, ze nie sme sami. A tym, ze som to tu popisala sa mi asi aj trosku ulavilo.Taktiez som nasla odpoved na vsetky otazky, ktore ma kazdu minutu trapili. Po vikende musim zacat zit normalny zivot, ale viem, ze ked mi bude znova zle, mozem si poklikat na Inete, kde najdem radu a pomoc. Takze este raz, velmi pekne DAKUJEM a vsetkym drzim paste, aby nam to na buduce vyslo! (teraz, ked som o babo prisla viem, ze ho velmi, velmi chcem :-) K. Date: 2005-07-15 21:41:23.0 19. RE: Zemřel mi 13-ti letý andílek - Janka z. Vas pribeh je velmi velmi smutny.Ja poznam jednu mamu, kt.svojmu trinastrocnemu synovi na smrtelnej posteli povedala,aby co najskor zdochol,aby mala od neho pokoj.Je mi z toho fakt vazne do placu.Ale verim, ze ste silna a dokazete ist dalej. Date: 2005-07-20 10:57:19.0 20. RE: pre Eriku - oľga Milá Erika. Ja si dodnes vyčítam, že som netrvala na svojom a nechala sa odhovoriť. Veľmi som chcela monitor. Malý ho mal v nemocnici, no všetci ma odhovárali, že nakoľko nemal ani jeden výpadok a krásne prospieval, je to zbytočné. Tak som si povedala, že nebudem tá "trafená hysterka". Ani netušíš ako ma mrzí, že som ňou nebola. Ak sa mi niekedy v budúcnosti podarí otehotnieť, tak to bude prvá vec, ktorú budem kupovať do výbavičky. A zmierila som sa aj s tým, že nebudem spávať. V tom som už vycvičená. Neverila by si, no synček má už 3 rôčky a ja k nemu v noci pravidelne vstávam a sledujem či dýcha. Neviem prekonať ten strach. Želám tebe aj maličkému veľa zdravia a poriadne ho vymuckaj:-). A veľmi na SIDS nemysli. Nezaoberaj sa tým, ale tým ako tvoj synček krásne rastie a dávaj mu všetku lásku, ktorú si schopná dať. Detičky si to zaslúžia. Papa. Date: 2005-09-16 09:05:46.0 21. RE: pre Eriku - Erika Oli, do tých 8 mesiacov som ďakovala každé ráno za to, že je všetko ok a častokrát cez deň, aj keď bol monitor zapnutý, som vletela do izby, keď sa mi zdalo, že už dlho spí. Inak, čo sa týka monitorov, oni vraj dieťaťu život nezachránia, môžu ťa upozorniť, ale v príbehoch z tej spomínanej stránky niektoré mamky písali, že deti boli na prístrojoch, ale nepodarilo sa im obnoviť dýchanie - a mnohé boli na prístrojoch aj tri dni - takže súvis so spánkom to určite má, ale že by to dieťa nevedli zobudiť? NO a pitevná správa bola s koncom, že sa jednalo o SIDS (takže vlastne príčinu smrti vôbec nezistili...) A monitor bol prvá vec na mojom zozname, už od začiatku tehotenstva a keď som porodila v 32+3 tt, tak som si povedala, že jednoducho malého z nemocnice nevezmem skôr, ako nebude monitor doma (objednaný bol, ale kvôli dvojročnej záruke som ho nechcela mať doma pred pôrodom), takže som si išla poňho a na druhý deň som si išla do pôrodnice pre malého... Date: 2005-09-18 23:10:56.0 22. RE: Jakubko - Eva Lenka, to som ja tvoja kamaratka Eva. Akurat si pozeram stranku, o ktorej si mi dnes hovorila a nasla som tvoj prispevok, ktory ma rozplakal. Chcem Ti len povedat, ze to ze ste stratili Jakubka ta bude boliet cely zivot, ale ako si napisala Lenocka Jakubko je teraz v nebicku, lebo vsetky deticky idu do nebicka, lebo to su nevinne stvorenia, nevinne dusicky bez jedineho hriechu a Jezisko si ich povolava k sebe. Malicky pindurik navzdy ostane vo Vasich srdieckach aj ked budes us starenka a budes mat raz vnucatka tak aj tak ta to bude asi rovnako boliet ale vzdy maj namysli, ze tak ako sa vola tato stranka tak asi nie nadarmo lebo deticky su vazne anjeliky a ten Vas anjelik Teba a Tareka bude navzdy ochranovat! Mam Ta rada a viem, ze Vam Jakubko chyba ale raz mi jedna mudra osoba povedala, ktora je hlboko veriaca, ze v nebicku je kazdy stastny lebo v nebi sa kazdy raz stretne s Bohom a Lenka jedneho dna sa tam ty a Jakubko urcite stretnete a budete stastni! Lubkam ta moja. Date: 2005-11-08 00:53:04.0 23. Sú dvaja - Erika Starká, pamätáte sa? Keď ste ležali v nemocnici, nemohli ste sa ani pohnúť a ja som na vás videla, že začínate vzdávať svoj boj o život, chcela som vás povzbudiť a vtedy som vám ako prvej povedala, že čakáme bábätko. Prvé. A že som asi v 3. mesiaci. Pýtala som sa vás, kto mi ho bude kočíkovať, keď mi vy odídete. Povedali ste mi, že voziť v kočíku ho budete vy, aby vám ho všetci závideli. Vy ste zomrela. Boli ste mi ako mama. A na druhý deň po vašej smrti zomrelo aj naše maličké. Bolo to hrozné. 2 dni pred Vianocami. Ale čas beží. Hoci nezabudla som. Verím, že mi na to maličké dávate pozor a už ho v kočíku nevozíte. Preto vás chcem poprosiť, dnes mám, hore, u vás už druhého anjelika. Tiwež som oňho prišla v 3. mesiaci tt. Dávajte mi na nich oboch pozor. Veľmi vás o to prosím! Vaša vnučka Erika s manželom Date: 2006-01-18 20:44:43.0 24. Aj ja uz mam svojho anjelika - Nela Ahojte maminky {pisem maminky, pretoze v srdci sa kazda z vas uz maminkou stala}, dovolte mi vypisat sa zo svojho zialu, napisat sem aj svoj pribeh. Bude iny ako tie vase a predsa rovnaky. Mala som krasnu svadbu, pred sebou uzasnu buducnost. Manzel stal po mojom boku a obaja sme tuzili po babatku. Podarilo sa na prvy raz. A po styroch dnoch, silne krvacanie, robili mi kyretaz, tehotenstvo sa nakoniec nepotvrdilo. Ale pre nas, kedze sme sa uz veeelmi tesili, to bolo hrozne. Nazerali sme smutne do kazdeho kocika a plakali. To bolo v roku 2003, prisiel rok 2004 a ja som zistila, ze cakame babatko. Bola som v 31 tyzdni, ked ma velmi rozbolel chrbat, a tak ma manzel vzal do nemocnice {bol vecer}, aby sa mi na to niekto pozrel. Tu si lekar vsimol to, comu dovtedy nikto pozornost nevenoval. Moje opuchnute ruky, nohy, tvar. Odmeral tlak a skoro dostal infarkt, 160/120. S tym ma prijali do nemocnice a v pondelok sa nam narodil syncek. Bol malicky, mal iba 1200 gr, ale bojoval statocne a VYHRAL a my s nim, teraz spinka vedla v izbe a robi nam velku radost. No my sme tuzili a snivali dalej, a tak som v roku 2005 otehotnela opat, tentoraz mi v priblizne 15 t.t. urobili aj geneticky test a zistili, ze jeden z mojich "genov" nie je tak uplne v poriadku. Jednoducho som MTHFR heterozygot. Hematologicka nam liecbu neindikovala, povedala ze liek nam predpisat moze, ale musi nas upozornit na jeho vedlajsie ucinky a tie rozhodne neboli ani trosku zanedbatelne a ako povedala, ak by mala radit svojej dcere, nevie, co by poradila. Na zaklade jej slov sme sa rozhodli, ze pripravok brat nebudeme. A ako sama dodala, ani nie je zaruka, ze by to skutocne pomohlo. A kedze som heterozygot, ani sa nic nemusi stat. Do zhruba 20 tyzdna bolo vsetko v poriadku. Vzhladom na predchadzajucu tehotnost sme si tlak kontrolovali aj sami doma, kupili jeden z najdrahsich a najlepsich tlakomerov na nasom trhu a kontrolovali kazdy druhy den doma aj moc. V dvadsiatom tyzdni mi uz lekarka pripominala do akej nebezpecnej fazy tehotenstva sa dostavame, vzhladom na Preeklamsiu v predchadzajucom tehotenstve. Pre mna, ktora som na to myslela aj tak kazdy den, to bolo hrozne, pocut to z jej ust, pricom tym neznervoznovala len mna, ale aj manzela,ktory chodil vsade so mnou. Po navstevach u nej som bola vzdy na pokraji nervoveho zrutenia. Nakoniec prichadzali vianoce a lekarka mala pocit, ze sa mi skracuje krcok a neustale ma este varovala, ze mozem predcasne porodit. Moja nervozita rastla geometrickym radom, mala som priam zachvaty uzkosti a prosila o nieco na upokojenie. Nic som nedostala, aby sa nieco cez placentu nedostalo k babatku a bola mi navrhnuta hospitalizacia aby som si odpocinula. Kedze som mala hospitalizaciu veeelmi neprijemnu v predchadzajucom tehotenstve a nezazila ani pochopenie, ani slusne jednanie, a z nemocnic mam fobiu, odmietli sme to z manzelom, ved sme chceli byt na vianoce spolu a lekarka nam teda dala podpisat papier, ze to odmietame, ked porodim predcasne, je to moja chyba. Bolo 27. 12. 2005 rano a maly ma silno zakopal, niekolko krat a poriadne, no vzhladom k tomu, ze toto robil cele tehotenstvo, mi to nijak zvlastne nepripadalo a este som sa s manzelom zasmiala, ako poriadne ma zase kope. Potom som uz do obeda pocitovala iba slabe vrtenie v bruchu. Bola som v 33+2. A potom uz nic, ked prisiel manzel z prace, bola som z toho riadne nervozna a utekali sme do nemocnice {tentokrat sukromnej, aby sme nezazili sproste jednanie} a tu prisiel sok, nasmu dietatku nebilo srdiecko. Neporodila som predcasne a traja lekari sa zhodli na tom, ze krcok je dobre tvarovany, bola som uplne uzavreta a nebol dovod si mysliet, ze by som mala predcasne porodit. Manzel so mnou stravil noc v nemocnici, o nasho prvorodeneho sa starali jeho stary rodicia. Rano som dostala Prostin, ten zaucinkoval ale v noci mi aj tak museli spravit cisarsky {moj druhy}, pretoze hrozila ruptura maternice. Syna som si napriek prosbam nevidela, odviezli ho totiz uz prec. Videl ho len manzel a ten mi povedal, ze bol krasny. Samozrejme, zaujimalo nas, preco sa to stalo, ved sme kontrolovali, co sme mohli. Tlak som mala od 125/85 do 130/90, opuchy vobec ziadne neboli, lekar bol mily a ustretovy, rozpraval sa s nami a povedal, ze to sposobil alebo tlak {ktory nemusel byt vysoky, ale vzhladom na to, ze mi na zaciatku tehotenstva tlak prilis klesol, tak navrat do normalu mohol byt pre dietatko vela} alebo ten moj nestastny gen. Pytali sme sa aj na vyvojove chyby, alebo nieco podobne, ale vraj babo vyzeralo uplne normalne a ani na placente nebolo vidiet nic nenormalne, vsetko vyzeralo byt uplne v poriadku {pytali sme sa na to, vzhladom na to, ze prvorodeny mal infarkty placenty a to nam aj hned povedali}. Tuzba vidiet si dietatko vo mne ostavala a ja som vedela, ze sa mi to nejako musi podarit, ved ziadne dieta by nemalo odist, ak nepocitilo matkino pohladenie. Tak velmi som ho chcela vidiet! Moct si ho podrzat, pohladit.Z nemocnice sme isli na druhy den na patologiu, no ani tu sme sa k nemu nedostali. Zariadili sme pohreb, a den kremacie prisiel. Myslela som si, ze budem silna, ved cela rodina bola slabsia ako ja, a stale vyplakavali, ja som bola silna aj za nich, silna pre svojho zijuceho krasneho syna, zatialco moj druhy syn, moj anjelik uz snival svoj najdlhsi sen. Ziadala som pana z kancelarie, aby nam ho este ukazal. A dobre som spravila. Lezal tam, v tom tichu okolo, biele kvety a srdce z margaretok, ktore sme mu nechali uvit s napisom: "Lubime ta, anjelik. Maminka a tatinko." lezali hned vedla a tam spocival moj syn. Mal 1650 gr. a o 3 cm viac ako nas prvorodeny. A manzel mal pravdu, bol krasny. Nie krasny, prekrasny, tu som ho prvy a posledny raz hladkala po hlavke, povedala, ze ho lubim a ze ho budem navzdy lubit. A tak sme sa rozlucili. Tu, na zemi sme ostali traja, v nebi na nas ale caka nas syn, a tak sa nam snad jedneho dna bude lahsie odchadzat, ked budeme vediet, ze nielen tu niekoho koho lubime nechame, ale aj za niekym, koho rovnako lubime, ideme. Preslo od piatku par dni, a piatok bol dnom, ked sme si mohli vyzdvihnut urnu s popolom nasho synceka Nikolasa. A ja si vycitam, ze tam ostal, ved tam nikoho nema, no este nemame, kam ho pochovat. A ako ho pochovam? Nebude mu smutno tam, ved nas ma tu? A kto mu da jest a kto ho oblecie? Nie, nesaliem, iba mi smutok obcas zastrie tvar a ked moja radost spi vo vedlajsej izbe, placem a napadaju ma aj taketo myslienky. Syncek, lubime ta, aj ked tu nie si, iba neviem, ako sa s tvojim odchodom vyrovnat. Naozaj vas, mamicky tych deticiek, ktore prisli na svet po vasich anjelikoch, obdivujem. Obdivujem, ze ste to prekonali, a odvazili ste sa este mat deticky. Ja nemam pocit, ze toho rizika budem este niekedy schopna a pritom moje srdce je dost velke pre nielen jedno dieta, ktore mam doma, ale pre viac deti. Nic by som si nepriala viac, ako mat dalsie deti a zaroven sa prave tohto bojim snad najviac. Budem mat niekedy so svojim "genom" tu pochabost riskovat? Date: 2006-01-23 13:19:46.0 25. moj Anjelik - Martina Zdravim vsetky mamicky.Len tak si listujem na internete a nahodou som objavila tuto stranku.PRECITALA som si par pribehov a len tazko sa daju zadrzat slzy ktore sa mi tlacia do oci.Rozhodla som sa ze aj ja napisem a podelim sa o svoje zazitky.Ako 20rocna som zistila ze som tehotna.Bol to sok.Velmi som sa bala z toho co pride.Strach ale rychlo odisiel.S rastucim bruskom rastla aj moja laska k tomu nenarodenemu babatku.Tehotenstvo mi prebiehalo bez problemov.Az v 27tyzdni mi zacali bolesti.S manzelom sme isli do nemocnice kde mi lekar oznamil ze som otvorena na 2prsty.Spravili mi serklaz.Napriek tomu som bola otvorena.BABATKO sa pytalo von.Snazili sa mi ho udrzat v brusku.Po tyzdni napojena na infuzie a s vyvysenymi nohami mi kontrakcie neprechadzali.Rozhodli sa ze ma prevezu do druhej nemocnice kde maju vybavenie pre predcastne narodene babatka.Tam mi kontrakcie zastavili ale brusko mi tvrdlo stale.Po dvoch tyzdnoch kedy ma uz chceli pustit domov prisiel sok.Vecer mi opat zacali kontrakcie.Po niekolkych davkach neviem akych infuziach mi ich zastavili.Rano prisla sestricka pocuvat ozvy ale uz ziadne nepocula:(Lekar mi spravil ultrazvuk no srdiecko uz nebilo.Moje babatko bolo mrtve.Vtedy sa mi zrutil cely svet.Bolo to strasne.Tak ako necakane drobcek prisiel tak aj necakane odisiel.A to este skor nez som ho mohla vziat do narucia.Pripravili ma na porod.V 30tyzdni tehotenstva som porodila mrtveho chlapceka.Nevidela som ho ale zrejme by mi ho ani neukazali.Porod bol velmi tazky,chlapcek isiel zadockom.(to ma nechali lekari trapit aj napriek bolesti ktoru som prezivala zo strati babatka!)Manzel bol cely cas pri mne(okrem porodu,tam nie),co mi velmi pomohlo.Tymto sa mu chcem podakovat ze stal pri mne a ze prave on mi pomohol sa s tym "ako tak" vysporiadat.Sama by som to nezvladla.Teraz by mal moj chlapcek 2rocky.Aj po takej dlhej dobe neprejde den kedy by som na neho aspon na chvilocku nepomyslela.Na mojho ANJELIKA.Po tejto neprijemnej skusenosti som velmi tuzila po babatku.O 6 mesiacov som zostala opat tehotna.Velmi sme sa s manzelom tesili.Toto tehotenstvo vsak netrvalo dlho.V 8tyzdni som zacala krvacat.Bol to potrat.Vtedy som si povedala ze o tahotenstve nechcem ani pocut.Lenze osud to zariadil inak.Znovu som bola tehotna.Ani si neviete predstavit ako som sa bala.Zverila som sa do ruk k lekarovi "na slovo vzaty" ktory sa o mna velmi poctivo staral.Cele tehotenstvo som bola v obavach ci to tentokrat dopadne dobre.Modlila som sa a dakovala Bohu za kazdy den straveny bez problemov.Ked presiel 30tyzden tak som bola trochu kludnejsia.Od toho dna mi cas utekal velmi rychlo.Termin som mala vyratany na 17septembra lenze babetko sa rozhodlo inak.1septembra 2005 o 00:15 sa mi narodilo najkrajsie dievcatko na svete.Moja Ninuska.Jej plac bol v tej chvily najkrajsi zvuk aky som kedy pocula.Moj manzel bol samozrejme pri tom.Boli aj sme stastny ze nam Boh poslal toto krasne stvorenie.Dnes viem ze to takto vsetko malo byt.Zrejme si Boh vybral prave preto mna lebo vedel ze som dostatocne silna na to aby som to vsetko zvladla.Ale nebyt mojho uzasneho manzela, tak to nezvladnem.Urcite nie!Mojko milujem ta, velmi!Ty a Ninuska ste najdolezitejsi ludia v mojom zivote.Velmi vas lubim.Drzim vsetkym mamickam palce. Date: 2006-02-11 22:23:18.0 26. RE: moj Anjelik - Andrea Milá Martinka, prečítala som si tvoj smutný príbeh,ktorý mi hneď vyvolal slzy a bol,pretože aj ja som zažila stratu babatka aj ked to bolo v trťom mesiaci tehotenstva. Bolo to plánované dieťatko a veľmi sme sa s priateľom naň tešili.moj lekár mi hovoril ,že je dieťatko menšie,ale je v poriadku.No ak by som mala nejaké problémy,alebo ak by som náhodou krvácala mám okamžite prísť.To bolo v piatok. V nedeľu na WC som uvidela na toalet.papieri krv.Veľmi som sa preľakla.V pondelok som okamžite bežala k mjojmu lekárovi,ktorý ako na potvoru mal dovolenku.Na dverách bol odkaz,že ho zastupuje lekár v tunajšej nemocnici.Pobrala som sa teda tam.Tam samozrejme o zastupovaní nič nevedeli a tak asi po 2,5 hodinovom čakaní ma konečne vzali na vyšetrenie.Prišla sestrička a lekár,ktorý keď som mu všetko vylíčila a povedala,čo mi moj lekár povedal zahlásil,že to krvácanie je normálna vec.Keďže som nemala prečo pochybovať o jeho slovách pobrala som sa domov a na pravidelnú porad%nu som šla tak ako som mala o dva týždne,kedy mi mal moj lekár vypísať tehotenskú knižku.Kráčala som si po ňu tak hrdo ,ako keby som mala na čele napísané ?UDIA JA BUDEM OZAJSTNOU MAMOU!!!Podotýkam,že mám 33 rokov,teda už "pravý čas".Keď som prišla v poradni na rad ja,povedala som lekárovi ,čo sa mi prihodilo.Keď ma prezrel povedal,že sa mu to nevidí,že tam niečo nie je v poriadku,aby som prišla poobede na SONO.Tá cesta do roboty bola pre mňa nekonečná.Celú som ju preplakala.Poobede pred SONOm som do poslednej chvíle dúfala,že mi lekár povie ,že je predsa len všetko OK.Ale nebolo.Vraj tam nastal potrat.A ja som musela ísť na kyretáž.Bolo to hrozné.Niežeby to bolelo/uspali ma/ ale ten pocit ,že to čudko na ktoré som si zvykala a rozprávala som sa s ním bude navždy preč.Na izbe sme boli štyri ženy,pričom iba ja som šla na ten zákrok ,že som musela -ostatné CHCELI.To je paradox však?Toto sa stalo v septembri 2004 a v septembri 2005-3.9,somsa predsa len stala mamou malej Hanky.Tiež som sa až dokonca bála,či bude všetko v poriadku,ale bolo.Hanka je zlatučká,každý deň pridá niečo do svojho repertoáru. No presne ako ty,aj ja si veľa krát pomyslím na to babetko,ktoré mohlo byť.Aj keď budem mať možno ďalšie dietky,z mojho srdca nikdy nevymizne prázdnota po tom prvom. Prajem Vám veľa šťastných chvíľ prežitých s Vašim pokladom! Andrea Date: 2006-03-01 20:23:52.0 27. Pribeh so stastnym koncom - Tana Ahojte, chcem sa s vami podelit o svoj pribeh, ktory sa nastastie konci stastne - v podobe dnes uz rocnej dcerky. Bolo to vsak az tretie uspesne tehotenstvo. S otehotnenim som nemala problemy, s manzelom sa nam zadarilo hned ked sme sa rozhodli mat dieta. Boli sme velmi stastni a hned sme to zacali "vytrubovat" vsetkym znamym. Potom som to lutovala, lebo ked sme o babatko prisli tak este dlho sme stretavali ludi co o tom nevedeli a vysmiati sa pytali ako sa ma babatko a mne to vzdy vohnalo slzy do oci a museli sme vysvetlovat co sa stalo. Tiez som si vycitala, ze aj ked som vedela ze som tehotna, boli sme tancovat na plese a potom aj na kamaratkinej svadbe. Na konci druheho mesiaca som zacala krvacat. Bol vikend a v jednej knizke pisali ze krv moze znamenat aj oneskorenu menstruaciu, tak sme sa rozhodli ist k doktorovi az v pondelok. No ked uz zo mna vysli zakrvavene kusky, tusila som ze je zle a v pondelok som sla do nemocnice s tusenim, ze moje tehotenstvo skoncilo. Doktor mi to na sone potvrdil a vynadal mi, ze som neprisla hned ako sa mi objavila krv. S placom a bolavym srdieckom som absolvovala kratky pobyt v nemocnici spojeny s kyretazou. Ked som sa ako-tak pozviechala, zacala som na internete zistovat informacie co sa mi to vlastne stalo, ako sa dalo tomu predist a hlavne co robit aby sa to uz neopakovalo. Vtedy mi pomohli aj anjeliky.sk, hlavne psychicky, zistila som ze nie som sama a ze mnoho zien to ma este tazsie. Zacala som dufat, ze dalsie tehotenstvo uz bude v poriadku, ze toto bola len nahoda. Rozhodli sme sa pockat pol roka, a bol to velmi dlhy polrok. Ked konecne presiel, otehotnela som opat. Uz sme to povedali len nasim najblizsim. Ziadne tancovanie, ani sportovanie, aj chodit som sa bala. Blizil sa koniec druheho mesiaca - a objavila sa mi krv. Ihned k doktorovi a do nemocnice. Na sone bolo vidno plod, ale srdiecko nie, doktor vravel ze este moze byt skoro na srdiecko. Trochu som sa upokojila, hospitalizovali ma. Moj gynekolog mi predpisal liek Duphaston ale v nemocnici mi ho nekazali brat, len Ascorutin. Po dlhom tyzdni plnom obav som sla opat na sono a tam mi povedali zdrvujucu spravu, ze uz vidno len zvysky po potrate. Opat sa mi zahmlel svet. Uz to nebol taky sok ako prvykrat, ale zas som vedela ze poctom potratov sa znizuje sanca na uspesne tehotenstvo. A ja som tak tuzila mat deti! Postupne som sa pozviechala, ved stal pri mne moj milujuci manzel a moja rodina. A som si povedala, ze ked budem mat 4 neuspesne tehotenstva, potom si dietatko adoptujeme. Opat sme cakali dlhych, tentoraz 5 mesiacov. Opat som otehotnela. A opat sa objavila krv. Ked som sa uplakana balila do nemocnice, vravela som si - cize aj o toto pridem, potom sa este raz pokusime a ak ani to nevyde, skusime adopciu. Na sone bolo opat vidiet plod, ale bez srdiecka. Zacala som uzivat Ascorutin aj Duphaston. Opat dlhy tyzden, plny strachu a len s malou iskrickou nadeje ze tentoraz by to mohlo vyjst. Na dalsom sone moj maly cloviecik stale bol a uz mu bilo srdiecko! To bolo radosti, moja nadej ze tentoraz by to uz mohlo byt uspesne tehotenstvo, sa zacala zvysovat. Ale pochybnosti a strach tu bol stale, najma ked sa blizilo sono vysetrenie. Nastastie uz bolo vzdy vsetko v poriadku, moje dietatko pekne rastlo. V nemocnici si ma pre istotu nechali do polovice stvrteho mesiaca. Zvysok tehotenstva som bola PN a chodila do poradne pre rizikove. Ale nastastie uz som nemala ziadne problemy. Strach som mala stale, ved som poznala vsetky smutne pribehy z tejto stranky a z pobytu v nemocnici som vedela vsetky mozne komplikacie pocas tehotenstva. Inac zakazala som si chodit na anjeliky.sk, lebo tentoraz mi to na psychike veru nepridavalo. Dva dni po vypocitanom termine prisla na svet nasa krasna a zdrava dcerka. Nase vytuzene srdiecko. Kiezby sa kazdej zene co tuzi mat babatko tato tuzba naplnila. Dnes uz ma Julka 13 mesiacov a zaciname uvazovat o surodencovi pre nu. Len uz teraz sa obavam, ci ma opat necakaju dni plne strachu a obav o cloviecika v mojom vnutri. Drzte sa vsetky. Date: 2006-03-13 22:02:57.0 28. RE: Adamko - Dajana Ahoj Vierka, citala som aj tvoje predchadzajuce prispevky a na tuto ironiu s platobnym vymerom mi neda nezareagovat, pretoze nam sa stalo to iste. Samko uz nezil, ked nam dosiel vymer aj pre neho vo vyske 540,-Sk. Hned som sla na MsU a povedala som, ze som ochotna zaplatit alikvotnu ciastku (januar - marec), ale nie plnu sumu. Povedali mi, ze ked je uz dan vyrubena, musi sa zaplatit a hotovo - skoro ma tam vykotilo. Jedinou mojou zachranou bolo, ze som bola byvalym zamestnancom MsU a tak mi to so suhlasom pana primatora odpustili. Za normalnych okolnosti by som asi tu sumu fakt musela zaplatit. No a vrchol vsetkeho bolo, ked mi o dva tyzdne na to prisla pozvanka na dedicske konanie po nasom mrtvom 8 - mesacnom synovi. Som myslela, ze sa mi to iba sniva, ale naozaj som sa toho musela zucastnit a podpisat papiere, ze umrel ako nemajetny. Clovek by ani neveril, co vsetko tu je mozne. Namiesto toho, aby sa ludia okolo snazili smutiacim rodicom pomoct a vyjst v ustrety, sokuju ho este takymito nezmyselnostami. Zelam ti, aby si sa mohla tesit s dalsieho a hlavne uspesneho tehotenstva a potom zo zdraveho dietatka, v ktorom najdes urcite aj kusok Adamka. Date: 2006-04-21 13:02:12.0 29. prosim o radu - eva Som jedna z "mamiciek", ktorym sa nepodarilo priviest na svet svoje ratolesti. Potratila som 2 krat v 18 tt a 24 tt. Dovodom v obidvoch potratoch bol skrateny krcok maternice. Pri druhom tehotenstve mi nasadili cerclage a pravdaze lozkovy rezim. Nanestastie ani cerclage nezabranila aby sa moj drobcek nevypytal na svet v 24 tt. Lekari sa ani nesnazili zastavit moje kontrakcie, pretoze moj syn este nebol zivotaschopny a v takom pripade kontratcie nezastavuju ( vraj keby bol v 26 tt to by bolo ine). Myslim, ze nikomu by sa nic nestalo keby sa o to aspon pokusili. Je to dost krute ak vam povedia, ze sice vas syncek je krasne zdrave babo ale bohuzial este nie je v 26 tt a nemozeme ho zachranit!!!Asi som nepovedala dolezitu vec byvam vo FR a pocas tehotenstva som vsetky problemy konzultovala cez moju maminu, ktora sa radila s nasimi lekarmi, ktori poradia ovela lepsie ako tu pritomni " odbornici". Dievcata chcem sa vas opytat ci uz niektora z vas pocula nieco o cerclage Benson. Pretoze tu pritomni "odbornici" sa ma snazia na nu nahovorit. Vraj je to moja posledna nadej aby som dietatko donosila. Urcite ste poculi o cerclagi "nitovej", ktora sa robi po 12 tt. Tato sa robi mimo tehotenstva a nasadi sa natrvalo. Rodi sa cisarskym rezom a len 3 krat. Tu vo FR som nasla len jednu zenu, ktora podstupila tento zakrok a vynosila 3 nadherne deti. Avsak jeden nazor mi nestaci spolieham sa na vase rady. Ozaj pozna niekto dvojitu cerclage? Dakujem a dufam, ze aj mi vsetky sa raz dockame krasnych deticiek. Zelam vsetkym vela drobcekov. eva Date: 2006-04-24 10:01:02.0 30. RE: prosim o radu - Erika Ahoj :o) No, ono cely moj porod bol tak trosku tragicko-komicky... Hned ako zistil moj gynekolog, ze krcok sa prudko skratil, poslal ma do ruzinovskej nemocnice, pretoze tam maju udajne monitor na to, aby zistili, ci nemam akesi vnutorne kontrakcie, ktore ja vobec nemusim citit. To bolo vo stvrtok. Ako som tak lezala na tej koze a doktor sa vo mne stural, povedal, ze krcok je pevny a ze aby ma mohol dat na ten monitor, musel by ma hospitalizovat, nakolko monitor v ambulancii mali pokazeny a ja som "vraj na hospitalizaciu nebola", takze ma poslal domov. V piatok vecer sedim v obyvacke aj s kamoskou a kecame a kecame... Nevedela som si najst polohu, ono to brucho (este aj s mojou vahou k tomu) uz naozaj dostatocne precnievalo, tak som si tak nahlas vzdychla "vyberte ho uz niekto zo mna vooooon". To, ze to bude chlapcek mi povedali uz v 16 tt (sikovny gynekolog :o)Asi dvadsat minut po tejto vete som sa postavila a odrazu som citila, ako zo mna nieco tecie. Hovorim kamoske: "Ani, zo mna nieco tecie." A ona ze: "Nie, netecie." Hovorim: "Do kelu, ved to citim. Chod zobudit moju mamu, budeme rodit." Chudera kamoska vletela mojej mame do spalene s bojovym pokrikom: "Ideme do porodnice!!!" To som uz medzitym sedela na WC, mama vybehla zo spalne s otazkou: "Si si ista, ze necikas?" Nezmohla som sa na slovo :o) Takze sme pristavili auto a pri otazke mojho otca "do ktorej porodnice ideme?" som si predstavila jednu doktorku z Antolskej, taku "erdeg babu", ako Petka zo mna taha von, takze som zavelila smer Ruzinov. Sestricka zavolala doktora a ten rozospaty s karpinami na ociach (bolo 23:00 h) sa ma spytal, preco som prisla k nim, ked nebudem mat donosene dieta a na Antolskej maju lepsiu techniku na nedonosenatka. No ani vo sne ma nenapadlo, ze este aj takto sa delia nemocnice. Tak som mu povedala, ze ak ma odmieta prijat, nech mi to da pisomne, ze mam ist na Antolsku. Asi si uvedomil, ze od toho momentu je za mna zodpovedny, takze zavolal sestricky a tie ma odprevadili na porodnu salu. Dlho sa nic nedialo, ja som lezala na porodnej koze alebo ako sa to vola, napojena na monitor a uz o polnoci mi bolo povedane, ze maly pojde von cisarskym, aby sa mu kvoli lebecnym makkym kostiam neposkodil mozog. Myslela som si, ze mi urobia cisara hned... Tak som cakala pol hodinu, hodinu, hodinu a pol... Odrazu som sa zobudila a bolo 7:00 h rano a striedanie smien. Asi som bola prvy pripad, ktory im zaspal na porodnej koze, pretoze sa na mna tak divne pozerali... Petko sem-tam kopol, ziadne kontrakcie, vlastne dodnes neviem, co to kontrakcia je, akurat som citila sem-tam ako ked mam dostat menzes, take stlacenie maternice. Predomnou rodili este dvojicky v 27.tt a tie fakt museli ist do inej porodnice, takze bol pre ne na urcitu hodinu pripraveny specialny inkubator, preto ma nemohli odrodit skor. Chvalabohu o 14:45 ma uz zobrali na salu, pretoze aj odozvy maleho zacinali byt slabsie (bodaj by nie, ked mi odislo niekolko hektolitrov plodovej vody, musel sa citit ako voda na suchu). Petko sa narodil o 15:05 h, nieco tichucko zaplakalo a ja som vedela, ze bude v poriadku :o) Potom mi ho doniesli ukazat na chvilu v perinke, bol ako babika, cisty a spinkal :o) a utekali s nim na JIS do inkubatora. Tam si este mesiac pobudol a potom sme s vahou 2500 gramov odchadzali domov. Ale vies co bolo na tom vsetkom uplne najzvlastnejsie? Aj ked som vedela, ze este nie som v termine, proste po ceste do nemocnice v aute a vlastne cely cas az do narodenia maleho mi vrtalo hlavou, ako sa budu tvarit doktori, ked zistia, ze nemam oholene nohy. Dodnes sa cudujem, ako som na taku sprostost vobec mohla mysliet, ale ako keby sa moje podvedomie branilo tomu mysliet na to, ze by sa nieco mohlo stat. Proste som isla do porodnice s myslienkou: "no a co, narodi sa skor, chvilu bude v inkubatore a potom pojdeme domov." Vobec ma nenapadlo, ake komplikacie by mohli vzniknut, co vsetko sa mohlo stat. To vsetko mi doslo az po narodeni Petka, ale dovtedy som bola presvedcena, ze vsetko bude v najlepsom poriadku, len sa Petko narodi stihlejsi ako ostatne deti. A najlepsie na tom je, ze ono tomu tak naozaj bolo... Naozaj Petko nepresiel nicim, co by ohrozilo jeho zivot a napriek tomu, ze nikdy nebol ani kojeny (nepodarilo sa nam), tak za celych 17 mesiacov svojho zivota prekonal zatial iba dvakrat nadchu, co znamenalo asi 5 dni soplikov. Preto ver aj ty Evi, uplne skalopevne, ze tretie tehotenstvo zvladnes lavou zadnou, ze ziadne problemy s krckom mat nebudes, ze dietatko sa narodi zive a zdrave. Zameraj sa na cokolvek, zacni piect domaci chlieb alebo cele dni strikuj, zamestnaj sa cimkolvek inym, len si absolutne nemysli na to, ze sa ti este nieco take moze stat. A ja verim, ze ked sama budes verit, ze sa vsetko podari! Zelam ti minimalne tak zdraveho a tak krasneho trpaslika, ako je moj maly Petito... :o)) Date: 2006-04-25 22:46:02.0 31. RE: Nádej umiera posledná - sue Ahoj Tinka, viem ako sa citis a chapem tvoju bolest. Ja som uz tiez trikrat potratila. S manzelom sme za posledny rok absolvovali vsetky mozne vysetrenia,a teraz este cakame na vysledky z genetiky. Lekarka mi vsak povedala,ze ak bude vsetko v poriadku,mala by som sa snazit co najskor otehotniet,pretoze casom to moze byt tazsie. Vraj mam ratat s tym, ze budem od zaciatku na rizikovom,a hospitalizovana. No mam strach,ze sa to vsetko znovu zopakuje,a neviem ci sa budem vediet odhodlat skusit to znovu.... Prajem Vam vela stastia,a drzim palce aby Vam to vyslo s tou adopciou. Date: 2006-04-30 01:54:59.0 32. Prečo??? - Erika Práve dnes by som prežívala koniec 22. tt. Žiaľ, pred 11 týždňami som prišla o svoje tretie bábätko. Všetky 3 tehotenstvá prebiehali bez problémov, až do osudného 10. - 11. tt., keď som šla k lekárovi na sono. Naposledy som počula výraz "missed" 31. marca. Vedela som, čo to pre mňa znamená. Vtedy sa mi opäť zrútil svet. Prvé 2 tehotenstvá, hlavne ich koniec (zakaždým som potratila), som prežila (ak sa to dá tak povedať) takmer bez ujmy. Stále som verila, že aj mne (nám) sa to raz podarí. Keď som s problémami opäť otehotnela, bola som ten najšťastnejší človek na svete. Ale trvalo to veľmi, veľmi, veľmi krátko. Odvtedy, od toho osudného dňa ubehli už takmer 3 mesiace, a mňa to stále veľmi bolí. Nemôžem sa z toho dostať. A pomaličky strácam nádej. Nevadia mi malé detičky, vadia mi tehotné ženy v mojom okolí. Mám pocit, že som na všetok môj bôľ sama. Manžel sa radšej otočí, ako by sa mal znova dívať na mňa, ako plačem a rozmýšľam, čo by bolo keby ... Vedľa v izbe máme návštevu. Radšej som odtiaľ ušla, aby som sa nemusela dívať na velikánske brucho mojej sesternice, ktorá čaká svoje tretie dieťatko. Moja mama ma prišla zavolať, aby som si šla k nim sadnúť. Povedala som, že nejdem a aj dôvod prečo. Nahnevaná sa otočila a odišla. Nemôžem tam ísť. Nenávidím sesternicu, že jej sa to podarilo. Cítim sa ako najväčší "neschopák" na svete. Nechcem vidieť jej ľútostivé pohľady, pretože mám pocit, že nie sú úprimné, keď ona práve prežíva najkrajšie obdobie. Mám pocit, že už dlho stojím na jednom mieste. Pred sebou nevidím už vôbec nič, len čiernu dieru a za mnou je iba kopec preplakaných dní a nocí. Už sa nevládzem zdvihnúť a kráčať ďalej. Mám pocit, že sa už nemám ani o koho oprieť. Tak veľmi sa potrebujem o tom s niekým porozprávať, ale nie je s kým. Preto to aspoň píšem. Závidím všetkým, ktoré to nevzdávate, ale je už nevládzem ďalej bojovať. Držím Vám palce a nech to aspoň Vám vyjde! Date: 2006-06-18 16:32:07.0 33. RE: Prečo??? - Erika Lucka, ja sa nehnevám. Viem, ako si to myslela. A teraz sa musím priznať, že odvtedy, ako si mi písala, sa tou myšlienkou s adopciou zaoberám stále viac. Mám kamarátku, je prvá na zozname budúcich (adoptívnych) rodičov. čakala 2 roky, teraz má 36 rokov. Aj ona sa ma na to pýtala. Jej som tiež povedala, že ZATIA? to zamietam. Ale dala som si hranicu. Skúsim ešte 1-2 pokusy otehotnieť a ak to nevyjde, zvážim adopciu. Ale vieš, vždy som túžila vedieť aké to je, keď začneš cítiť pohyby maličkého v brušku, aké to je keď si ho 1.x privinieš... Možno mi to nie je súdené, ale to vie iba Pán Boh (ak nejaký existuje). S manželom ideme na dovolenku do Grécka (spolužiačky s VŠ mi povedali, že tam sa najlepšie "plodí" - obe prišli odtiaľ tehotné po dlhšom trápení), tak dúfam, že to vyjde a odtiaľ sa už vrátime traja. Strašne to chcem, ale mám z toho obrovitánsky strach. Moja starká vždy hovorievala: "Spoza každého mráčka raz vyjde slniečko." - páči sa mi to a mocisko sa mi páči aj tvoja predposledná veta. ďakujem za povzbudivé slová a žealám ti zo srdiečka veľa, veľa šťastíčka a aby naše trápenie raz skončilo happyendom. Date: 2006-06-29 20:33:55.0 34. RE: je mi smutno - eva Ahojte dievcata. Hovorite mi z duse. Ja som potratila 2 krat. Moj problem je v tom, ze nemozem donosit dietatko. Moj maximum je 24tt a potom pride vzdy predcasny porod a je po vsetkom...S manzelom si nezelame nic ine len to nadherne zive stvorenie. Kazdy den je pre mna stres. Myslim na to 24 hodin.. na nic ine sa neviem sustredit. Pred dvoma dnami som si vypocula super novinku moja svagrina je 15tt. Ja som po tejto novinke dostala zachvat zlosti a este aj dnes sa mi do oci tisnu slzy. Skutocne vam poviem, ze kazde tehotenstvo v okoli je pre mna dalsia facka. Uz si myslim, ze zivot si robi zo mna srandu. O tej vacsine ludi je to pravda nevedia nas pochopit. Minule som stretla prveho uprimneho cloveka, ktory bol z toho skutocne sokovany - nasa postarka. Ked som bola este tehulka , priniesla nam postu a videla, ze lezim tak sa po opytala preco. Po vysvetleni mi popriala vsetko dobre a odisla. Tento tyzden mi dorucila list a vo dverach sa ma veselo opytala ako sa ma male "bebe". So slzami v ociach som jej povedala, ze chlapcek sa narodil velmi skoro a nemal sancu na zivot. Nikdy som nevidela taku reakciu ako u nej ona sa roztriasla a dalej sa ma pytala na mojho chlapceka. Myslim, ze to bol pre nu sok. A je mozne, ze aj ona zazila to co my "mamicky anjelikov". Ja mam tiez hrozny strach, ze nikdy nebudem mat dietatko.Strasne sa bojim, obetovala by som vsetko pre zachranu mojich deticiek. Dievcata drzte sa Date: 2006-06-30 13:33:36.0 35. RE: je mi smutno č.2 - eva Mila Stanka No neviem ci to robia ti ludia naschval alebo nie. Urcite si myslim, ze niektorym o take male podpichnutie urcite ide. Napriklad moja svokra ( nie je zla ale..) sa mi vobec nevie pozriet do oci po oznameni svagrinej tehotnosti( je v 15 tt). Uplne ma ignoruje, vyhyba sa mi. Ked telefonuje svagrovcom tak ide von z miestnosti aby sme s manzelom nic nepoculi. Jedine co sa ma opytala bolo ci kvety na hrobe rastu. Super vsak... Tak stale nad tym uvazujem, ze zivot je fakt nesprvodlivy. K niekomu je stedry k inym lakomy. Myslim, ze paranoidna nie si pretoze by sme uz boli dve. O tom doktorovi som nepocula!!! Vies ja keby som chcela ( aspon zatial to tak fungovalo) som otehotnela. Avsak od zaciatku som mala nejake problemy pri prvom tehotenstve som prve mesiace krvacala ale babu to pravdepodobne nevadilo. V 18 tt som z nicoho nic pocitila bolest, prisli kontrakcie, zacala som krvacat a dietatko som potratila. Po vsetkych analyzach skonstatovali, ze dietatko nemalo ziadne vady, ziadna infekciu proste nechapali. Druhy krat som otehotnela 2 mesiace po prvom potrate. Vsetko bolo super az v 9 tt som si myslela, ze som potratila pretoze zo mna vysiel obrovsky "kamen" a zacala som krvacat. Bola som hotova o 5 dni ma poslali na ultrazvuk aby vedeli ci ma treba vycistit alebo nie. Ani si nevies predstavit ked mi lekarka povedala vy ste cakali dvojcata? Ja som povedala, ze nie. A ona na to pozrite ako vase babo vyvadza. Skoro som odpadla od stastia. Potom som mala relativne super tehotenstvo az po 16 tt ked mi krcok maternice padol na 24mm. Cakala ma cerclage. V 17 tt som zacala pocitovat kontrakcie. Casto som chodievala na pohotovost pretoze ich bolo neurekom. V 24 tt som zacala pocitovat kontrakcie aj s bolestou v chrpte v nemocnici zistili, ze krcok je 3mm a ze uz velku sancu nemam a ani moje babo pretoze este nevie dychat. O den neskor som potratila chlapceka ( 32cm 690g). Po analyzach opat vsetko bolo uplne normalne. Potom nasledovali vsetky vysetrenia maternice, imunologie... atd urcite vies o com hovorim. Vsetko je tak ako ma byt a lekari mi nevedia pomoct. A ty ako to bolo u teba ? eva Date: 2006-07-03 15:24:30.0 36. erika - beata ahoj erika,tymi polycystickymi vajecnikmi sme si podobne,len ja mam aj polycysticke ladviny,zdedila som to po mamine.Ona uz chodi na dialyzu,mna to podla vysledkov urcite caka tiez.Preto som chcela otehotniet co najskor a mat aspon jedno dietatko....Po neuspesnych pokusoch,ktore trvali tri roky,po navstevach lekarov,na sono som chodila ako na hodiny klavira som sa dockala,prave vtedy ked som to uz vzdala a povedala si,ze si dietatko adoptujeme-neskor....Dnes mam uz dve deti,jedno skoro 5-rocne a druhe rocne.Treba verit,dufat a urcite to pride,mozno prave v tomto okamihu...Vela sil Date: 2006-08-09 17:35:40.0 37. RE: hrozna bolest a prazdno v dusi - Milka Ahojky, to mi tak velmi luto, co sa ti stalo, dnes som sa akurat zamyslala nad nespravodlivostou sveta. Preco nam, co dieta si velmi zelame nam to nie je dopriate alebo aby som spravne povedala, musime tazko bojovat o to, aby sme ho drzali v naruci a ja si myslim, ze to vybojujeme, tazko ale nakoniec to bude ten krasny pocit bozkavat tie male rucicky a nozicky vo svojom naruci. Ja som mala v aprili tohto roku potrat a kedze mi tam nieco nechali tak v juli znova a odvtedy nie a nie dostat menzes, po tych stresoch, jednak sa ani necudujem ze ma telo neposlucha. JA DUFAM A VERIM PETRANKA, ze toto co sa stalo tebe a mne a dalsim mnohym zenam tuziacim po babetku, ze raz sa nam to podari. Tu prazdnotu poznam, ten pocit ze si tu uz pre nic, ze sa nemas na co tesit je strasny, zameraj sa na nieco ine a musis trosku ukludnit svoju psychicku stranku, asi to tak muselo byt, mozno nie, mozno je to len nespravodlivost, neviem naozaj neviem, ale skus byt silna. Neboj zvladneme to. Date: 2006-09-17 11:09:37.0 38. RE: Trošku sluníčka :-)pre Milku - Milka pre SIU Cakam na vysledky HPV virusu, ci nahodou ho nemam, mam noveho gynekologa, ktory povedal ze vsetko mi da preistotu vysetrit aby som uz druhy krat nepotratila. NO ved sa chystam aj kvoli menzesu za nim, len nechcem z roboty stale chodit k doktorovi, tak som si povedala pockam na vysledky a pojdem, tie jedny boli za dva dni a to HPV malo byt dnes, ked nebudu zajtra, aj tak sa k nemu objednam. A co rozmyslas ze co urobis v praci? Chces odist? Ja keby som nepotrebovala zarabat, tak by som najradsej v tychto chvilach bola doma, mala klud, nestresovala sa a v klude sa liecila, lenze nejde to bohuzial takto urobit. Super dik za t.č. a aj ja sa ozvem urcite. Do Blavy chodievam, mam to tam rada. Tak si drzime palceky navzajom. Trpezlivost ruze prinasa :-) tak sa to hovori, no nie? Date: 2006-09-27 21:22:45.0 39. RE: uz dvakrat odislo - petrana mila dida, velmi presneviem co citis. Po prvom potrate v 14 tt mi doktorka povedala ze sa to stava ale po druhom v 6tt to uz bolo horsie no dufam ze sa vam podari vas vysnivany sen, mi sa musime podrobit vysetreniam takze to nejaky cas este potrva nehcem ten pocit uz zazit. Drzte sa Date: 2006-09-28 08:55:05.0 40. RE: Pre Sofiu - monika Mne tiež primárka oznámila, že maličkú oživovali40 min. Že bežne sa to robí najviac 20 min, ale nedalo im to,a snažili sa ďalej, ale márne. Povedala, že pľúcka mala tvrdé ako kameň.Ja som vtedy bola sama, lebo môj manžel bol na služobnej ceste v zahraničí.Bolo to hrozné, keď som to musela oznámiť ešte aj mojim deťom./majú6,5 a 8 rokov/.Mne lekár povedal, že sekciu nemohli urobiť skôr, lebo nemali pripravený operačný sál. Bežne sa takéto operácie plánujú.Keby sa lekárka rozhodla skôr pre operáciu, mali by ešte čas pripraviť operačný sál. Ale sa rozhodla neskoro/resp.rozhodol o tom až lekár,ktorý prebral smenu po nej/a kým pripravili sál, trvalo to 30 minút.Myslím si, že deti by nemuseli zomierať pre takú "blbosť",že na pôrodníckom odd.kde sa deti rodia vo dne, v noci, a kde problém môže nastať kedykoľvek,a ide o život nemajú prichystaný operačný sál. p.s.môžte mi napíať,ako ste postupovali pri podávaní sťažnosti?ja som písala mail na údzs,no samozrejme mi nikto neodpovedal.môžte mi napísať na andrus@mail.t-com.sk Date: 2006-11-07 22:17:39.0 41. RE: prosim o radu - janka Ahoj Janka, volala som na citogenetiku, este raz dakujem za cislo, len zial ma nepotesili. Vobec mi nevedia zistit dovod. Pani za telefonom mi povedala len tolko, ze plod dosiel ku nim velmi poskodeny, neda sa z neho zistit skoro nic a triafat na slepo nebudu. Mam si este pockat na pitvu, mozno tam nieco zistia. Neviem, ci hned robia testy na zvierata, znama mi hovorila, ze je to dost casta pricina umrtia. Dufam, ze si v poriadku. Drz sa a este raz dakujem. Janka Date: 2006-11-26 12:44:39.0 42. Ondrejko - sia Aj ked su Vianoce najkrajsie sviatky v roku, v mojom vnutri sa odohrava strasny zmatok. Minule Vianoce som mala nadherne, cakali sme nase prve babetko- násho Pindinka. nasu radost vystriedal smutok a bolest, v januari sme onho prisli v 21tt, este som sa s toho nedostala a práve tieto vianoce mi ho strasne pripominaju. jedna moja znama mi povedala ze musime dat nasmu anjelikovi meno, my sme ho zatial volali stale Pindinko. Tieto Vianoce sme sa s manželom rozhodli, že mu dame meno. Pri Stedrovecernom stole sme zapálili na jeho pocesť sviecku a dali sme mu meno Ondrej. Toto meno vymyslel manžel a je po jeho starom otcovi,ktorý zomrel týždeň pred našou svadbou v roku 2000. Dufam, že teraz nás bude náš malý Ondrejko ochraňovať. Ondrejko náš maličký anjeliček, strašne nám chýbaš a s ockom sme ta celé sviatky spomínali- teraz by si mal 6,5mesiaca a robil by si nám veľku radosť. Lubkame ta chlapček náš zlatučký a strašne nám tu chýbaš.... Date: 2006-12-25 18:36:04.0 43. Nový rok - mona 1.1. 2006 by naša dcérka oslávila prvý rôčik. Narodila sa už m?tva a to týždeň pred plánovaným termínom - zdravá. Bol to pre nás s manželom veľmi ťažký rok a ešte sa všetko neskončilo. Avšak povedala som si, že s uplynulým rokom musím začať žiť aj iný život a dúfať, že sa dočkáme nášho sna. Chcem prestať plakať a dokázať si aj bez s?z tíško zaspmínať na našu túžobne očakávanú Julku. Dúfam, že sa mi to podarí. A prajem to aj vám všetkým. Date: 2007-01-15 09:13:14.0 44. RE: Nový rok - mona ------------------------------- 1.1. 2007 by naša dcérka oslávila prvý rôčik. Narodila sa už m?tva a to týždeň pred plánovaným termínom - zdravá. Bol to pre nás s manželom veľmi ťažký rok a ešte sa všetko neskončilo. Avšak povedala som si, že s uplynulým rokom musím začať žiť aj iný život a dúfať, že sa dočkáme nášho sna. Chcem prestať plakať a dokázať si aj bez s?z tíško zaspmínať na našu túžobne očakávanú Julku. Dúfam, že sa mi to podarí. A prajem to aj vám všetkým. Date: 2007-01-22 09:54:21.0 45. vsetko zle je na nieco dobre - Mirka20 Zdravim Vas! Tuto stranku poznam uz velmi dlho a velmi sa mi paci. Dnes sa vsak stalo nieco, co ma donutilo tu napisat. Mam 20 rokov, dnes som mala ist na diskoteku s kamaratkami, ale mamke sa to nepacilo, ale povedala mi, ze si mam robit co chcem... pohadali sme sa. Samozrejme, som bola velmi nahnevana a povedala som si, ze nikam nejdem, aj tak by som z toho nic nemala. Mamka odisla do kostola a ked sa vratila, zacali sme sa rozpravat. 2-hodinovy rozhovor... taky uprimny ako nikdy. Povedali sme si vela veci, ale mamka mi prezradila nieco, co mi pocas celeho mojho 20 rocneho zivota tajila. Ked som mala 3 roky, cakala babo, ale v 3tom mesiaci potratila (oslabena maternica po cisarskom reze)... dnes som jedinacik a vzdy som tak trosku zazlievala nasim,ze uz nemali dalsie dieta. A dnes toto... teraz mi tecu slzy po licach, ked myslim na to, ze mam anjelika a ja viem, ze tam je... A dakujem Bohu, za dnesny vecer, za mojich skvelych rodicov, za vsetko, co mi kazdy den dava a za nasho Anjelika... Date: 2007-02-03 21:34:42.0 46. podobná situácia - Monika Ahoj Jani Aj ja som stratila svoju maličkú pri pôrode.Je to presne 6 mesiacov.A bolí to veľmi ešte aj teraz a viem, že ešte dlho aj bude. Odlúčila sa mi placenta, krvácala som a ešte k tomu mi praskla maternica. Maličká mi zomrela, a povedali mi, že môžem byť rada, že zachránili mňa. Tiež som mala hrozné bolesti/iné ako sú pri normálnom pôrode/,ale doktorka mi len povedala, aby som si pomaly potláčala, kým maličká nebude ísť vonku. Keď prišiel iný doktor až ten rozhodol o sekcii. Moje dve dievčatá to nemohli pochopiť prečo sa to stalo.Bola zdravá, tešili sa na ňu... Neviem, či je na to rada, ako to zvládnuť.Mne pomôže, keď sa z toho vypíšem, a viem, že niekto ma chápe. Ak ti je ťažko, a budeš sa chcieť vypísať zo svojej bolesti môžeš sa ozvať na andrus@mail.t-com.sk Budem rada, ak ti aspoň trošku pomôžem.Drž sa.Každý jeden deň je ťažký, a noci sú ešte horšie, však? Ale držím ti palce, aby si to zvládla. Monika. Date: 2007-02-11 23:45:53.0 47. Hľadám jeden príspevok - Pavla Ahojte, na túto stránku som sa raz dostala úplnou náhodou. A dlho som pri čítaní príspevkov plakala. Uvedomila som si, aké sú niektoré problémy malicherné a nepodstatné. Nedávno som tu čítala jeden krásny príspevok - bol o dievčati, ktoré išlo na potrat a lekárka jej pred zákrokom povedala, že sa dieťaťko asi niekam schovalo, keď ho nevidela. Kde by som tento príspevok mohla nájsť ? Už sa o to dlhšie pokúšam, no nedarí sa mi. ďakujem a veľa síl, všetkým vám. Date: 2007-02-13 08:26:35.0 48. RE: Jméno pro miminko - Mirka Našťastie nepoznám, čo je strata dieťatka. Prišla som však o svojho bratranca. A tak, keď som čakala prvé dieťatko, bolasom rozhodnutá dať meno po ňom v prípade synčeka. Narodila sa nám však dcérka. Keď som čakala druhé bábätko tak sme znovu uvažovali o jeho mene. V 33 tt mi povedali, že čakáme chlapčeka. A tak som so bola istá, že mu dáme meno Erich po mojom nebohom bratrancovi (alebo Michal). No v pôrodnici asi 1 hod pred pôrodom prišla za mnou sestrička, že jej mám povedať dievčenské aj chlapčenské meno. Ja som ostala ako obarená... Mali sme dve mená a ja som nechcela, aby to ostalo na mne. Tak som volala domov. Manžel povedal nech vyberiem z tých dvoch mien ja. A tak som si pýtala k mobilu našu skoro 5ročnú dcérku. Tej som sa opýtala či chce mať Erika alebo Miška. A ona bez váhania odpovedala, že chce Miška. Bola som prokvapená, ale padol mi kameň zo srdca, predsa ma len zmrazilo pri myšlienke, aby aj náš synček nedopadol, tak nešťastne ako môj bratranček. A nakoniec som rada, že sme dali iné meno. Hoci som s tou myšlienkou, že synovi dám meno po bratrancovi žila skoro 15 rokov a v poslednej chvíli sa všetko zmenilo. Tak možno to dopadne aj u Vás tak isto, že nakoniec dáte iné meno. Veľa zdravých detičiek všetkým zo srdca praje Mirka. Date: 2007-05-17 12:48:38.0 49. zuzanka - Lucka 28. juna 2002 sa mi narodila sestricka.... maminka jej dala meno zuzanka... vsetci sme sa z nej strasne tesili.. bola nase slniecko.. pamatam si na jej prvy krok.. bola velmi hrave dieta.. rastla a rastla.. zacala chodit do skolky...bola rozumna.. zdrave krasne dieta... kazdy den s nou bol pre mna dar.. a tesila som sa vzdy ked som s nou bola.. ale tento krasny sen sa skoncil 21. decembra 2007.. ked mi z domu zavolali ze sa jej nieco stalo... bolo to pre mna velmi tazke.. sla som domov s nadejou ze bude vsetko dobre.. ked som prisla domov bola doma druha sestra a strasne plakala.. na zuzanka sa zrutila skrina s televizorom... hned som utekala k zachranke kde bola moja mamina oblecena v pyzame a v ponozkach mrzla pri sanitke na ulici.. velmi velmi som verila ze zuzanka to prezije.. ale zial osud to tak nechcel.. sla som z tade prec a asi o pol hodinu mi zazvonil mobiil a sestra mi povedala ze nase slniecko zuzanka nam zomrela... v tej chvili ako by sa cely svet zrutil... akoby uz nebolo preco zit.. s vedomim ze uz sa na mna nikdy neusmeje, neda mi pusu, ze jej nebudem uz moct precitat rozpravku na doru noc som sa nemohla stootoznit.. cas od casu ked ubehlo par mesiacov verim ze jej je dobre a ze je stale tu s nami... ze nam pomaha v tazkych situaciach... ale taky kamen na srdci mam stale... keby som len vedela ze sa nieco taketo stane bola by som s nou ovela castejsie. a uzivala by som si kazducku chvilu s nou... zuzanka... lubim ta a nikdy nikdy na teba nezabudnem.... verim ze ti je dobre a ze ta nic neboli... si nas anjelik... ahoj zlatko moje Date: 2007-05-12 22:57:47.0 50. RE: opät mayka - alla aj ja som po viacerých potratoch upnutá na dalšie tehotenstvo, samozrejme nejde to tak ako by som si predstavovala a každá ms ma odrovnáva viac a viac. Povedala by som, že už som v takom začarovanom kruhu. Mám byť pokojná, ale nie som nemám tak úpenlivo čakať a predsa čakám. Natálka, možno to fakt Majka vyriešila lepšie tou špirálou, ako my nedočkavé. no viem že túžba je silnejšia. Date: 2007-04-23 14:00:39.0 51. RE: bubulko - Majka Ahoj Anka, vydrz, nevzdavaj sa. Viem ake je to strasne. Aj ja som to zazila. Trvalo mi sialene dlho, nez som dokazala aspon dufat, ze raz mama budem. Tiez som si hovorila nieco podobne ako Ty. Myslim ze tie strasne pocity trvali tak 2 a 1/2 roka, potom prisli dalsie 2 straty po sebe, ale tie ma napodiv nehodili na same dno. Mali presne opacny ucinok - zurivo som sa zacala snazit o babo - toto trvalo zase dalsieho 2 a 1/2 roka... a potom som si povedala ze koncim, ze to nema zmysel a prestavam sa snazit a obiehat lekarov a pod. - vzdy som bola na tom psychicky iba horsie ked som zabsolvovala dalsie vysetrenia ... Babuliatko k nam prislo samo od seba ked sme si povedali, ze teda ideme skusit adopciu aby sme tu mali pre koho byt - zacala som zistovat co mi k tomu treba - asi som preniesla iniciativu inam - a vtedy sa konecne usmialo stastie aj na nas. Ako pisem - trvalo to sialene dlho, ale teraz nosim babo v brusku. Prave dnes som sa dozvedela, ze dievcatko :) Vydrz, nevzdavaj to. Tvoj anjelik ti posle babo aby si nebola sama. Urcite to vsak nie je tak, ze nie si Ty dost dobra. (Podla mna si to ani manzel nemysli) Len ta velmi tvrdo skusaju. Si silna, zvladas to aj ked mas pocit ze nie. Drzim vsetky palceky. Urcite sa dockas. Majka Date: 2007-07-09 11:00:13.0 52. RE: potrat - Janka Ahoj Pati, tiez som prisla o tri babetka, ale vdaka Bohu zo stvrteho tehotenstva mam krasne zdrave dievcatko. Velmi dobre si vsak este pamatam to obdobie, ked som cakala na tyzden v ktorom som stale potracala. Bolo to vzdy v druhom mesiaci, necitila som sice este pohyby, ale aj tak to bola obrovska bolest zo straty a prazdno. Tiez uz tuzim po druhom, no povedala som si, ze sa uz tak nebudem bat. Da sa to vobec? Neviem, no jedna vec sa v mojom zivote zmenila, po tretom potrate som nejakym zazrakom uverila v Boha. Odvedy je moj zivot iny, ani nehovorim o tom, ze mam dcerku, ale aj akysi pokoj, ze veci su tak ako maju byt. aj ked im nerozumiem, aj ked velmi bolia, ale viem, ze niekto to strazi a nie je mu lahostajna ziadna moja slza. Asi ked budem znova tehotna, budem sa snazit svoje obavy a strachy "hodit na Neho". Date: 2007-07-13 10:07:49.0 53. RE: zpet na andilky...bohuzel - Jana Ahojte, Erika, najprv som bola na teba trochu nahnevana ze si to Sakti takto chrstla do tvare... ale.. dnes som si poplakala u maminky a povedala som jej ze mozno ak sa mi podari otehotniet, tak sa mi mozno Ondrejko vrati. Ona mi len skonstatovala: Ondrejko sa ti uz nevrati. On bol jedinecny, krasny uzasny a ked pride dalsie babatko, budeme mu rozpravat o starsom bratcekovi. Asi vela mamiciek ktore pridu o babatko a neboja sa co najkor otehotniet sa upinaju nato ze sa im babatko vrati... Neviem ako to je zeny prezivaju ked uz to dietatko prichadza, ale asi viera v to ze sa malinke vrati nam pomaha prezit... a casom sa s tym vyrovname a prijmeme druhe babatko take ako je. Jedinecne a krasne. A nas anjelik ho bude navzdy ochranovat. Ale asi tym musime prejst same zmierit sa s tou hrozou co sa nam stala a potom ist dalej. A aj tak stale dufam, ze sa mi Ondrik vrati... NO jo, "silna vyrovnana zena"... Date: 2009-11-22 18:12:34.0 54. veľká strata - ada Ahojte.Chcem nadviazať na Sakti.Veľmi mi jej je ľúto,lebo presne viem,čo cíti.Za posledný pol rok som mala 2xmissed abort v 8tt.Druhý len pred 2 týždňami.Najprv som bola 2 dni na udržiavaní,ale správanie doktorov bolo hrozné.Krvácala som celé dni,bolesti v podbrušku,mdloby,a vraj podľa nich toto všetko bolo celkom normálne.Katastrófa.Z nemocnice som šla ku svojej doktorke.Žiadala som ju o nejaké vyšetrenia,nech sa zistí príčina,a ona mi len tak odpovedala,že to netreba,vraj sa to stáva.Myslela som,že odtiaľ utečiem.Tak som sa rozplakala,a potom povedala,že nás teda s manželom pošle na genetiku,ale nič viac.U svojho obvodného lekára som si bola dať urobiť testy na štítnu žľazu,a aj na hematológii.Tam je zatiaľ všetko o.k.Tak takýto zážitok som mala ja s doktorami.Cítim sa mizerne,je mi zo všetkého nanič.Nikde nechodím,nemám na nič náladu,len oči pre plač,a oni ti povedia,že je to normálne.Ja už ďalej nevládzem,deň čo deň sa cítim horšie,všade tehotné ženy,malé deti a ja nič.Som na PN,ale neviem ako to bude,keď pôjdem do práce.Tak teda držím všetkým smútiacim rodičom palce,a dúfam,že takýchto prípadov bude čo najmenej.Ada Date: 2009-11-23 10:54:17.0 55. RE: zpet na andilky...bohuzel - Erika B. Jank, s kludom mozes byt na mna aj nahnevana za to, co som napisala Sakti. Chapem to. Ved aj ja by som bola. Zakazdym, ked som prisla o babatko, strasne som tuzila zostat zasa tehulka. Stale som si predstavovala v kolkom tyzdni by som bola. Dokonca si pamatam terminy porodu vsetkych MOJICH DETI. To najstarsie by malo búduci rok v juni 6 rokov a slo by do skoly. A najmladsie z tych o ktore som prisla by malo teraz v oktobri 3. Len ak by sa k tebe vratil Ondrejko a k Sakti Rozarka, o kom by ste im potom hovorili? O Ondrejkovi, o Rozarke? Myslim, ze by sa ich to dotklo. A ty? Mala by si 2 deti (aj ked jedno v nebidcku) alebo len jedno (kedze Ondrejko by sa ti vratil)? Neviem, zrejme je nieco medzi nebom a zemou. A mozno sa tieto deticky naozaj nemohli narodit (ako moji traja anjelickovia-mimochodom LUBIM VAS, CHROBACIKOVIA). Preto si myslim, ze kazdy anjelik, ktory odleti prec ma svoju ulohu aj tu na zemi - lebo sme s nim mohli byt hoci len taky kratucky cas, ktory nas mal zemnit mozno k lepsiemu. A anjelik, ktory uz odletel sa uz nevrati. Lebo, presne ako povedala tvoja mama: je jedinecny, krasny a uzasny. Ja dnes mozem povedat, ze som mamou 5 deti, aj ked 3 znich su prec, ale verim, ze raz sa s nimi stretnem a budem ich moct objat. A moja sestra hovori, ze u Jeziska na policke caka kopec malinkych babatiek. A mozno z tej policky padnu priamo k vam. Kiezby. Drzim palceky a Ondrejkovi a Rozarke posielam pusinky do nebicka. Date: 2009-11-23 15:28:37.0 56. RE: veľká strata - ada Duška,ďakujem za radu.Tak si predstav,práve som prišla od doktorky,a som taká rozčúlená.Na papier som si vypísala všetky vyšetrenia,ktoré sa môžu týkať môjho problému,predložila som to doktorke s prosbou,či môžem tieto vyšetrenia podstúpiť,a ona mi len surovo vyškrtla takmer všetko,že načo.Hematológia zbytočná,spermiogram zbytočný,imunológia zbytočná,ostala len genetika,na ktorú máme ísť po menzese.Naším doktorom je asi všetko ľahostajné.Som z toho na dne.Už pri prvom potrate som zmenila doktorku,vraj táto má prax,že je dobrá,všade má známosti,lebo robila na gynekologickom oddelení,a to všetko je na prd.Uvažujem o tom,že ešte skúsim iného gynekológa.Neviem sama,čo mám robiť.Na ten spermiogram mi povedala,že je to zbytočné,lebo že nemám problém otehotnieť.Tak teda už sama neviem,ako ju pekne poprosiť,aby so mnou niečo urobila.Je to hrúza.Dosť,že obidvaja s manželom trpíme,ešte namiesto toho,aby ti niekto pomohol,každý na teba kašle.A to som ešte ani raz nešla s prázdnou rukou.pa Date: 2009-11-26 11:13:47.0 57. RE: veľká strata - ada Myslíš,že by mi obvodný lekár vedel v tomto pomôcť?Som zúfalá,lebo chcem pre dobro mojich detičiek urobiť všetko na svete,a sama neviem,kde sa pohnúť.Všetko je vraj v poriadku,ale keby to tak bolo,tak by som toľko netrpela.Možno to už do tretice vyjde.Ešte mi doktorka povedala,že som si asi vybrala zlé ročné obdobie na otehotnenie.Ale som jej povedala,že najprv som otehotnela v máji,keď je teplo,už dávno je po chrípkach,to nebol vhodný čas, a teraz v septembri,a zasa to nieje vhodný čas.Tak nech mi sama naplánuje kedy...Už mi ostala len zima a jar.Možno niektoré obdobie z týchto.Ty už máš nejaké detičky? Pozdravujem Date: 2009-11-26 21:22:59.0 58. RE: milovanému anjelikovi Sofinke - jana nieco vam napisem,mozno vas to povzbudi,mozno naopak.vcera nam volala kamaratka,ze jej zomrela 14 rocna dcera.nehoda to bola,rozbila si hlavu.operovali ju a tri tyzdne cakali co bude.bola v umelom spanku a zlyhali jej oblicky.takze rodina sa dlho trapila ako to bude snou.a nakoniec zubata povedala ze si ju bere zo sebou.FAKT HRONE.zit s nou 14 rokov a nakoniec toto.14 rokov s nimi zila,uz nikdy sa nevrati do skoly,za kamaratkmi.nebude sa smiat ci plakat.nebude v nedelu pri stole s rodinou jest,decka izba bude uplne prazdna a len krasne spomienky im ostanu.co clovek moze povedat,co je horsie,???poradim vam ,bezte na stranku www.mamaaja.sk a tam si dajte tehotenstvo tyzden po tyzdni a urcite vas to potesi cakat kazdy tyzden ,ako babatko krasne rastie.aj ked uz viete co a ako .ale potesi vas to urcite.ja so to tiez tak citala a nemyslela na zle,len som cakala na dalsi a dalsi tyzden ci sa ma oako babo v brusku.prajem vam len to DOBREEEEEEEEEEE pre vas ,baboa celu rodinu.pa pa jana Date: 2007-08-16 09:24:25.0 59. RE: Další dítě co nejdříve nebo raději počkat? - Mirka Milá Mili. Ja som sa po prvom problémovom tehotenstve bránila ďalšiemu. Mala som proste strach. Ani po štyroch rokoch som nedokázala myslieť na ďalšie tehotenstvo. Až keď som zistila, že som nečakane otehotnela. Nechcela som tomu veriť, veď som sa tomu, tak bránila... Urobila som si tri testy, všetky pozitívne. Prvé pocity boli strašné. Bol to obrovský strach, ako to dppadne. Nedokázala som sa tešiť. Problémy sa opakovali ako pri prvom tehotenstve... Nechcela som si toho drobca pripustiť k srdcu... len aby som sa s tým vedela ľahšie vyrovnať. Po 20tt swom sa konečne začala tešiť a povedala som si, že to tak malo byť... Pretože ja by som sa už nikdy na to neodhodlala... A nakoniec sme náš boj vyhrali, narodil sa mi krásny synček. Buď rada, že so tak skorop otehotnela, asi to tak malo byť. Viem, že budeš šťastná, aj keď na Milušku nikdy nezabudneš. Prajem Ti v živote už len šťastie, lásku a radosť zo svojich detičiek. Buď rada, že si otehotnela, ani nevieš ako (je to aj môj prípad), poznám veľa žien, ktoré by chceli, ale nevychádza im to. Tak buď za tú možnosť vďačná a teš sa z bábätka. Date: 2007-08-24 21:43:11.0 60. RE: Missed abortion - jana ahoj pata. ja som tiez nepovedala,ze sa nemoze stat nic ani po tom 4.mesiaci.len väcsia pravde podobnost je,ze skor zena potrati do tych troch mesiacov.mne je uprimne luto,ze si potratila v piatom.je to smutne,....no slabe su slova pre tvoj zial.pomoc ti nemozem,ale zda sa,ze si namosurena a hnevas sa na cely svet,ze ti zobral tvoje dve deturence.ako si na tom teraz?ako dlho mas potom?lebo ja som trpla cele tehotenstvo,len od toho 4.som bola otrochu kludnejsia.tiez som mala strach,k prichodu gynekologa a ze mi povie :vasmu babetku nebije srdce.no clovek musi dufat,a verit,a ked nie buduci raz,tak ten dalsi raz to vvyskusat.aj za cenu troch ci piatich potratov,mozno je to surovo napisane,ako to berem,ale tuzba k babetku,je silnejsia a aj za cenu niekolkych potratov po sebe.:-)))) Date: 2007-08-27 14:26:09.0 61. RE: Další dítě co nejdříve nebo raději počkat? - mishka Hneď ako mi povedali, že maličká v brušku nežije, vedela som, že budem chcieť mať čo najskôr ďalšie dieťa. Preto keď mi lekár povedal rozdiel medzi tým kedy môžem otehotnieť po prirodzenom pôrode a kedy po cisárskom reze, rozhodla som sa pre ten prirodzený. Po ňom môžem otehotnieť už po 6-tich týž.,ale lekár mi doporučil počkať 2-3 mesiace (aby sa úplne zotavila maternica).Ja som si povedala že počkám do prvého menzesu a potom to už nechám na prírode, ale ten nie a nie prísť.Takže je dosť možné,že aj keď nechtiac dodržím lekárom doporučovaný termín :o( A aby som tej prírode trochu pomohla, už mesiac beriem vitamíny Ca-Mg-Zn a kyselinu listovú a manželovi som "naordinovala" Coenzym Q10. Dúfam,že to bude na niečo dobré a podarí sa nám oteh.najneskôr do konca roka. Pri maličkej nám to trvalo nekonečných 10 mes. Barča, z celého srdca ti prajem,aby ti to obdobie "čakania" ubehlo čo najskôr a aby bolo na svojom konci korunované krásnym, živým a zdravým bábätkom ! Date: 2007-08-29 09:56:13.0 62. pomozte - pata Ahojte baby, dnes som bola na sono (preventivna prehliadka) a sestra na sone mi povedala, ze na pravom vajecniku mam 24 mm folikul, vraj ked chcem otehotniet, tak sa treba zajtra snazit. Velmi som sa potesila, uz som volala aj muzovi, a on, ze ako chcem ja, ale ze ma pozna a ja to zase nespravim, lebo sa bojim. Strasne by som chcela otehotniet, no sestra na sone povedala, ze z toho mozu byt aj dvojicky, pretoze tych vacsich folikulov tam mam viac(2), ja by som bola rada a manzel ani nehovorim, ale co ked mi zase zomrie a co ked az 2 deticky ako by som sa s tym zmierila. Prosim poradte mi, povzbudte ma, pretoze sa strasne bojim a hlavne toho, ze zajtra zase z toho vycuvam pre milion dovodov. Date: 2007-08-30 14:34:31.0 63. RE: pomozte - pata Ahoj Zuzka! Ja si uz dlhsi cas myslim, ze som na dieta pripravena, ale ked sa to blizi, k tomu, ze teda mam ovulaciu tak zdupkam a zrazu sa necitim este pripravena, ako je to aj dnes, ale uz som si povedala, ze takto by to bolo asi stale, tak nech sa deje co sa deje dnes to skusim a ak to nahodou na 1x nevyde, nevadi aspon si poviem, ze som prekonala strach a skusime to o mesiac.Ahoj a dakujem. Date: 2007-08-31 07:45:24.0 64. RE: dotaz - pata Ahoj Lucka! Ja som bola vo stvrtok v ramci preventivnej prehliadky na sono a tam mi sestricka povedala, ze ak by som chcela dietatko tak mi na piatok vychadza ovulacia, aby sme sa posnazili. A na druhy mesiac som myslela to, ze ak neotehotniem tento mesiac, tak to skusim o mesiac cez druhu ovulaciu. Uz viem, ze mi ovulacia vychadza az na 18.-19. den cyklu. Ovulacia trva iba 12 - 24 hodim, je to najpravdepodobnejsie obdobie na pocatie. Date: 2007-08-31 21:15:31.0 65. nove stastie - pata Ahoj baby! Ako som vam spominala o tej ovulacii a aby sme sa snazili o babo tak to vyslo. Dnes mi vysiel pozitivny tehotensky test. Necakala som, ze to vyde na prvykrat. A moje pocity, su zmiesane, tesim sa, bojim sa, smejem sa, chce sa mi plakat...... Len dufam, ze tentokrat do dopadne zase raz dobre. Moj syncek Robko sa ma na babatko stale vypytuje odkedy som mu povedala, ze mamicka ma v brusku babatko. Hovori-ukaz mi ho a kde je, budem sa s nim hrat..... Teraz mam zase chvilu obdobie spokojnosti a stastia. Hovorim si, ze ten 21. tt je este daleko a staci sa bat neskor, i ked priznavam, mam obavy aj do 21tt, ale uz 2x ma ten hnusny tyzden pripravil o babatka. Uvidim ako to dopadne, ale teraz sa tesim.ahojte. Date: 2007-09-13 15:27:09.0 66. RE: nove stastie - jana ahoj pata! davno som tu nebola a necitala pribehy.ale ked som si to precitala,tesim sa stebou.velmi!!!!aby to clovek necakal,ze?davaj osebe vediet,ako sa mas,ako sa citis.a vkolkom si teraz tyzdni?davaj na seba pozor,a tes sa.budu doktory na teba davat pozor,neboj.drzim palce moc a kes si teraz tehulka ,,tak nanas nezabudaj,podel sa snami s tvojim stastim.dobre??pa pa jana :o))) pata napisal/a: ------------------------------- Ahoj baby! Ako som vam spominala o tej ovulacii a aby sme sa snazili o babo tak to vyslo. Dnes mi vysiel pozitivny tehotensky test. Necakala som, ze to vyde na prvykrat. A moje pocity, su zmiesane, tesim sa, bojim sa, smejem sa, chce sa mi plakat...... Len dufam, ze tentokrat do dopadne zase raz dobre. Moj syncek Robko sa ma na babatko stale vypytuje odkedy som mu povedala, ze mamicka ma v brusku babatko. Hovori-ukaz mi ho a kde je, budem sa s nim hrat..... Teraz mam zase chvilu obdobie spokojnosti a stastia. Hovorim si, ze ten 21. tt je este daleko a staci sa bat neskor, i ked priznavam, mam obavy aj do 21tt, ale uz 2x ma ten hnusny tyzden pripravil o babatka. Uvidim ako to dopadne, ale teraz sa tesim.ahojte. Date: 2007-09-15 22:02:03.0 67. RE: dvojčátka Míšánek a Adélka - Martina Ahoj Terezka, Ja, je mi to tak ľúto, neviem čo by som Ti na to povedala, alebo napísala, ja som prišla o moje dieťatko oveľa skôr ako Ty (11tt). Dnes je to už 50 dní a vôbec mi to nie je menej ľúto, ani to menej nebolí. Viem ako sa cítiš. Tiež mi je za mojim anjelikom moc smutno. Myslím na neho každé ráno, počas dňa a aj večer keď idem spať. Stále sa pýtam to isté. Kde asi je? čo robí? A ako sa asi má? A potom ma napadne, čo som urobila zle, keď to takto dopadlo? čo som mohla urobiť lepšie... To, že Ti je smutno, je úplne normálne aj ja si poplačem. Nikdy na Mišáneka a Adélku nezabudneš a nič a nikto Ti ich na svete nenahradí. Len nezabudni, že na túto bolesť nie si sama a že máš Tvojho partnera. Mne to pomohlo... No a moje dni sú teraz ako na hojdačke, raz je dobre a raz ... Držím Vám palčeky, prajem veľa sily... Date: 2007-10-04 23:59:15.0 68. RE: prazdne bruško - pata ahoj Natalka, pises, ze sa snazis o dietatko uz 9 mesiacov, trosku sa uvolni, viem ze je to tazke, i ja ked som chcela otehotniet po prvom potrate.Bola som velmi fixovana na dietatko a nase spolocne milovanie bolo nie pre nas krasnou chvilou, ale nevyhnutnou vecou k pocatiu. Niekedy, a to dost casto to bolo bez tuzby iba preto, ze mam asi ovulaciu, aby som nevynechala ani jedinu sancu k otehotneniu. V tej chvili som nemyslela na manzela, na nikoho len na seba a na dieta. Skusali sme to ako vy celych 9 mesiacov. Uz som na to nemala silu, tak som to nechala tak. Bolo to cez leto a ja som si povedala, nic sa nedeje, ved este mam pred sebou 2 roky vysky a som mlada, vtedy a prave vtedy na dovolenke sa to podarilo a milovanie bolo spontanne, nevedela som ci mam ovulaciu alebo nemam a vtedy mi to bolo jedno pretoze som to nerobila so zamerom otehotniet. Psychika je velmi dolezita, presvedcila som sa o tom aj ja. Ak by som ti este mohla poradit, poziadaj svojho gynekologa, aby ti predpisal Clostilbegyt, velmi vela mojich kamaratiek tak otehotnelo, ked nie na prvy, tak na druhy alebo treti pokus, bude ti sledovana folikulometria, povedia ti kedy mate mat pohlavny styk a ono to urcite vyde.Niekedy treba prirode napomoct ked sa jej samej nechce. Drzim ti palce. Date: 2007-10-15 06:42:36.0 69. RE: tuzba a bolest - zuzana prosnakova okrem toho som zabudla povedat,ze ked som bola pre svoje vysledky preco sa mi to stalo, bohuzial doktorka moja gynekologicka mi nic nepovedala, len, ze to su ich take frazy na patologii, a nedozviem sa preco sa to stalo. ale ja som povedala, ze chcem len vediet, ci bola chyba vo mne alebo v dietatku.no nic s toho, doktorka ma uz chcela vypisat do roboty, ale ja som jej uz povedala esta pred tym,ze nepojdem nikam,lebo som s tou postou uz definitivne skoncila a nech ma necha do konca oktobra doma. lebo ta pani,co mi mala najst ine miesto sa na mna vykaslala, a ked som tam volala, ze som potratila tak si hadzala vinu na seba, ze je to jej vina, ze ona na mna zabula. ale ja jej ze ale to mi je teraz nanic, ked uz nemam v sebe moje krasne vytuzene babo.a aj tak sa s toho nevedela spametat ta pani, a isla skrz mna k doktorovi. ale mne to nedalo,tak som isla za nou do roboty, a musela som jej povedat, ze mi musi aj tak nieco najst lebo ledva ma vypisala este doktorka na 2 tyzdne. nemozem si dovolit byt bez roboty,lebo by som sa tu doma pri svokre asi zblaznila. aj tak mam strasnu bolest stale v srdci, beriem aj ukludnujuce lieky,ale jeden den mi je dobre a druhy hrozne.neviem co mam robit, lebo by som najradsej isla od tialto prec, ale nemam kam,peniaze nemame,ani uver si nemozem dovolit, a le potrebujem len pokoj a klud aby sa do nas nemontovala do vsetkeho svokra. poradte mi prosim ako mam zit v takomto prostredi,sme v rodinnom dome ale to je vsetko svokrine-nadstavba.ja tuzim mat este jedno dieta ale mam strach tu byvat.ja viem kazdy mi hovori,ze bud rada,ved mas 5 rocnu kristinu,a budes mat este dalsie deti,ale ja mam aj strach,lebo dcera je zdrava,ale musim s nou chodit po vysetreniach na ploche nohy, aj psychologicke aj to len tak zbytocne uz 2,5roka musim a svokra mi hovori same hlupe veci aj o malej poradte mi dakujem zuzana zuzana prosnakova napisal/a: ------------------------------- AHOJTE MAMINY, KTORÉ STE PRI?LI I SVOJE MALÉ DETI´.VOLÁM SA ZUZANA MÁM 30 ROKOV. MÁM JEDNU DCÉRU 5 RO?NÚ KRISTÍNKU. PRED DVOMA TݏDNAMI SOM PRI?LA O DIE´TA, BOLA SOM TEHOTNÁ V 15 TݏDNI. STRA?NE SOM TڏILA MA´T E?TE JEDNO MALÉ KRÁSNE BÁBO, ABY MOJA DCÉRA NEBOLA JEDINÁ?IK. ALE BOHUIAL MI TO ASI NEBOLO SÚDENÉ.SOM S TOHO HROZNE NE?´TASTNÁ, BOLÍ TO, ALE SNAÍM SA CHODI´T MEDZI KAMARÁTKY A LUDÍ,KTORÍ TO PREILI.MALA SOM AJ TAKÚ ´TAKÚ PRÁCU AKO PO?TÁRKA,AJ SOM DONIESLA PAPIER OD DOKTORKY, E NESMIEM ZDVÍHA´T ´TAKÉ, ALE NEMALI INÉ MIESTO, TAK SOM DALA INDE IADOS´T ALE ANI TAM MI NEPOMOHLI, IBA SA NA M?A VYKA?LALI A NECHALI MA VLÁ?I´T ´DALEJ. MALA SOM AJ DOMA STRESY AJ V ROBOTE AJ U RODI?OV, MALI TAM NIAKE PROBLÉMY A JA SOM IM CHCELA POMOC´T ALE NEPOMOHLO NI?.A DOMA HLAVNE BÝVAME S MANELOM AJ MALOU E?TE SO SVOKROU A TÁ MI ROBÍ OD ZA?IATKU SAMÉ PROBLÉMY, NEROZUMIEME SI, JE TO STRA?NÉ PRE M?A ALE AJ PRE MOJU DCÉRU. TAKE SOM VERIACA, ALE TOTO BY SOM NIKDY SI NEMYSLELA,,E MA TO POSTIHNE. ALE MODLÍ SA ABY MI BOH DAL E?TE JEDNU ?ANCU .PORA´DTE MI PROSÍM, AKO SA MÁM S TOU BOLES´TOU VYSPORIADA´T PEKNE VÁM ´DAKUJEM ZUZANA Date: 2007-10-19 18:52:32.0 70. RE: tuzba a bolest - zuzana prosnakova DAKUJEM TI MARTINKA ZA POVZBUDIVE SLOVA, SOM RADA, ZE NIE SOM SAMA, A ZE SI NA MNA NIEKTO SPOMENIE A PORADI MI. VIES MAS ASI PRAVDU, MALA BY SOM SA ASI SPAMETAT VIAC A UROBIT VIAC VECI NEZ MAT LEN SMUTOK V HLAVE .ANO AJ JA TO NEMAM RADA, KED MI NIEKTO POVIE NEBOJ BUDU DALSIE DETI. DNES TU BOLA MOJA KAMARATKA ,MA TRI DETI,A POVEDALA MI, ZE NIE JE DOBRE STALE LEN NA TO MYSLIET,A NEMALA BY SOM JEST AJ TIE UKLUDNUJUCE TABLETKY. KED CHCEM ABY SOM TO TAM VNUTRI MALA V PORIADKUA BOLA CISTA.NO NEVIEM, ASI TO SKUSIM BEZ NICH A BUDEM VERIT ZE TO CASOM PREJDEAJ BEZ NICH.S CELEHO SRDCA SI ZELAM LEN JEDNO, ABY SOM MALA HLAVNE POKOJ TU DOMA, A ZDRAVIE NAS VSETKYCH.MARTINKA MOZEM SA TA OPYTAT KOLKO MAS ROKOV A KEDY SI PRISLA O BABO,MAS ESTE NIAKE DIETA, AK NIE PREPAC, ZE SA TA LEN TAK PYTAM,SOM LEN OBYCAJNA ZENA JEDNODUCHA A NAUCENA SKROMNE ZIT.ALE SOM RADA,ZEMAM ASPON TU JEDNU DCERU,LEBO VZDY OD MALICKA SOM TUZILA MAT 2 DETI.PEVNE VERIM ,ZE TO TAK BUDE.UVIDIM AKO DOPADNEM, JA CHCEM IST PRACOVAT URCITE ALE NIE TO CO SOM ROBILA, MOZEM OSTAT NA POSTEALE VO VNUTRI.AJ MNE JE LUTO,ZE SI PRISLA O PRVE BABETKO A PRAJEM TI VSETKO DOBRE,NECH TI DA ZIVOT LEN TO NAJLEPSIE A VELA ZDRAVIA.S TYM BYVANIM TO UZ JE HORSIE,LEBO TO JE SVOKRINE,ONA DALA PENIAZE NA NADSTAVBU,MY MAME SPOLOCNY VCHOD,AJ SA ZAMYKAM, ALE TO NESTACI.TERAZ NAPOSLEDY SOM MALA STRASNU HADKU S NOU, A UZ SA VYHRAZALA,ZE KED JEJ NIECO POVIEM AJ PRAVDU,TAK LETIME AJ S MUZOM AJ MALOU NA ULICU.JE MI S TOHO NANIC, ALE NEMAM KAM IST.BOHUZIAL SA ONA DO NAS STARA DO VSETKEHO, AJ SOM JEJ POVEDALA PEKNE NECHCEM NIC OD VAS, LEN NAM DAJTE POKOJ A NECH SA DO VSETKEHO NESTARA ZBYTOCNE, A UZ BOLO ZLE.JA BY SOM SA USKROMNILA NIEKDE INDE ALE DNES JE TO TAZKE, AJ S ROBOTOU AJ S PENIAZMI.TAKZE SA MUSIM LEN MODLIT ABY SOM TO TU PREZILA .MANZEL JEJ SICE POVEDAL ALE ON JE PODLA MNA MOC SLABY NA NU.NESMIE JEJ POVEDAT ANI SKAREDE SLOVO LEBO JE ZLE,JA BY SOM ISLA NIEKDE INDE AJ UVER NAM SCHVALOVALI,ALE NEMALI BY SME NA ZIVOBYTIE A MALEJ SKOLKA .AK BUDES MOCT NAPIS MI RADA SI S TEBOU NAPISEM, ALEBO TI AJ RADA V NIECOM POMOZEM AK BUDES POTREBOVAT MAJ SA KRASNE. ZUZANA PROSNAKOVA MartinaM napisal/a: ------------------------------- Ahoj Zuzanka, no to, čo píšeš je naozaj hrozné. Neviem, do akej miery máš zlé vzťahy so svokrou a prečo, to asi vieš Ty sama. Ale keby som bola na Tvojom mieste, snažila by som sa to vyriešiť, ak tam plánujete bývať a nemienite sa presťahovať. Tie veci, o ktorých si písala, Ti moc neprispievali na psychickej pohode a v tej práci - mala si aj fyzickú záťaž. To neprospievalo ani Tebe ani Tvojmu drobčekovi. Ale nemyslím si, že by si o svojho drobčeka prišla len preto. Je veľa mamičiek, ktoré ešte v 9 mesiaci dvíhajú ťažké veci a nič. čo sa týka tej bolesti zo straty, tak tá neprejde nikdy, len sa časom zmierni. Najhoršie je, keď Ti niekto povie, že už máš dieťa a že ešte budeš mať dieťa... Túto vetu som ja osobne neznášala asi najviac zo všetkých. Tiež sa mám jeden deň dobre a potom zas zle. Rátam dni, koľko by už moje bábo malo týždňov a každý deň naň myslím. Ja som prišla o bábätko v 11tt a bolo to moje prvé bábätko. Postupom času sama prídeš na to, čo Ti najviac pomáha. Ak Ti pomáha plač, tak sa vyplač, rob čokoľvek, len nech sa Ti uľaví. Ale neboj, bude lepšie... Určite! :o) Date: 2007-10-20 21:11:23.0 71. RE: tuzba a bolest - zuzana prosnakova AHOJ MARTINKA, ANO MAS PRAVDU ZIVOT IDE DALEJ A BOH MI DAL ASPON TUTO DCERKU, AJ KED TO NEMAM NIEKEDY S NOU LAHKE, ALE VZDY KED MI ZASPI NAJKRAJSIE NA SVETE JE KED SPI AKO ANJEL. TO MA TROCHU UPOKOJI.BOHUZIAL JE TO TU AJ NADALEJ KRITICKE, SVOKRA ROBI STALE KONFLIKTY, AJ SOM JEJ UZ POVEDALA, NECH NAS NECHA NA POKOJI, ZE JA OD NEJ NIC INE NECHCEM, ALE STALE JEJ TO NEDA A ROBI NAPRIEK. NAPOSLEDY MI DOSLA HORE A TAK SKAREDO SA SO MNOU HADALA, ZE SOM TO SKORO NEZVLADLA, AJ SOM PLAKALA, AJ SOM JEJ SLUSNE POVEDALA NECH IDE DOLE A NECH NAM DA POKOJ A ONA ZE NECH TU NEDIRIGUJEM, CO JA JU VYHADZUJEM Z JEJ VLASTNEHO ,TO ONA SICE DALA POSTAVIT, BUDIS, ALE AJ TAK NIC NECHCEM LEN POKOJ, KLUD. ALE TO TU NEBUDEM MAT NIKDY. HOVORILA SOM AJ NEJEDEN KRAT S MUZOM, ALE ON LEN KED SI JU NEBUDES VSIMAT A BUDES TICHO, TAK BUDE DOBRE, ALE TO SA TU NEDA.A UZ MI POVEDALA AK JEJ ESTE NIECO POVIEM, TAK SME VSETCI NA ULICI AJ S MUZOM, ON JE JEDINACIK.CHCEM IST PREC ALE NEMAM KDE.MODLIM SA ABY PRI MNE STALI ANJELI A DALI MI SILU ABY SOM TO PREKONALA, ALE JA SOM ASI SLABA. Date: 2007-10-25 13:08:11.0 72. prázdno v duši - Monika Ahoj volám sa Monika a som v dosť smutnej situácii. náš príbeh sa začal v januári ked som zistila že som tehotná a ver mi bola som ten najšťastnejší človek na svete. pôrod mi vychádzal presne na 13. 10 to jest dva týždne dozadu. všetko bolo úžasné všetko prebiehalo bez najmenších komplikácií a predsa všetko tak úžasné nebolo. 13.10,07 presne o 13.51 sa mi narodila dcérka ktorej som dala meno Yasemin Carolina v tom momente som bola najšťastnejší človek na svete, to šťastie však netrvalo dlho a o pár dní sa lekárom nezdalo niečo na srdiečku. v tom momente sa mi zrútil celý svet cítila som strašný strach. 18.10 miesto mi moje male dievčatko zobrali na echo v Bojniciach kde som aj rodila a diagnóza sa potvrdila mala komplexnú srdcovú vadu to som si však myslela že nás zoperujú a budeme sa tešiť zo života spolu, mýlila som sa.18.10 miesto toho aby sme šli domov rýchlovkou previezli na detsé kardiocentrum v BA a v tom momente sme začali bojovať, museli sme čakať do pondelka aby nás riešili zatiaľ sme mali všetky vyšetrenia dobré čo mi dávalo veľkú nádej bola som pri malej stále kupala si ju perbaľovala a krmila jedným slovom ešte stále som sa bola šťastná aj v tejto situácii. v pondelok mi povedali že musia malej v utorik ráno v plnej narkóze urobiť katetrizáciu aby zistili presne prietok krvi v srdiečku. v utorik ráno som si ju tam aj s lekárom zaniesla a kázali mi sa s nou rozlúčiť, neviem ti opísať ten pocit tie veľké očká na mňa vyvaľovala a ja som mala od nej odísť dala som jej pusu krížik na čelo a s maolu dušičkou som odišla ešte som počula jej plač keď mi ju vyzliekali. netušila som že plakať ju počujem naposledy. po dvoch hodinách mi ju doviezli opäť na jisku,ale moje dievčatko sa viac už neprebralo. len hádzala támi malými ručičkami a lekár povedal že už sa prebúdza nestalo sa tak ten môj chrústik nemohol dychať zavolala som lekára ten ju hneď previezol na rap to je pooperačné a zase mi kázali len čakať to bolo cca 14 hodín ked sa mi 3 hodiny nik neozýval šla som sa informovať sama, ale lekár mi povedal že nomôžem isť za ňou a povedal že mám čakať tak som čakala priamo tam a čakala. našťastie prišla moja sestra a manžel. asi okolo 20 hodiny vybehla odtiaľ sestrička a kričala rýchlo ide sa otvárať hrudník, vedela som že to mojej malej žabičke dali jej na srdiečko elektródy aby jej mohli z vonka stymulovať srdiečko po tejto operácii nasledovala dalšia asi o hodinu neviem ti opísať čo som prežívala. sedeli sme tam do 2 rána až kým nedkončili a mohli sme ju na chvíľu vidieť. to už mala moja žabka otvorený hrudníček ak by nastali komplikácie aby ju nemuseli stále rezať. a potom to už šlo dole vodou začali je zlýhavať orgány ale ona bola tak statočná a veľmi bojovala. stále som jej do uška hovorila bojuj žabka bojuj a ona skutočne bojovala už nemali pre ňu liek všetko vyčerpali a zostali už len lieky na oživovanie keď jej 25.10 začal padať tlak a srdiečko prestávalo byť tak som jej do toho malého uška stále vravela nech ma tu nenechá samu že ju veľmi ľúbim a potrebujem ju. v tom momente sa jej choré srdiečko spamätalo a začalo byť,ale ked sa tak stalo asi 3x pochopila som , že nemôžem byť taká egoistická a držať tu môjho anjelika aj za cenu ak ona chce. bola celá dopichaná naliata vodou bolo to veľké utrpenie, ked jej opäť začal padať tlak nabrala som veľa síl a do uška jej povedala kuriatko moje ak ťa niečo bolí choď maminka sa na teba nenahnevá a nech ide keď chce, nech ide rovno za starkým ten ju tam bude čakať a ona mi skutočne odišla potrebovala len môj súhlas aby mohla ísť. bolo to veľmi veľmi ťažké pustiť ju ale musela som to urobiť. to moje kuriatko mi na 12 dní vniesla do života slnko teraz je v ňom strašná tma a prázdno neviem kedy bude lepšie. zajtra ma čaká najhorší deň v mojom živote idem si pochovať mojú dcerku. Date: 2007-10-30 14:19:45.0 73. RE: pre Liu - evik neviem ci sa to patri,alebo nie,ale musi to ist von.Mas rovnake meno ako moj anjelik.trosku nezvicajne,lebo za cely zivot som sa snim stretla tri krat.Pri krste mojeho anjelika.druhykrat po tom ako od nas odisla a tretikrat kad som videla tvoj prispevok.chcem len povedat ze ma to nejak potesilo.toto meno znamena z rustiny kvet stastia,povedala mi to Lia ktoru som spoznala po pohrebe uplnou nahodou,bola mojim zakaznikom.preoac iba som sa velmi potesila dufam,ze ti to nevadi. Date: 2007-11-07 22:00:48.0 74. RE: Rozhodnutí - ada Ahoj Petra, keď ti toto píšem celá sa trasiem a plačem, lebo to vo mne vyvoláva spomienky, ktoré som prežila pred pár mesiacmi..... Bola som v 12 týždni tehotenstva keď mi lekár na prvom sono vyštrení oznámil to najhoršie čo len mohol. Namiesto toho, aby som sa začala tešiť z tehotenstva som si vypočula tú najkrutejšiu správu v mojom živote. Dieťatko, ktoré som čakala má vraj VVCH, zle sa mu vyvíja mozog, na hlavičke má nejaký útvar alebo opuch a k tomu ráštep bruška, všetky vnútorné orgány teda črievka a pečeň sú mimo bruška. Určite si vieš predstaviť čo som prežívala, plakala som celé noci, dni, víkendy. Nevedela som pochopiť prečo, čo sa stalo, nikdy som na niečo také ani len nepomyslela. Doktor mi povedal, že to môže byť spojené i s Dawnovým syndrómom a ďalšie hrozné veci.Tvrdil, že ho možno nedonosím,alebo zomrie hneď po pôrode. Povedal, že mám pár týždňov na rozhodnutie a odporučil jednoznačne interupciu. Medzitým som bola na genetike, odbere plodovej vody a chodili sme na rôzne vyšetrenia aj do inej nemocnice. Všade tvrdili to isté. 99 percent lekárov aj ľudí okolo mňa ma presviedčalo, že interupcia je jediné východisko.(že som mladá celý život mám pred sebou a zdravých detičiek môžem mať koľko chcem a pod.) A to ma najviac ubíjalo len pár ľudí ma utešovalo, že to bude dobre, ale sama som tomu neverila. Nakoniec som sa rozhodla. Nemám čo stratiť, a povedala som si, že to dieťatko donosím. Aj keď to bolo strašne ťažké stále mysliť len na to čo ma čaká a čo bude potom.... Dnes, ale viem s ISTOTOU POVEDA, ŽE TO NE?UTUJEM. Viem, že nie každý príbeh sa skončí tak šťastne ako môj, ale chcem ti povedať, že počúvaj vždy svoje srdiečko a ono ti vždy povie čo máš robiť aj keď sa všetci dookola budú po tebe blbo pozerať a nebudú chápať prečo.... viem o čom hovorím zažila som to je to na dlhé rozprávanie.......... Dnes má náš Adamko 4 mesiace, má síce 2 operácie bruška za sebou, ale je zdravý a krásny. Na hlavičke nemal nič a nepotvrdil sa ani Dawnov syndróm a tí lekári čo ma presvidčali o potrate ma dnes presviedčajú o zázraku. A nakoniec keby som mohla vysloviť len jedno jediné želanie na svete tak by to bolo: Aby sa už nikdy a nikde na svete žiadnej maminke nenarodilo postihnuté dieťatko. Ak chceš pokecať viac e-mail 17ada@centrum.sk Držím palce akokoľvek sa rozhodneš..... Date: 2007-11-10 15:02:45.0 75. RE: Rozhodnutí - Lada Ja nechcem nikomu radit ani nikoho presviedcat,iba pridavam svoj pribeh: Ked som bola na ultrazvuk v 4,alebo 5 mes,tehotenstva(neviem na 100%) lekar mi povedal ze dietatko ma vaznu srdcovu vadu,ze mu nepracuje srdcova chlopna,uz si nepamatam odborny nazov poruchy.Doporucil mi teda aby sme si nasli porodnicu,kde bude dietatko hned po porode mozne operovat a oboznamil ma s moznostou ze dietatko hned po porode zomrie. A ja krava miesto toho aby som nasla ineho odbornika a potvrdila diagnozu,cele dni som preplakala.Nakoniec som sla do porodnice v BA kde som hned pri prijme na hospitalizaciu upozornila lekarov na tuto skutocnost.Ake vsak bolo moje prekvapenie ked mi lekarka pri uzv.povedala ze ziadnu vadu nevidi.Absolvovala som este 3 uzv plus doplnujuce vysetrenia s rovnakym vysledkom.Dnes sa tesime zo zdravej Magdalenky,a ja len lutujem ze som sa zbytocne trapila cele dni a noci a ublizovala tak svojmu dietatku v brusku.Takze jednoznacne skusit viac odbornikov! Date: 2007-11-10 21:37:16.0 76. RE: Rozhodnutí - Lucia UK Mila Petra, je mi strasne luto, ze ti zomrelo babatko. Uprimne. K mojmu prispevku -Ja som sa nechcela nikoho dotknut. Ja tiez neznasam slovnik nasich starych mam a ked raz jedna lekarka povedala, ze moja dcera je DECKO, tak som k nej viacej do ordinacie nevkrocila. Tazko povedat, lebo kazda sme ina... ci viac boli ked sa dietatko narodi a zomrie, alebo on prideme pocas skoreho tehotenstva. Ja osobne som o jedno prisla pred dvoma mesiacmi a stale si vravim, ze som jedna z tych stastnejsich, ked som sa nemusela rozhodovat ani sa s nim lucit v naruci, ale priroda rozhodla sama. Utesujem sa, ze by to cele tak ci tak dopadlo zle a sustredim sa na deti ktore mam a ktore nosim pod srdcom. Prajem ti pekny vecer a dufam, ze aj tak drzime vsetky spolu a take nedorozumenie nic neznamena... Pa pa Date: 2007-11-11 18:48:06.0 77. RE: Rozhodnutí - Denisa Milé maminky Je veľmi ťažké v podobnej situácii akej sa nachádza Petra podať nejakú radu. Rozhodnutím akým práve prechádza, je tým najťažším, pred aké len môže byť milujúci rodič postavený. Prečítala som si všetky príspevky a podľa mojej prežitej straty dcérky, podľa už dlhoročnej práce na stránkach Anjeliky, podľa všetkých nadobudnutých skúsenostiach, všetkých stretnutí s rôznymi životnými osudmi rodičov, sa musím prikloniť k názoru ponechať si dieťatko. Rozpisovať všetky pre a proti, všetky tie najmä psychické následky, s ktorými sa rodič stretne po plánovanom prerušení a po spontánnom úmrtí dieťatka, nebudem v tejto diskusii dopodrobna rozvádzať. Jednoducho napísané sú to dva úplne odlišné póly konania, po ktorých sa najmä žena rozvíja vo svojom ďalšom živote celkom rozlične. Myslím, že ponechať si dieťatko i napriek vývojovej vade je ťažšia životná cesta, ale každá a najmä tá ťažká životná cesta nám prinesie veľké obohatenie. Doteraz som sa stretla len so skúsenosťami maminiek, ktoré stratili svoje detičky, že sú nesmierne vďačné a šťastné za ich spoločné chvíle. Spomente si všetky, ako vám tieto nevinné deti obohatili život, ako vám dokázali častokrát zmeniť pohľad na tento svet. Každá matka mi napísala, keby vedela, že svoje dieťatko skôr či neskôr stratí a mohla si vopred vybrať, či ho mať alebo nemať, každá mi odpovedala, že by sa rozhodla pre svoje dieťa opäť a opäť, i skrz všetko ťažké čo nasledovalo, i skrz tú bolesť zo straty svojho zlatíčka.... Veľmi dojemné sú napríklad riadky i v tejto diskusii od Moniky, ktorá stratila svoju milovanú dcérku Yasemin. Sú to riadky, ktoré hovoria samé za seba, cítiť tam všetko, čo som práve opisovala. No nie každý sa vie vžiť do tohto citového rozpoloženia, príkladom je jej kamarátka adka, ktorá riadky Moniky žiaľ nedokázala pochopiť. Zo srdca prajem Petre pre ňu to správne rozhodnutie, nech je požehnané jej konanie. Peťka zasielam Ti veľa objatí, želám veľa odvahy a sily. Denisa Date: 2007-11-12 00:02:25.0 78. RE: Rozhodnutí - pre Denisku - ada Ahoj Deniska, dakujem za vsetky dievcence, ktoré urcite odcenujú tvoje príspevky. Pre kazdú z nich je kazdý jeden príspevok urcitým prínosom. Hlavne pre tie, ktoré v zivote prezili stratu dietatka, ci uz narodeného alebo nenarodeného. Je mi vsak lúto, ze si myslís, ze som nepochopila Moniku. A neviem preco to hodnotís práve ty. Ja sa kvoli Monike trápim kazdý den. A viem pochopit to velké utrpenie, ktoré prezíva. Ak si si vsimla ona sama Petke odpovedala "tazko radit", ze ona sama nevie co by robila. Samozrejme, ze kazdá z nás, kedze by bola so svojim bábatkom, tak by nikdy nechcela tie chvíle odvrátit. Ved co by to aj bolo za matku. Ved to boli pre nu urcite tie najkrajsie chvíle zivota. Byt aspon chvílu s anjelikom, ktorého si tak priala a tak dlho ho nosila pod svojim srdcom. Ja mám tiez malé dieta a preto viem co to o materinskom cite. Je to nieco neskutocne krásne. Tu sa vsak nase názory rozchádzajú. Pokial by som ja vedela, ze moje dietatko má nádej na prezitie maximálne jeden rok, potom by som ja ani nerozmýslala, ci sa s ním rozlúcim este pokial je v brusku, alebo ci si ho porodím a potom ma opustí. A je tu este jedna dolezitá vec. Spýtal sa niekto toho bábatka? Dal mu niekto na výber? Mozno ho po jeho narodení caká velké utrpenie. Injekcie, hadicky, dlhý cas strávený v nemocnici, mozno operácie... .Aj to je dolezité, ved ide hlavne o to dietatko. Ja osobne by som nechcela pripustit, aby na svet prisiel cloviecik, ktorý musí trpiet, pretoze ja som ho chcela vidiet a byt s ním aj ked len na krátky cas. Je to trosku sebecké.Prepác Petka za krutú realitu. Naozaj ma mrzí co musís prezívat. Samozrejme, ze by som vsak , tak ako som uz písala konzultovala stav bábatka nie len s jedným lekárom. Tvoj názor jDeniska je urcite iný, ale k tomu by som dodala este asi tolko, ze asi ani jedna z nás nie je vystudovaná lekárka.A oni tí lekári sú dostatocne vzdelaní ludia na to, aby som ich názor brala do úvahy. Ved nie jednému z nás pomohli tak o tom asi nieco vedia. Vacsinou sa so vsetkým v konecnom dosledku obrátime na nich. My sme tu len laičky a snazíme sa pomoct jedna druhej, co je krásne, ale niekedy to nestací... Tak ci onak, Petka sa nakoniec urcite rozhodne správne. Urobí to tak ako to bude cítit. Petka, drzím Ti palce, nech uz sa rozhodnes akokolvek. Keby som mohla, uciním zázrak. To vsak nemozem a preto Ti prajem, aby Ti to dopadlo co najlepsie. Vsetko dobré do zivota Ada Date: 2007-11-12 18:45:39.0 79. RE: pre Tatianu - Monika Ahoj si zlatá ďakujem áno bolo to neskutočne ťažké pustiť je ale keby si videla to malé teličko také malé a také ubolené pustila by si ju aj ty. nemohla som ju tu držať za kažkú cenu ved možno tu ani nechcela byť teda určite ked mi odišla hneď ako som jej to povedala do toho malého a voňavého uška. je to nenormálne ťažké a tá bolesť je neznesiteľná ale je to tak. určite vieš o akej bolesti hovorím zažila si niečo podobné a vieš ako to bolí. naši anjelici sú v nebíčku aj tvoj synček aj moja malá a určite sa tam spolu hrajú. jaj veľmi mi chýba bola ako anjel dala som jej fotku k naším anjelikom môžeš sa pozrieť na moje milované kuriatko. Monika Date: 2007-11-22 13:24:35.0 80. RE: Tento rok koncí...zapalme sviecocky pre anjelikov - evik Niet co dodat.krasne si to povedala!Citim presne co ty vy.Zapalujem sviecocku za NASICH anjelikov a prajem vsetkym aby ten novy rok bol lepsi,menej bolestivy a aby sme kazda kracali za lepsou buducnostou s nadejou na zdrave deticky! Date: 2007-12-31 20:02:16.0 81. RE: strata - dadka Je to mozne, vtedy som bola este aj na MIR, a brala som dost silne lieky, lenze vtedy som ani len netusila ze mozem byt tehotna. A moja lekarka mi povedala, ze to je nic, ze to na tehotenstvo vplyv nema a vidis aky predsa. Vies ale boli to, taku previnilost voci druhym citim - hanbim sa, ze som to nedokazala. Snad to vyjde uz teraz. ďakujem Date: 2008-02-04 16:31:27.0 82. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Iveta Ahoj Zuzka,pekné slová.Máme dosť toho podobného s viacerými maminami.Aj ja sa snažím chodiť dva krát denne za Lukáškom,ale stane sa mi niekedy pár krát do mesiaca,že tam idem len raz denne a potom mám výčitky,že čo som za mamu,ked nejdem za svojim anjelikom.Mne tento týždeň nepadlo dobre,ked jedna pani,ktorá má tiež pochované bábätko nám povedala,"no čo už,mali sme mu vystrojiť svadbu,tak sme mu dali robiť pomníček".Buď bola už zmierená so stratou,už to je pár rokov v ich prípade,alebo ja vidím svet čierno.My sa doma takmer vôbec o Lukáškovi nerozprávame a to mi je velmi luto a v rodine sa o ňom úplne vôbec nerozpráva,dokonca im aj vadí,keď chcem túto tému začať,tak už sa o to ani nepokúšam.Ako náhle teraz dopíšem,utekám za Lukinkom a moc sa tam teším.Porozprávam mu všetko,pomodlím sa,vyplačem sa,rozlúčim sa s ním a s neochotou idem domov.Každodenný kolobeh.Určite by mi pomohlo rozprávať sa o Lukáškovi s rodinou,ale oni nechcú,tak ten svoj žial dusím v sebe.Pekný večer Tebe Zuzka aj Tvojemu manželovi.Iveta Date: 2010-09-17 19:40:24.0 83. RE: Anjelik LUKÁŠKO - zuzana Ivetka, pokial nie je ochotna sa s Tebou rozpravat rodina, mozes kludne pisat tu, co citis a ja sa budem s Tebou rozpravat aspon takto elektronicky.Myslim si, ze ta pani, co to povedala je uz s tym asi zmierena.Mne tiez pripadlo, ked Sofinka mala pohreb, ze to su jej krstiny.Vobec som to nevnimala ako pohreb. Ja som ju videla az na pohrebe prvy krat a strasne som rada, ze som sa s nou mohla rozlucit.Aj ja niekedy idem na cintorin len jeden krat a tiez si to potom vycitam a nemozem sa dockat kedy tam uz pojdem, lebo mi malinka chyba.Stava sa to vtedy, ked niekam ideme.Ale myslim, ze nasi anjelikovia su vsade tam, kde sme aj my.Zial nedus v sebe, kludne sem napis. Ja som si tu tiez vcera vyliala srdiecko, lebo mi bolo strasne.POzri prispevok Sofinka.Prajem dobru noc. Zuzana Date: 2010-09-17 21:54:06.0 84. Davidko - Judita Ahoj ty môj malý bubík. Včera bol rok, že si nás navždy opustil. S tvojím tatinom sme boli presne o 11.15hod. keď si odišiel do nebíčku pri tvojom hrobčeku. Čakala som na nejaké znamenie od teba a až večer mi došlo, že znamenie som dostala. Ako sme stáli pri tvojom hrobčeku došla ku nám stará babka, ktorú vôbec nepoznáme a povedala nám "ON JE ANJELIK A NETRÁPTE SA UŽ TOĽKO". Cítim, že to ty si poslal za nami tú pani. Nemohol a nevedel si ako nám to odkázať tak si to odkázal cez babičku. Ďakujem. Ďakujem ti za všetko, za tie štyri nádherne mesiace čo sme boli spolu, za tvoj nádherný úsmev za všetko láska moja jediná. Veľmi veľmi ťa ľúbime a vždy aj budeme, ty si naše prvé dieťa. Aj babka s dedom ťa veľmi ľúbia. Babka veľmi veľa plakala včera za tebou pošli jej prosím ťa veľa síl veľmi ťažko to prežíva. Chýbaš nám a už aby sme boli znova spolu. Ja ťa potrebujem viac ako čokoľvek na tomto svete. Davidko nikdy ťa neprestanem ľúbiť a myslieť na teba. Drž sa tam a buď veľmi šťastný. Posielame ti milión pusiniek. Date: 2010-09-19 13:39:27.0 85. RE: Davidko - Andrea Ja neviem ako je to možné ,ale po svete chodia staršie ženy ktoré majú odvahu alebo možno poslanie prihovoriť sa nám -mamám anjelikov-na cintorínoch pri hrobčekoch našich detí.Aj mne sa stalo volačo podobné.To bola staršia pani od nás z dediny a prišla za mnou a povedala mi nech už tolko neplačem že malinký nemôže kľudne spať a nemá pokoj.Že jemu to neni dobre.Ja som vtedy bola na nu nahnevaná že čo sa o mna stará,ale to vtedy bolo ešte veľmi čerstvé.Jej som ale nepovedala nič len som prikývla.Tá pani má kúsok od môjho Lukáška pochovanú dcérku Rozmaku a tiež mi povedala že jej doktori povedali že už mať deti nebude ale vraj ona im neverila a dobre urobila -ešte mala dvoch synov. Možno aj my ked budeme staré a stále budeme chodiť za našimi deťmi na cintorín,možno aj my také budeme.A ja keď tam čupím pri Lukáškovi sa pristihnem že pozerám po tých malinkých hrobčekoch a plačem tuším za všetkými tými deťmi ktoré tam ležia-aj keď teraz by to už boli možno babky a dedkovia.Bože prečo??Tak veľmi mi chýba a nikdo a nič mi ho nevráti ,nech robím čokolvek??Prečo ma Boh takto potrestal?? Date: 2010-09-19 19:26:07.0 86. RE: Sofinka - zuzana Ahoj Simba,som rada, ze sa malinka narodila, ze zila aspon chvilocku, ale bohuzial, ja som ju zivu nevidela. Ale som rada, ze mal tu moznost aspon manzel. Ja som strasne vdacna aspon za to, ze som ju mohla citit ako rastie a vyvija sa.Na Tvoje slova sa nemam preco hnevat. Mne velmi pomahalo, ked som o tom mohla a stale mozem rozpravat.Nejatrim si tym rany.Inak ako to bolo mam napisane v poradenskom fore v otazke pre lekara.Podme teda pekne po poriadku.V sobotu 22.5. som isla na pohotovost, pretoze uz asi take dva dni sa mi zdalo, ze je malinka taka spomalenejsia. Predtym sa hybala pekne ako babatko, pomaly kazde tri hodinky, potom ako keby buvala, aj v noci som ju citila. Kazdy mi hovoril, ze to uz ked som v osmom mesiaci, tak ma menej miesta a pohyby su obmedzene, aj na internete som pozerala, ale stale mi to nedalo. Uz v piatok, ked manzel prisiel z roboty chcel ist na pohotovost, pretoze som sa pustila do placu. Ale ja som este nechcela, povedala som, ze pojdeme zajtra.Nechcela som si pripustit, ze to moze byt nieco zle, pretoze uz o jedno babatko v 8 t.t. sme prisli. Teraz som verila, ze to bude len a len dobre. Robila som aj vsetko preto. Ale ked sa to nezlepsovalo, tak sme v sobotu isli na pohotovost do Ilavy.Ked ma napojili na CTG, pocula som jej srdiecko, bilo jej ako zvon. Tak som sa od stastia rozplakala a pomyslela si, ze moje obavy boli zbytocne. Sluzbukonajuci lekar mi povedal, ze nie je ten zaznam celkom ako by mal byt a ze nema ciste svedomie ma len tak pustit domov.Pozrie jednu pacietku a dohodneme sa. Dal mi na vyber, bud zostanem v nemocnici a bude ma sledovat, alebo pridem v nedelu hned rano na kontrolny zaznam CTG. Samozrejme som si vybrala, ze tam zostanem. Len som si odskocila domov pre veci.Tak ma tam sledovali dva dni. Ked som sa pytala ake to je tak odpoved bola dobre. Aj v nedelu rano, ked mi robili CTG, tak mi doktor povedal: mamicka, nebojte sa srdce mu bije ako zvon az na druhy koniec chodby ho pocut.Vecer, ked mi roboli CTG, tak som sa pytala, ci je to v poriadku, ze dobre. Tak som sa utesovala, ze hadam pojdem aj zajtra domov. Mozno mi nasadia len nejaku liecbu a vsetko bude OK. V pondelok znova tocili zaznam, pozeral ma primar, ked mi robil prietoky, boli tam vsetci doktori, tak to som vedela, ze je zle a zdalo sa mi, ze malu uz vobec necitim.Oznamili mi ze malu budu musiet asi vybrat, ze tu jej bude lepsie ako v brusku. Ale musia ma previest do Trencina, pretoze tam mi budu robit este nejaky zatazovy test a tam rozhodnu aj o cisarskom.Tak som sa viezla zachrankou do TN, tam znova robili sono, prietoky, o bolo to v poriadku len zaznam CTG nebol taky, akoby mal byt. Bol stale rovnaky, pri pohyboch by sa mala frekvencia zvysovat.Ked som sa pytala doktora, co ta je za problem, odpovedal, ze nieco sa tam deje, ale nevedia co, tak pre istotu urobia cisarsky. Ja som si myslela, ze moje dieta bude zit, akurat ze tu bude o necelych sest tyzdnov skor.Vtedy som si pomyslela, ze este ani kocar nemame. Zrovna v tom tyzdni sme ho objednali a pride az tak do troch tyzdnov, ale tak to nejako vyriesime.Museli mi dat uplnu anestezu, pretoze anestezilogovi sa nepodarilo mi pichnut epiduralnu injekciu, tak ma musel uspat.Takze malinku som po porode nevidela. Narodila sa chudokrvna s tazkou anemiou, hemoglobin 24. Detska primarka aj lekar, ktory mi robil cisarsky, mi povedali, ze tak odkrvene dieta este nevideli. Museli ju resuscitovat, dali jej transfuziu. Manzel tam bol a ked videli, ze je ako tak vyrovnany so situaciou, tak ho za nou pustili. Mal moznost vidiet ju zivu.Videl, ze nabrala troska farbicku, uz nebola taka bleda, ale primarka novorodeneckeho mu povedala, ze nevedia ako tu transfuziu telicko prijme. Nevedia kolko organy neboli okyslicovane a poslali ho prec.Este aj so mnou mali robotu, lebo som sa im zacala na chodbe dusit. Vsetko som mala strnute po anesteze,zacali sa mi tvorit sliny a prehltat sa nedali. Moj manzel tam bol, cakal na mna dokedy ma vyvezu.Este aj nanho kricali pomozte nam ju obratit a on ako ved je rozrezana. Este som o nicom nevedela a plakala som.Uz som citila, ze je nieco zle. Nechceli sa mi tie sliny ani prehltnut.Manzel ma hladkal po lici a hovoril mi: dychaj lasenka, dychaj.Vtedy som si pomyslela, ze tu musim zostat pre neho a pre rodinu, pretoze dve straty by asi nuniesli.Potom som bola na pooperacke, hned mi dali kyslik a monitorovali ma. Nikto mi nic neprisiel povedat. Ja som sa bala opytat. potom som nabrala odvahy a spytala sa sestricky, ci je babatko v poriadku. A ona povedala, ze babatk Vam pridu ukazat, alebo Vam pridu povedat. Viacej mi uz nemusela hovorit nic, moja predtucha nebola zbytocna. Patnast minut na to mi prisla primarka novorodeneckeho povedat, ze malinka zomrela, ze sa nedalo uz nic robit, ze to ani krvicku nemala, ze to bola skor vodicka a s placom odisla prec.Ja som tomu nechcela verit, ze to hovori mne, myslela som si ze to rozprava niekomu inemu. Zacala som strasne plakat, sestricka sa ma pytala, ci nechcem zavolat manzelovi. Nemohla najst mohu tasku, kde som mala mobil, tak mi pozicala svoj, za co som jej velmi vdacna.Manzel o nicom nevedel, povedal mi:neboj sa Sofinka bojuje, ja som ju videl. Myslela som si v prvej chvili, ze mi klame a nechce mi povedat, ze zomrela.Ja som mu povedala ty mi klames. A tym som mu povedala, ze Sofi odisla do nebicka, vtedy sa on dozvedel, ze zomrela. Hned v nemocnici mi brali krv na infekcie a virusi, vsetko bolo negativne. Na pitve sa nic nezistilo, oganiky boli vyvinute, akurat tam bolo malo krvi.Histologia placenty bola tiez v poriadku. V RH faktore problem nie je. Pricina zial neobjasnena. Uz som precitala asi vsetko , co je na internete pisane o anemii plodu. Existuju len tri sposoby vzniku anemie: problem v RH faktore, predcasne odlucenie placenty s naslednym vykrvacanim a infekcie. Ani jedno z toho to nebolo.Sme objednani na genetiku 5.10., tak uvidime.Existuju este kadejake mutacie, uvidime ci nieco zistia. V nemocnici nam tvrdili, ze genetckeho razu, to nebolo, pretoze malinka bola krasne vyvinute babatko. Geneticky postihnute deti mavaju anomalie tvare, vzrasty na kozi a pod.,pretoze manzel trval na genetickych testoch malej. Ale kedze dostala transfuziu, tak sa to urobit nedalo. To je cely nas pribeh. Som sa trocha dost rozpisala. Ty Simba si prezila rovnaku bolest. Najhorsie je, ked uz prides o hotove babatko. Prezijes pomaly cele tehotenstvo a....... Pokial ma odist babatko, nech odide v tom rannom stadiu tehotenstva.Prezila som aj to bolo to v 8 t.t. 25.8.2008 Vtedy som si myslela, ze sa mi stalo to najhorsie na svete a nic horsie sa nemoze stat.A stalo sa. Prisla druha, tvrdsia rana, z ktorou sa budeme musiet naucit len zit. Teraz budem ja troska odvazna. Malinkemu prisli na pricinu, co sa stalo? Napis ak mozes.Zuzana Date: 2010-09-20 09:57:55.0 87. RE: pre barboru - Jana Tak nejak mi neda nereagovat na posledne prispevky. Deniska, ja myslim ze pre Barborku je este velmi skoro na toto vsetko co pises. Ja viem ze mas pravdu. Ale keby si mi to povedala pred 10mesiacmi, teda mozno mesiac po Ondrejkovej smrti, asi by mi to velmi nepomohlo. Nechapala by som ta. A Rovnako by som nerozumela slovam najdi sama seba, ked som sama seba prave stratila. Stratila som svoju buducnost matky pre mojho Ondrika, a vtedy pre mna nic ine neexistovalo. A nie preto ze som bola upata na svoje dieta akosi chorobne, ale preto ze som prijala s laskou novu etapu svojho zivota(materstvo) a zrazu toho nebolo a ja som bola stratena... Upla som sa na dalsie tehotenstvo, lebo som tak nejak dufala ze sa mi Ondrik vrati, chcela som len jeho. Casom sa tie pocity menili a vela veci som prijala, ale vsetko to chce cas.. A nemyslim si ze Barborka robi zle ak nie vsetko riesi zo svojou rodinou.. Sme zeny a rodinu si chranime.. Dokonca aj same pred sebou.. Aby netrpeli este viac ako je treba. Nevravim, ze sa netreba o anjelikoch nerozpravat ale.. Ked pride spravny cas aj oni sa budu rozpravat, budu spominat, ale musia nato vsetci dozriet, raz to vybuchne.. Barborka to riesi tu, co je podla mojej skusenosti uzasna pomoc... Mne to neuveritelne pomohlo. Tato stranka, vsetky maminky tuna.. Vsetko ma svoj cas.. Radost smutok bolest.. Dozrievanie. Prijatie samej seba.. S bolestou, s usmevom cez zatate zuby, s laskou, smutkom, zo vsetkym.. Vsetko ma svoj cas Date: 2010-09-24 22:32:52.0 88. RE: Simeonko - lenka a mato ahoj barborka.uplne ta chápem a lutujem.my sme sa báli že sa nam malý utopí,lebo bez vody nevedel žiť,celý dom sme zabezpečily,a hlavne zásuvky éšte aj na dovolenke ako prvé sme zabezpečili zásuvky aby sa niečo nestalo,nespúštali sme ho z očí a stalo sa, bol vonku a jeho zvedavosť mu nedala a skúmal ako vždy všetko nové a tak strčil pršteky do elektriky a... oživovali ho 90 min,manžel je zachranár ja sestrička všetcia nás poznali a snažili sa ho zachrániť ale nebesa boli silnejšie...srdiečko mu bilo ale nastala u neho mozgová smrť na áre mu dali ešťe 36 hodín života podla zákona a potom ho odpojili...nikomu na svete to neprajem,držali sme ho v náručí a šepkali ako musí odísť a byt statočný...neviem kde sme zobrali toľko sily to všetko prežiť a čudujem sa, že ešte žijeme a vrátili sme sa do roboty zachraňovať ludí.nik by nemal vravieť a ukazovať na nás že také veci sa im nestanú, ale každí to pochopí až ked je už neskoro.aj my túžime po babätku, povedala som že chcem 10 detí a to som predtím chcela len jedno a nechápala som rodičov ktorí majú veľa detí a teraz to chápem...keby simi nebol sám tak by sme maly pre koho teraz žiť.prajem ti veľa síl a šťastia a hlavne bábätko čo najskôr aby sme sa mali s čoho radovať aj ked na našich anjelikov nikdy nezabudneme a neprestaneme ich milovať.simuško posielam ti vela boštekov na dobrú noc aj za tatíka ten tu už búva,prišiel unavený z práce maminka ide pracovať ráno.chýbaš nám pokladík. Date: 2010-09-25 22:06:05.0 89. Matejko - andreachy Srdiečko, dnes sme prišli späť z Prahy, za iných oklností by som povedala, že to bol super výlet, ale takto .... Praha bola cez sviatky úžastná, ale stále som myslela na Teba.....Celú by som ju vymenila za okamih s Tebou.... Bolo mi smutno, že sme neboli doma, ale asi by som sa zbláznila na vian oce doma, tak sme išli preč.... Láska milujem Ťa....maminka Date: 2011-12-27 20:19:35.0 90. RE: strata bábätka - andrea ahoj viem co prezivas ja som o svoju Dianku prisla ked mala len 4 mesiaciky teraz 25.1. to uz bude 15 rokov velmi tazko som sa s tym vyrovnavala ale povedala som si mam doma 3 rocneho Jurka musim ist dalej otehotnela som rychlo tuzba po babatku bola velka 21.11.1997 len necelych 10 mesiacov od odchodu Dianky k nam prisiel Simonko potom prisiel Matusko, potom som prisla este o dve babatka v brusku v 10 tyzdni ale prisla konecne vytuzena dcerka Sindy ta ma teraz 3 roky 3 mesiaciky nase slniecko a teraz cakam opat babatko bude to dievcatko velmi sa tesime ja mam teraz 37 rokov doma mam Jurka 18, Simonka 14, Matuska 11, Sindusku 3 a v aprili babatko Rianku na babatko je vzdy ten cas ked sa na to budete citit nikdy ziadne nenahradi nasho anjelika vzdy tu bude s nami aj nasa Dianka Date: 2012-01-18 11:24:52.0 91. RE: strata bábätka - lenka a mato ahoj my sme prišli o svojho jediného synčeka tragicky 20.8.201O.prve čo som povedala že už viac nechcem mať deti,že sa nechcem pozerať ako sa im niečo stane.to trvalo do pohrebu,potom som povedala že už sa nikdy nebudem branit otehotniet, lebo to ticho a prázdnota bolo strašné.a tak ani neviem ako pri tolkom žiali som hned otehotnela a 12.6.2011 sa nám narodila Eliška, tak je v dome opať živo.Simeonka nám nikdy nič nenahradí,ale som rada že som sa rozhodla mat dalšie deti.neviem si predstaviť znášat tento náš udel bez detí a dufam ze sa stane ešte raz zazrak a narodí sa nám ešte dietatko.držím aj vám palce. ...vela bozkov láska naša... Date: 2012-01-18 17:49:41.0 92. RE: strata bábätka - lenka a mato ahoj my sme prišli o svojho jediného synčeka tragicky 20.8.201O.prve čo som povedala že už viac nechcem mať deti,že sa nechcem pozerať ako sa im niečo stane.to trvalo do pohrebu,potom som povedala že už sa nikdy nebudem branit otehotniet, lebo to ticho a prázdnota bolo strašné.a tak ani neviem ako pri tolkom žiali som hned otehotnela a 12.6.2011 sa nám narodila Eliška, tak je v dome opať živo.Simeonka nám nikdy nič nenahradí,ale som rada že som sa rozhodla mat dalšie deti.neviem si predstaviť znášat tento náš udel bez detí a dufam ze sa stane ešte raz zazrak a narodí sa nám ešte dietatko.držím aj vám palce. ...vela bozkov láska naša... Date: 2012-01-18 17:49:43.0 93. RE: PROSIM O RADU LEKARA AJ INYCH AK MI VEDIA PORADIT - Petra Dancakova Awoj Mirka tak ked sme boli teraz 8.aprila brali mi iba krv na dawnov sindrom vysledky este neviem a na endokrinologiu tie tiez este nedosli papiere ....Ale prisiel list kde doktorka endokrinologicka pisala ze som mala tlak dobry ale srdiecko vraj mi vynechavalo nepravidelny tlkot som mala neviem ci to je normalne....Potom sme boli za konzultantom 15.aprila a povedala ze je pravdepodobne ze sa skor narodi a ze od 26 tt budem chodit kazde 2 tt na vysetrenia s tym som celkom spokojna ale povec mi co vsetko musim vybavit na slovensku ked chcem sa tam odhlasit a zit uz tu len neviem ako to bude s matersky co beriem na syna ktory ma 2 roky aj 2 mesiace ...Teraz idem 20.aprila na slov a chcela som sa aspon s niekade odhlasit lekarov ale neviem aky vplyv to bude na matersku a ci po materskej budem nieco dostavat na syna zo slovenska alebo uz nie po tych 3 rokov? Mirka napisal/a: ------------------------------- Ahoj moja, ja som tiez v uk prve babo sa predcastne narodilo v 7 mesiaci, nedalo sa zachranit. Ale hned pri dalsich tehotenstvach ma uz brali ako high risk. Myslim ze skorsi appointment to nedaju tu sa to berie tak ze ak by si mala potratit v prvych tyzdnoch tehotenstva tak sa tomu neda zabranit. Ja viem ze je to tazke ale skus nestresovat, ked uvidis konzultanta v tom aprili tak mu popis predchadzajuce komplikacie. Ja sa snazim neobvinovat lekarov za prve babatko ale musim povedat ze pri dalsich dvoch tehotenstvach sa uz starali vzorovo. Drzim palce a daj nam vediet ako sa mas xxxxx Date: 2014-04-17 10:35:54.0 94. RE: Anjelik - Zuzana Lucinka, ved ja nikomu nazor nevyvraciam, len som si povedala svoj... Velmi mi moje bambulky chybaju a s tou, co mam pri sebe, si to velmi uzivam, som velmi stastna. Prajem vasim detickam vela zdravicka!!! Date: 2008-03-26 08:21:39.0 95. Chlamídie - Tinka Ahojte všetci, chcem Vás poprosiť o radu. Pred šiestimi mesiacmi som v 11tt prišla o svoje milované bábätko (missed abort). Robili mi kyret a všetko malo byť v poriadku. Ale nie je to tak. Okrem toho, že ma stále bolí srdiečko a nemôžem na to zabudnúť, mám stále gynekologické problémy. Bolesti v podbrušku, k?če. Hneď po zákroku som brala ATB (pre istotu). Moje problémy stále pretrvávali, po viacerých návštevách gynekológa mi zobral krv na chlamídie. Dnes som tam volala ale lekár tam už nebol a bude až o týždeň. Sestrička mi povedala, že mi zistili v krvi chlamídie? čo to je? Máte s tým skúsenosti? Môžem byť neskôr neplodná? ďakujem. Date: 2008-03-27 19:58:51.0 96. pre zuzi - jeane zuzka ak si to ty tam je pribeh od zanky tak neviem-tak je to hruza a ten postoj!!!nam az po narodeni zistili ze mame zle srdiecko ale mne to celkom v pohode povedala dr.aj ked to nebolo bohvie co ale vam???no uzas a to este si tam aj sama tak sa drzkaj a dufam ze coskoro bude aspon trosku lepsie... Date: 2008-04-07 19:45:09.0 97. náš anjelik - dusana dnes je tomu presne 5 týždňov, čo som posledný krát videla na ultrazvuku nášho anjelika, ako mu bije srdiečko a spokojne si pláva, ale už na druhý deň bolo všetko úplne inak. Ráno som si všimla, že mám slabý hnedý výtok, ale nechcela som robiť paniku, tak som sa vybrala do práce, ale pre istotu som zavolala manželovi. Manžel nechcel na nič čakať, prišiel za mnou do práce a odviezol ma do nemocnice, kde ma vyšetrili, ale bolo všetko v poriadku, keďže deň predtým som bola na ultrazvuku, lekár usúdil, že je zbytočné robiť ďalší, veď to nebolo ani 20 hodín od posledného...Výtok prestal, ja som sa ukľudnila, veď som bola pod dozorom lekárov, poctivo som ležala a na večernej vizite som poprosila lekára, či by mi predsa len neurobili ultrazvuk, že by sa mi lepšie spalo...lekár súhlasil...avšak na monitore nevidel akciu srdiečka, v tom momente sa mi zrútil svet, veď už bolo všetko v poriadku. Bola som v 10tt. Lekár sa ma snažil ukľudniť, povedal, že ráno vyšetrenie zopakuje iný lekár. To sa však nedalo, na naše dieťatko sme sa strašne tešili, veď sme naň čakali celých 8 rokov, už som neverila že otehotniem. Aj keď doma máme už veľkú 9-ročnú slečnu, veľmi túžime ešte po jednom dieťatku. Osud sa s nami kruto zahral, najprv neopísateľná radosť, že sa nám to predsa len podarilo a potom...Na druhý deň ráno ďalší lekár len potvrdil, že nevidí akciu srdiečka, to už pri mne bol aj manžel, ja som sa zrútila, nechcelo sa mi žiť...Prestala som vnímať čas, svet okolo prestal existovať, mojim jediným želaním bolo, aby som sa neprebrala z narkózy po kyretáži, manžel bol pri mne celý čas a pomáhal mi sa spamätať...On ma podporoval, on sedel pri mne keď som zaspávala aj keď som sa zobúdzala a vtedy mi povedal, neubližuj našej Katarínke a mne, snaž sa žiť ďalej, veľmi a potrebujeme. A vtedy som si povedala, to musím zvládnuť, nechcem aby kvôli mne trpeli ďalší. Keď som prišla domov, neudržala som sa a strašne som plakala, keď som objímala svoju dcérku, nedokázala som sa od nej odtrhnúť. Ešte pár dní som nedokázala komunikovať s nikym iným len s manželom a dcérkou, nikde som nechodila...Ale čas ide ďalej a ja sa pomaly dostávam z najhoršieho. Zajtra idem po prvý raz do práce... Date: 2008-04-14 19:18:45.0 98. RE: ma v piatom mesiaci - Lenka ...rada by som sa s Vami i ja podelila o par slov a myslienok... Neviem, nerozumiem a nechapem, preco sa v dnesnej dobe deju take veci, ze len tazko privedie zena na svet zdrave dietatko. Ja sama som bola a som, uplne zdrava 27-rocna zena. Zazila som uz jeden spontanny potrat (11tt). Nejako som sa s tym vysporiadala a planovala si dalsie tehotenstvo, pretoze som po babatku strasne tuzila. Ked som bola druhykrat tehotna a bola som v 7 mesiaci, povedala som si: "a teraz sa uz budem ?a babatko bez strachu tesit. Uz sa nemoze nic stat". Babatko i ja sme boli do porodu uplne zdrave. Ked nebol zdravotny problem, stalo sa, ze sa mi moje dievcatko samo zadusilo pupocnou snurou...a to len 3 dni pred planovanym terminom porodu... Po tychto bolestnych skusenostiach uz viem, ze tehotenstvo je narocny a komplikovany proces. Pod srdcom, v brusku, za 9 mesiacov stvorit maleho cloviecika, je skutocny zazrak. Teraz uz viem, ze je nutne zit zdravy a pokojny zivot pred i po pocati. A tyka sa to rovnako matky i otca dietata. Bohuzial v dnesnej dobe zijeme v chaotickom, uponahlanom a na vztahy nezdravom svete, co sa priamo odzrkadluje i na uspesnosti vobec otehotniet a dokonca porodit zdrave dietatko... Snad tieto moje slova nezneju moc pesimisticky. Chcela som len povedat, ze "neexistuje nahoda a kazda udalost v zivote cloveka ma i svoju pricinu". Moj zivot postihla skutocna tragedia, zomrelo mi moje dievcatko, ale ucim sa s tym kazdy den zit. Nemala som prilezitost stravit s mojou Vikinkou miliony hodin plnych lasky, ale dostala som od nej velky dar. Dala mojmu zivotu uplne iny rozmer, iny zmysel... ...na zaver by som chcela odkazat vsetkym buducim maminkam, aby v tehotenstve boli skutocne velmi obozretne. Ked sa Vam nebude nieco zdat, alebo budete mat v niecom pochybnosti, nevahajte a pytajte sa doktorov, odbornikov, hladajte odpovede na svoje otazky...ja som ich nedostala a mozno si to budem vycitat cely svoj zivot... ...este mi ale v zivote ostala nadej i sila, bojovat dalej. Budem bojovat dovtedy, kym sa i ja nestanem matkou zdravych deticiek...to iste prajem i ja VAM... Date: 2008-04-16 01:09:31.0 99. Missed abbort 3x, čo ?alej??? - Tinka Ahojte, ako dvadsaťročná som potratila prvý krát v r. 2000 v 12t, bola to prvá rana. Poptom sme sa s manželom pokúsili o druhé po piatich mesiacoch od prvého potratu. Šla som na kontrolu v 10t a bolo všetko v poriadku, ale o týžden na to som začala krvácať, velmi som sa bála, že to dopadne tak ako prvý krát a aj tak bolo. Potom sme absolvovali genetické vyšetrenie a všetko je v poriadku. Veľmi som sa bála otehotnieť ďalší krát, no vtedy som sa presťahovala a prestúpila k inému lekárovi, ktorý mi naordinoval duphaston. Keď som znova otehotnela tak som chodila každý týžden na injekciu na udržiavanie. V tom istom týždni som znova začala krvácať. To bola najväčšia rana akú som kedy dostala. Vtedy som si povedala, že už nikdy viac toto nechcem zažiť a, že si radšej bábätko adoptujeme, ale ešte sme počkali. Naposledy to bolo v máji 2002. Minulý rok som začala túžiť po vlastnom už som absolvovala vyšetrenia hematologické, imunologické a mám to v poriadku. Chodím každý mesiac na 10 den ku svojmu lekárovi a robí mi ultrazvuk či funkcie fungujú pravidelne každý mesiac. Chce vylúčiť všetko čo by mohlo byť príčinou. Bojím sa už veľmi, že sa to zopakuje. Má niekto podobné skúsenosti? čo mám robiť ďalej? Ako sa volá vyšetrenie na to aby sa zistilo, či nemám v krvi nejaké protilátky, ktoré znemožnujú tehotenstvo? ďakujem za každú radu. Date: 2008-04-17 09:27:13.0 100. Pre Ivanku... - Lenka Ivanka, tieto veci by sa jednoducho babatkam nemali stavat...a maminkam, ktore potom prezivaju peklo na zemi... Tiez sa obvinujem, ze som mala spravit viac, ze som mala byt viac ostrazita, ze som mala byt viac opatrna, ze som sa mala viac fyzicky setrit, ze som mala byt psychicky viac v pohode...vzdy najdem asi milion preco... Niekde sa stala jednoducho chyba a odpovede na moje otazky zostanu nezodpovedane...tazko povedat, ci sa s tym niekedy zmierim. V kazdom pripade, keby existovala nejaka sukromna klinika pre buduce mamicky, kde pracuju doktori, ktori neberu svoju pracu rutinne, ktori nepracuju pod stresom, ktori su zodpovedni za svoje rozhodovanie, ktori su empaticki a jednoducho profesionali...urcite by som si vybrala takuto pomoc v mojom tehotenstve. Ja som chodila na Kramare v Bratislave a moja gynekologicka mi v poradni neposkytla absolutne ziadne poradenstvo. Sama som si zistovala informacie, ale zial nie o tych katastrofickych pripadoch, nechcela som sa zbytocne stresovat. Ked som porodila moju dcerku, v nemocnici ma zle informovali, ze mam po 3 dnoch po prepusteni prist na kontrolu. Asi po 6 dnoch som sa zbytocne v bolestiach na srdci dostavila cez chodbu plnu tehotnych zien na gynekologiu...dosla som v ordinacnych hodinach a cez to ma moja gynekologicka vyhodila z ordinacie. Poriadne mi vynadala na celu chodbu, ako si dovolujem prist bez objednania (zaujimave, nikdy som sa nepotrebovala objednavat). Ze ona uz nepracuje, pretoze ma uz umyte nastroje. A preco som po porode prisla tak skoro na kontrolu...ze ona ma nevysetri...a potom sa opytala strasnu vec: "VED NORMALNE KOJITE, NIE?" Je neuveritelne, ze takyto ludia vykonavaju tak narocnu a zodpovednu pracu tak bezcitne a nezodpovedne. Chodim k nej 4 roky a chodila som k nej 9 mesiacov aj do poradne. Prave ona sa cudovala den pred porodom, preco babatko uz nezije...a ona sa ma len tak arogantne opyta: "Ved normalne kojite?". Ona o mne uz jednoducho vobec nevedela. Keby som ju nepoznala, tak by som to odovodnila tym, ze je asi skleroticka. Viem ale, ze ma len protekcne klientky a tie "navyse pacientky" nejako ignoruje... Tymto som sa len zamyslela nad niektorymi lekarmi, ktori nas maju vo svojej starostlivosti. Tym samozrejme nechcem zvalit krivdu na vsetkych. Viem len, keby som sa volala Dara Rolins, moje dietatko mozno zije a doktori su mozno viac pohotovi a starostlivejsi...ja mam takyto pocit z lekarov na Kramaroch a mala som nejednu prisernu skusenost...dokonca ked sme potom vybavovali pohreb v pohrebnictve, pani, ktora tam pracovala sa zacudovala, co sa mi stalo. Potom povedala: "Co tam pre Boha na tych Kramaroch robia? Tento tyzden k nam doviezli uz piate dietatko. Viem, ze to tam nie je uplne v poriadku!"...je mozno toto odpoved na moje otazky? ...nabuduci tyzden si beriem z Kramarov vsetky moje zdravotne karty a skusim stastie niekde, kde ma nebudu ignorovat a brat ako svoju zataz... Chcem verit, ze uz bude len a len dobre...ze uz konci trnista cesta mojho zivota...musim pozbierat vsetky moje sili, aby som tomu zacala verit...hlavne pre moju Vikinku - mojho anjelika... Ivanka, tebe, ako aj ostatnym maminam malinkych anjelikov prajem, aby si nasla pokoj v dusi...a aby uz neboli ziadne desive sny... Date: 2008-05-06 12:00:19.0 101. RE: maly 5 rocny Tomasko - Mirka Nedá mi, aby som nezareagovala. Som dlhoročný vodič, mama dvoch malých detičiek. Vždy dodržiavam predpisy, nikdy nesadnem za volant už len pri čuchnutí k alkoholu, nie to po jeho požití, rešpektujem značky, predpisy a hlavne rýchlosti v mestách a dedinách, hoci na diaľnici motor prevetrám..., ale vždy v rámci bezpečnosti, vždy veziem svoje detičky v autosedačkách. Bezpečnosť musí byť. Dcérku v apríli prešiel ožratý motorkár... Prežívala som vtedy peklo, keď sme sa vyhrabali z niekoľkomesačnejchoroby a potom mizase niekto kvôli svojej nezodpovednosti zraní dieťa... Skončili sme v nem. so zlomenou rukou, a podozrením na zlomeninu lebky, silný otras mozgu a šok... A to ma ešte ten ožran šiel mlátiť, keď som mu povedala aký je nezodpovedný... Myslím si, že dotyčný pán, čo zrazil Tomáška, by mal byť patrične potrestaný...,no je tona dlhé lakte. Od nášho nešťastia prešliužtri mesiace, dcérka odvtedy nespáva, bojí sa každej motorky, chodila by snáď najradšej po kanáloch a ten ožran je na slobode a ešte sa nič nedeje, vraj sa prípad prešetruje...a to máme na polícii rodinu... Rodičom Tomáška želám veľa síl, hoci ich chlapčeka im už nič a nikto nenahradí. Je to nespravodlivé,keď na nezodpovednosť dospelého človeka dopláca nevinné dieťatko... Date: 2008-07-03 18:48:56.0 102. Liuske - Lucia UK Mila Liuska, ja ti uz priat k narodeninkam nebudem, popriala som ti v ten velky den. Ale pocitac nam nefungoval, tak tu pisem az teraz. Ale ty vies...vsak? Malym anjelickom palim ovocne sviecocky, ale teraz som ti zapalila vanilkovu, lebo si uz velka slecna. Dufam, ze ti vonala a ze si sa dobre pobavila, ked si teta Lucia nasukala svoje sunky do toho uzkeho zlteho tricka s vazkou a mravcom na obrazku. Ale maminka chcela taku farbu, lebo ty si levica. Uz teraz by si sa urcite prejavila, bojovnicka po maminke, trocha tvrdohlava, ale mierumilovna a vsetci by ta milovali. Teda vsetci ta miluju, ale nemozu ta objat, vybozkat :-((( Mamka pisala, ze by ti nechala dlhe vlasky a vrkoce. Poznam ta len z fotiek a mamickynych spomienok, ale mam dve dievcatka a tak si viem zivo predstavit, aka by si teraz bola. Spoznavala by si svet, davala hlupe otazky, dupala v obchode ked mamka nekupi sladkosti...ale aj pritulila sa a povedala lubim ta mamicka a nakreslila a vystrihla krive srdiecko na den matiek. A mozno aj tri. Lebo tvoja mamicka je uzasna a mulujuca zena a taka by bola aj matka. Viem, ze na nu dozries a das pozor, aby sa jej uz splnil najvacsi sen v zivote. Pozdravuj cervicka a pekne sa hrajkajte. Dakujem, ze si mi do cesty zaviala tvoju maminku. Krasne snicky Liuska X X X X X X X X X X X X Date: 2008-08-10 10:56:06.0 103. RE: srpen byl šťastný-pre patu - tatiana andrejka, dufam, ze sa patka nenahneva :) ze sa zastariem do debaty...no mam presne tu istu diagnozu ako patka a dokonca sme tiez prisli o prveho synceka v 21tt..mna nechcel gynekolog posielat nikam, no sama som si vysetrenia vydupala, aj ked az po druhej strate. Po prvej sa nic neriesi, ale teraz viem, ze by som to na vlastnu past riesila, ale verila som lekarom, ze ide naozaj o hnusnu nahodu a smolu :( neslo..myslim, ze z toho co pises, by ta gynekolog mal poslat na specialne vysetrenia na hematologii. Ja som sa nahodou dostala do ruk specialistky u nas na Centre hematozy a trombozy, kde sa robia kompletne vysetrenia krvi prave na riziko vrodenych mutacii, ktore by viedli k takymto hnusnym zbytocnym stratam, ake nas postihli. Normalne som gynekologovi povedala, ze chcem aby mi vypisal ziadanky na hematologiu, infektologiu, imunologiu, genetiku a bohuzial som zabudla na endokrinologiu, co sa u mna ukazalo az po dalsej strate ako pricina opakovanych strat..ak tvoja sprava uvadza trombozu placentarnych ciev, potom by som naliehala na lekara, aby ma tam poslal...drzim silno palce a patke blahozelam k vytuzenemu babatku x x x Date: 2008-08-14 16:20:36.0 104. RE: anjelik Davidko-pre Andrejku - Janka Teším sa s Tebou,ž e sa Ti to podarilo vybaviť. A tak ako vravíš, myslela som si, že je to automaticky, že to povedia v nemocnici. Mne to povedala sestrička, že mám povedať manželovi, aby išiel k môjmu gynekológovi, odovzdal mu papiere, a aby si hneď pýtal papiere na MD. Ale nemal s tým žiadne problémy, ani nemusel u gynekológa nič hovoriť, lebo sestrička hneď vedela automaticky, čo potrebuje. Vieš oni v nemocniciach to berú akosi inak. Ja to viem podľa toho ako sa so mnou rozprával primár, čo všetko je potrebné zariadiť. A doteraz mi znie v ušiach veta : "Keď Vás pustíme domov, potom sa musíte o to m?tve decko zaujímať sama, lebo je v Nitre na pitve a vybaviť si pohreb". Už je to rok, ale stále mám slzy v očiach keď si na to pomyslím. Preto hovorím, že v nemocniciach to berú asi tak, že ďalší nepodarený kus, alebo neviem ako....Zase sestrička, bola v pohode aj bola milá. Ale to neviem či nebolo preto, lebo hneď po pôrode prišla za mnou sestra, ktorá je tiež zdravotníčka, no na inom oddelení tak neviem.... Date: 2008-08-15 07:52:43.0 105. RE: JAKÉ MÁTE DOMA VZPOMÍNKY? - Mirka Milé maminky anjelikov. Ja síce medzi vás nepatrím, mala som viac šťastia ako vy a neviem čo je strata dieťatka. často navštevujem túto stránku, veľmi mi pomohli rady, keď boli moje obe detičky vážne choré. Prežili sme si toho dosť, a tak sa viem vžiť do vašej bolesti a žiaľu. Myslím si, že každá maminka svôj žiaľ prežíva inak. Niekto o tom mlčí, niekto potrebuje hovoriť. Keď bola naša dcérka chorá a mysleli sme, že sa z toho nedostane, s mojim manželom nebola o tom vôbec reč... A tak som som sa vyspovedala vždy na nete ato mi veľmi pomáhalo. Je pravda, že naši muži, otcovia našich detiečiek a vašich anjelikov, nás ženyniekedy nevedia pochopiť, pretože my sme boli späté s bábätkom hneď od začiatku, nosili sme ho v brušku všade... Ony nepoznajú ten krásny pocit, Ke´d nosíme pod srdcom dieťatko... No a my sme aj citlivejšie, príp. miektorí chlapi sa hanbia za svoje slzy, ale takisto vnútorne trpia, len ony sú proste tvrdí CHLAPI. Je pravda, že kto neprežije pochopí len ťažko vašu bolesť a potrebu rozprávať a pripomínať vašich anjelikov. Ja vás chápem a prežívam s vami vaše bolesti, obohatili ste ma o to, že som si uvedomila, aká som šťastná, že moje deti vyzdraveli a hlavne, že dcérka prežila a je zdravá. Uvedomujem si, že zdravé dieťa nie je dnes až taká samozrejmosť, čo si mnohé maminy neuvedomia... Ja mám takisto potrebu odkladať si nejaké vecičky po mojich detičkách. Nejaké milučké topánočky, sukienku, obľúbenú hračku... Keď ich vezmem po istom čase do ruky, vždy sa mi vynoria krásne spomienky na moje bábätká:-))) a som znovu veľmi šťastná, že som mohla až dvojnásobne zažiť ten krásny pocit držať v náručí bábätko, kojiť ho a vidieť rásť... Veľmi vám všetkým prajem tiež mnohonásobne prežiť toto krásne šťastie. Myslím na vás. Date: 2008-08-15 11:33:31.0 106. Nas anjelik - Andrea Nezabudka Tuto uzasnu stranku som objavila uplnou nahodou. Bol to skvely napad. Kedysi cosi taketo nebolo a tak som sa trapila uzavreta do seba a myslela som si ze som jedina s takymto trapenim a ze som ta najnestastnejsia osoba na svete. Uz pri citani prveho pribehu mi stekali slzy po licach velke ako hrachy. Strata dietatka je to najhorsie na svete. Je to neopisatelna bolest ktoru dokaze pochopit asi len ten ktory ju zazil. Na take nieco sa neda zabudnut no da sa s tym zmierit a vyrovnat. Pripajam nas krasny pribeh v nadeji ze nim pomozem a dodam silu inym nestastnym rodicom. Uz ubehlo dlhych osem rokov odkedy nas strazi zhora nas anjelik. Boli sme mladi manzelia a mali sme vela planov a snov. jednym z nich bolo mat vlastne babatko. Brala som to vtedy ako samozrejmost ze otehotniem a ze porodim krasne dietatko. A nas sen sa zacal aj tak naplnat. Bez problemov som otehotnela tesila sa a snivala. Bol to zvlastny a zaroven krasny pocit nosit pod srdcom novy zivot. Pomaly som si zacala kupovat vybavicku ... A zrazu jedneho dna ako blesk z jasneho neba som zacala v tretom mesiaci krvacat. No bola som taka plna optimizmu ze som si nic zle nepripustala. "Nic tam nie je nevidim bit srdce, to uz nie je nic treba Vas vycistit kedy Vas objednam." Takymito neludskymi slovami som sa dozvedela tu strasnu spravu. Pan doktor ani len okom nemyhol ani jeden vludny pohlad mi nevenoval. Ba prave naopak ked som zacala plakat este ostal z toho nervozny. A tak som podstupila zakrok po ktorom som hned na druhy den podpisala v nemocnici revers a isla domov aj napriek varovaniu lekarov ze mozu nastat komplikacie ktore mozu sposobit ze uz nikdy nebudem moct mat deti. No mne to bolo vtedy uplne jedno. Zrutil sa mi svet a buducnost ma nezaujimala. Velmi to bolelo a nevedela som sa s tym vyrovnat. Preco prave ja ked vsetci naokolo maju krasne deti? Preklinala som Boha aj cely svet. Nenavidela som vsetko okolo seba. Nic ma nezaujimalo iba som nariekala a trapila sa. Manzel neplakal a vyzeralo to ze sa netrapi a tak aj jeho som zacala neznasat. Vela sme sa hadali a vyzeralo to tak ze asi uz spolu dalej nepojdeme ... Az neskor som pochopila preco manzel neplakal a bol silny. Bolo to preto ze nechcel aby som videla ako velmi ho to trapi. Lubil ma a tak sa snazil dodat mi silu bojovat. No aj napriek nie celkom psychickej pohode sme sa rozhodli ze sa pokusime este raz. No pred tym ako sa zacneme znova snazit ma moj gynekolog poslal na vsetky mozne vysetrenia lebo sa chcel pokusit najs pricinu. No napriek tomu ze som vyse 6 mesiacov behala po ambulanciach po krvnych testoch dokonca som bola aj na rongene mozgu pricinu preco sa to stalo nenasli. A tak mi doktor povedal ze to mozeme znova skusat. A tak som znova zacala verit tomu ze sa nam to predsa len podari. No snazili sme sa a nic. Preslo par mesiacov a opat nic. Uz sa blizili skoro dva roky nasho snazenia a tak som opat prepadla beznadeji. A tak ked uz aj moj doktor videl ze to asi nikam nevedie rozhodol sa poslat nas do ambulancie pre sterilne pary. Hned pri prvej navsteve nam doktor povedal aby sme sa uz nesnazili lebo nam urobia dalsie vysetrenia (priechodnost vajecnikov ci mnozstvo spermii ...). A tak sme to vzdali a cakali na dalsiu navstevu ambulancie. No ked sme sa tam opat dostavili asi po troch tyzdnoch povedala som doktorovi ze mi uz vyse tyzdna meska menstruacia. A tak mi doktor hned zobral krv a urgemtne mi ju dal vysetrit ci nie som nahodou tehotna. Pri citani krvnych testov pozrel na nas a povedal: "Ved som Vam vravel aby ste sa uz nesnazili." No my sme sa naozaj uz nesnazili no vlastne ked som prvy krat prisla do poradne pre sterilne pary bola som uz tehotna a ani som o tom vtedy este nevedela. Tak to bola ta druha najkrajsia chvila v mojom zivote. Vsetko som podriadila tehotenstvu. Hned ma pan doktor vypisal na rizikove od prvych tyzdnov tehotnosti. Velmi som si davala pozor aby sa to opat nezopakovalo. No aj napriek tomu som zacala opat krvacat v tom istom tretom mesiaci. Velmi som sa nalakala. Cestou na ultrazvuk som uz bola pripravena na vsetko. Uz som nebola taka plna optimizmu ako prvy krat. "Este zije, skusime to zachranit no uvidime." zaznelo z ust doktora pri ultrazvuku. A tak ma hned dali lezat v nemocnici a naordinovali mi podpornu liecbu. Lezala som tam asi 7 dni po ktorych sa vsetko upokojilo a tak ma poslali domov. A tak som bola stale ako na ihlach. Pocitala som kazdy den mojej tehotnosti. V piatom mesiaci som dostala bolestive krce do brucha a tak som si tam este dalsi tyzden polezala. No nakoniec po dnoch a nociach plnych strachu sa nam narodila vytuzena dcerka. Bol to ten najkrajsi den v mojom zivote ani som nedufala ze by sa mohol este niekedy zopakovat. Splnil sa nam ten najkrajsi sen na ktory sme tak dlho cakali. A ked mala dcerka asi rok a pol zacali sme sa opat snazit. Uz sme boli pokojnejsi lebo sme si povedali ze aj za to jedno babatko budeme vdacni. No ked mala dcerka takmer tri roky narodil sa nam chlapcek a ked mala takmer sest pribudol jej este jeden bratcek. A asi by sme este pokracovali keby sme boli schopni zabezpecit aj vacsiu rodinu ;OD Lebo deti su pre nas s manzelom vsetkym. Vazime si a vychutnavame kazdy den kazdu minutu ktoru sme s nimi. A tak som teraz ta najstastnejsia osoba na svete a az s odstupom casu viem ze aj to nestastne obdobie bolo na nieco dobre. Asi by som si nikdy nedokazala tak vazit toho co mam. Vidim to aj na mojich kamaratkach. Otehotneli ani nevedeli ako a maju po jednom dietati a ked sa s nimi stretnem len stonaju ake su ich deti zle a ako to mozem ja zvladat s troma ze asi nie som normalna. Ja sa vtedy len tak v duchu pousmejem. ... a na nase prve dietatko uz nespominam so zialom ale so stastim a laskou lebo viem ze nas tam hore caka a praje si aby sme boli stastni dovtedy kym sa spolu opat stretneme. Niekedy vecer pozeram na hviezdy a predstavujem si a snivam o tom ake by asi bolo ci by sa podobalo na svojich surodencov a som pri tom stastna. A tak by som touto cestou chcela zazelat vsetkym rodicom ktori prisli o svoje dietatko vela sil a aby neprestali verit a dufat. ...Neplac ked stratis slnko, lebo cez slzy neuvidis hviezdy. Moj zivot bol ako zly sen - a zrazu je to te najkrajsi zivot na svete ktory by som nemenila. ... Ti ktorich milujeme - nezomieraju. Ti zostanu navzdy v nasich srdieckach - NASI ANJELIKOVIA Zuzana napisal/a: ------------------------------- Dnes som sa dozvedela o nešťastí mojej kolegynky, ktorá mala v týchto dňoch porodiť svoje vytúžené tretie dieťatko. Keďže pracujeme v rizikovom prostredí, hneď od začiatku ostala doma, aby nič neriskovala. Pred pôrodom zistili, že chlapčekovi srdiečko nebije... Sama som teraz tehotná, práve v polovici tehotenstva, tiež čakám tretie dieťatko. Viem si predstaviť ako sa všetci doma tešili, veď aj naše dievčatá každý deň hladkajú bruško, prihovárajú sa malej... Len kto také niečo prežil si vie predstaviť ten žiaľ... Zuzana napisal/a: ------------------------------- Dnes som sa dozvedela o nešťastí mojej kolegynky, ktorá mala v týchto dňoch porodiť svoje vytúžené tretie dieťatko. Keďže pracujeme v rizikovom prostredí, hneď od začiatku ostala doma, aby nič neriskovala. Pred pôrodom zistili, že chlapčekovi srdiečko nebije... Sama som teraz tehotná, práve v polovici tehotenstva, tiež čakám tretie dieťatko. Viem si predstaviť ako sa všetci doma tešili, veď aj naše dievčatá každý deň hladkajú bruško, prihovárajú sa malej... Len kto také niečo prežil si vie predstaviť ten žiaľ... Zuzana napisal/a: ------------------------------- Dnes som sa dozvedela o nešťastí mojej kolegynky, ktorá mala v týchto dňoch porodiť svoje vytúžené tretie dieťatko. Keďže pracujeme v rizikovom prostredí, hneď od začiatku ostala doma, aby nič neriskovala. Pred pôrodom zistili, že chlapčekovi srdiečko nebije... Sama som teraz tehotná, práve v polovici tehotenstva, tiež čakám tretie dieťatko. Viem si predstaviť ako sa všetci doma tešili, veď aj naše dievčatá každý deň hladkajú bruško, prihovárajú sa malej... Len kto také niečo prežil si vie predstaviť ten žiaľ... Date: 2008-09-18 22:00:31.0 107. RE: Najlepsi rodicia - Andrea Nezabudka Ahoj Adrika, mozme Ti povedaz ze si uz teraz na tom ovela lepsie ako som bola ja dva mesiace po strate babatka Ty sa dokazes o tom rozpravat Ja som bola v tazkej depresii uzavreta do seba a denne som niekolko krat nariekala Nedokazala som sa o tom s nikym porozpravat Vlastne to okrem styroch ludi vratane manzela ani nikto nevie A ani po osmych rokoch nemam silu aby som o tom niekomu do oci povedala Je to pre mna ta najkrajsia spomienka a nechavam si ju pre seba Iba na tejto stranke som dokazala nas pribeh prvy krat porozpravat iba preto aby som nim pomohla inym nestastnym rodicom ktory maju tu narocnu cestu zmierenia este len pred sebou Ja som si ju musela tiez prejst no musim Vam povedat ze na konci Vas caka krasny stastny zivot tak ako aj mna my sme prisli o anjelika pred osmymi rokmi Takze to trvalo roky nez som sa s tym vyrovnala Bolo to velmi tazke nakolko to bolo nase prve dietatko na ktore sme sa velmi tesili No asi najviac mi okrem manzela pomohlo prekonat tuto bolest narodenie dalsich troch deticiek Takze ked sa tak teraz nad tym zamyslam keby sme o to prve babatko neprisli mozno by sme mali iba dve deti mozno tri a tak to nase stvrte v poradi by sme mozno vobec nemali Je to jednoducho osud vola Bozia s ktorou nic nenarobime Aj ked ju velakrat nechapeme ostava nam jedine prijat ju Tak Ti Adrika prajem vela sil Som si ista ze to dokazes a jedneho dna budes na tom tak ako ja Date: 2008-09-20 10:16:37.0 108. moja mala Laurika - marianka nasa radost zacala v juli tohto roka. babatko nebolo planovane, ale chcene a neskutocne milovane. som presvedcena, ze to bolo dievcatko, urcite mi date za pravdu, ked poviem, ze zena to citi. umrela nam v 16tt. isla som normalne na poradnu, chcela som vidiet to malinke stvorenie ale doktorka mi povedala, ze tam nic nevidi, tak to bol prvy sok, a este vacsi bol v nemocnici, ked mi lekar oznamil, ze sa poriadne nevyvijala uz od 10tt. okolo toho datumu som bola na sone, doktorke sa zdala mensia o cele 2 tyzdne ako mala byt, ale nespravila dalsie vysetrenia, nikam ma neposlala. bola to jej chyba? bola to moja chyba? ani mi nevedeli po vycisteni povedat co to bolo, lebo malinke uz bolo rozlozene. ale s najvacsim nepochopenim som sa stretla v praci, nastupila som ako slobodna mlada baba, moja manazerka videla vomne dobru prac. silu, dokonca aj vyznamenanie som dostala na jej navrh. ale tato moja sefka, ked sa dozvedela, ze sa idem vydavat a ze som este aj tehotna, uplne zmenila svoje spravanie, davala ma pracovat v noci a 12 hodinove smeny i napriek tomu, ze vedela o mojom stave, a poviem pravdu, ze nesedela som celu tu dobu na zadku, ale lietala po celej ploche hypermarketu.az kym som jej nedala papier.knizka jej nestacila. a najhorsie je, ze som este bola v nemocnici, a volala mi , kedy sa vratim, ze vsak ja som bola sikovna, praca ma bavila...... nedochadza jej to? je taka bezcitna? nechapem... este na vysvetlenie: pred zakrokom som bola 2 tyzdne na PN, koli krcom v bruchu a este predtym opakovane na pohotovosti. a naposledy mi povedala: "a co vam ostalo tak odrazu zle?" ale to uz moje male nezilo. tak som ja zla? alebo kto? do prace sa nechcem vratit, pohlad na tu zensku by som neprezila. chceme babatko!!!!!!velmi chceme babatko!!!!! prosim poradte mi a pomozte..... mojmu anjelikovi: Zlaticko moje, milovala som ta aj s tatinkom viac ako svoj zivot, a aj budem, davaj prosim tam zhora na nas vsetkych pozor, hoci som ta nikdy nevidela, tvoj posledny obrazok mam stale v ockach a v srdiecku uz NAVZDY. NASA MALA LAURIKA, NASA PRVA!!!! Date: 2008-10-15 17:04:13.0 109. RE: moja mala Laurika - Mirka Marianka možno by to mohla byť normálna mrcha, ale určite je lepšie, ak ti to potvrdí doktorka, potom mi napíš ako si dopadla a čo ti povedala, ja som mrchu dostala presne šesť týždňov po vyčistení, ale pamätám si, že po týždni od zákroku som tiež mala hrozné bolesti v podbrušku, ale za 2 dni to prešlo. No nekrvácala som, tak neviem. Date: 2008-10-18 18:18:59.0 110. RE: smutné Vánoce - lucia ahoj ala. je mi velmi luto co sa ti stalo ja som rodila 4.12.2008 ale uz tri mesiace predtym mi oznamili ze moje dietatko bude tazko chore a hned ho budu musiet operovat.malo diafragmaticku herniu co znamena ze sa mu neuzavrela branica a tam kde sa mu mali vyvinut pluca mal zaludocnu bublinu.tri mesiace som sa trapila a myslela iba na to ako to dopadne.mala som planovany cisarsky rez dietatko prezilo porod ale hned ho operovat nemohli lebo by to isto neprezil na druhy den sa mu polepsilo a jeho "chybu" zoperovali ale nic to nepomohlo lekari nam povedali ze ma pred sebou par dni zivota chodila som za nim kazdy den hladkala ho a modlila sa aby sa stal zazrak.13.12 rano sme volali do nemocnice ako na tom maly je a povedali nam ze sa mu polepsilo hned sme isli za nim (kedze som zo zvolena a maly sa narodil v martine).ked som ho videla vyzeral velmi spokojne ale citila som ze nieco je ine ale ked povedali ze sa mu polepsilo... vecer sme isli vonku aj s priatelmi ktory vlastne ani nevedeli o nicom a chceli so mnou oslavovat moje meniny ktore som v ten den mala.rano som sa zobudila na to ze niekto ide do izby bola to moja svokra ktora nam povedala ze uz mame anjelika.andrjeko zomrel 13v noci.bolo to strasne myslela som si ze to neprezijem ale blizky mi pomohli sa z toho dostat.ale aj tak stale rozmyslam nad tym preco sa to muselo stat velmi sme sa na andrejka tesili=((( Date: 2009-01-10 11:59:06.0 111. RE: moji malí anjelici - Pata Ahoj Radka! Ja som prisla o 2 anjelikov v 5. mesiaci tehotenstva. Taktiez mam 2 deticky a su este malicke, aby tomu porozumeli. Pride cas aj nato, aby som im povedala o ich surodencoch. Tiez sa nad tym zamyslam, akoby vyzerali, kolko by uz mali rokov, co by uz vsetko vedeli. Velmi mi chybaju. Som matka 4 deti a mam pri sebe iba 2. Keby sa bolo prislo skor na pricinu, tak..... Uz to nezmenim. Velmi mi chybaju a dufam, verim, ze ich raz uvidim. Date: 2009-02-12 14:34:17.0 112. RE: moji malí anjelici - radka ďakujem Erike aj Paťke, že sa mi ozvali. V mojom okolí nepoznám nikoho, komu by sa niečo podobné stalo, tak som sa neustále stretávala s radami typu : život ide ďalej, zabudneš, veď sa to stáva, to prebolí, veď ešte budeš mať deti. Áno, našťastie som mala, aj keď mi lekári už šancu nedávali. To mi pomohlo držať sa nad vodou, ale na mojich troch anjelikov nikdy nezabudnem, to sa nedá, ja mám jednoducho 5 detí, aj keď iba dvom je dopriate byť so mnou. Raz sa určite všetci spolu stretneme, to verím. Pata napisal/a: ------------------------------- Ahoj Radka! Ja som prisla o 2 anjelikov v 5. mesiaci tehotenstva. Taktiez mam 2 deticky a su este malicke, aby tomu porozumeli. Pride cas aj nato, aby som im povedala o ich surodencoch. Tiez sa nad tym zamyslam, akoby vyzerali, kolko by uz mali rokov, co by uz vsetko vedeli. Velmi mi chybaju. Som matka 4 deti a mam pri sebe iba 2. Keby sa bolo prislo skor na pricinu, tak..... Uz to nezmenim. Velmi mi chybaju a dufam, verim, ze ich raz uvidim. Date: 2009-02-13 08:32:00.0 113. Reakcie okolia - Eva Ahojte! Chcela by som sa s Vami podeliť o skúsenosť, ktorá mi sposobuje problém. Tiez som prisla o svoje ocakavane babatko, v 38. tyzdni tehotenstva- dovodom bol pravy uzol na pupocniku. Okrem vyrovnania sa s touto skutocnostou su mojim problemom niektori ludia, hlavne kolegyne v praci. Vcera mi kolegyna dokonca povedala, aby som sa nezucastnila rozlucky s tehotnou kolegynou, ktora odchadzala na matersku - vraj zle na nu vplyva moja pritomnost. Odisla som, ale velmi sa ma to dotklo. Samozrejme uznavam, ze na nalade nikomu moj pribeh neprida a hlavne zene pred porodom, napriek tomu sa mi zda byt tato reakcia dost drsna. Moj problem je, ze som este stale dost precitlivela a v konfliktnych situaciach mam skor tendeciu zutekat nez argumentovat . Aku mate skusenost s reakciami okolia na Vas problem? Date: 2009-04-21 09:39:09.0 114. RE: Reakcie okolia - Eva Dakujem Vam za povzbudive slova, dobre mi to padlo - aj ked hlupost sa liecit neda a je to velka skoda. Samozrejme, ze som dotycnej kolegyni povedala, ze to snad ja mam dovod na takuto oslavu neist, pretoze na mna to takisto zle vplyva, alebo este horsie ako na nastavajucu mamicku. Kolegyna ma uz pred dochodkom , ale je slobodna a o tom co hovori nema potuchy. Vacsinou sa tiez stretavam s tym, ze ludia su ticho. No a pracu zmenit chcem, celkom urcite, len to nejde tak rychlo a len tak zdupkat by nebolo mudre. Mozno sa na nas stastie usmeje este raz a to budem mat urcite tiez dost dobry dovod odist z tejto prace... Date: 2009-04-21 15:00:52.0 115. RE: Reakcie okolia - Eva Janka, presne to by mi ta kraska povedala, ze ona to tak nemyslela. To je presna diagnoza- hlupi ludia, ktori sa robia hlupymi. Ja si ale myslim, ze ona vedela minimalne aspon to, ze to na mna zaposobi ako ladova sprcha a preto to aj povedala. Tesim sa, ze sa Ti podarilo najst lepsiu pracu - ja sa o to pokusam tiez. Prajem Ti vela stastia v zivote a vela lasky! Date: 2009-04-22 10:00:43.0 116. RE: Kdy otehotnet - Katka Mila Lucka. Ja som prisla o dietatko spontannym potratom v 10tt. Lekari mi samozrejme hned nariadili pockat 6 mesiacov, ale bola som na tom rovnako ako skoro kazda zena po potrate - chcela som otehotniet hned. Pockala som 2 menstruacie a tretiu som uz nedostala, lebo som bola zase tehotna. Cele tehotenstvo som sa setrila a tiez mi kazdy vravel, aby som nemyslela na to, ze mozem potratit. Lenze to je hlupost, pretoze ak uz zena raz potratila, tak na to jednoducho nemoze nemysliet. Vysledkom toho mojho "nemyslenia" na mozny potrat bol vysoky krvny tlak. Kedze vysetrenia nenasli ziadnu moznu pricinu vysokeho krvneho tlaku, jedna doktorka mi povedala, ze to bude podvedomy strach o dieta. Vtedy som si uvedomila, ze ma pravdu a konecne som si to priznala: "naozaj sa bojim, ze pridem o dieta! No a co! To je uplne normalna reakcia a netreba sa za nu hanbit ani ju nasilu potlacat!" Ked som si konecne priznala sama pred sebou, ze mam strasny strach o dieta, velmi sa mi ulavilo. Akoby mi spadol kamen zo srdca a od toho dna sa mi krvny tlak znizil a donosila som krasnu zdravu dcerku, ktora ma dnes 9 mesiacov. To, ze sa budes cele tehotenstvo bat o dietatko je prirodzene, pretoze to je zivy tvor, ktory nekonecne milujes, aj ked ho este nevidis. Ja som si cele tehotenstvo opakovala, ze toto dietatko urcite donosim a ked uz nebudem vladat, urcite mi Boh pomoze. Viera v Boha mi psychicky velmi pomohla, ked som mala obcas krizu a prestala som si verit, ze tehotenstvo dopadne dobre. Aj Ty mas urcite pri sebe niekoho, kto Ta podrzi v tazkych chvilach, tak sa neboj, spolu to urcite zvladnete. Drzim palce. Date: 2009-05-13 21:26:13.0 117. RE: pohlad - Mirka Milé slzičky. Ja som na rozdiel od vás mala viac štastia, nepoznám stratu ako vy, ale o svoje deti som musela tvrdo bojovat počas teh. aj po porode, dokonca aj vo veku už pokročilejsom. Moje deticky si museli vsetko tvrdo vybojovat. Chcem len napisat, ze po prvom velmi problematickom tehotenstve a predcasnom porode, som tiez povedala nikdy viac... Ked mala dcerka 2 mesiace, bolo mi tvrdo povedane, ze moje dieta nebude nikdy chodit. VYbojovali sme si to a mnohymi inymi problemami. Na druhe dieta som po tomto vsetkom ani nepomyslala. A tak som nechcene otehotnela. Bol to sok... Odmietala som ho hned od prvej chvile... Hanbim sa za to a neviem si to dodnes odpustit, ako som mohla byt proti svojmu dietatu. Dohnala som to az tak daleko, ze zufaly manzel mi povedal v 10 mesiaci teh., ze ked tak velmi to dieta nechcem, nech idem na potrat. A verte mi, ze ja som cakala len na to, aby mi dal povolenie... Aj toto teh. mi zacalo krvacanim uz v 6tt a ja som nic nerobila pre zachranu nasho dietatka, nechavala som to na prirode... Ale nase dietatko sa drzalo, nechcelo ma opustit, a ja zbabela som sa pohravala aj napriek tomu s myslienou, ze sa ho zbavim... Ale nakoniec som odvahu na potrat nenasla, bala som sa svojho svedomia... a dcerka tuzila po surodencovi... Tak som si povedla, ze to necham na prirode, a nas drobcek bojoval, no ja som ho stale odmietala... Tesit som sa zacala asi az v 18 tt, kedy sa konecne prelomili lady a vo mne ozili materinske city aj k tomu drobcekovi... Porod sa znovu skomplikoval, a po dvoch mesiacoch po narodeni syncaeka nam ochrela vazne dcerka a po voch tyzdnoch diagnostikovali nasmu chlapcekovi vyvojovu poruchu... Zrutil sa mi svet... Obe deti vazne chore... A tak sa rozbehol kolotoc po lekaroch, namiesto prechadzok sme boli v nemocniciach... Syncekovi sa vysledky upravili po 9 mesiacoch a nakoniec sa zistilo, ze je uplne zdravy. Aspon to - dodalo mi to silu, lebo dcerke v tom case nasli nalez na mozgu... Bolo to tazke obdobie, ale moje deti ho vyhrali, a ja som za ne nesmierne stastna a tesim sa z malickosti, z kazdeho usmevu, kriku, placu, neporiadku. Toto narocne obdobie ma velmi zmenilo. Aj vo vas su ukryte materinske city, ktore sa prebudia, ked bude potreba, verte mi. Z celeho srdca vam vsetkym zelam splnenie vstkych priani a posielam vam kus mojho stastia. Date: 2009-05-21 09:31:01.0 118. RE: Anjelik LUKÁŠKO - aurri Ivetka, neviem, ci dostanes nejake znamenie, ani Ti neviem povedat, ako dlho ta bolest bude trvat. Musis len verit, ze tvoj anjelik je uz v poriadku, ze mu je lepsie, musis ho nechat odist. Je nas tu strasne vela, co mame taketo krute skusenosti, ale ta nadej kazdej z nas dava silu. Ja viem, ze raz si hore a potom znova padnes, myslim si, ze sme na tom vsetky podobne. Len matka, ktora pride o svoje dieta, vie, co prezivame. Musis len dufam, ze raz to pride. Chod po vysetreniach, informuj sa, co sa da robit do buducna, ale vsetko s kludom a trpezlivostou. Je to tazky kazdodenny boj, ale uvidis, ze najdes silu to zvladnut. Skus si dat take "milniky" na tejto ceste a nechci vsetko naraz. Ja som prisla o dietatko pred rokom, stale to velmi boli. Najskor mi povedali, ze druhykrat sa nam to uz nepodari, potom sa to zlepsilo, a po roku vysetreni (kazdy tyzden minimalne jedno) nam oznamili, ze nemame sancu. My deti nemame a ta bolest, ked Ti vezmu akukolvek nadej je priserna. Ale vsetko je to o Tvojom pristupe. Ja som si povedala, ze plakat uz nebudem! Vzdy sme chceli s manzelom rodinu a budeme ju mat. Sme v adopcnom programe a tesime sa na drobceka, ktory pride. A aj ked lekari tvrdia, ze sa mi uz nepodari otehotniet, az tak tomu neverim, verim tomu, ze ked dozreje ten spravny cas, tak to pride. Uvedomila som si, ze vsetko, co sa nam stalo, malo zmysel, malo sa tak stat, niekde je drobec, ktory je sam a potrebuje moju lasku a ja som sa nan zacala velmi tesit. Prosim Ta, nezufaj, riadne sa vyplac a skus ist dalej, lebo v beznadeji dlho nevydrzis a odskace to tvoja rodina. Mozno sa Ti zda, ze Ti nerozumeju, ale to urcite nie je pravda, len kazdy z nas preziva bolest inak. Musis sa pozbierat, kvoli sebe a kvoli ludom, ktori Ta lubia. Uvidis, ze to zvladnes. Prestan sa na seba hnevat, prestan sa hnevat na ludi okolo seba, nikto nic nemohol urobit a ani teraz nemoze. Ked budes potrebovat, ozvi sa, kludne aj na moj mail.:evrbicanova@gmail.com Date: 2009-07-03 08:35:02.0 119. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Simba(Bambuliačik) Ahoj Ivka...nechcem jatriť tvoje rany,ale pitevnú správu si už dávno mala mať,takisto ako aj z pitvy placenty.Píšeš,že by si nedovolila malého pitvať....no nie je to také jednoduché v tomto štáte...zo zákona sa musí pitvať každé dieťatko,čo zomrie.Od pitvy sa však môže upustiť výnimkou,pokiaľ ju udelí Ústav súdneho lekárstva,na základe obhliadky m?tveho.Píšem ti to z vlastnej skúsenosti.Ešte pred pôrodom sme s manželom upozornili nemocnicu,že naše dieťatko pitvať nedáme a chceme riadny pohreb.Ked´ prišiel obhliadajúci lekár po pôrode ešte na pôrodnej sále,priať mi sústrasť...infrmoval ma o tejto možnosti udeliť výnimku.Ked´že skonštatoval u nášho Bambuliačika udusenie a uškrtenie pupočnou šnúrou,nemal on ako lekár výhrady na udelenie výnimky. Okrem iného na margo jednej nemenovanej slovenskej vychýrenej pôrodnice chcem povedať,že mi môjho Bambuliačika po pôrode neumyli,ani nerozotreli plodový maz,ktorým je telíčko dieťatka pokryté.:-(( A raz som ti písala,že rodina a často aj najbližší nevedia,ako reagovať a čo povedať v takejto situácii...ako sme sa ocitli my.Tak ti napíšem,čo povedala moja takzvaná švagriná.....:Taká hlúposť,robiť pohreb m?tvonarodenému dieťaťu...ved´ to je biologický odpad..... Tak a a toto je vrchol bezcitnosti,absolútne primitívna reakcia...a je to akože moja rodina...Je mi do plaču,vždy,ked´i nato spomeniem.Najradšej by som jej vykričala do očí.že biologický odpad porodila ona,len mala to šťastie...že bol živý.To ti píšem,lebo aj ty si písala,že nevedia ako reagovať.Niekto,kto to neprežil...nevie,ako by ti mohol pomôcť a čo povedať. PS:Za tou správou z pitvy chod´,žiadaj si ju...a ešte otázka...máš úmrtný list Lukáška??Tieto doklady sú tvoje,mala by si ich mať doma. Prajem ti veľa síl do d´alších dní. Simba Date: 2009-07-24 14:25:28.0 120. Nášmu Paťulkovi - Majulka Milý náš Paťko, dnes by si mal štyri rôčky...a mne je tak hrozne za Tebou smutno...často rozprávam Tvojej sestričke Miriamke a bračekovi Peťkovi o Tebe...a dnes ráno, keď sa Peťulko zobudil a povedala som mu, že dnes máš narodeninky, objal ma tými svojimi maličkými rúčkami a povedal mi, že "ja som anjelik Paťko"...je ešte maličký,nevie, čo to znamená, ale mala som pocit, že bol o tom vážne presvedčený... Veľmi nám chýbaš a nikdy na Teba nezabudneme. ďakujem Bohu, že si s nami mohol byť aspoň 2,5 mesiaca a že si nás tak veľa naučil. Prosím a, len drž nad nami ochrannú ruku. Tvoja maminka, ocinko, Miriamka a Peťulko, ktorí Ti posielajú sladké pusinky do nebíčka. Date: 2009-08-01 22:56:27.0 121. RE: Nášmu Paťulkovi - Janka Ahoj Majka, ani som len netušila, že máme našich anjelikov, dátumovo tak blízko pri sebe. My máme anjelika 31.7. a vy 1.8. Moja dcérka Marianka, tiež veľmi často spomína svoju sestričku Janku. Dokonca keď ma vidí plakať, rozplače sa aj ona. Už som si povedala, že nesmiem plakať pred ňou, no ale niekedy sú tie city silnejšie a ja ich nedokážem ovládnuť. Niekedy, keď začne o Janke rozprávať tak ma tým svojim štvorročným rozumčekom rozplače. Teraz pred nedávnom dokonca povedala, že ona by už chcela zomrieť, aby sa v nebíčku mohla hrať s Jankou. Tak sme jej to s manžeom vysvetlovali, no ale slzy sme mali na krajíčku. Je to všetko dosť ťažké a kruté obdobie. Pozdravujem do nebíčka aj Tvojho Paťka a posielam jemu a našej Janke tisíce sladkých pusiniek. Ahoj a držte sa celá rodinka. Date: 2009-08-03 08:55:07.0 122. RE: alex - Erika B. Deniska, tvoje rozhodnutie musela byt strasne tazke. Ked sa nam po niekolkych rokoch a niekolkych nesupesnych pokusoch podarilo konecne otehotniet a prsit do toho 15.-16.tt, kedy sa berie krv na AFP, sestricka mi povedala, aby som si zavolala o vysledky. No ja som nenasla tu odvahu a cakala som az do dalsej poradne. Bolo to hrozne a cely ten cas som uvazovala co keby... co spravim ja? Moje deticky (dvojicky) boli strasne tuzene a vymodlene. Navyse, co ked by bolo postihnute len jedno a druhe by bolo OK? Co by som spravila? Neviem a teraz som stastna, ze som sa rozhodovat nemusela. Aj ked po porode mi doktor z novorodeneckeho povedal, ze preco ma neposlali na amnio vzhladom k mojim problemom (a to som vtedy deticky este ani nevidela), ale ze nech sa nebojim, ze vyzeraju v normalne. Obdivujem ta, lebo naozaj to muselo byt tazke. Drzkaj sa a verim, ze Alexko ti odpusti, ze tam kde je, je mu krasne, ze slniecko opat vyjde!!! Date: 2009-08-30 14:35:14.0 123. Anjelik LUKÁŠKO - Iveta Ahojte Anjelikovia naši, je september a ja rozmýšlam,čo robíte asi v nebi.V septembri pred 3 rokmi sme prišli o Teba Anjelik náš maličký.Mal si byť naším druhorodeným dieťatkom a ja ťa aj tak beriem,ako druhorodený(á).A asi si tam nechcel byť sám a preto odišiel za Tebou náš štvrtorodený Anjelik Lukáško.Dnes to je 11 týždňov,odkedy leží v hrobčeku na cintoríne a 12 týždňov odkedy sa narodil.Cez slzy nevidím ani čo píšem.Len Vy dvaja viete,ako Vás moc milujem a prosím Vás stále o odpustenie.Jedna dobrá pani mi povedala,že každý pri svojom počatí,má predpovedanú dlžku svojho života od pána Boha.Ale aj tak si myslím,že keby som možno niečo urobila,išla skôr do nemocnice,alebo cítila,že ste nespokojný v mojom lone,mohli ste tu byť teraz s nami. ODPUSTITE MI MOJI MILOVANÍ,MÁM VÁS VO SVOJEJ MYSLI,VO SVOJOM SRDCI,VO SVOJEJ DUŠI..........MAMINA Date: 2009-09-08 22:01:10.0 124. RE: Zomrela mi Princeznickaaaa - ninockaskv Ahoj, nam sa stalo presne to iste. V 42 tyzdni ma v piatok hospitalizovali. Ultrazvuk aj monitor v poriadku. V pondelok rano som necitila ziadne pohyby.. lekarka povedala, ze "mozno len spi". Na monitore zistili, ze nie je ziadna akcia a malemu nebije srdiecko...Vraj nezlucitelne so zivotom. V pondelok mi zacali vyvolavat porod, ale porodila som az na druhy den v utorok. Bolo to nase vysnivane a vymodlene dietatko, kedze ja nemozem otehotniet prirodzene a aj maleho sme cakali po umelom oplodneni. Nemam ziadne deti a aj teraz budeme musiet zacat uplne od zaciatku... a dufat, ze sa dalsie umele oplodnenie zase podari a ze sa nic nestane. Najhorsie na tom je, ze musime par mesiacov cakat... Nevladzem nic robit a cakam, kedy to konecne prejde a ja prestanem plakat.. Date: 2009-09-30 12:24:45.0 125. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Iveta ÚPRIMNÁ A SRDEčNÁ VďAKA. Pochopila som,že aj ty máš Anjelika?Dnes sa mi v kostole prihovorila pani a povedala mi,že si ma všíma už dlhšie,lebo ja tam občas plačem a vidí,že sa trápim.Že aj jej umrelo dieťatko a potratila.Vraj sa trápila mesiac a potom sa jej niekto prihovoril a rozprával jej ako nie je dobré že sa trápi.Vraj sa potom hanbila.Neviem,či mi to hovorila preto,aby som sa už netrápila,alebo preto,že sa mám hanbiť.Neviem si to vysvetliť a fotku Anjelika Lukáška nosím v knižke a že ju tam nemám nosiť,že to sa nemá.Ale ja ju tam budem mať až do konca svojho života.Neviem prečo mi také veci hovorila.Pozdravujem a nadialku....Iveta ANJELIKOVIA MOJI MILUJEM VÁS MOC........MAMINA Date: 2009-10-21 22:26:29.0 126. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Andrea Ahoj IVETKA ja chodím za mojím Lukáškom každý deň na cintorín a raz sa pri mne zastavila jedna staršia pani a tiež mi rozprávala že nech už toľko neplačem,že malinký nemôže kľudne spinkať.Jej tiež zomrela Rozmarka mala dva týždne ,tak vie čo to je. A tiež mi povedala ale že nech sa neurazím ,ale že aby som prestala nosiť čierne oblečenie,že to tým malinkým neni dobre,vraj jej to vtedy tiež povedala jedna pani a ona sa na ňu 10rokov hnevala, že čo sa do nej stará. Aj som vtedy mala z toho zmiešané pocity ,asi ako ty ,ale možno tie ženy čo to prežili z odstupom rokov cítia potrebu takýmto spôsobom pomôcť ženám vo svojom okolí ,ktoré zažívajú takúto stratu.Myslím že to nemyslia zle,možno aj my budeme raz také... Napriek tomu som na cintoríne každý deň,nie je dňa aby som neplakala a čierne nosím stále.Možno to príde samé a dokážem si obliecť aj iné. Ivetka drž sa naši maličký Lukáškovia sú určite spolu,ved sú takmer rovnako starý a z nebíčka na nás pozerajú.Maj sa dobre.Andrea Date: 2009-10-26 20:30:30.0 127. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Janka Milá Andrejka a Ivetka, ja som tiež mamina anjelika. Moja dcérka zomrela pred dvomi rokmi. tiež si presne pamätám jej posledné pohyby. Fakt si to každá matka uvedomí možno s odstupom času, lebo keď som sa to dozvedela, že moje dievčatko už nežije, tak sa mi zrútil celý svet, ale potom s odstupom času som si to všetko premietala, čo bolo, ako bolo. Keď sme išli za pánom farárom tak som mala oblečené čierne šaty a vtedy si ma všimla jedna staršia pani /inak veľmi dobrá a mám ju rada/, tá na druhý deň povedala ani nie mne, ale mojej sestre, aby sme za našim dievčatkom nenosili smútok, pretože keď sme oblečené v čiernom tak ona nás z nebíčka nevidí. Vraj to vidí iba ako jednu machulu,a vtedy ešte povedala, že ja ako mama anjelika by som nemala jesť prvé čerešne. Tak sa jej sestra opýtala, že prečo no a ona na to, že vraj im to raz rozprával na púti jeden kňaz, že raz pán Ježiš v nebíčku rozdával anjelikom čerešne a dievčatku, ktoré bolo posledné nedal, hoci načahovalo ručičky, len jej povedal,že tebe nemôžem dať lebo tebe ich mamička spapala na zemi. Od vtedy je to už dva roky, verte mi ale nedá mi zjesť prvé čerešne vždy ich nechávam môjmu dievčatku do nebíčka, bolo tak aj vtedy, hoci som bola opäť tehotná. To patrí mojej dcérke Janke a vždy to tak bude. čaute a držte sa je nás strašne veľa a teraz v týchto dňoch prežívame to najhoršie obdobie. Janka moja zlatá veľmi a ľúbim a chýbaš mi z roka na rok zo dňa na deň viac a viac. Ahoj Tvoja maminka. Date: 2009-10-27 19:11:55.0 128. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Andrea Ahoj Ivetka, neviem ako je to možné ,ale aj ja si presne pamätám posledný kopanček,presne si viem vybaviť kde to bolo ,ako ,kto bol pri mne,skrátka do detailov.Neviem si to vysvetliť,ale aj teraz z odstupom času sa mi vynárajú také zážitky z tehotenstva ktoré boli už akosi v úzadí a keby sa to nestalo asi by som na ne úplne zabudla.Teraz mám aspoň na niečo spomínať. Aj ja často rozmýšľam nad maminami odtiaľto.Mne bolo povedané že takéto prípady sa stanú 1z 1000,ale keď to tu čítam,zdá sa mi že je toho oveľa viac a koľký tu nie sú. Teraz nás čaká ťažký víkend a ešte horšie budú Vianoce.Už som veľa krát povedala že už aby bol január,nech tento rok už odíde,možno ten budúci bude lepší. ďakujem ti Ivetka aj všetkým mamám odtiaľto,moc mi to pomáha,všetkým želám dostatok energie na zvládnutie ťažkých chvíľ. ...zlatenko moje malinké strašne ťa ľúbim...mama Date: 2009-10-27 21:16:50.0 129. RE: Anjelik LUKÁŠKO - helen prvý rok je veľmi dlhý a bolestný, veľmi dlho som plakala a trápila sa najmä keď som videla rásť deti, ktoré by boli ako to moje...ale čas zahojí všetky rany. dnes má môj syn 3 krásne sestry a jedného synovca. Len ja s láskou a porozumením stretám 32 ročných mladých mužov s ich láskami, lebo jeden z nich mohol byť môj. Andrea napisal/a: ------------------------------- Ahoj IVETKA ja chodím za mojím Lukáškom každý deň na cintorín a raz sa pri mne zastavila jedna staršia pani a tiež mi rozprávala že nech už toľko neplačem,že malinký nemôže kľudne spinkať.Jej tiež zomrela Rozmarka mala dva týždne ,tak vie čo to je. A tiež mi povedala ale že nech sa neurazím ,ale že aby som prestala nosiť čierne oblečenie,že to tým malinkým neni dobre,vraj jej to vtedy tiež povedala jedna pani a ona sa na ňu 10rokov hnevala, že čo sa do nej stará. Aj som vtedy mala z toho zmiešané pocity ,asi ako ty ,ale možno tie ženy čo to prežili z odstupom rokov cítia potrebu takýmto spôsobom pomôcť ženám vo svojom okolí ,ktoré zažívajú takúto stratu.Myslím že to nemyslia zle,možno aj my budeme raz také... Napriek tomu som na cintoríne každý deň,nie je dňa aby som neplakala a čierne nosím stále.Možno to príde samé a dokážem si obliecť aj iné. Ivetka drž sa naši maličký Lukáškovia sú určite spolu,ved sú takmer rovnako starý a z nebíčka na nás pozerajú.Maj sa dobre.Andrea Date: 2009-10-30 19:59:22.0 130. RE: a znova - Erika B. Adka, je mi luto, co si musela prezit. Viem ake to je - neistota, strach, bolest... No nie je rozdiel potratit 2x za 4 mesiace alebo za 2 roky (u mna bol najmensi rozdiel 7 mesiacov). Hrozne je to, ze zena vobec potrati. Ja sama som po 3 potratoch, 3 kyretoch a pri 4. tehu som si "odtrpela", vystresovala svoje. 3x som lezala v nemocnici, 2x s krvacanim a raz som sa uz otvarala. Na kazde sono som isla s placom, noc pred nim som nikdy nespala, vzdy sa mi tak strasne triasli ruky... Bolo to hrozne. Ale bola som rozhodnuta, za svoje deticky (v tom 4. tehu to boli dvojicky) bojovat. A povedala som si, ze nech sa deje, co sa deje, na dalsi kyret nepojdem. A vyslo to. Mas narok na rozne vysetrenia (ja sama som tu uz x.krat o nich pisala). Mozno sa aj u vas najde nejaka pricina preco k tomu dochadza. A mozno to bude chciet len cas. Nie, nikdy nezabudneme na nase deticky, ale budeme sa tesit na tie ktore medzi nas pridum (v mojom pripade uz prisli amozno, ktovie...este by som aspon jedno brala ;)) Drzim palce! Date: 2009-11-08 14:30:40.0 131. RE: a znova - ada Milá moja.Tak si ma potešila.Dnes mi bolo povedané,že teraz som akási pokojnejšia,ako prvý krát.Tak som si povedala,že nebudem plakať,aj keď som bola dnes na omši a slzy sa mi tlačili samé do oči,ale že nejako to musím prežiť.A super je to,že mám milujúceho manžela,ktorý ma vie podržať,že raz sa svojho vytúženého dieťatka dočkáme.Tiež mi je ľahšie,keď si pomyslím,že máme dvoch anjelíkov,ktorí na nás dávajú pozor, aj keď je to veľmi,veľmi ťažké.Veď ti to nemusím vysvetľovať,sama vieš,čo všetko žena musí prežiť.Len ma zaskočil prístup doktorky,ktorá namiesto slovka útechy, po mne ziapala ako nepríčetná.Ale oni majú takýchto prípadov každým dňom dosť,tak im je to asi jedno.Tento posledný polrok bol pre nás oboch(mňa,aj manžela) veľmi ťažký,tak uvidíme,čo prinesia čas.Tak ti blahoželám k detičkám.Chlapci,či dievčatká? A koľko už majú? Pozdravujem a ďakujem za podporu.Pa Date: 2009-11-08 15:15:22.0 132. RE: a znova - Erika B. Mame doma parik. Takze nam to po tych neuspechoch a nemoznosti otehotniet vyslo uplne prirodzene (ziadne IUI, ani IVF). Z pristupu lekarov si nic nerob (aj ked mne sa to povie). Ja sama ma neprijemnu skusenost s doktorkou, ktora sa len na mna pozrela (nevysetrila ma a ani sa ma nic nespytala) a povedala:"ved to je jasne! Vy vzdy na 60% potratite a tych zvysnych 40% sa vam nemoze narodit zdrave dieta". Podotykam, bolo to po 2. potrate a ja som neskor potratila znova. Tak som si hovorila, ze mala pravdu. Ale potom som natrafila na jednoeho skveleho lekara, ktory sa ma opytal, ze preco uz nechodim k tej spominanej dr.Tak som mu povedala, co sa mi udialo. On sa zacal strasne smiat a povedal, ze lepsi vtip o dr., ktora sa zaobera neplodnostou nepozna. A hned mi povedal, ze mam vsetko, co zena potrebuje k tehu mat (vajecniky, vajickovody a maternicu) a to je 50% upsechu. Teraz len dotiahnut tych zvysnych 50%. A vidis podarilo sa. Este som medzitym zacala chodit k jednemu liecitelovi, ktory mi x-krat povedal, ze deti mat budem, ze on to vidi, len ze si to budeme s manzelom "trosku" odtrpiet za hriechy spachane v minulom zivote. A tiez som stretla jednu staru ciganku, ktora mi povedala, ze mam velke trapenie (to bolo po 2. potrate a navyse mi dr. povedal, ze mam 2 myomy), ale ze ona vidi tiez deticky - chlapca a dievca. Nikdy som sa nad tym nezamyslala, mala som k tomuto svetu vestieb, minulych zivotov taky flegmaticky postoj... ale nastartovalo ma to. Ved ked mi to povedalo tolko ludi, tak raz to predsa muselo vyjst. A vidis: mam deti - chlapca a dievcatko. Uz budu mat 16 mesiacov. Presne podla vestieb. Cesta za nimi bola dlha, hrbolata a klukata. Ale nevzdala som to. Takze, Adka, nevzdavaj ani ty! Budem drzat palceky! A velmi mi pomohli aj anjeliky a stranky, kde si baby v tychto veciach pomahaju! Drzim palceky! Date: 2009-11-09 21:25:15.0 133. RE: a znova - ada ďakujem všetkým,ktorí ma v tejto tažkej chvíli podporia,a samozrejme aj tebe.Deň čo deň na to myslím,mám pocit,že mi nikto nerozumie,všetko je proti mne,som podráždená,nervózna a so mnou aj celé moje okolie.Bola som v piatok u liečiteľa,a ten mi povedal,že mám v sebe tolko zápalov,že keby som mojích anjelíkov porodila,tak by určite neboli zdraví.A je možné,že doktori so mnou nič nerobia?Už dlhšiu dobu som sa nejako dobre necítila,pobolievali ma vaječníky,a keď som povedala doktorke,tak všetko bolo vždy v poriadku.Tak uvidíme čo prinesie čas.Chcem tomu veriť,že sa všetko na dobré obráti,ale tiež sa bojím.Nepriala by som to prežiť ani najhoršiemu nepriateľovi.Pozdravujem všetkých.Ada Date: 2009-11-15 16:01:57.0 134. nas martinko - larisa chcem sa s vami podelit o moj osud,18.9.2007 som zistila ze cakam babo, v tom bol so mnou aj priatel tak to vedel hned,presiel tyzden a dozvedeli sa to aj ,,strarkovci"vsetci sa tesili. od zaciatku ma bolievalo podbrusko, ale zevraj to bolo ok. ako kazda stredoskolacka som rada zdrhala zo skoly, so spoluziackou sme si to vybrali k jej doktorke a zostalo mi zle tak si ma pozrela to som bola v 3 mesiaci.a jej slova povedali to co som skoro neprezila, vase dieta zomiera,hned nato som isla kz mojej dokt.a ta to povedala tiez, hnrd do nemocnice a najhorsia vec aku kedy zena moze zazit!!!aj ked sme sa s priatelom lubili nasa laska to neprezila, kto to prezil vie aky je to pocit, rok nato zomrel aj moj ..svokor" Date: 2009-11-18 14:04:09.0 135. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Judita Ahoj Ivetka. Cítim s tebou aj ja tam mám hore už 3 mesiac anjelika aj ten by mal dnes 7mesiacov. Ty zato nemôžeš ver mi, to isté som si myslela aj ja, keď malého 2krát išli operovať tak kardiologička mi povedala, že za to, že malý je chorý môžem ja, lebo prvé 3mesiace som bola chorá, vieš si predstaviť ako som sa cítila. A to mi vážne tak povedala. Začala som chodiť k psychiatričke a ona mi predpísala perfektné lieky, skús to aj ty. Ona nepomôže, ale lieky hej. Date: 2009-12-18 14:17:44.0 136. RE: pre smutné mamičky - Judita Ahoj Jamesinka. Gratulujem ti z celého srdca k bábätku. Tvoj anjelik je stále pri vás, chráni vás a je šťastný, že mamička opäť má úsmev na tváry. Ja sa strašne moc bojím, že ako to celé dopadne so mnou, lebo tá depresia sa u mňa prejavila tak, že som si povedala, že deti už nikdy viac nechcem mať. Proste neviem si predstaviť mať druhé dieťa a nie môjho malého Dávidka. Uvidíme čo bude, antidepresíva už beriem...takže čas ukáže. Táto stránka mi veľmi pomáha, čítam tu príbehy ostatných mamičiek a viem, že bohužiaľ nie som jediná mamička ktorá stratila to najkrajšie a najcennejšie na svete SVOJE DIEŤATKO!!! Date: 2009-12-21 14:06:21.0 137. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Mirka Ahoj Simba, gratulujem k 19tt...ja som práve prišla z nemocnice, už začínam 30tt...bolo to tam pre mňa veľmi deprimujúce, ale zistila som, že mi TO dalo silu pomôcť ostatným - bola tam mladá dievčinka, ktorá 1xprišla o bábätko a tak pri mne plakala a ja som jej vedela poradiť, nič hlúpe v zmysle neboj to prejde, hlavu hore nič sa nedeje... Povedala som jej že nás je veľa, aby sa nehanbila za svoj smútok a aby sa dobre vyplakala. Dala som jej link na túto stránku, ak bude potrebovať... Môj Šimonko zatiaľ vyzerá, že je v poriadku, len ja nie som ale kvôli nemu musím teraz byť čo najkľudnejšia aby mohol prísť... Držím tebe aj drobcovi palčeky, ozvi sa niekedy! Ivetka, tebe držím palčeky tiež, nech sa to do nového roku podarí!!! Date: 2009-12-22 18:11:00.0 138. RE: pre smutné mamičky - Judita Ahoj Martinka. Ja som najprv nechcela ísť k psychiatričke. Len moja rodina videla, že som na tom už veľmi zle, čudné názory som mala na celý svet stále som rozprávala o tom, že chcem ísť za malým a to čím skôr...tak sa zľakli, išli k môjmu obvodnému lekárovi, ten vypísal výmenní list a tak som horko ťažko s tým súhlasila a išla do Pezinka tam je super psychiatrička, mohla som jej povedať všetko čo cítim, čo ma trápi. Každý mesiac musím chodiť na kontrolu. Vypísala mi lieky, ktoré ti dávajú chuť do života a hlavne pozitívne rozmýšľať. Teraz som bola už 3x na kontrole a povedala, že môj stav sa o niečo zlepšil. Takže keď cítiš, že je to s tebou vážne tak zle. Nemáš chuť do života tak ti to radím, ale hlavne ti sa musíš sama rozhodnúť. Drž sa. Viem je to veľmi ťažké, ale osud si vybral práve nás a dôvod prečo sa nikdy nedozvieme. Pekné sviatky papa Date: 2009-12-23 09:34:54.0 139. RE: potrat v 23 tt - martina ahojky no nakolko som prišla o dvoch synčekov v priebehu tohto roka tak po tomto potrate vlastne porodila som ho sama pomaly na wc lebo mi dva dni predtým odtiekla voda .a nakolko som bola aj po kyretaži tak lekarka povedala že až tak za rok aby si telo aj maternica oddýchla nakolko by sa mi to mohlo stat znova.no uvidiš skus aj po pol roku musiš to ty citit či chceš .ak si nemala problemy tak aj o pol roka možeš ak budeš zdrava.držim palčeky papa Date: 2009-12-31 09:23:16.0 140. RE: potrat v 23 tt - jojci Ved to.Ja tiez tomu nerozumiem ked vidim ako vseliaky asociali maju aj 6 deti bez problemov,vitaminy videli len vo vyklade lekarne o hygiene a setreni sa ani nehovoriac.Za odhodenie dietata by som zatvarala na dlhe roky lebo v kazdom meste je hniezdo zachrany a ked dokaze v strese sama odrodit a rozmysliet si kam hodi dieta dokazala by ho aj do hniezda odniest. Muselo byt strasne co sa ti stalo.Ja som svojim sposobom rada ze som malicku nevidela.Dokonca som nechcela vediet ani pohlavie ale: 1.sestra na porodnici poznamenala"aka je malicka" 2.pri kontrolnom sono mi dali kartu do ruk a tam som videla znacku pohlavia a to som sa pytala ci to bude niekde zaznamenane pre pripad ze by som to chcela niekedy vediet,naco mi povcedali ze nie. 3.prve co doktorka na kontrolnom sono povedala:"bolo to dievcatko" Starostlivostou v nemocnoci som bola znechutena,hlavne ked sa ma kazde rano ina sanotarka opytala ci som po porode.Chcelo sa mi vzdy kricat ty krava sprosta ja mam v bruchu moje mrtve dieta a cakam kedy ho potratim.Najhorsie bolo ze bol zakaz navstev pre chripku.Nastastie ma prislo pozriet zopar byvalych kolegyn pretoze par rokov dozadu som tam robila ako zdr.sestra ale na inom oddeleni. Ale nejako citim ze nebude dlho trvat a malicka sa ku mne znova vrati alebo si v nebicku vyberie bratricka aky sa jej bude pacit a posle ho k nam.Ja som jej slubila ze budem sa snazit aby som bola ta najlepsia mamina. Date: 2010-01-02 11:29:57.0 141. RE: novoročný anjelik - Jana Vdaka, ja viem ze by som nemala nato mysliet a sustredit sa na nieco ine, ale zda sa mi to nemozne.. Prvy krat nam to trvalo rok, a vyslo to tiez ked som si povedala ze kaslem nato, ked to pride tak to pride a ani som si neuvedomila ze mi dva tyzdne meska menzes. Snad to tentokrat nebude tak dlho. Ja momentalne zijem v Bratislave.. Date: 2010-01-11 11:43:44.0 142. RE: Ondrik - Jana Ahoj, uz som to tu niekde pisala ak sa ti chce vratit spet.. v skratke: par dni pred porodom som sa zrazu citila unavena ale myslela som ze je to tym ze to kazdou chvilou pride a je to normalne, ale ked prisiel muz z roboty tak somu povedala nech mi da teplomer, mala som zvysenu teplotu a po rade lekara cez telefon aby som si dala paralen sme sa rozhodli ist na pohotovost pre istotu. Vysetrili ma a vraj mi nic nieje, ak nemam ine priznaky.. Ale potom som spomenula ze maly je nejaky kludnejsi, tak si ma tam radsej nechali na pozorovanie, o pol noci mi odisla plodova voda, ihned nastup kontrakcii a rano sa narodil Ondrik.. Ale nezaplakal. Tak ho hned brali, Aparagovej skore mal 4 a ja som si par dni predtym citala ze deti z bodmi 6-7maju sancu na zdrave prezitie... Vystrasena som dve hodiny lietala po nemocnici z ineho oddelenia (na sestonedeli nemali volne, dali nas de sme sa zmestili) na novorodenecke, bol napojeny na dychanie, lebo sam nevladal... Previezli ho na Kramare a tam po troch tyzdnoch zivota zomrel... Prvy tyzden to vyzeralo nadejne ale potom sa to zlomilo, zial bohu k horsiemu... Vydrzal nam na tomto svete 22dni. Po krasnom bezproblemovom tehotenstve to bola riadna pecka... Pricina? nakazila som sa nevedno kde nejakym virusom ktory malemu sposobil zapal pluc... Zachrana nemozna...NO som sa nejak rozpisala... Co sa tyka dalsich deti, ano ja urcite chcem dieta. Mohla som otehotniet vlastne hned.. Ale som rada ze tomu tak nebolo lebo ja som stale dufala ze sa mi Ondrik vrati... Ale teraz uz viem ze to mozne nieje a napriek tomu ze strasne chcem jeho, jeho krasnu tvaricku telicko a isto aj dusicku, napriek tomu viem ze jedine ako mozem byt este v zivote naozaj stastna je mat dalsie dieta, budem ho milovat rovnako ako Ondrika. A Ondrika budem navzdy milovat rovnkao ako vsetky svoje buduce deti, snad nejake raz budu... Zivot s Ondrejkom mi nebol sudeny, resp bol ale len velmi kratky. Ale ja viem ze chcem byt znovu tehotna, znovu stastna, znovu prezit ten prival lasky. Strasne po tom tuzim Ja viem, ze ty to vnimas inak a velmi ti drzim palce aby si raz nasla zmysel zivota a nebola taka smutna. Vzdy ti chcem pisat ze sa nemozes vzdavat a nechciet zit, ale sama som tymi stavmi prechadzala a este sa vracaju, neviem si ani predstavit zeby som chrustika mala doma a potom mi odisiel... ale ja chcem zit, chcela som zit s Ondrikom, ale s tym sa niekde raz stretnem, a zatial ak mi to bude umoznene chcem byt dobrou maminkou inemu babatku. Dufam ze raz aj ty najdes silu a budes stastna. Velmi ti to prajem Date: 2010-01-19 14:32:51.0 143. RE: Ondrik - andrea hmmm to sme asi všetky na tom rovnako ja som tiež povedala že to už nepoviem nikomu ale ako sa poznááám hneď ako ich tam nájdem budem plakať a volať všetkým najlepšie do rozhlasu :o) Date: 2010-01-21 17:04:07.0 144. RE: Ďakujem - Judita Áno Simba. Čítala som a aj tebe ďakujem za príspevok. Možno máš aj pravdu, že druhé dieťa pomôže...uvidíme čo bude. Zatiaľ ešte nad takými vecami nerozmýšľam. Najprv ešte s manželom chcem ísť na genetické vyšetrenie. Neviem či som už niekde písala čo bolo s malým. Keď sa narodil bolo všetko OK. Druhý deň nastali komplikacie, nechcel papať a stále plakal a grckal. Zistili, že hr. črevu sa mu nevyvinulo a je tenké ako ceruzka. Museli ho operovať. Mal vonku vývody. Aj hrubé aj tenké črevo. Používali sme sáčky a do plienky akurát tak len cikal. Do hrubého čreva som mu musela cez striekačku každý deň púšťať fiziologický roztok. Po mesiaci keď nás púšťali domov z nemocnice tak mi lekárka povedala aby som ho mala veľmi rada, lebo malý bude s nami len krátko nakoľko má aj cystickú fibrozu. Konečná. Začali sme chodiť na vyšetrenie (chlorody v pote) Tri krát sme boli, tri krát NEGATÍV nemal tú škaredú chorobu. Lekárka povedala, že malý nikdy ani nemal v nemocnici sa asi pravdepodobne pomýlili. Veľmi sme sa tešili, ale krátko. Prestal papať. Zas sme boli mesiac v nemocnici a stále na infúzkách. Musel ísť na ďalšiu operáciu. Povedali, že to nie je vážne. Operácia bude trvať dve hodinky. Trvala č hodiny. Došiel chirurg a povedal, že malému museli na troch miestach rezať aj tenké črevo, ale už je všetko v poriadku, že musíme len čakať. Ten deň malý nebol stabilizovaný, ani druhý atď. Teraz ako to píšem veľmi plačem, lebo znova to celé prežívam. Namiesto neho dýchali stroje a všade hadičky. Stále len spal a rástol. Postupne mu odchádzali všetky orgány a ja som už koncom vôbec nespoznávala svojho malého Dávidka. 17 septembra som išla za kňazom a zobrala som ho do nemocnice aby malého pokrstil a ako keby len na to čakal. 18 septembra o 11.15hod. nás opustil a do nemocnice ma nikto ani nezobral aby som sa s ním rozlúčila. Museli mi zavolať sanitku, lebo som bola ako nepríčetná. Preto mám na celý svet taký názor aký mám, lebo som videla Dávidka ako zo dňa na deň je to s ním horšie a horšie. Dúfam, že Vám to mamičky nevadí, že som to napísala. Nemôžem ďalej písať, lebo už veľmi plačem. Date: 2010-01-23 19:15:54.0 145. RE: Ondrik - Andrea Tiež mám dni keď sa mi všetko premiela v hlave ako v premietačke,stále sa k tomu všetkému vraciam.A ešte sa desím toho že som začala uvažovať nad dalším tehotenstvom.Ja nad tým rozmýšlam ale môj manžel nie,alebo zatial sa tomu bráni.V podstate ho chápem veď skoro prišiel aj o mna ,ale ja takto nedokážem žiť,tak veľmi túžim po bábätku.Keď som mu to povedala viacmenej ma odignoroval,nepovedal na to nič.Ešte čakám na výsledky z hematologie a neviem či by som sa nemala pýtať na nejaké iné vyšetrenia.Uvidím ako to dopadne,u nás bol v podstate problém iba z krvou. Tu niekde som čítala o babkách ,aj ty píšeš o jej smútku.Ja sa zo smútkom babiek nezaoberám,svokra -hoci býva v tej istej dedine bola u nás odvtedy možno tri krát,žiadna podpora,žiadna ľútosť,malinkému na hrobček tiež nechodí.Moja mama je chorá a nebýva tu.V podstate sa každý tvári že mám byť fit,jak keby som mala chrípku,za pár dní prejde a je to.Medzi nami nie sú žiadne rozhovory o tom ako mi je alebo čo.Tak ako keby sa oni tomu vyhýbali alebo ich to možno ani nezaujíma.Preto tu obdivujem niektoré ženy že píšu o babkách ako plačú za malinkými a aké vzťahy sú medzi nimi.SYNČEK ĽUBIM ŤA -NAVŽDY-TVOJA MAMINKA. Date: 2010-02-09 19:48:17.0 146. RE: tak jsem setěšila - ada tak to mi je ľúto.Sme na tom asi rovnako,len ja som po 2 potratoch a doma nemám ešte žiadne dieťa.A tak strašne by som chcela.U teba je to dosť čerstvé,ale čo človek môže urobiť v takejto situácii? Uplne nič.Tá žena ktorá sa bráni materstvu a nechce deti,tá ich má bez problémov,a kto tak strašne chce,ten asi nemá právo.Aj ja sa idem z toho zblázniť,ale čo mi to pomôže?Úplne nič.Aj moja krstná mama mi povedala,že nech sa nesťažujem,že budem mať ešte toľko detí,že sa mi bude z toho chcieť vracať.Tak strašne ma povzbudila,že by som ju asi na mieste zavraždila.Tak to skús nejako prežiť,držím palce.pa Date: 2010-02-22 15:36:29.0 147. RE: Lukáško - Mirka Sakti, máš pravdu, ľudia ktorí neprežili nejakú životnú katastrofu, sa sťažujú na blbosti, ako je počasie atď. ja s mojimi deťmi som prežila mnoho utrpenia, ale dalo mi to veľmi veľa. Som teraz iný človek, viem sa s mojimi deťmi tešiť z maličkostí. Vtedy som si hovorila, aké je to nespravodlivé, prečo a ja prečo obe moje deti, prečo aspoň nie len jedno, ale obidve... Ale Keď som videla, že nie som jediná, a mnoho detí je na tom oveľa horšie ako moje dve, tak som sa usmiala a povedala si, lepšie takto ako bez nich, a nie sme na tom najhoršie. Už keď som si myslela, že som na dne a nezvládzem, vzalo sa vo mne niekde toľko sily, že som prestala nariekať a začala bojovať za moje deti. Trvalo to dlho, stálo nás to veľa bolesti, sĺz, ale oplatila sa. Vyšlo slnko je svet je teraz krásny. Som vďačná, že som prežila toto peklo, som teraz šťastná, tak ako je to. Užívame si naplno. Posielam vám každej jednej kus môjho šťastia, aby ste aj vy boli také šťastné ako ja, a prežívali väčšie šťastie ako ja, zaslúžite si to všetky. Myslím na vás. Date: 2010-03-14 19:07:29.0 148. RE: Ondrik - Andrea Ja som došla na to že mi táto dlhá zima celkom vyhovuje.Som vnútri schovaná pred svetom,akurát do roboty na cintorín,obchod a domov.Neviem si predstaviť biť na dvore.Dokonca aj teraz ked vyjdem na dvor a niekoho tam uvidím idem radšej dovnútra.Mám susedov ktorý leto prežijú na dvore,je tam stále krik,vnúčatá,pes,jeden cez druhého ,skrátka chaos.Z druhej strany suseda na materskej ktorá na jar vyjde na dvor s dcérkou ktorá sa narodila dva mesiace po mojom Lukáškovi.Netúžim po takom stretnutí.A pritom tak rada som sedávala u nás na dvore s kávou.To bol môj relax,ale toto leto si neviem predstaviť.Dokonca sme si v záhradke sadili,ale tento rok odmietam sadiť. Ten strach čo každá z nás má v sebe,tak toho sa už nikdy nezbavíme.Ja keď som bola v deviatom mesiaci moja svokra mi povedala, že keď som bola v siedmom mesiaci každý deň sa za mňa modlila,lebo siedmi mesiac je najhorší a vidíte malinký mi umrel v 38tt.Nikdy,nikdy neni vyhraté.Až ked máte toho drobčeka v náručí a vidíte že je zdraví.Len šťastná je tá ktorej doktori ešte dávajú šancu.Všetkým mám želám úspech.Andrea Date: 2010-03-14 20:57:18.0 149. RE: Dávidko - Jana Judit, tiez som na tom tak. Tiez mi stale beha hlavou.. Boli by sme teraz vonku, mohol by byt pri mne v zahrade, uz by kade tade lozil, pomaly sa staval na nozky.. Bola by som na materskej a bola by som stastna. Vsade kde idem Ondrik je tam som mnou. Smrt nie je vsemocna. Ona nam ich zobrala fyzicky ale inak su stale snami, oni budu navzdy nasou sucastou, viem ze to je malo, ale nikdy mi nikto Ondrika nezoberie. Zobrali si z nas drobci strasne vela. Kusisko naseho zivota, srdca. Su to nase malinke ale obrovske slniecka. Sestre sa ma narodit o par dni syncek. Mali sme plany, ako budeme spolu kocikovat, ako sa budu nase deti spolu hrat, a ked sa moj malinky narodil tak mi vtedy povedala ze je tehotna. Krasne to vychadzalo.. A teraz? Teraz budem nejak musiet vydrzat ich stastie. Znie to hrozne, co? ale budem musiet, lebo oni so mnou vydrzali a prezili tu obrovsku bolest a ja ich nemozem o to stastie oberat. Nesmiem ukazat bolest, aby zvysok rodine nemal vycitky voci mne.. Tak snad to nejak zvladneme. A ten novy cloviecik co pride do rodiny snad vleje troska toho slniecka vsetkym do dusi... Judit, ani neviem co ti povzbudive napisat. asi nic co pomoze neexistuje. len ze na teba myslim a nejak ten kus zivota este prezijeme. Ja si z neho zacinam zase pomaly brat to pekne. Prajem aby sa aj tebe darilo coraz viac usmievat a vytrcit pekne tomuto zivotu prostrednik a povedat mu ze ta nezlozi a kym sa stretnes s Davidkom, tak este co to pekne zazijes aby si mu mohla porozpravat co pekne sa ti prihodilo, skus sa na pekne veci pozerat ze ti ich posiela on. ja sa vzdy za vsetko dakujem mojmu malinkemu Ondrikovi. On mi ich posiela, aby som nebola smutna a pohladza mi dusu. On je moje slniecko Date: 2010-03-23 12:40:34.0 150. RE: Kristianko - Katka Dúfam,že ti to všetko dobre dopadne a budete opäť šťastný.Aj ja si to stále hovorim že som možno mala niečo urobiť vydupať si ten cisársky a možno by to inak dopadlo.Ked som bola pri tej malej truhličke tak som mu povedala že mi je veľmi lúto že som preneho nemohla nič viac urobiť a že ho budeme stále lubit. Date: 2010-03-28 23:37:43.0 151. RE: Ondrikovi - Katka Ahoj Janka.Viem presne ako sa citis ja si hovorim ze je pekne isla von s kocikom.Pozriem cez okno hned tu mame preliezky a deticky s mamickami sa hraju.Nasho malinkeho sme pochovali v piatok a vobec to nezvladam.Cez tyzden som sa zbalila a odisla k nasim.Priatelovi som nechcala list ze je koniec.Ale nastasie sme si to vysvetlili.Moja kolegyna tehotna povedala ze sa mozem vratit a ona sa da vypisat na rizikove.Je mi stoho zle ked si predstavim ze je vsetko v poriadku a ona sa takoto sprava.Vsetko je to velmi tazke ale musime byt silne a zit dalej.Prajem ti vela sil aby si to zvladla. Jana napisal/a: ------------------------------- Odvraciam hlavu od kocikov, ale oci mi ostavaju na dietati.. Bytie dvoch veci vo mne - To ze budem mat dalsie dieta neznamena ze mi Ondrik nebude chybat, to ze zomrel som uz nejak prijala, je to proste fakt.. Ale neodislo mi len dieta, odisla s nim moja buducnost. Ked zena dieta chce, za tych (v idealnom pripade) 9 mesiacov sa netesi len na dieta, stava sa z nej mamina. A ked necakane dieta odide, mamina je zrazu stratena. Mala byt mamou. A cim je? mozno pracujucou zenou, zije predchadzajuci zivot, ale uz nenaplneny. Zije lebo musi... A ja sa naozaj snazim, resp. nesnazim, ide to same.. viem sa smiat, viem si zit. ale pridu dni kedy sa mi nechce nic, nic ma netesi, chcem utiect, ale neviem kam, proste len ujst. ta bolest ma proste prepadne. Ondrejko sa mi zda strasne daleko.. uz je proste prec. Chyba mi a stym nic neurobim Date: 2010-04-02 14:51:34.0 152. RE: Dilema...? - Katarína Ahoj Janka, takýmto otázkam sa nedá vyhnút a velmi ťažko sa nám s tým žije.Ja zo začiatku, ked sa ma niekto spýtal kolko mám deti, tak som povedala, že mam dve a prvá dcérka mi zomrela.Ale tak isto ako Ty som nechcela byť tá ktorej zomrelo dieťatko a videla tie lutostivé pohlady.Povedala som si, že nechcem aby mi niekto niečo ulahčoval v živote len preto že mi zomrela malá.Chcela som sa zaradit do života po velmi dlhej dobe.A tak po siedmich rokoch som dospela do štádia, kedy som pochopila, že hovorit o tom, že mi zomrela malá chcem len ludom ktorí stoja za moje priatelstvo.Určite nie niekomu koho nepoznám.Trápila som sa tak isto ako Ty s tým, že zapieram moju lásku, ktorú nekonečne milujem, ale teraz viem, že ona sa takýmito hlupostami nezaoberá.Je dôležité, že máme jedna druhú aj ked nie sme spolu a to či o jej existencii bude niekto vediet bude to človek ktorému budem verit a nebude ma lutovat.Lebo hrdinka bola ona a statočne bojivala a ja si nemusím pred nikým nič dokazovať.Zo začiatku je to ťažké, lebo tá bolesť je taká velká a neznesitelná, že aspon takto to človek trošku ventiluje.Príde čas kedy sama budeš cítit, ako je to pre Teba lepšie.Skús si nájst spriaznenú dušu a ked Ti je tažko vyrozprávat jej bolesti.Verím, že pomaličky sa do toho dostaneš a bude to v pohode.Treba na to čas a Ondrík sa na Teba pozerá aká je jeho maminka šikovná a štastná.Mne to dlho trvalo pochopit, ale ked si nájdeš vztah s Ondríkom a budeš sa s ním rozprávat tak nebudeš musiet každému všetko vysvetlovať.Prežila si si toho velmi vela a tak nemusíš ešte niečo vysvetlovat ludom ktorí su povrchní.Ale to už si sama budeš vediet separovať čo je pre Teba lepšie.Milá Janka prajem Ti aby srdiečko sa pomaličky vyliečilo a mohla si žit normálny život len v inom leveli, lebo už to nebude tak ako predtým.Som sa nejak až moc rozpísala.Nie si sama Janka a máš presne také isté pocity ako väčšina z nás čo sme tým prešli.Stačí ak napíšeš a môžeš sa vyrozprávať, prajem pekný den, Katarína. Date: 2010-04-28 17:11:38.0 153. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Andrea Aj pre mňa sú tieto daždivé dni hrozné-depka jak vyšitá.Aj ma veľa ráz napadlo že radšej som mala ja umrieť ako môj malinký chlapček,ale už som si uvedomila jednu vec.Aj keď je môj manžel veľmi šikovný,vie navariť,porobiť čo treba doma aj v záhrade,ale to že by zostal sám ,len s chlapcami ,to by asi nezvládol.Tým nechcem povedať že som rada že ja žijem,to len ja sama dobre viem ako rada by som sa s Lukáškom vymenila,ale mám ešte Samka a ten ma strašne potrebuje a ja musím myslieť aj na neho.Keď som sa vrátila z nemocnice bez Lukáška mal Samko letné prázdniny,ten chodil za mnou ako tieň celé dni.A keď som v noci nemohla spávať a chodila som po dome a rozmýšľala čo si urobiť,jak to ukončiť,vybehol z izby že:mama ,ani ty nemôžeš spať??poď ideme pozerať televízor.A vtedy som pochopila že keby sa on nezobudil,možno som tu už neni.Ktovie,možno to Lukáško tak zariadil a zobudil Samka,aby mi nedovolil si niečo urobiť.Možno si pomyslíte že mi šibe,ale ja to takto vidím. Ivetka,nikto nemá právo ťa posudzovať či chodíš ,alebo ako často chodíš na hrobček svojim deťom.Ja som tak povedala ,že mne má právo radiť len ten ,čo si to prežil.Pretože mudrlantov je všade dosť,ale len ten kdo to prežil,vie o čom hovorí. Lukáško,láska moja,každý deň vstávam ,prežívam a líham do postele s myšlienkou na teba.Nie je sekunda bez teba.Veľmi ťa ľúbim,navždy...posielam ti veľa pusiniek.mama Date: 2010-05-17 18:44:15.0 154. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Janka Milá Ivetka, náš chrobáčik je na cintoríne už 3 roky. Ja som dopadla vtedy veľmi zle, mala som problémy so srdcom. Prvý týždeň po prepustení z nemocnice a po pohrebe zostal doma so mnou manžel. Keď prvýkrát odchádzal do práce po tejto dovolenke, ešte na dverách ma veľmi prosil len, aby som nešla na cintorín, že mi to neurobí dobre. Ja som počkala, ako zatvorí dvere, obliekla sa, a už som tam bola. Keď som bola akože na materskej dovolenke, bola som na cintoríne aj 3xdenne, cintorín máme veľmi blízko. Veľmi, ale veľmi mi to pomáhalo, a tým, že som tam tak často chodila, som sa z toho dostala, až natoľko, že som po všetkých svatých prišla na cintorín, a pocítila som, že ho už musím prepustiť od seba. Prišla som k jeho hrobčeku, a povedala som mu, aby letel do nebíčka, aby sa o mňa nebál, že ja som už v poriadku. Ani by si neverila, aký kameň mi spadol zo srdca, cítila som sa taká voľná, ako ešte nikdy, bola som spokojná, že som svojho anjelika prepustila. A vtedy sa mi po zdravotnej stránke upravili všetky výsledky. Po troch rokoch márneho snaženia ešte máme stále prázdnu náruč, ale ja verím tomu, že sa to všetko na dobré obráti. V súčasnosti chodím na hrobček 3x týždenne, zapáliť sviečočku, máme cintorín naozaj veľmi ale veľmi blízko. Neviem si predstaviť napr. nedeľu, aby som nešla zapáliť sviečku, ale na cintoríne už neplačem, zapálim sviečku, obriadim hrobček, pomodlím sa a idem. Keď som mala to obdobie častého chodenia na cintorín, nikto z mojej rodiny ma neodcudzoval, naopak, mávala som časté návštevy všetkých mojích blízkych, ktorí šli na cintorín navštíviť aj nášho chrobáčika, a vtedy mi bolo veľmi dobre na duši, že na neho myslia a nezabúdajú, a tak je tomu doteraz. Držím ti palce, nič si nerob z ľudí, ktorí ťa odcudzujú kvoli návštevám cintorína, choď tam tak často, ako potrebuješ. Bozkávam. Date: 2010-05-19 08:39:13.0 155. RE: Dávidko - Judita Musela som vydržať, nemala som inú možnosť:-)).Bolo to ťažké, už to mám za sebou. Podľa mňa by ste to aj vy vydržali veď každá čo ste tu, ste veľmi silné ženy a to doslova.Aj keď sú dni keď máme depresie, alebo plačeme atď. ale sme ešte stále tu a žijeme. Takže s nejakým spôsobom sme každá silná.Ženy sú vždy silnejšie ako muži-viac vydržia.Poznám jednu ženu, ktorá už roky-roky snaží mať dieťa s manželom a výsledok?!Potrat!Nevzdávala sa a išla na umelé oplodnenie.Teraz čaká dvojičky.Lenže, doktori zistili, že jedno dieťa hneď keď sa narodí zomrie.To je už isté.Povedali jej, že sa má modliť aby aj to druhé dieťa ostalo na živé, lebo že sa môžu vyskytnúť komplikácie, sama nevedela vysvetliť, že aké.Takže teraz len dúfa v tom aby aspoň to druhé dieťatko ostalo na žive.A túto ženu obdivujem, lebo napriek všetkému myslí pozitívne a povedala, že keď osud rozhodne tak, že jej zoberie obidve deti ona sa nevzdáva a bude bojovať ďalej. Date: 2010-05-20 19:00:04.0 156. RE: Ondrik - Katka Ahoj tvoj malinky mal chore srdiecko?Pytam sa pretoze moj mal bol v Bratislave a tiez nam rano pani doktorka zavolala ze malinky uz zomrel.nestihla nam zavolat skor pretoze to islo velmi rychlo a este sa snazili nieco urobit.Bola sobota rano a moja mamina mala narodeniny.Povedala ze uz sa nikdy nebude tesit na narodeniny.Co ma velmi mrzi.Ale moja krsna jej povedala ze ona sa v ten den narodila pre zem a malinky sa narodil v ten den pre Boha.Bolo tazke sa na neho pozerat ako tam lezi.Dneska by mal Kikusko 4 mesiace.Velmi ta lubime a posielame ti vela vela pusiniek. Date: 2010-06-11 19:30:56.0 157. RE: Ondrik - Andrea Judita,viem ako sa cítiš,ja si tiež denno-denne vyčítam že som si malinkého nepostískala.Tiež som ho vôbec nevidela a na pohrebe bola truhlička zavretá.Velmi mi je to ľúto a strašne si to vyčítam.Práve presne pred rokom som bola na poslednej poradni ktorá dobre dopadla,počúvali sme srdiečko a všetko bolo v poriadku a pár dní nato.... 6.7.som sa dostala na gynekologiu už z mrtvym chlapčekom v brušku,vyvolávačky takmer nezaberali a ked ma manžel chodil pravidelne navštevovať a došiel aj 8.7.na jeho meniny a ja som mu povedala že mu nemám čo dať,plakali sme spolu.Malinký sa narodil na druhý deň.Donosené -určite krásne dieťatko,ved som ho videla na sone.Vieš Judit asi je chyba že si to stále vyčítame.Môj muž mi povedal že bolo to naše rozhodnutie a keby sme ho boli videli, možno by bolo všetko ešte horšie.Ja len dúfam že až raz sa tam hore stretneme že ho spoznám a tam budeme spolu navždy. Môj drahý ,milovaný Lukáško.Dnes pred rokom som počula tvoje srdiečko naposledy.Veľmi nám všetkým chýbaš.mama Date: 2010-06-15 21:33:46.0 158. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Iveta Milá Nelly,tvoje slová sú pekné a srdcervúce.Tiež mám dvoch anjelikov.Ide o to,že my,ktorí sme už stratili milované detičky sa pozeráme na okolie tak ináč,aspoň ja.Keď vidím ako niekto ziape a bije svoje deti a neváži si ich život a to čo má,tak mám chuť aj Bohu vykričať,prečo dopustil to ,čo dopustil.Veď my by sme sa ku deťom správali úplne ináč,s láskou,nehou....Ja som pomoc psychiatra odmietla,lebo som povedala,ak mi vráti on deti,tak pôjdem aj ku nemu.Plačem len si na maličkých pomyslím a čo by som urobila u psychiatra?Určite by som sa psychicky zrútila ako asi všetky mamičky s podobným osudom.Ja nechcem svoje city potláčať liekmi.To neznamená,že odsudzujem takých ludí,to nie,veď aj ja by som tam patrila.Je mi lúto,že sa Ti nedá chodiť k hrobčeku,ja tam chodím 2-krát za deň a niekedy sa tam zabudnem a zistím ,že už sa stmieva a musím ísť domov.Máš pravdu je to najsmutnejšie miesto pod slnkom,ale ja tam nachádzam akýsi klud,hlavne keď idem sama.Mám Ťa rada aj na dialku....Iveta.Držkaj sa CHÝBATE MI ....MAMINA Nelly napisal/a: ------------------------------- Ivetka,neviem čo s tým smútkom, ani čo s tým pocitom viny robiť. Veľmi Ti rozumiem, prežívam to isté. Aj ja si pamätám posledný pohyb, posledné kopnutie a potom to strašné ticho, kedy zomrela nádej - a to ticho bez odpovede stále trvá, počujem ho ... Ja na rozdiel od iných maminiek nedokážem chodiť k tomu hrobčeku. Je to najsmutnejšie miesto na zemi - zvlášť odvtedy, čo k prvému pribudol druhý anjelik. Niekedy sa mi zdá, že to je len sen, že sa to nemohlo stať mne,... ale je to tvrdá skutočnosť. Napriek tomu si myslím, že to nie je naša vina. My sme to predsa nechceli a aj keď nás napadá tisíc dôvodov, ako sme to mohli ovplyvniť, alebo čo urobiť inak, nie sme pánmi nad životom našich detičiek. Nemôžme im vybrať ani farbu ich očí, ani dátum ich narodenia, ani to, kedy majú byť počaté. V nemocnici, keď som sa po potrate druhého anjelika zosypala som vyhľadala svojho známeho, aby mi dal niečo na ukľudnenie, je lekár - psychiater. Povedal mi vetu, ktorú som si zapamätala- Nejde o to, čo nám má život dať, ale o to, čo my máme dať životu. Chceli sme tak, ako iné mamy dať život svojim detičkám, tešili sme sa na ne, ale nepodarilo sa. Zostali nám rany na duši, ale život sa nezastavil, ide ďalej, niekedy krutý,tvrdý,ale jedinečný a aj nádherný, náš život, ktorý sa nezopakuje. Neviem čo urobím so svojou bolesťou a smútkom, výčitkami, ktoré ma kvária, či už sú namieste, alebo nie, ale dnes - som rozhodnutá popasovať sa s tým všetkým. Večer, keď budem priať dobrú noc svojim drahým, chcem si povedať, že to nebolo ľahké, ale bol to deň, keď sa mi podarilo aj žiť pre tých, čo ma potrebujú, prežiť naplno ďalší deň môjho života. Nie vždy sa mi to podarí, viem... sú dni keď je bolesť silnejšia ako čokoľvek iné, ale Ivetka, prajem sebe aj Tebe len to, aby sme našli Silu a Nádej, ktorá nás povedie ďalej... Date: 2010-06-22 16:44:37.0 159. RE: Prečo nás ešte viac trápia? - Jana Ja mam tehule v kancly.. Doteraz som ich ked uz to prehanali tak decentne zrusila, resp jednej z nich, tej lepsej kamoske som povedala, teda som ju poprosila aby ked uz je toho viacej nech to riesia vonku, mimo mna.. Vedia co sa mi stalo, tak to nejak tak akceptuju. aj ked nie vzdy sa im dari ale snazim sa vypnut, nevnimat ich, obcas sa snimi rozpravam o tehu, ja som tak zdravo zila vtedy, tak sa pytaju, bola som jak encyklopedia vsetko nastudovane a co z toho.. NO a nejak som to zvladala, ale teraz uz maju riadne bruska a niekedy si ich s takou laskou hladkaju, ako som to robievala ja a vtedy ma ide roztrhnut. Sestra ma synceka, uz ma dva mesiace, velmi som sa toho bala.. obcas sa na neho pozeram a hladam v nom Ondrika, a maly sa na mna tak krasne zaskeri ako keby vedel co sa mi melie hlavou a vravel mi aby som nebola smutna. Judit, podla mna, nesil sa do toho, ak maju trosku rozumu tak to pochopia, da sa to povedat slusne, ze sa snimi sice tesis a prajes im, ale ze je to este na teba moc a nevladzes to vsetko spracovat.. ono to pomaly prejde, a zvykneme si na ine deti, ale nemusime sa znasilnovat a usmievat sa ked sa nam nechce. Aj tak to robime ovela castejsie ako iny ludia Date: 2010-06-23 15:39:15.0 160. RE: Prečo nás ešte viac trápia? - Judita Ahoj. Ďakujem ti za pekné slová a dobré rady. Ja som im to už na začiatku povedala a vysvetlila, že mi to nerobí dobre, ale muži sú muži. Nepochopia to. Oni to berú tak, že život ide ďalej čo bolo to už bolo a bodka. Si pamätam keď sa končil pohreb tak všetcia sme išli ku nám a môj krstný spolu s ujom mi bez akéhokoľvek náznaku ľútosti alebo smútku povedali na rovinu "Neplač stále, život ide ďalej". To ma dorazilo. Ani hodina neprešla od v tedy čo malú truhličku spolu s Davidkom dali do hrobu. Preto hovorím, že chlapov nikdy nepochopím. Pre mňa sú to bez citný ľudia. Nie každý, ale je ich veľa. Takže aj ty si mala Davidka? Koľko mal keď vás opustil? Je mi to ľúto, viem aký obrovský smútok a žiaľ nosíš v sebe. Len to neviem prečo sa na tomto svete dejú také nespravodlivé veci. Drž sa.papa Petra+Milan napisal/a: ------------------------------- Awoj Judita... Tak to nie si sama...Ja mam sestru co ma maleho synceka,ktory ma uz rok aj nieco tak viem ake to je...Aj ja som stratila synceka a tiez sa mal volat a aj sa vola Davidko...Este len bude mesiac co sa stal anjelikom...Aj v praci su kolegine co maju deti alebo cakaju a stale sa o tom rozpravaju ...Je to bolestive a preto by si mala svojim kolegom ale aj kamaratom povedat,ze sa tesis s nimi ale je to aj pre teba bolestive pretoze kazdym spomenutim na dieta si smutna pretoze nemas co ty im povedat ani sa s nimi podelit o svoju radost ohladom dietata a mali by ta aj troska chapat...Mala by si im vysvetlit ze ti troska tym aj ublizuju a nepomahaju ti,ze to tak citis a nechces aby prestali sa s tebou rozpavat ale mali by vediet kolko by si mohla zniest....Aj pre mna je rana vidiet mamicky co sa tesia s rastuceho bruska...Ked uz nevedia pochopit co si ty stratila a zaroven ti tak chyba ani napriek tomu ako sa trebars tvaris ked vidis tie fotky alebo dvd-ka tak by si im mala povedat priamo ako sa tesis ale aj ako sa citis ked sa s tebou o tom rozpravaju ....Proste narovinu aj napriek tomu ze sa pohnevaju ale musia vediet ako to ty znasas,co prezivas,citis a ja neviem ak mas potrebu hovorit o tvojej bolesti tak sa skus porozpravat aj ty s nimi...Mali by ta vipocut ked aj ty ich vipocujes...Daj vediet ako to dopadlo...pa Date: 2010-06-24 14:05:11.0 161. RE: Prečo nás ešte viac trápia? - Petra+Milan Awoj to mas pravdu zistila som to aj ja ked mi zomrel stry oterc tak na kare sa vsetci najmä muzi bavil o veciach ako fudbal a tak tak vtedy som sa cudovala aky boli v dome smutku a zrazu ako by sa nic nestalo...A aj tym sa to viac potvrdilo ked som prisla o Dsvidka...Mam 24 rokov a uz skor som chcela mat babetko ale priatel stale ze nemame kde byvat a nie su peniaze a ja ze nikdy lepsie nebude a ked sa vedia postarat o svoje deti iny a nemaju ani to co my tak preco by sme nemohli...Potom som si povedala ze nebudem uz o tom vraviet a ked bude chciet babo tak bude....A ked bol november 2009 a ja som nedostala som si urobila test a boli tam 2 ruzove ciarky bola som stastna ale aj nestastna lebo moji rodicia s mojim viberom priatela nesuhlasia a vedela som ze budu chciet aby som ho dala prec...Po zisteni som sla k doktorovy ktory to potvrdil a bola mi vystavena teh. knizka....vsetko bolo ok do prace som chodila as do decembra 14. kde som sa dala vypisat lebo dost casto mi bolo zle...Mame som povedala ze som tehotna a ze som v 3 mesiaci a ona ze si ho dam prec a ja ze nie tak ma potom vyhodila z domu bola som u priatela len asi mesiac to ale este pred decembrom...Potom ma volal otec domov a tak nakoniec vsetko ok len taske sa bolo stretavat s priat. lebo dnu ho nechceli pustit a ja som musela chodit na chodbu a vonku aj ked bola zima a aj ked som bola troska chora ...Co sa mi to vobec nepacilo a im to asi bolo jedno...Teho. bolo v poriadku ziadne problemi len sem tam vracanie a nizky tlak ani na ult. nebolo nic zle vsetko dobre...Len som sa velmi hnevala na doktora le bo len 2 krat robil ult. ANI MA NECHCEL POSLAT DO NEMOCNICE V POSLEDNOM MESIACI CO BY SOM MALA...A tak ked som bola v 35 a pol mesiaca som sla do nemocnice vypisali kartu urobili visetrenie ozvy boli dobre len na konci sa male troska hybalo tak neviem ci to bolo zle lebo doktorka sa opitala co to tam znamena tie ciarky a ja ze sa hybalo tak sa cudne zatvarila...potom ma pozrela a zistila ze som bola otvorena na 1.5 palca a nakoniec ma objednala na 26.5.2010...Sla som domov vsetko bolo dobre as do nedele vecera a uz v pondelok som necitila pohybi ci skor som myslela ze citim ale to uz asi len plavalo a nic ine ...tak v utorok som sla do nemo. to som bola uz 36 tt ze necitim pohyby a vedela som ze je uz mrtve mala som ten pocit tak urobili ozvy kde nic nenasli poslali ma na 4 porodne tam som bola na ult. kde nic nenasla dok. tak volala ine ktore sa pozreli a vsetko tam pozerali a vraveli ze vsetko je dobre ale srdiecko sa pretinalo s mojim bitim tak si mysleli ze to je jeho ale nie uz bolo naozaj mrtve..Tak som tam musela ostat vypisala mi papiere prezliekla som sa dali mi klistir a zacali vyvolavat aby som mala kon...Nepomahalo mi to tak som tam ostala na noc a na druhy den znova to iste aj injekcie dostala som 1 na izbe ktora uz ucinkovala tak ma previezli dole tam ma nechali v kotrakciach kde ma sledovali na kolko som otvorena znova ma precistili a dali 2 injekciu to bolo 13 hod a o 13:05 ma zobrali na kozu kde som rodila klasickym porodom...bolo to bolestive niake nadsrihnutie ...porodila som babo aj s placentou a doktor studoval s inym dokt. a sestr. zhodli sa na tom ze vsetko bolo ok a malo pupocnu snuru okolo krku ale to nie je pricina smrti to vraveli...tak som dala suhlas na pitvu ...bol to chllapcek a meno som mala pren davidko meral 1380 a dlhy bol 45 alebo 47 cm....sla som domov o 3 dni...o taky tyzden som sla do nemocnice znova po papiere ktore nam dali na matrike aj pitevnu spravu a rodny list...tam sa uvadza ze zomrel s chorobnej priciny ale este nie su visledky aka to mohla byt nie je to uzavrete tak neviem...tak cakam kedy to uzavrie patologicka ....mam aj obavi ze ci vlastne to bude uzavrete....xci urobila vsetky vysetrenia ked to ne je uzavrete a ci vobec nieco zistila...neviem si vysvetlit aka choroba ked vsetko bolo dobre aj zdrabe bolo tak neviem si to niako dat do suladu....moj priatel sa ties s tym zmieril a nema potrebu o tom rozpravat a ze vran nan ho nemysli pitala som sa ho a troska ma to rani...asi som s nasej rodiny jedina ktorej chyba ...milujem ho nadovsetko a vzdy budem....posielam ti pusinky anjelik moj Date: 2010-07-03 19:41:36.0 162. RE: O Lucinke - zuzana Ahoj Veronika. Viem, čo je to prísť o vytúžené bábo, aj ja som to zažila a neviem s tým bojovať. Tiež nemám dobré spomienky na doktorov, všetko bolo hrozné a jedna doktorka mi na smrť mojho drobčeka povedala len: veď to už nejak zvládnete.. No my vieme, že to dokážu pochopiť len tí, čo to prežili - utprenie, obrovský žiaľ a beznádej. Tebe aj tvojmu ešte nenarodenému bábätku prajem veľa lásky, zdravia a síl. Date: 2010-07-15 15:33:34.0 163. Anjelik LUKÁŠKO - Iveta Milovaní anjelikovia,Lukáško dnes to je 1 rok a 1 mesiac čo si prišiel na tento svet už ako anjelik.Smútok a žial sa nedajú ani opísať a zvlášť,keď vidím ako si okrem mňa ani nikto z okolia nikdy na Teba nespomenie.Milujem Vás detičky moje až na smrť.Nemám silu bojovať s tým,hladám zmysel života a nachádzam len a len nepochopenie.Nikto sa nechce so mnou o Vás rozprávať,ako keby ste ani nikdy neboli žili.A Vy ste predsa žili vo mne a to boli tie najúžasnejšie týždne a mesiace,že sme boli úplne spolu spojení.Tak ako sme boli v tedy neoddelitelný,tak to z mojej strany ostalo a aj ostane na veky,pokial nepríde aj môj čas odchodu.Len Boh vie,prečo sima nechce vziať za Vami,ja som mu už tisíc krát povedala nech to už urobí. LÁSKA JE NESMRTELNÁ AKO NAŠE DUŠE A TIE SA RAZ STRETNÚ....LEN STE MA PREDBEHLI......S LÁSKOU VÁS OBJÍMAM....MAMINA Date: 2010-07-16 23:40:14.0 164. RE: anjelikovia - duška som po umelom oplodnení, vyšlo to, ale drobuliatko je slabé a vzdáva to....ťažko sa mi píše. moc ma mrzí, že máte troch anjelikov. po prvom potrate som si povedala, že druhý by som rozhodne neprežila a....opatruj sa Date: 2010-08-12 14:58:11.0 165. RE: Barbore-Liluška - barbora nepresiel den, aby som sa na nu na chvilu nezahladela a nepovedala jej, aka je krasna...velmi mi chyba Date: 2010-08-28 19:49:49.0 166. RE: linduska - barbora nie, nad tym vobec neuvazujem. uz len preto, ze je blizko mna. chodim za nou denne. dnes som sa bola s dcerami sa tulat, tak ako sme este donedavna chodili aj s lilou.potom sli so mnou na cintorin. povedala som im, ake su pre mna dolezite a ze bol tento den pre mna lahsi.okrem smutku prezivame aj pubertu, tak si obcas tazsie rozumieme. Date: 2010-09-15 20:10:42.0 167. Simeonko - lenka a mato zlatinko naše, dnes sme boli s tatinkom u pani doktorky povedala nám že sme na začiatku tehotenstva.prepáč že som veľmi plakala ale bolo mi to lúto že ťa nemôžem vystískať a povedať ti to, že budeš mať súrodenca.dávaj na nás pozor anjelik náš,neprejde minúta aby som na teba nemyslela.tatinko ti posilela bokanku a šepká ti že si jeho jediný krasnanko z krasnian.tak strašnš moc mi chýbaš, daj mi silu naučiť sa s tým žiť,lebo akosi sa mi to nedarí.neskutočne ta lubenkam a navždy budeš moje všetko.banbulka moja moc to bolí.sladke sníky do nebíčka.majte sa tam krásne detičky naše,bozkávam všetky anjeliky.simi a teba najviac posluchaj. cmuky cmuk. tati a mami. Date: 2010-10-13 23:05:47.0 168. RE: pre dcérku Janku - Janka Ahoj Zuzi, presnú príčinu ešte nevedia, takže ja osobne si myslím, či to nemalo súvis s placentou. Ja pri smrti mojej malinkej som sa to dozvedela až za dva týždne keď príšli výsledky z histológie - upchali sa mi cievy na placente. Pri Gabikinej malinkej zatiaľ tiež nič nevedia - pupočník bol v poriadku. Včera som sa rozprávala s Gabikou no ešte som nemala odvahu sa spýtať sa na pitvu. Ale ak budem vedieť tak napíšem. Je to ťažké a pomoc som jej sľúbila vo všetkých smeroch. Zuzi a ty si mala v tehu tiež anémiu? Pretože ja kvôli tomu chodím na hematológiu, že som tiež anemická. Lekárka mi síce teraz povedala, že sa to upravilo no nie je to 100%. Date: 2010-10-21 13:57:10.0 169. RE: Ondrik - Katka Ahoj.je mi to luto my sme mali tazky porod lebo doktorovi sa nejako nechcelo robit cisarsky rez ap ritom bol velky mal 4740 g.zostal zaseknuty a bol 10 min bez kyslika...a potom mu zistili chore srdce...malinky zomrel v den maminimych narodenin a pohreb mal den pred jej meninami...tiez povedala ze uz nikdy nebude oslavovat...A meminky by mal na ich vyrocie svadby...dali sme ho spopolnit aj ked zomrel v marci pochovali sme ho az teraz v o ktobry na jeho meniny...aj ked presiel nejaky cas od vtedy tak to strasne bolelo... Date: 2010-10-21 20:27:23.0 170. RE: linduske - barbora ahoj radka, odkedy sa to stalo, videla som par krat dúhu.a bolo to aj vtedy,ked duha nebyva. neprsalo, len jasne svietilo slnko.sla som s mamkou z cintorina a zbadala som kusok tej duhy, bolo to kusok od slnka a okolo nej bola silna ziara, ako druhe slniecko. vtedy som sa pousmiala, ze je to linduska. pozerala som na nu cestou domov,sadla som si na terasu a pozerala na nu. bolo ju krasne odtial vidno. aj mamka mi povedala, ze lulka sa na nas pozera. iny den sme zase sli babke a celu cestu som mala po lavej strane...od srdca...dúhu. mamke som povedala, ze lilka ide s nami. ja viem, ze sa to da mozno aj logicky vysvetlit, ale ja som presvedcena, ze je to ona a pomaha mi to. tymto sa utesujem. ked som stala pri jej hrobceku so sestrou, ktora odchadzala do UK a prisla sa este s lulou rozlucit, preletel okolo kvietkov, co tam mala a este sa dva krat vratil, sadol si na kvety a zase odletel. sestra sa pousmiala, ze to bola mozno linduska. nech si mysli kto chce, co chce, je to krasne, takto to vnimat.linduska je stale so mnou, lebo neustale na nu myslim. casto cez den vyslovujem jej meno...len tak..pre seba. ver, ze aj tvoja nelinka je stale s tebou.tato stranka, vdaka deniske, je ten najlepsi liek pre nas. myslim na teba, radka, drz sa. Date: 2010-11-06 20:03:03.0 171. RE: linduška - zuzana+peto Ahojte. Tani, myslim, ze si Barboku rozplakala v tom dobrom slova zmysle. Mne sa tiez takto vyznalo viacej mamiciek, ze ma obdivuju, ako to zvladam a nesiem. Tiez som sa vtedy strasne rozplakala.Nic ine nam nezostava, ked sa chceme pokusit o dalsie dieta a ked nechceme, aby sa este aj nad nami trapili manzelia a rodina. Tak sme silne, ale nase vnutro trpi. Trpi strasnou bolestou. Aj ked je prazdne, ale bolest nikdy nepominie. Tani, nic ine nam nezostava, len sa naucit zit s takymto trpkym udelom, ktory nas postihol. Ked som cakala Sofi a presli prve tri kriticke mesiace, myslela som si, ze sa uz nic zle nemoze stat. Este som sa obavala , ze pri porode sa moze nieco prihodit. Ale, ze mozem prist o babatko aj v takom vysokom stadiu tehotenstva ma ani nenapadlo.ESte som vedela hovorit manzelovi, ze neviem si to predstavit, ze by sa nieco stalo. Povedala som mu to vela krat, ze neviem ako by som to prezila.A este ked ma clovek aj pokupenu vybavu. Ked otvorim tu skrinku s tymi vecickami a kozmetikou pre malicku, je mi zle, musim to hned zavriet. Malo to byt pre nu a teraz mi to je naco.....Zuzana Date: 2010-11-08 21:35:18.0 172. Linduske - sklabnikova Linduska/neterka nasa/posielame Ti do nebicka pozdrav a velky bozk.Vcera sme si s Janom pozerali Tvoje video ktore urobil Jano a fotky ktore sa chysta urobit na Tvoju pamiatku.Lilka keby sa da aspon na chvilocku vratit cas,tak rada by som isla s Tebou na prechadzku.Lilka budu tomu styri mesiace co sme sa s Tebou rozlucili,ale bolest neuticha.Aspon pekne spomienky mame na Teba.Ked myslim na Teba, tak Ta vidim na hojdacke na ktorej si sa rada hojdala na terase.Vobec Ti nevadilo ze sa hupes aj silnejsie,pacilo sa Ti to a ja som trpla,tak isto aj ked si vedela pekne zist dolu schodikmi a ja som zas len trpla ci nespadnes.S Janom si si rada citala.Je toho vela,ale pamatam si ked sme prisli po prvy krat k vam a isli sme do obchodu.Vtedy si mala asi dva mesiace a zobrali sme aj Teba a vtedy nam maminka povedala,,starajte sa o nu ako o vlastne"Vsetci Ta mali a maju radi.Ty si bola taky nas drobcek malinky.Sestry ,sesternice a bratrancov mas uz velkych a vsetko sa tocilo okolo teba.Lubime Ta. Date: 2010-11-09 16:36:43.0 173. RE: linduska - sklabnikova Lilka,pisem Ti,lebo v nedelu sme boli na pohrebe Janovemu dedovi.Bolo to premna hrozne.Neviem preco,ale prezivala som Tvoj pohreb po druhy krat.S Janom sme nesli ani do vnutra,stali sme vonku,lebo prihovor ma nicil.Mozno preto, ze to co sa stalo Tebe je este cerstve.Mala som mysliet na deda,aj ked som ho asi tri roky nevidela,ale ja som myslela na Teba a plakala som za Tebou.Bol u nas Janov bratranec z Ciech a rozpravala som im o Tebe a ukazovala som im Tvoje fotky.Bolo im velmi luto co sa stalo a vraveli ze si velmi krasna.Oni maju rocnu dcerku Rozarku a ked prisli, tak som si predstavila Teba.Povedala som to aj jej mamine,nehnevala sa a povedala ze ma chape.Jej mama mi tiez vravela ze na pohrebe myslela na Teba.Povedala ze Ta nepozna,ale citala Tvoju spomienku a rozpravali sme sa o Tebe.Lilka,chybas nam... Date: 2010-11-16 20:11:56.0 174. RE: moj Lukasko - Lenka Anjelik moj jediny zapalila som ti sviecky na hrobceku dnes lebo dnes je sedemnasteho ako pred dvoma mesiacmi ked mi povedala pani doktorka ze ti nebije srdiecko. To malilinke srdiecko co som milovala najviac na svete. Lukasko myslim na teba stale uz sa stoho asi zblaznim milujem ta anjelik moj posielam ti milion pusiniek do nebicka. Date: 2010-11-17 18:17:15.0 175. RE: moj Lukasko - zuzana+peto Mila Lenka, viem ze je to velmi tazke a krute, ale nepredstavuj si veci, ktore by boli, keby tu bol Lukasko. Takto si jatris rany, potrebujes sa troska posunut dalej vo svojom smutku. Mozno sa na mna aj nahnevas, ale viem o com hovorim. Musela som taketo myslienky zahanat prec, lebo inak by som sa bola z toho asi zblaznila. Tym nechcem povedat, aby si na maleho nemyslela. Nevzpominaj na to co bolo, co sa stalo, nepredstavuj si to, lebo svoju bolest tym prehlbujes. Potrebujes ist dalej, aj ked je to pre Teba v tejto chvili nepredstavitelne. Mne velmi pomahalo, ked som o tom rozpravala. Tristokrat som povedala svoj pribeh, kolegom, manzelovi, kamaratom, pomahalo to. A na take veci ako odist z tohto sveta vlastnou vinou ani nemysli, lebo sa s malym nikdy nestretnes. Mala som aj ja taketo stavy, ale manzel mi dal taku radu, ako ja teraz Tebe. Myslim na Teba, nie si v tom smutku a ziali sama. Posielam bozteky vsetkym anjelikom do nebicka, su to nase lasenky krasne a vzdy nimi aj zostanu. Zuzana Date: 2010-11-18 06:42:38.0 176. RE: Davidko - barbora uz su to styri mesiace a ja si stale vravim,stale dufam, ked stojim pri liluskinom hrobe, ze mozno sa zobudim a vydychnem si, ze to bol hrozny sen. ale potom si uvedomim, ze to by bol prilis dlhy sen, ze je to skutocnost a zacnem plakat.stale mi to pripada neskutocne. vsetky mame rovnake myslienky.tiez stale myslim na to, ze by som radsej zazila vela inych neprijemnych situacii, ako toto.liluskin porod bol velmi dlhy a velmi tazky pre nu aj pre mna. ale uz snad sto krat som si povedala, ze by som ho zazila este raz aj niekolko krat,len keby sa dal vratit cas. tak velmi mi chyba!!!!! lubim ta, slniecko moje. Date: 2010-11-19 17:00:16.0 177. RE: lenke - Lenka Ahoj Barborka, vies ono neviem sa s tym vzrovnat. Tak hrozne moc som sa na Lukaska tesila. Ked som bola na operaci koncom maja tak tam priviezli dievca ta porodila tiez mrtve babo ja som sa modlila aby sa to nam nestalo a vidis stalo. Je hrozne ked som rodila Lukaska a vedla rodila ina mamicka a ja som vedela ze moje babenko ani len nezaplace a jej plakalo to bolo tak nieco hrozne. Potom prisla zamnou doktorka a povedala ze musime vzbavit pohreb, rodny a umrtny list tak som mzslela ze sa zrutim od nestastia preklinala som sa a vsetko na co som si zmzslela. Posielam ojatie vsetkym anjelikom. Srdiecko bozkavam ta milujem ta najviac na svete. Date: 2010-11-20 17:35:37.0 178. RE: mojmu slniecku... - Jana to neuponahlas.. Kazdy potrebuje iny cas.. nemam sajnu kolko to trvalo mne.. len sa to proste zmenilo. Ked zacnes vidiet Lilusku vo vsetkom krasnom okolo seba.. Ja som taky podivin, ja som sa po ceste do roboty s maly rozpravala.. keby ma niekto sledoval asi ma fakt daju zatvorit :-) Ked v mraze zasvietilo slniecko, zastala som, nastvavila tvar a nechala sa lucmi hladit, citiac ze to je Ondrejko, vietor, dazd.. vsetko krasne co ma v zivote teraz stretava je Ondrik, ked ma ospiechal taku zadumanu auto, zacala som sa smiat a povedala len Odo.. :-) Vyliezla na vylete na najvyssi vrch a rozpravala sa s Ondrejkom. Niekedy plakala, niekedy nie. Stale mam problem povedat meno Ondrejko nahlas. pri j sa mi vytvori hrca v krku. Ale niekedy len tak v aute idem a opakujem si jeho meno. Nahlas, niekedy ho kricim, niekedy mi len tecu slzy. Neviem ci je to nejaky tym masochizmu, ale ucim sa s tym ze je tu Ondrik inak zit. Nic neuponahlas, vsetky fazy smutku maju svoj cas. Raz zistis ze Lilku musis nechat ist. Ale to pride same. Ked aj ona bude vediet ze uz moze od teba odist lebo si uz dost silna ist dalej. Ju navzdy budes mat v srdiecku. MOzno ani o tom nebudes vediet ze sa to stalo. casom to zistis ze to je uz ine. Co sa tyka toho pohrebu. Clovek asi zapina nejaky automat. Na svoju ochranu, aby to prezil A jasne ze to potom musi niekedy prist. Ale zeny su silne tvory a naozej co ta nezabije, to ta posilni aj ked toto je velmi tvrda skola. Viem ze som ovela silnejsia ako som byvala a zivot ma trolilinka iny rozmer. Cas je najlepsi lekar. aj ked je to mozno len klise, ale je to tak. Vzdy je pre koho zit. A ked sa nam nechce, tak proste len preto ze musime. Drzte sa babulky Date: 2010-11-22 18:27:38.0 179. RE: Sofinka - zuzana+peto Mila Gabika, je mi tak luto, ze pribudla dalsia mamicka anjelika, dalsia kamaratka Sasenka pre nase dievcatka Sofinku a Nelinku a pre ostatnych anjelikov. Ja verim, ze sa maju dobre, ze tam musia byt preto, aby boli uchranene pred tym zlym, co ich malo postretnut tu na zemi. Je ich v nebicku strasne vela, mozno su vyvolene, ze sa dostali priamo do nebicka, lebo nikomu neublizili. Gabika ja som si spociatku tiez len citala prispevky mamiciek, nedokazala som pre bolest sem napisat. Ked som tu citala tie pribehy slzy sa mi valili potokom, kolko bolesti......Myslela som si, ze len mna Pan Boh potrestal takou bolestou, ale mylila som sa. Je velmi vela mamiciek, ktore trpia tak ako ja. Cas tomu troska pomaha, ale clovek nezabudne do konca zivota a ma to svoje dieta denne pred ocami. Ak mozes Gabika napisat svoj pribeh, tak napis, co sa stalo Sasenke. Pokial nemozes o tom rozpravat a ublizuje Ti to, tak prepac a ber to tak, ze som nic nepovedala.Prajem Ti vela sil na prezitie dalsieho obdobia a posielam Ti silne objatie. Zuzana Date: 2010-11-27 06:44:17.0 180. Zuzke - Gabi Milá Zuzka, tiež keď vidím ako sa všade naokolo rodia zdravé detičky som veľmi smutná z toho, prečo práve ja? Čím som si to zaslúžila? Alebo otázky typu čo som spraviť mohla a nespravila som, aby moje dieťa prežilo? Nefajčím, nepijem, snažím sa zdravo stravovať/a hlavne keď som bola tehotná/ a predsa sa to stalo.... Neviem si predstaviť čo som spravila iné ako ostatné matky, keď si nemôžem poláskať svoje dieťatko, pritisnúť..... A tak veľmi sme sa tešili... Zuzi, keď sme boli s mužom na genetiku - nás iba "spovedali" a pani doktorka nám povedala, že jedna z možností vyšetrenia je amniocentéza a my sme súhlasili napriek možným rizikám, možno práve preto nám nerobili DNA, ani žiadne krvné vyšetrenia a ani nás neposielali na hematológiu. Tiež mi neskutočne veľmi pomáha keď viem, že mám spriaznené duše na tejto stránke, ktoré bohužiaľ trpia tak isto ako ja. Mám síce kamarátky, s ktorými sa o tom môžem rozprávať, ale ako sa vraví: KTO NEZAŽIJE, NEPOCHOPÍ..... Musím Ti však povedať, že našťastie mám staršieho syna, vďaka ktorému fungujem a snažím sa tešiť zo života, aby on stratu svojej sestričky nepociťoval až tak bolestne ako jeho rodičia. Zuzka, je tá bolesť po pol roku stále rovnako silná, alebo sa s tým človek po troche zmieruje? Veľmi mi chýba moja Sašenka a dnes keď sme boli s mužom pri jej malom hrobčeku som veľmi myslela aj na Sofinku a Nelinku ako sa spolu hrajú v nebíčku. Nejak som sa rozpísala, ale je mi tak smutno...... Date: 2010-11-28 19:15:50.0 181. RE: Zuzke - zuzana+peto Ahoj Gabika, my sme boli na genetike az potom, co malinka zomrela. Pocas tehotenstva bolo vsetko Ok. Je to uz druhe dieta o ktore sme prisli, tak sme sa dali sami vysetrit, kde je chyba, ked po gynekologickej stranke som v poriadku.Vieme, ze malinkej uz tym nepomozeme, ale chceme, ak sa podari dalsie tehotenstvo, predist pripadnym problemom.Ja som pocas tehotenstva mala akurat dlho nevolnosti az do konca piateho mesiaca, tak som bola od sesnasteho tyzdna na PN/ke, pretoze do 12 teho tyzdna je to normalne. Potom som mala nizko polozenu placentu ale aj to byva. Ta sa rastom babatka povytiahla a bolo to v poriadku. Takze naozaj neviem.....Stale ma prenasleduju myslienky, ci som jej nejak ja neublizila.....Strasne sme sa na nu tesili a aj cela rodina. Bola minuly rok darcekom pod stromcek. Bol to pre vsetkych najkrajsi darcek. Ci je bolest rovnaka?????Tazko odpovedat. Ja viem, ze teraz sa citis strasne.Je to este prilis cerstve.... Miesa sa hnev so zialom a nekonecnym bolom. Je to pre Teba na nevydrzanie a prajes si, aby si tu ani ty nebola. Mozem Ti povedat, ze nie je to uz teraz take sialene. Ja som nejak otrnula a hlavne sa nemoze clovek opustit a poddat sa tomu,nemoze padnut uplne niekam dolu. Ja, ked chcem dalsie dieta, musela som zabojovat. Nemozem sa tomu bolu a smutku poddavat. Ano, s pribudajucim casom je to o nieco lepsie a boli to stale a stale na nu myslim. Ked som cez vikend doma, tak som pri hrobceku aj rano aj vecer, ale cez tyzden sa to bohuzial neda. Clovek pride domov z prace pomaly za tmy, tak chodime len raz za den.Clovek sa musi nejak zmierit s tou bolestou, pretoze inak by sa asi zblaznil. Kazdy si to musi takpovediac odzit a prezit tu bolest. Spociatku som mala dni, ked mi na nicom nezalezalo. Chodila som za malou trebars vecer o pol desiatej po tme a nikomu som ani nepovedala, ze tam idem. Chcela som byt s malou celu noc. Bala som sa o nu, dokonca som mala aj myslienky, ze si ku nej lahnem a budem tam s nou spat. Toto vsetko ma preslo, ked sa pri cintorine zacali stretavat auta s podivnymi ludmi. Cintorin je na odlahlom mieste. Vtedy som si uvedomila, ze netreba provokovat, ze by moj muz asi bezomna nebol, keby sa stane nieco aj mne. Niekedy som pri malej sedela aj hodinu s revala a revala do nepricetnosti, bolo mi jedno ci sa z toho zblaznim, alebo nie. Bolo to sialene. Sedela som tam v case necase.Az pokial ma v uvodzovkach nevyhresila jedna pani, ze to takto nemozem, ze si ublizim a budem mat problemy, ked budem chciet mat este niekedy babatko. POtom som niekedy do seba hodila zopar poharikov, ked som prisla z cintorina, potom som pol dna prespala, pretoze mi bolo zle. Ale potom som si uvedomila, ze to takto riesit nemozem. Ze su ludia,ktorym na mne zalezi.Nikomu som to samozrejme nepovedla. Moj muz mi stale opakoval, ze keby sa mi nieco stane, tak odide aj on od zialu a vedela som , ze vravi pravdu. Tak som si uvedomila, ze treba smutit a spominat ale len do urcitej miery. Uz ju mame je nasa dcerka, nikto nam ju nevezme. Narodila sa , aj ked tu bola len chvilku. Prezila som s nou najkrajsich 35 tyzdnov svojho zivota a som jej za to vdacna. Bohuzial musela odist.... Preco, nepochopim nikdy....Ale citim, ze je stale s nami aspon duchom. Som sa nejak moc rozpisala, ale na to tieto stranky su. Prajem pekne snicky vsetkym nasim detickam do nebicka. Sofi posielam Ti strasne dlhy boztek na dobru noc a nech Ta anjelik ochranuje. Ahoj Gabika a drz sa, neboj cas troska rany zahoji Date: 2010-11-28 21:36:07.0 182. RE: Nelinka - zuzana+peto Dakujem Gabika.Clovek to dokaze precitit az ked to zazije. Ked som tak predtym rozmyslala ako sa mi to stalo, co je asi tak najvacsia bolest.Kazdy raz zomrie kazdy raz musi odist, ale nevinne stvorenia, ktore tu boli len par hodin alebo dni to je strasne.Preco nedostali sancu na zivot, preco im to bolo odopriate? Povedala som si , ze najbolestnejsie je ked rodic pride o svoje dieta, ked ho prezije , to je asi najvacsia bolest. Nechcela by som to nidy zazit, pomyslela som si. A zazila a za velmi kratku dobu. Odteraz si nebudem hovorit veci, ktore by som nechcela, ale veci ktore chcem a chcela by som. Pretoze vsetko, co som si povedala, ze nechcem v zivote, vsetko ma postretlo. Clovek musi mysliet pozitivne a hovorit si veci, ktore chce. Gabika, kazda si prechadzame tym istym. Ja som tiez veriaca a moja viera tiez otriasla. Najskor som bola Panu Bohu vdacna, ze mi ju dal [a stale aj som]. Neskor ma chytil hnev a nadavala som preco mi ju zobral a rozmyslala nad tym, ci sa mam vobec modlit a chodit do kostola. Ti, co to nerobia maju zdrave deti a este sa z nas smeju.Smeju sa z toho, ze sa chodime modlit a neviem mozno su aj radi, ze nas nieco taketo postihlo a oni maju zdrave deti. Ale bozie mlyny melu pomaly a isto .......Potom ma to preslo. Sila modlitby ma premohla. To su take obdobia a etapy, ktorymi musime prejst. Gabika ja som si tiez myslela, ze som len ja s tak strasnou bolestou a je nas bohuzial vela. Vela mamiciek zasiahnutych dykou priamo do srdca. Cim sme si to zasluzili? Nechapem?????Cim viac sa clovek snazi tym je to horsie,ale ucim sa s tou bolestou zit. Pozdravujem Ta Gabika a dakujem, ze si zareagovala. Prajem Ti vela sil aby si sa mohla vo svojej bolesti posunut troska dalej.POzdravujem aj nase dievcatka krasne do nebicka a dufam, ze sa s nimi raz stretneme. Zuzana Date: 2010-12-12 05:07:15.0 183. RE: Nelinka - lenka a mato myslím že je to naozaj pravda že máme mysliet len na to čo chceme,ja s manželom som každý deň hovorila ked náš malý spinkal a obdivovali sme ho,že by som nikdy neprežila keby sa mu niečo stalo a ked som to nepovedala ja tak to povedal manžel.táto veta padala u nás až moc často.a stalo sa neštastná tragédia a máme anjelika v nebičku a prežili sme.myslím si že nám pán boh chcel ukázať že to prežijeme.aj ked toto už nieje život,ale pomalé umieranie v bolesti za našou stratenou láskou.nedá sa stým zmieriť,že už tu nieje.ako sa to stalo tak som si povedala že už nikdy nič podobné nebudem hovoriť že neprežijem atd.aj ked sa čudujem kde berieme silu žiť.aj ja dúfam že sa raz stretneme s našími detičkami a budeme štastní.Simeonko lubenkame ta a moc stískame.cmuky. Date: 2010-12-12 15:15:29.0 184. RE: Nelinka - zuzana+peto Ahoj Gabika, dakujem velmi pekne za tie posledne slova v Tvojom prispevku.Som velmi dojata. Uz som tu niekde pisala, ze vsetky vysledky este nemam. To co zatial prislo da sa povedat bolo v poriadku.Zistili mi, ze som heterozygot mutacia mthfr 2028. Ma ju 60 % populacie a v podstate to nie je nic zavazne, aspon co som sa docitala na nete. Budem sa musiet asi dopovat viac kyselinou listovou. A viacej neviem nic a nemam tam chut uz ani volat potom, co ma pani doktorka minule odbavila. Ale poznam sa, viem, ze tam zavolam , ale az ked ma to prejde. Totiz tento vysledok mi prisiel domov v obalke s listockom, aby som zavolala na genetiku pani doktorke. Tak som tam volala. Pani doktorka aj zabudla, ze mi nejaky listok poslala domov a odbavila ma tym, ze moje vysledky este nema komplet a ze sa mi moze venovat az za dva mesiace a musi zlozit lebo nema cas. Esteze som pohotovo zareagovala a pytam sa este ste tam, len sa chcem nieco spytat. Tak este nezlozila, polozila som svoju otazku. Ona v skratke odpovedala a dodala ze naozaj nema cas, ma plnu cakaren ludi a zlozila. Tak som z toho mierna rozcarovana. Z takehoto pristupu. Naco mi potom posielala listok domov, ze jej mam volat. Manzel mal pravdu, aby sme nikam nechodili, ze aj tak nic nezistia, ked to ma byt tak to bude, nechat treba tomu volny priebeh.Ja som len chcela predist tomu, ze ak sa na nieco pride a da sa to liecit, tak nech sa to lieci. Tak uvidime. Este raz dakujem Gabika za krasne slova aj o Sofinke. Aj ja Ti prajem vela sil. Naozaj si clovek uvedomi, ze co ma doma, az ked o niekoho pride.Inak to berie ako samozrejmost. Tak si uzivaj synceka a manzela. Zuzana Date: 2010-12-14 05:53:12.0 185. pre Sofinku - zuzana+peto Ahoj laska moja, dnes sa mi o Tebe snivalo. Snivalo sa mi, ze si odisla, navzdy odisla, sestricka Ta viezla vo voziku a ja som nacahovala ruku, aby som sa Ta mohla dotknut, tak strasne som Ta chcela pohladkat. Ale nedociahla som, moja ruka bola prikratka a v tom som sa zobudila. Zlaticko moje tak rada by som Ta bozkavala, hladkala, objimala. Posielam Ti aspon vzdusne bozky a objatie srdcom a pohladkanie vetrikom po oblaciku, na ktorom plavas. Moc Ta lubkame, zachvilku, ked sa tatinko zobudi, pojdeme za Tebou k hrobiku. Mame dovolenku ideme sa pozriet do Viedne na vianocne trhy a berieme aj Teba lasenka nasa. Uz minuly rok som tam chcela ist, ale bola si v mojom brusku a mala som nevolnosti, tak som si povedala, ze na rok tam pojdem aj s babatkom. Tak Sofi ideme. Lubim Ta . Maminka Date: 2010-12-14 06:49:01.0 186. RE: linduska.. - barbora a roman dakujem ti lucy, ani netusis, ako dokazu povzbudit taketo slova.stretla som sa aj s takym "hyenizmom",no v tej chvili to bolo pre mna uplne nepodstatne.ja a moji blizki sme vedeli, ako sa to stalo a cudzim ludom som to nepotrebovala vysvetlovat.na novinarov som nereagovala, v tych dnoch bola pre mna dolezita len linduska. boli sme s nou az pokial to bolo mozne.aj ked novinari davali zle informacie, vraj linduska stale bojuje o zivot, nebola to uz pravda.nase slniecko uz bolo v nebi.museli sme sa rychlo rozhodnut, aby to vsetko malo nejaky zmysel,a nasa hviezdicka mohla pomoct inym detickam.a na nete som sa stretla viac s podporou, ci uz znamych alebo neznamych ludi.trochu som sice chapala aj opacny nazor,ale nepochopim, ako moze niekto tak kruto sudit, ked o tom nic nevie.vtedy mi jedna priatelka povedala nieco, co som si vzala k srdcu. "inteligentny clovek to pochopi a debil ma nezaujima." linduska vedela a vie, ako velmi ju milujeme a to sa nikdy nezmeni.vzdy bude nase slniecko.manzel si tiez cita vsetky prispevky a spytal sa ma, preco aj jeho meno som sem nenapisala, ako lenka, alebo zuzka, tak pridavam aj jeho meno. pozdravujem vsetky maminky, anjelikom posielam silne objatie a boztek. Date: 2010-12-14 19:10:03.0 187. Lukáško - Andrea Ahojte, chcem sa Vám všetkým v prvom rade ospravedlniť,ked som písala svoj príspevok asi pred tromi týždnami,že som Vám nikomu neodpovedala.Ste všetci veľmi milí a zlatí ludia,ked aj cez vlastnú bolesť dokážete potešiť iných.Chcem Vám poďakovať za povzbudivé slová.Ono to akosi prichádza aj samé ,že tá láska k tomu chrobáčikovi narastá.Stačilo že som ho videla na sone. Prajem Vám všetkým do vašich domovov lásku,pokoj,pohodu a vzájomné porozumenie a našim drahým deťom do nebíčka mäkučké obláčiky a dúfam že sú aspon oni šťastné a veselé. Lukáško ,zlatko moje ,neustále na teba myslím,strašne mi chýbaš a veľmi,veľmi ta ľúbim. Date: 2011-01-01 15:00:32.0 188. SAŠKA... - Gabi dnes mi tvoj braček povedal, že by chcel byť pri tebe a ja som sa musela veľmi premáhať, aby som sa nerozplakala a povedala som mu, že to memôže a on sa ma spýtal PREČO? - musela som mu vysvetliť, že mamička by zostala sama a to by nezvládla. Teraz vie, že až príde náš čas, tak sa tam všetci stretneme. Pokladik dnes sme ti boli zapáliť sviečočku na hrobček a keď sme prechádzali cez cintorín, mamina našla ďalších dvoch maličkých anjelikov Filipka/2003/ a Tamarku/2009/ o ktorých nevedela a tak posielam sladké pusinky nielen tebe a anjeličkom z tejto stránky, ale aj Filipkovi a Tamarke. Dcérka moja, veľmi ťa ľúbim a prosím ochraňuj svojho bračeka. Tvoja smutná mamina. Date: 2011-01-01 19:53:05.0 189. Linduske - sklabnikova Lilka,slniecko posielam Ti do nebicka velky bozk a pozdrav pre Teba a ostatnych anjelikov.Lilka boli sme u vas na Silvestra tak ako aj minuly rok.Ked sme boli predtym u vas tak Ty si mala 6.mesiacov.Tento rok bol smutny,lebo si tam chybala.Spominali sme ako si rok predtym sedela v kuchyni pri spalni s rozlozenymi hrackami a vsetci sme sa s Tebou hrali a smiali sme sa ako si chcela lozit,ale jednu nozicku si tahala za sebou.Aj s Dasku sme sa rozpravali o Tebe a spominali.Boli sme aj na prechadzke a aj tam si nam velmi chybala,lebo ked sme boli u vas, tak sme isli vzdy na prechadzku s Janom,maminku a s tatinkom a samozrejme Ty si nemohla chybat.Janovi som povedala, ze je to zvlastny pocit bez Teba ist na prechadzku,lebo to bola prva prechadzka bez Teba.Liluska,lubime Ta a myslime na Teba.Chybas nam.Maminka napisala knihu o Tebe.Darovala aj nam.Je krasne napisana.Ako mi ju dala,tak som si ju hned precitala.Je plna spomienok na Teba.Ked som ju citala,tak som pri nej plakala.Zaciatok bol krasny,ale koniec bol velmi smutny. Date: 2011-01-04 17:07:59.0 190. RE: terezka - Gabi Ach dievčatá je to tak veľmi ťažké, žiť život bez svojho dieťaťa. Nemám urničku so svojou dcérkou(je pochovaná) a už toľkokrát som rozmýšlala, či sme spravili dobre keď sme ju pochovali, ale potom si uvedomím že asi áno, pretože neviem či by som sa urny niekedy dokázala vzdať a tým by som len predlžovala tú chvíľu, ktorá asi aj tak musí raz prísť......a vecičky mojej milovanej hviezdičky som tiež hneď po príchode z nemocnice venovala charite....balila som ich síce dlho, nevedela som sa vyrovnať s myšlienkou že tie veci, ktoré sme kupovali s takou láskou nikdy nosiť nebude......tiež som si ich toľkokrát priložila na svoje uplakané oči, srdce a vybozkávala ich na rozlúčku akoby v nich bola oblečená moja hviezdička..... Moja mama mi síce vravela, že by bolo dobré ich odložiť niekam, kde ich nebudem mať stále na očiach/vraj sa mi ešte zídu/, ale ja som si povedala že nie - boli to vecičky určené pre moju Sašku a ona sa mi už nikdy nevráti.........a Mirka ja proste nechápem....nechápem ako môžu existovať tak necitlivý ľudia a urobiť to čo urobili. Áno, je pravda/ako hovorí Zuzka/ je to LEN obal a to najvzácnejšie a tvojmu srdiečku najdrahšie je vo vnútri, ale to už neexistuje žiadna úcta k životu a žiaľu pozostalým, teda v tomto prípade k nám rodičom? Spite sladučko anjeličkovia naši najdrahší a Sašenka moja milovaná, prosím prídi ku mne aspom vo sne, nech si ťa môžem vyobjímať - tak neskutočne mi chýbaš....... Date: 2011-01-13 13:01:07.0 191. RE: Sofinke - zuzana+peto Radka ja som tento sen mala. Jeden jediny, kedy som videla dietatko na oblaciku, tym dietatkom bola Sofinka a povedala mi, mam sa dobre. To bolo asi po troch mesiacoch ako odisla do nebicka. Ja tomu plne verim, ze sa maju nase dievcatka dobre. Date: 2011-01-15 02:23:30.0 192. terezka - mirka Miláčik, dnes je utorok, piaty v poradí, zas som nespala, znova sa pýtam prečo, prečo práve Ty? Možno preto, že si výnimočná, možno preto si ťa Pán Boh vybral, ale pre ktorú mamku nie je jej dieťa výnimočné? Potrebuje ich tak veľa? Možno áno, na svete je veľa zla, možno ma chce potrestať, skúšať koľko vydržím, nemám odpoveď,aj bez nej sa s tým musím naučiť žiť a to je to najťažšie- žiť bez Teba...s vedomím, že Ťa nikdy neuvidím, aspoň nie tu na zemi, bolí to a preto si hovorím a vkladám nádej do toľkokrát opakovaných slov, že raz budeme spolu. Bez tej nádeje by som to nezvládla...Ľúbim Ťa láskou,ktorú slovami nemožno opísať ale nedokážem opísať ani prázdnotu, čo cítim. Minule nám teta Alenka povedala, že náš dom má neskutočne rodinnú atmosféru, že z neho sála teplo domova, ja som ostala smutná. Do takého domu patria deti, aspoň tri, štyri, vždy som po tom túžila, plný dom detskej radosti, aké by to bolo, počuť Tvoj hlások, vidieť Tvoje očká, privinúť si Ťa a keby prišiel Adamko zo škôlky a mala by som Vás oboch tu...Adamko je o chvíľku doma, ale ale náš dom ostane navždy bez Tvojho hlásku, smiechu... Date: 2011-01-18 15:51:00.0 193. RE: Simeonko - lenka a mato Dakujem,zajtra idem k svojej dr. na poradnu. s pohotovostou nemám dobrú skúsenosť už z prvého tehotenstva vždy ma tak vyšetrili že som krvácala a to som ešte aj zdravotačka.tak som si povedala že pohotovosť nie. Sladke sníčky anjelikovia. Date: 2011-01-18 19:48:46.0 194. Slniečko - Deni Slniečko moje,už je to dlhých šest týždňov čo Ta nenosím pod mojim srdiečkom,ale mám pocit akoby to bolo len včera čo si ma kopkal a tlačil v brušku...ani sme Ti nestihli vybrat meno,ja som ta volala slniečko,zlatíčko,chrústik....tvoj "velký" braček ti vybral meno Rudko,nepáčilo sa mi...povedala som mu,že ešte porozmýšlame,ved máme ešte kopu času...keby som vedela,že nemáme...čo by som za to dala kebyže ta teraz tým menom môžem oslovovat...pani doktorka mi včera povedala,že si musel byt velké "šidlo",lebo si bol celý zamotaný v šnúre,nevedela som či sa mám smiat alebo plakat,prepáč,že som ta neochránila...neviem,mala som byt viac v klude,viac ležat alebo...si pre mňa to najkrajšie a najlepšie šidielko na svete,strašne ta lubim a chýbaš mi....prečo je ten život,osud alebo čo to je taký krutý,že dopustí,aby "odchádzali" či už narodené alebo nenarodené detičky,oni majú žit a robit radosti a starosti svojim rodičom....Slniečko moje a všetci anjeličkovia spinkajte sladko Date: 2011-01-19 01:03:16.0 195. RE: Sofinke - zuzana+peto Radka, ja viem , ze sa maju dobre. Mne sa o Sofi snivalo len jeden jediny raz a povedala mi, ze sa ma dobre. Manzelovi sa vysnivovalo stale, az ked ju nechal odist, potom to prestalo.Nemohol ju pustit.Zuzana Date: 2011-01-19 07:30:24.0 196. RE: Simeonko - Martina Ahoj Lenka.Aj my sme boli včera na kontrole.Prvý krát som odpovedala na otázku:ako sa máte, kladne.Doteraz sme sa vždy rozprávali na tému Martinko.No včera som si naplno užívala pohľad na ultrazvuk.Malinké kývalo ručičkami aj nožičkami.Mám veľmi podobné pocity ako ty Lenka.Je to akosi iné...A pritom milujeme aj drobčiatka v našom brušku. Martinko, aj teba nosím stále pri sebe.Si v mojom srdiečku a neprestajne na teba myslíme aj s tatinkom.Milujeme ťa láska! Date: 2011-01-20 09:07:08.0 197. RE: terezka - ANDREA Mirka viem ake je to tazke mne ked odisla Dianka plakala som stale, ked to moj syncek Jurko nevidel zavrela som sa do izby a plakala som den noc skoro stale casom sa to zmiernilo tato stranka mi casom pomohla stretla som tu vela ludi ja mam velke stastie hoci mam okrem Dianky este aj dalsich dvoch anjelikov ale ja mam krasne 4 milujuce zdrave deti hoci Jurko ma DMO /17/, Simonko /13/, Matusko/10/, Sinduska /2/ trvalo mi dlho kym som sa s tym akotak vyrovnala po Dianke zostalo vela veci,hracky a nausnicky ktore sme jej nestihli dat ale dali sme ich Sinduske ma ich stale v uskach hoci dostala ine ja som povedala nie bude mat len tieto oblecenie co nosila Dianka Sinduska nenosi nemala som tu odvahu jej to obliect plakala by som stale ale laska je tu stale hoci v utorok tomu uz bude 14 rokov co nas nahle opustila vo veku 4 mesiace boze uz placem chyba nam vsetkym u teba je to este cerstve pozerat dopredu mas este vela vela casu drz sa Date: 2011-01-21 20:40:38.0 198. RE: terezka - barbora a roman aj ja som stretavala ludi, ktori mi vraveli, ze musim ist dalej.alebo ze musim zit pre svoje dve starsie dcery.ale to vsetko boli ludia, ktori nevedeli, co citim, nezazili tu bolest straty dietatka.moja maminka bola a je pri mne a v tom nestasti bolo na nieco dobre prave to, ze tiez pred rokmi stratila dietatko. ona vedela, a vie, ako mi je.a tim ostatnim som len povedala, ze budem zit pre svoje deti, ale neskor, teraz chcem plakat a oni to pochopili a viac to nerozpravali.a moje dcery...dali mi ten cas a plakali so mnou.na uvode tejto krasnej stranky deniska pise aj to, co maminky chcu pocuvat a co nie v tej tazkej chvili. ale to nevedia ti, co to nezazili.pri nich sme nutene "zit normalne", a vyplaceme sa tu..vsetkym maminkam anjelikov. Date: 2011-01-21 21:12:48.0 199. RE: terezka - adrika ked nam zomrela Eliška,tiez som sa napocuvala vela mudrych rad hlavne od vzdialenejsej rodiny a priatelov. aka som len mlada a ze este budeme mat vela deti,aby som na "to cele" zabudla.ked som si davala ziadost na prerusenie studia,na katedre ma prehovarali aby som neblaznila, ze ked sa budem ucit,rychlejsie zabudnem..AKO KEBY SOM CHCELA ZABUDNUT.som rada,ze som bola silna v tom,ze som si ten cas prezila tak,ako som to v srdci citila..plakala som stale,doma,v kostole,v meste,na navsteve..hocikedy mi prislo za Elišenkou smutno.ludia to vecsinou nechapali.ale ja som sa s tym osudom prave takto pomaly zacala nejako zžívat.teraz uz tak casto neplacem,v novembri sa nam dva a pol roka po Eliške narodila druha dcerka- ked si predstavim ako by sa spolu hrali...je to tazke,ale neviem ako by som to povedala..som stastna tak ako to je,zivot treba prijat aj s takymito tazkymi skuskami..milujem obidve moje dcerky rovnako a uz sa neviem dockat kedy budem moct malej rozpravat o jej velkej sestricke anjelikovi Eliške.Chrobacik posielam ti do neba veliky boztek a tebe Mirka prajem silu a odvahu vyrovnat sa so smrtou tvojej dcerky tak ako to ty citis Date: 2011-01-23 12:21:30.0 200. RE: terezka - mirka ďakujem Adrika, hovoríš mi z duše...aj ja mám pocit, že radšej sa nebudem siliť do niečoho, na čo sa necítim, robím všetko tak, ako to práve pociťujem, keď nechcem nikoho počuť, vypnem telefón, keď nemám chuť hovoriť, mlčím a keď mám chuť plakať, plačem... tiež cítim, že takýmito malými krokmi je to lepšie (aj keď si iní myslia, že stojím na mieste).Školu som tiež chcela prerušiť, ale som požiadala o preloženie povinností do LS, tak to skúsim (som v poslednom ročníku), neviem, ako to zvládnem, ale momentálne to neriešim. Kolegyňa mi povedala, že sa príliš uzatváram pred ľudmi, ale ja nepotrebujem počúvať tie ich rady, nemám síl im vysvetľovať, ako to cítim, lebo to aj tak nedokážu pochopiť, uzatváram sa pred týmito situáciami... Som vo fáze, keď viem, že sa s tým musím naučiť žiť a hľadám spôsob, možno nie vždy práve najlepší, ale tak mi je "dobre" ako keby som zbierala silu čeliť tomuto osudu,alebo ako to mám nazvať. A gratulujem k bábätku Date: 2011-01-23 14:41:38.0 201. Sofinke - zuzana+peto Ahoj lasenka nasa. Moc Ta lubime obaja s ockom a velmi nam chybas.Predstavujem si tu Tvoju nadhernu tvaricku, tie cierne vlasky, ktore Ti pokryvali cielko, tie malinke rucicky, ktore boli prikryte perinkou, si nase najkrajsie babatko. Tak rada by som Ta pobozkala a pohladila. Dufam, ze anjelik, ktoreho sme Ti dali do truhlicky Ta ochranuje a sprevadza po Tvojej cesticke v nebi.Vcera sme boli s ockom v Bratislave na hematologii. Z hladiska hematologie vyzera vsetko v poriadku. Este mi pani doktorka urobila nejake dva odbery, ktore je este mozne urobit, ale inak mame vsetko v poriadku a aj DNA. Pytala som sa jej na moznu pricinu vzniku tak tazkej anemie a povedala , ze to su veci medzi nebom a zemou. To je taka otazka ako ked niekto dostane rakovinu, preco zrovna on ju dostal. Dusicka moja nechapem, co sa mohlo stat, dufam len, ze som Ti nejak ja neublizila, ak ano, tak odpust, nikdy som nechcela, lubila som Ta od prvej chvile, lubim Ta a aj Ta lubit budem, vsetko je Tvoje a pre Teba. Hovorila, ze jedna z moznosti mohla byt vrodena choroba cervenych krviniek, nieco sa mohlo udiat v kostnej dreni, ze sa netvorila tak ako mala, alebo to mohla byt nejaka prekonana infekcia, ktora sa uz potom dala tazko odhalit, jednoducho sa to prekonalo a uz sa to viacej nezobrazilo, proste priroda.Vyvoj cloviecika je tak zlozity a nadherny proces...... Je to velmi bolave, len Pan Boh vie, preco to tak muselo byt, preco si musela odist. Ale ver, ze moja laska k Tebe sa nasobi den, co den a neviem si predstavit svoj zivot bez Teba. Si nasa, jedina a prva dcerenka, bola si tu, aj si tu a nikto Ta nam nevezme. Lume Ta Sofi. Maminka a ocinko. Samozrejme pozdravuj aj vsetkych kamaratov a kamaratky v nebicku, pekne sa spolu hrajte. Posielm Ti vrucny bozek na dobru noc. Date: 2011-01-28 19:25:55.0 202. Linduska - sklabnikova Lilka,slniecko posielam Ti do nebicka pekny pozdrav.Uz mam po operacii.Pisala som Ti pred nou.Dopadla dobre.Lilka v ten den som Ta videla a verim ze si ma bola pozriet.Videla som Ta v bielych satockach a velmi si sa podobala na maminku.Nieco si mi podavala,ale neviem co,lebo v tom ma zobudila sestricka alebo som sa prebudila sama po operacii.Bola som v narkoze tak uplne neviem.Videla so ta uz vacsiu..Povedala by som ze asi ako 2-3 rocna slecna.Skoda ze som sa zobudila.Rada by som vedela ako by ten sen skoncil.Mozes prist do mojho sna znova a dokoncit ho.V nemocnici som mala v telefone aj tvoje fotky.Pred operaciou som si ich pozerala a myslela na Teba a verila ze das pozor aby operacia dopadla dobre.Vcera sme boli s maminku,tatinkom a Janom na cintorine Ti zapalit sviecky.Bolo mi hrozne a plakala som,lebo mi bolo obzvlast smutno za tebou po tom co som Ta videla.Dnes sme isli domov,ale samozrejme boli sme sa s Janom este s Tebou rozlucit pred odchodom.Lubime Ta,anjelik nas. Date: 2011-02-01 15:54:50.0 203. RE: terezka - zuzana+peto Vidis Radka, co som Ti hovorila, ze ona pride. So stastna s Tebou. Aj Sofinka prisla asi po troch mesiacoch a tiez mi povedala, ze sa ma dobre. Dovtedy som mala strasny strach o nu ako jej je, ci je o nu postarane.Odvtedy sa nebojim, viem, ze jej je dobre, tak ako aj Tvojej Nelinke. Som naozaj Rada, ze Neluska prisla, neskutocne. Je to uz osem mesiacov , co Sofi odisla, ale viacej sa mi uz o nej nesnivalo, okrem toho jedineho razu. Radka, dufam ze sa Ti teraz aspon troska polahcilo, ked vies , ze je stastna. Dobru noc anjelickovia nasi, spinkajte sladko v nebicku. Date: 2011-02-01 20:19:36.0 204. RE: terezka - zuzana+peto Presne tak Radka, sme smutne, ale privelmi milujuce mamicky s krasnymi a verim , ze spokojnymi anjelikmi. Hovorila som Ti, ze Nelinka pride a moje slova sa potvrdili. Aj Sofinka prisla asi po troch mesiacoch. Tiez som sa o nu bala, ale prisla v zivom sne, na ktory som sa prebudila a povedala mi,ze sa ma dobre a odvtedy som spokojnejsia, Odvtedy sa o nu tak nebojim. Viem, ze je v spravnych rukach, aj ked mi nekonecne chyba a tuzim byt s nou. Zuzana Date: 2011-02-09 08:38:56.0 205. RE: neviem sa s tým zmieriť - Lenka Ahoj Radka, moc ti ďakujem za krásne povzbudivé slová. Teraz som v štádiu, že sa s tým učím žiť. Príjmam to, nič iné mi nezostáva, bohužial, alebo bohudík musím ísť ďalej. Máš pravdu. Nikdy sa s tým nevyrovnám a už navždy budem myslieť na to aká by bola. O bábätko sme sa začali snažiť presne pred dvoma rokmi v januári. Nikdy by som nepovedala, že o dva roky budeme ešte ďalej od dieťaťa a s jedným anjelikom v nebíčku navyše. Ten život je fakt čudný. A krutý. Date: 2011-02-09 10:28:31.0 206. RE: Sofinke - zuzana+peto Dakujem Patricia, cim viac nazorov a podnetov tym lepsie. Neviem ako este dopadnem. Odpovedala som Gabike, ze mi dnes prisiel list z BA a mam zvysene ACLA.Smiem sa spytat Patka ako na tu chorobu prisli? Dakujem Zuzana Date: 2011-02-17 00:12:16.0 207. RE: Gabi... - Gabi Ahoj Patrícia - veľmi pekne ti ďakujem za informácie, vďaka ktorým sa môžem odraziť a konať ďalej..... Vieš ja som na celiakiu u môjho syna mala podozrenie už skôr a keď som to pediatričke povedala, tak mi vraví, že aby som nestrašila - vraj by hnačkoval...bol chudý.....nevyžíval.....proste bol celkovo slabý, ale to som nevedela o takejto forme celiakie.... Krvičku mu bráva na kontrolu tej našej chudokrvnosti a chodíme s alergiou na kontrolu do Nitry k jednému veľmi dobrému dr. - tam sa tiež na to spýtam. Určite podniknem ďalšie kroky a keď sa nám to nepotvrdí, tak budem len rada, ale nerada by som niečo zanedbala...a potom si to vyčítať....veď to určite poznáš. Ešte by som sa chcela spýtať čo je to tá IMUNOLIEČBA, prepáč že sa toľko vypytujem, ale som rada že sa mám s kým tak trošku poradiť... a či sa dá tá latentná forma celiakie zistiť aj z bežného odberu krvi? Prajem ti a aj tvojim detičkám hlavne veľa zdravíčka.....my vieme ako veľmi je pre nás dôležité... Gabi Date: 2011-02-17 08:41:31.0 208. Simeonko - lenka a mato Miláčik náš dnes je to už 6 mesiacov čo sme boli ešte o takomto čase štastný a potom sa to stalo a....hrozne moc tu chýbaš.dnes v nočnej ma jedna teta chytila za ruku a povedala že už odchádza do neba tak som ju stísla a vravela jej že ako by som to s ňou menila, nechápala tak som jej povedala že ta máme v nebíčku a ja by som hned išla za tebov anjelik náš.Miláčik viem že si v nebíčku a nepotrebuješ, aby sa za teba slúžili omše, ale teta Jarka bola v Ríme na dovolenka a tam dnes dala za teba odslúžiť omšu.je to daleko,nedá sa nám tam ísť, zapálim ti sviečočku a budeme s tatikom myslieť aj ked myslíme stále.mušiačik môj prepáč že plačem,ale nedá sa to bez toho tak neskutočne moc to bolí.pozdravuj všetkých kamarátov a pekne sa hrajte spolu.veľké objatie všetkým.cmuky cmuk Date: 2011-02-17 12:47:52.0 209. Jazmínka - Diana Ani neviem ako mám začať, prečítala som si vaše príspevky a poplakala si pri nich. Tak veľmi sme sa s manželom tešili, čakali sme druhé bábo - dievčatko, čo sme sa dozvedeli 14.12.2010 na ultrazvuku v Košiciach /v 21tt/. Vyšli nám zlé AFP testy, tak sme išli na USG do Koších, kde nám potvrdili, že čakáme zdravé dievčatko. Amniocentézu sme odmietli, nakoľko sme si nevedeli predstaviť vzdať sa bábätka, keby nebolo v poriadku. Začalo sa to koncom januára chrípkou, ktorá vyzerala byť v pohode, v stredu som bola u obvodnej, popočúvala ma, dala mi Bioparox, na teplotu paralen. Teploty však už vo štvrtok vystúpili na 38,2 čo sa mi už nezdalo, v piatok mi už bolo lepšie, no v sobotu sa to pohoršilo, začala som silno kašľať, dokonca aj krv. V pondelok 31.januára som išla ku obvodnej, povedala mi že sa jej to nepáči, poslala ma ku pľúcnej a tá mi povedala že mám zápaľ pľúc a okamžite mám ísť do nemocnice. Do utorka rána som však už malinkú necítila, len slabučko, čo boli asi len pohyby čriev. V utorok - najhorší deň v môjom živote mi pani doktorka v nemocnici odporučila ísť na gyndu, aby sme dohodli ktoré antibiotiká by boli vhodné pre mňa aby neublížili Jazmínke. Na sone nastal hrozný okamih ktorý trval pre mňa celé hodiny, hoc bol krátky, doktor zavolal druhého doktora, a oznámili mi spolu, že maličké nemá akciu srdiečka. Bolo to presne v 28 týždni tehotenstva. Svet sa mi zrútil v okamihu, nechcela som tomu uveriť. Zároveň mi povedali že maličké musím porodiť, že si mám zbaliť veci na internom a prísť porodiť moju Jazmínku a potom budeme riešiť zápaľ pľúc. Po predchádzajúcich negatívnych skúsenostiach som však odmietla hospitalizáciu v našej pôrodnici a išla som do Bratislavy, kde som 2.2.2011 porodila vyvolávaným pôrodom našu Jazmínku. Skoro mi puklo srdce, tak veľmi to bolelo, no hlavne psychicky. Nevedela som porodiť placentu, tak ju horko ťažko vytiahli. Manžel bol až na samotný pôrod pri mne, bol mi veľkou oporou, za čo som mu nesmierne vďačná. Placenta bola vraj malá a nie celá tak o jednej poobede ma čistili. Potom v piatok ma prepustili z nemocnici domov. V pondelok pľúcna doktorka skonštatovala že zápaľ pľúc sa zhoršuje, znovu som skončila v nemocnici na kyslíku a antibiotickách s podozrením na pľúcnu embóliu a antikoagulačnou liečbou. Nakoniec som to nejako dobojovala a síce som veľmi chcela ísť za našou Jazmínkou, ale ostala som tu pre nášho prvého synčeka Riška a nášho tatina. Niekedy sa pýtam prečo nevedia liečiť v nemocnici aj dušu? Prečo? No čas vraj všetko vylieči, momentálne mám však len pocit, že tá bolesť je v srdci čím ďalej väčšia a väčšia a argumenty typu, či som sa radšej chcela starať o postihnuté dieťa neobstoja. Dnes by som sa mala po 2 týždňoch od pôrodu dozvedieť čo sa vlastne stalo, tak som veľmi zvedavá, aby sme aspoň počuli pravdu.Ďakujem za túto stránku, je tu kopec skvelých ľudí, ktorí to nemajú v živote na ružiach ustlané. Dnes si už viem vážiť čo je to mať zdravé dieťatko.Diana Date: 2011-02-17 16:45:27.0 210. RE: Vám maminky Andílků.. - mirka Radka, dúfam a čakám, každú noc...možno až príliš a preto ešte neprišla, neviem...so svokrou to mám podobné...myslím...ja totiž neviem,čo si mám už o nej myslieť. Oni sú v podstate zlatí, ale v niektorých veciach (citových) sa správajú úplne nepochopiteľne. Tiež sa mi dotkla bruška asi raz, aj to asi preto, že jej manžel niečo povedal, vieš u nás bolo istý čas podozrenie na vážny rázštep, sotva zlučiteľný so životom, nakoniec vysvitlo, že malá má "iba" nádor,kt. sa mal vyriešiť "estetickou operáciou a bola by úplne zdravá, žiaľ, nikto nepredpokladal, že to skončí takto. Ja si nemôžem pomôcť, ale mám pocit, že sa im uľavilo. (nech mi Pán Boh odpustí, ak to tak nie je)Ja som sa vyjadrila, že ak bude Terezka aj postihnutá, urobím pre ňu max. ak bude treba predať dom a vzdať sa vlastného dvora a všetkých tých výhod, bez váhania to urobím a odídem niekam, kde jej zabezpečím čo naplnohodnotnejší život, čo by tu možné nebolo. Oni dali manželovi pri kupovaní podmienku, nepripustili, aby z dediny odišiel a ja mladá, zaľúbená, bola som vďačná za dom atď. a vlastne tie vzťahy sa ukázali až potom...keď malá umrela, tiež mi stále hovorila, ako musím žiť ďalej, že oni ma potrebujú, však dr. povedal, že ešte jedno dieťa môžme mať...nemohla som to počúvať, keď jej to manžel povedal, že nech sa so mnou radšej rozpráva o inom, tak sa radšej nerozprávala vôbec.Odvtedy sa témy nedotkla. Malej nikdy, ani raz nevyslovili jej meno, minule sa ma sýtala, či kvietky, kt. boli pri anjelikovi a sviečke som dostala od manžela. Nebola som schoná ani zareagovať, potom som jej povedala, že tie kvety kupujeme Terezke a že ich dostala od nás a kamarátky. Tak jej tento týž. poslala kvety. Naši sa veľmi trápili, aj trápia, už na Vianoce jej kúpili darček, nikdy na ňu nezabúdajú, ale oni ju nespomenú vôbec. Mňa to mrzí hlavne kvôli malej. Je predsa takým istým vnúčaťom ako Adamko a príde mi to hrozne nefér. Možno im krivdím, ale nedokážem to pochopiť, keď nevedia ako zareagujem, nech sa oýtajú, ale táto ignorácia...veľmi to bolí...uf, ale som sa rozpísala... Terezka, ľúbim Ťa, z celého srdiečka...dobrú noc, lásočka...maminka Date: 2011-02-18 20:32:43.0 211. RE: terezka - zuzana+peto Mirka to vsetko, co si pisala je pravda a na to vsetko mas pravo. Ale ver, ze pridu aj lepsie dni, nebude to stale take zufale kazdy den. Viem podla seba, ze nastup do prace bude velmi tazky, ale ver, ze cim dlhsie tam budes chodit, tym to budes lepsie zvladat, nehovorim, ze zabudnes, ale budes mat menej casu premyslat. Ver mi, viem to podla seba, ale chce to vsetko cas. Ako sa hovori, cas je naozaj najlepsi lekar. Aj pre mna su niekedy dni plne bezmocnosti hnevu a placu. Ale potom pridu dni, ked je o nieco lepsie. Aj mne moje dievcatko velmi chyba, tiez to nikdy neprijmem a nikdy sa s tym nezmierim, ale zit s tym budem musiet. Ani mna neutesuje zatial myslienka, ze by som mala byt tehotna. To uz nebude Sofinka, bolo by to dalsie dietatko. Bohuzial nase princeznicky nam uz nikto nevrati. Ale Mirka ver, ze su tu stale s nami, ziju v nasich srdieckach, nasich myslienkach a navzdy zostanu sucastou nasho zivota. Citim to tak, citim pritomnost malickej.Ja chodim do roboty od oktobra, tiez sa mi tam vobec nechcelo a prve dni boli velmi tazke. Najhorsi bol piatok a vikend. Ale uz je to o nieco lepsie. Teraz som doma na PN a je to horsie, mam viacej casu premyslat a potom je to ovela tazsie. Cez vikend sme sa s manzelom pozerali na kazetu z nasej svadby a povedala som mu, ze by som chcela, aby sme boli taky stastny ako vtedy.Najradsej by som vratila cas a urobila mnohe veci inak. Ale to sa neda. Tiez uz taki stastni nikdy nebudeme. Sme stastni, ze mame jeden druheho, ale nestastni zo straty nasej lasenky Sofinky a malej fazulky, ktora odisla dva roky pred Sofinkou. Zuzana Date: 2011-02-22 19:58:57.0 212. RE: Jazmínka - Diana Ahoj Mirka! práveže sa nezistila príčina, to ma bolí ešte viac, stále pátram po internete, čo sa mohlo stať, obviňujem seba že som nedokázala vynosiť zdravé dieťatko do konca. Včera som bola u jednej liečiteľky, povedala mi že malá mi zachránila život, no neviem čo horšie sa ešte malo stať. Dnes idem tiež k jednému pánovi, čo prežil klinickú smrť a vidí cez tretie oko. Ja totiž týmto veciam medzi nebom a zemou akosi verím, tak uvidím. Vraj sa dušičky našich detí reinkarnujú a prídu v novom tele, tak neviem....Tým že malinkej chýbali dva dni do konca 28 týždňa to brali ako potrat a nemohli sme si ju ani pochovať. To ma bolí asi najviac. No dnes to už nedokážem zmeniť, je pozde. Vlastne ani neviem či je povinnosť robiť pitvu bábätka, keď ide o potrat. Máme len výsledky z histológie. Aj tie sú zatiaľ u sestry, tým že som rodila v Bratislave. Dúfam sa mi aspoň niečo podarí zistiť. V pondelok idem na vyšetrenie na trombofilné mutácie z krvi a potom v marci na genetiku, tak uvidíme. Diana Date: 2011-02-23 09:48:06.0 213. RE: Jazmínka - mirka Ahoj,mojej kamarátke povedala veštica ešte počas tehotenstva, že to nedopadne dobre, že Terezka sa obetuje kvôli mne, lebo mám mať haváriu, kt. by som neprežila a Adamko má vážne ochorieť, že odteraz bude môj život jednoduchší, aj keď ho nikdy nebudem mať ľahký...keď sme mali výsledky z genetiky dobré, tak chcela ísť reklamovať, čo za somariny to narozprávala a nakoniec sa to splnilo...malá neprežila...ja mám pred týmito vecami neuveriteľný rešpekt a sama by som k nej nešla, možno teraz pôjdem, nech mi odpovie na moje otázky. Ďalej povedala, že ma malá veľmi ľúbi, vie ako ju milujem ja a že sa jej dušička vráti, lebo si nás vybrala a chce byť s nami, ale teraz nebol ten správny čas...ďalej povedala, že do dvoch rokov budeme mať zdravé dieťatko...tak uvidíme, tiež hovorila, že január a február bude v partnerskom živote veľmi ťažký a niečo na tom je...Dianka, ja mám malú síce doma, ale som ju nikdy nevidela a to je pre mňa hrozné, neviem, ako vyzerá, ako si ju predstaviť...tá bolesť je u každej z nás veľmi, veľmi veľká...môžem sa opýtať, kto Ti tie vyšetrenia odporučil? Date: 2011-02-23 11:03:30.0 214. terezka - mirka Terezka, tieto dni sú také smutné, neviem, čo sa deje, ale cítime to tak viaceré maminky...dúfam, že ste v poriadku, anjeliky naše...neviem sa ani usmievať, snažím sa, ale...dnes som bola za tetou Jankou. priniesla mi zo sv. Zeme krížik a prášok z jaskyne v Betleheme. Ten mi ale nedala, že až potom, keď sa odhodláme na ďalšie bábätko. Rozprávali sme sa o Tebe a povedala, že je presvedčená, že ma vnímaš, cítiš a vieš...v posledne dni cítim Tvoju prítomnosť veľmi silno, možno preto je ten smútok taký veľký...dnes Ti ocko priniesol krásne žlté tulipány, iste si sa potešila, lebo hneď rozkvitli...teraz nejak viac riešim tie veci medzi nebom a Zemou a stále sa pýtam, prečo, keď máš prísť späť a chceš byť s nami, si musela odísť, kto rozhodol o tom, že nie je ten správny čas, ja som Ťa chcela, veľmi, však vieš...ľúbim Ťa, dievčatko moje, prosím príď do mojich snov... Date: 2011-02-24 19:36:06.0 215. RE: JAKUBKO - Gabi Milá Martinka, zomrela mi dcérka...ešte v brušku a videla som ju prvý a posledný krát v truhličke....myslela som v tej chvíli, že nič horšie sa mi už nemôže stať, ale keď som videla vášho Jakubka - ten krásny úsmev na tvári a šibalský pohľad....teraz už viem že môže a preto prosím Boha a svoju dcérku aby ochraňovali môjho syna a presne ako tu už niektorá mamička kedysi povedala: Keď si myslíme, že už ďalej nemôžeme, tak ešte stokrát môžeme.... Prajem vám veľa sily, aby ste dokázali niesť tú bolesť nad stratou tak nádherného dieťatka....spinkaj sladko Jakubko.... Date: 2011-02-28 18:39:54.0 216. RE: Simeonko - mirka Ach Lenka, najradšej by som Ťa objala a plakala s Tebou, aj mne je tak veľmi smutno, už ani toľko nepíšem, mám pocit, že som všetko povedala, ale bolesť je stále rovnaká a vôbec to neprechádza...čo by som za to dala, keby som ju mohla vidieť aspoň jediný raz a pritúliť si ju, spoznať jej vôňu, oči, dotyk, prečo som nemohla, aspoň jedinký raz............. Date: 2011-03-03 13:28:21.0 217. RE: pre Sofinku - Ivanka a Radko Ahoj Zuzka. K tomu aby sme to pochopili by sme museli počuť slová toho, kto nám ich vzal.Ale to sa nestane. Ja si dodnes neviem odpustiť prečo sa to práve muselo nám stať.Aj napriek tomu, že čakáme vytúžené bábätko, prijala by som aj to moje, ktoré je hore v nebíčku.Nevidela som ho.Neviem ako vyzeralo, mám doma jedinú fotku, spomienku na nášho chlapčeka aj to, keď bol ešte fliačik.Mrzí ma, že som nepovedala lekárovi aby mi ho ukázal.Možno aj urobil dobre.Ale chcela by som ho vidieť. Raz sa mi s naším chlapčekom snívalo, bol to sen, kde čas rýchlo ubiehal, narodil sa mi a rástol.Niekto asi chcel aby som ho videla aký by bol fešák..:)Utkvel mi ten sen v pamäti.Na tú tvár nikdy nezabudnem.Bol celý na tatina akurát, že mal čierne vlásky.Život sa s nami zahráva a veľmi sa bojím aby sa aj tomuto bábätku niečo nestalo, čas sa námm neúprosne kráti a azačínam sa báť pôrodu.Ale najviac sa bojím toho, aby sa mi bábo narodilo zdravé.Testy mi síce vyšli v poriadku, ale človek nikdy nevie čo sa môže stať.Keď teraz pozerám televíziu a vidím koľkým ľuďom sa narodilo zdravé dieťatko a buď do roka umrelo alebo sa neskôr na ňom začala prejavaovať nejaká porucha.Toho sa veľmi bojím.Už by nám to mohlo byť vrátené za chlapčeka, ktorý musel odísť.A prajem Vám aby ste boli šťastní a mali ste dobrý pocit z toho, že Sofinka dáva pozor na svojho súrodenca. Zo srdiečka Vám to prajem..S pozdravom Ivana Date: 2011-03-08 10:34:51.0 218. RE: pre Sofinku - zuzana+peto Dakujem Ivanka, ja viem, ze Sofinka je tu stale s nami, citim to. Citim,ze je duchom stale pritomna, akurat chyba to telicko, ktore by sme mohli vystiskat, pritulit k sebe, pohladkat , pobozkat. To strasne chyba. Ale ju nam uz nik nevezme, bola tu aj ked len chvilku, ale bola, som rada , ze aspon 3 hodinky mohla byt na tomto svete a necelych 35 tyzdnov v mojom brusku. Zmenila nas zivot a zanechala vo mne tie najkrajsie pocity ake moze zena zazit, ked ocakava svoje vytuzene babatko. Len sa bojim ich pripominat, lebo je to zaroven velmi bolestive. V nebi mame 2 deticky malu fazulku , ktora bola v brusku len 8 tt. a Sofinku. Dufam, ze aj nas raz Pan Boh pozehna dietatkom, ktore budeme drzat v naruci. Ja som malicku chcela vidiet, ale videla som ju az v truhlicke, bola som po cisarskom a musela som mojho muza presviedcat, ze ju chcem vidiet a ze bude dobre ked ju budem vidiet a ked sa s nou rozlucim. Esteze som mu kedysi rozpravala, ze keby niekto zomrel z mojich blizkych, tak by som ho chcela vidiet a chcela by som sa s nim rozlucit. Inak neviem, asi by som mala smolu. Som mu povedala, ze mu to nikdy neodpustim, ked ju neuvidim, tak to zabralo. Chapem ho, bal sa o mna. Ale odfotit mi ju nedovolil, len truhlicku. Teraz myslim, ze to banuje, parkrat som mu to vytkla. Ale uz nemozem, pretoze to berie ako vycitku. Bal sa, ze budem potom v rukach neustale drzat fotku a budem nariekat. To by som nerobila, potrebovala som len spomienku. Ale mam aspon 3 fotky zo sona. Tak aspon to a obraz malickej vo svojej mysli, ktory tam zostane naveky. Videla ju cela moja najblizsia rodina, okrem svokra. Ivanka, kedy mas termin? Ja pevne verim a dufam, ze ten maly zazrak, ktory nosis pod srdcom bude zdravi. Nic ine nam Ivka nezostava, len verit, nadej zomiera posledna. Uz sme si svoje vytrpeli, tak snad mame narok byt stastne. Ja som tiez pri Sofinke verila, ze uz snad tento druhy krat to bude dobre.........., ale nebudem Ta radsej strasit. Beztak mas v sebe urcite vela strachu. Ver, ze bude zdravucke a ze bude dobre. Prajem Ti to a v dobrom zavidim:) Drzkajte sa a pohladkaj malicke. Zuzana Date: 2011-03-09 07:19:32.0 219. Pokladik môj.... - Gabi Ahoj môj drobček milovaný, mamička ti dávno nepísala, ale ty vieš že na teba stále myslí...len nemôžem, nedá sa....čítam si príspevky takmer každý deň a niekedy srdiečko podskočí od radosti, keď sa dozviem že ďalšia mamička čaká súrodenca pre anjelika alebo plánovaná operácia toho-ktorého dieťatka dopadla dobre a ono môže naďalej robiť radosť svojim šťastným rodičom a niekedy mi zase padajú slzy ako hrachy keď sa dozviem, že opäť sú niekde ďalší rodičia čo prežívajú to isté ako my......a tebe pribudla buď kamáratka alebo kamarát..... Včera som sa pýtala ocina prečo ja mám žiť a ty nie? Mám vôbec na to právo, bez teba??? Ocko mi však povedal, že proste musím, musím pre tvojho bračeka a pre neho a teba POKLADIK MOJ mám konečne nechať sladko spinkať - vieš to mi povedala aj teta veštica, ktorá vedela čo sa nám stalo....a že si nám bola súdená iba tých pár mesiacov princeznička moja - tak odpusť, že znova plačem a aj to, že sa zajtra alebo pozajtra budem zase smiať, odpusť že som smutná a aj to že sa radujem.....proste odpusť že žijem - BEZ TEBA.... Tak veľmi ťa ľúbim..... Tvoja mamička..... Date: 2011-03-16 09:54:49.0 220. RE: Nelinka - zuzana+peto Presne tak Zdenka, casom to pride. Mne sa o malinkej snivalo az po troch mesiacoch. Dovtedy som chcela ist za nou, chcela som zomriet. V sne mi povedala, ze sa ma dobre. Videla som ju na oblaciku ako si tam lezka. Odvtedy sa mi o nej snivalo uz len raz,asi tri tyzdni do zadu. Dokonca som sa s nou pobozkala na pery. Ja proste citim, ze zije s nami, nie telesne ale duchom. Je tu,musi tu byt, inak by som tu nemohla byt ani ja. Chyba len to telicko, ktore by sa dalo pobozkat, pohladit, vystiskat.Zdenka pusti Ondrejka prec, pusti jeho dusicku do neba. On by nikdy nechcel, aby si bola smutna. Ked si smutna ty, je smutny aj on a vtedy trpi aj on. Zuzana Date: 2011-03-16 12:01:21.0 221. mojej lienocke liluske.. - barbora a roman slniecko moje...vsetky tie dlhe dni plynu tak nejako spontanne, ale pride 13,15 a 20ho a zavali ma bolest a smutok,mnohonasobne väcsi.su dni, ked si vravim, ze musim zit,prezit svoj zivot a potom budeme spolu, ale pridu TIE dni a vsetka snaha zmierit sa s tym, je prec.chybas mi velmi,hviezdicka moja. stale si pozeram tvoje fotky. bola si krasne dievcatko.MOJE dievcatko! a teraz je z teba prekrasny anjel.vecer co vecer,ked si idem lahnut,pozriem do tvojej postielky,spomeniem si, ako si krasne a spokojne spinkala s tvojim ruzovym jajkom.rano, ked som sa budila,potichucky som vysla z izby, aby som ta nezobudila a potom som len cakala, kedy ma zacnes volat.rano co rano som sa ta spytala, ci si sa vyspinkala a ty si kyvala hlavickou,ze ano. ako mi chybaju tie nase rana. ked som ta mala na rukach a povedala som ti, urob moja moja a ty si si polozila hlavicku na moje rameno.vtedy som vzdy chcela, aby sa cas zastavil, taky to bol nadherny pocit.tak si mi davala najavo, ako ma lubis.len som ta to nestihla naucit povedat. lubim ta, luly.tvoja maminka Date: 2011-03-20 18:26:05.0 222. RE: Zuzanka - Janka Milá Lenka, presne tento pocit som mala aj ja keď sa blížili moje narodeniny. Bolo to dva mesiace po tom, čo nám v 8 mesiaci t.t. zomrela dcérka. Všetci sa tešili, ako ich budeme oslavovať, robili si plány len ja som na žiadnu oslavu nemala ani pomyslenie. dokonca som vtedy povedala, že si neželám aby mi vôbec niekto zavinšoval, pretože to, čo som chcela mi aj tak nemohli dať a o iné som nemala záujem. Je to ťažké, ťažké pre každú maminku anjelika... spinkaj sladko anjelik môj, aj ostatní anjelikovia, Tvoja mamina Date: 2011-03-28 20:18:09.0 223. RE: Sofinke - zuzana+peto Ahoj Sofka prajem Ti krasny slnecny den laska moja. Je nadherne, slniecko svieti a ty sa urcito usmievas. Verim tomu, ze Ti je dobre. Nic ine nedokazem povedat, len to, ze Ta velmi velmi lubim lubim, laska moja. Povedala by som to aj milion krat, keby to pomohlo. Pa lasenecka moja, Maminka Date: 2011-03-30 13:51:34.0 224. RE: Matejko - andreachy Prvotná zápal pluc spojené s cytomegalovýrusom......a dalších 12 príčin smrti....ked som to čítala bolo mi hrozne, ked to čítala moja kolegyňa, bývalá sestrička, povedala, jedna z tých dvanástich je sama o sebe smrtelná anebezpečná a nie ešte tolko pokope. Predstava ako musel trpieť a do poslednej chvíle to na sebe nedal poznať..... Mala som veľmi statočného chlapčeka....Som na neho veľmi, veľmi pyšná..... Date: 2011-04-01 20:55:38.0 225. RE: linduške - sklabnikova Ked sme boli naposledy v Bratislave a uz sme odchadzali, tak Liluskin tato povedal, ze Lilka lubi kinder cokoladky.Nevedela som to a tak som povedala, ze nabuduce jej donesiem.Hned ako sme prisli domov a boli sme v obchode, tak som kupila Lilke a aj dievcatam kinder cokoladky ,lebo mali sme ist k nim na dovolenku den potom ,ako sa stalo Lilke nestastie.Tesila som sa ,ako ich bude papat a urcite by sa velmi potesila.Kinderka som doniesla,ale uz som ich nestihla Liluske dat a to mi je velmi luto.Liluska,slniecko lubime ta. Date: 2011-04-06 19:58:56.0 226. terezka - mirka Ahoj anjelik, dlho som ti nepísala, ale myslím na teba stále, každý deň,každý deň myslím na to, aká by si už bola...chýbaš mi, nedokážem ti povedať viac, veľmi ťa ľúbim a chýbaš mi stále, ri všetkom, dnes mi teta Alenka povedala o jednom dieťatku, čo sa narodilo v nedeľu, tešila som sa, ale zároveň som bola veľmi smutná, ako vždy, keď vidím male bábätká, dievčatká, pichne ma ri srdiečku, stiahne sa mi žalúdok a tisnú sa mi slzy do očí...aj ja chcem svoje dievčatko...príď aspoň do mojich snov...aspoň raz...ľúbim ťa Terezka...mamina Date: 2011-04-06 21:07:02.0 227. RE: JAKUBKO - TRI MESIACE - Gabi Milá Martinka - čítam že je to skutočne tak, my mamičky anjelikov presne vieme čo cíti ta druhá.....aj ja totiž stojím večer pri okne a hľadám svoju dcérku a keď ju nájdem tak jej posielam pusinky....moja najjasnejšia hviezdička....verím, že každej mamičke svieti najjasnejšie iná hviezdička - tá ktorá patrí iba jej....proste jej dieťatko...anjelik....vieš a jedna je vždy taká iná ako ostatné.......žiarivá...no proste moja.....raz sa ma syn spýtal, že či keď sa narodí dieťatko pribudne na nebi hviezda a ja som mu povedala že nie, lebo ona tam pribudne keď to dieťatko zomrie....ach hviezdičky naše prečo vás tam musí byť tak plné nebo....CHÝBAŠ MI DROBULIATKO MOJE....za pár dní by si mala šesť mesiacov a čo všetko by si už dokázala si nechcem ani predstavovať....veď vieš prečo.... slzy....ľúbim ťa.... Date: 2011-04-11 13:05:53.0 228. RE: Nelinka - evitass aaaaaah...radka tak tazko sa citali tieto riadky...:( ani neviem pomali co povedat...napriek tomu ze poznam tuto bolest a prazdnotu...tuzbu vratit cas alebo apson na chvilu zastavit zem...nedokazem najst slova ktore by pohladili dusu matky ktora krvaca po strate dietata :((( nenachadzam aby som ich povedala tebe,sebe i dalsim mamam :( lebo ten kus ktory patri nam ;( nemoze nahradit ani prekryt nic ine nikto iny a slova su primalo na to aby sme to niekedy vsetko pochopili...krasne si to napisala...tiez som sa tesila ze ukazem liuske oblohu a slniecko,vtacikov a budeme voniat kvietky spolu...no miesto toho hladim na oblohu a chcem vidiet apson jej tvar,hladim do slnka a spytujem sa sama seba ci jej tam je dobre...voniam zvecsa kvietky ktore na pamiatku jej ukladam,alebo s jej sestrickou a pri kadom kvietku ma srdce pichne ze nieje s nami aj ona...a ked vtaciky lietaju po oblohe duufam ze ich vidi i ona :((( opatruj sa radka a vyobjimaj si deticky...do nebicka posielam boztek a modlitbu za vsetkych anjelikov xxxx Date: 2011-04-20 13:46:16.0 229. Matejko - andreachy Ahoj Zlatenko moje, dne sú to tri mesiace, čo si prešiel na druhú stranu dúhy....Ver mi Zlatko, že mi neskutočne moc chýbaš.... Bola tu Paťka, a hned medzi dverami sa pýtala, kde je bábo.Povedala som jej, že bábo hajá....Vidíš má len dva rôčky, ale aj jej chýbaš. Zlatko moje prosím, stoj pri tatinkovy, lebo ten síce tvrdí, že to zvláda, ale ja viem, že nie. Už 2x vybuchol, a ked mu niekto, alebo niečo nepomôže, tak to pôjde s ním dole vodou. Zlatko obaja sme stratili zmysel nášho života - Teba.Nie je už prečo žiť... Lúbim Ťa Anjelik môj a veľmi sa teším kedy sa stretneme. Date: 2011-04-30 07:37:05.0 230. anjelik Martinko - Martina Anjelik náš, zlatko naše, srdiečko naše, láska naša...Veľmi nám chýbaš! Keď hladkám tvojho bračeka v brušku, akoby som hladila teba.Je to veľmi, veľmi ťažké.Milujem vás oboch, ale veľmi mi chýba tvoja prítomnosť.Už by si bol veľký chlapček, moje šidielko...Chrobáčik, ochraňuj prosím tvojho bračeka, lebo už sa nám to kráti a moc sa bojím.Neprestajne na teba myslíme Martinko. Včera sme boli s tatinkom za tebou a boli sme zapáliť sviečku aj Milankovi.Tatinkovi som povedala, že dúfam že ste sa v nebíčku našli, lebo Milanko bol veľký srandista.Ak áno, tak tam máte veľkú srandu aj s kamarátmi.Aspoň som sa trošku zasmiala. Pozdravuj svojich kamarátov a posielame ti našu lásku a božteky na noštek.Navždy zostaneš náš prvý, chlapčiatko naše!!!Tvoja milujúca maminka a tatinko Date: 2011-04-30 13:33:16.0 231. Sofinke - zuzana+peto Krasny den laska nasa, Tebe a aj ostatnym anjelickom. Velmi Ta lubime z celeho srdca a nekonecne nam chybas. Ochranuj nas laska a aj Tvoju tetu Anicku, ktora teraz preziva tazke zivotne obdobie. Velmi sa na Teba tesila. Ked si zomrela urobila Ti krizik na cielko a povedala spinkaj sladko anjelik. Aj v sobotu hovorila, ze si bola krasne babatko a vyzerala si ako keby si buvala.Sofinka viem, ze dusicka je tu stale s nami, je v nasich srdciach. Len to telicko chyba...... Ty si neodisla stale s nami zijes a aj tak tomu stale bude, az pokial sa vsetci spolu nestretneme. Lubime Ta lasenka nasa. Maminka , otecko a cela rodinka. Spinkaj sladko babulka moja. Date: 2011-05-02 08:55:15.0 232. RE: Matejko - andreachy Dievčatá máte pravdu, dusí to v sebe, ale nechce sa o tom rozprávať....Ja zasa rozprávam až moc, ale pomáha mi to. Rozprávam, plačem, rozprávam sa s malým, aj ked si ludia okolo myslia, že mi šiblo... Dnes mám dosť zlý deň, a mám hrozné výčitky, doktorka mi povedala, že som pozitívna na cytomegalovýrus, ktorý bol príčinou smrti môjho anjelička. Ten pocit, že ho mohol a určite aj dostal od mňa ma asi zničí......Neviem, či tie výčitky zvládnem...... Anjelik môj odpusť mi z celého srdca je mi to ľúto, prosím odpusť...Ľubim Ťa Date: 2011-05-02 20:34:23.0 233. princezná moja - Dáša dnes by si už bola veľká princezná, už by si mala krásne dva rôčky.radšej by som Ti namiesto kvetiniek na hrobček dala nejakú bábiku s ktorou by si sa hrávala...keď mi dnes ráno Tina povedala že sa jej o Tebe snívalo strašne som jej závidela.chýbaš mi anjelik, sladko búvaj. ľúbim Ťa Date: 2011-05-18 21:19:51.0 234. zazrak - aurri Dievcata, po velmi dlhej dobe, cca 3 roky, co som prisla o babo, znova navstevyjem tieto stranky, aby som Vam povedala, nestracajte nadej. V skratke, my sme v 2008 prisli o babo a lekari nam povedali, ze nie je sanca, aby sme mali vlastne dietatko. Za 2 roky sme presli lekarov od Kosic po Prahu a vsade to iste. Bohuzial. Ale Pan Boh to chcel inak a teraz drzim v naruci svojho syna a sme s manzelom neskutocne stastni. Drzim vam vsetkym prsteky a posielam vela sily. Date: 2011-05-31 08:47:33.0 235. RE: terezka - andreachy Mirka, ja som si bola pre pitevnú správu na patologii (na Antolske v BA)a tam mi aj po dvoch mesiacoch dali oficiálnu pitevnú správu, s pravým dôvodom úmrtia. Ale známa lekárka mi povedala, že aj na oddelení kde Maťko zomrel by mi dali k nahliadnutiu pitevnú správu.Na tej patologi mi tiež nechceli poštou poslať správu aj ked do nemocnice ju posielajú poštou, ale ked som si s primárom dohodla stretnutie, tak bez akýchkoľvek problémov mi dali kopiu. Drž sa..... Date: 2011-06-01 21:33:22.0 236. RE: asi mi to je už jedno....nevládzem... - ada ďakujem,chcela by som aby to bolo dobré,ale fakt mi to je jedno.Strašne chcem deti,ale keď budem znova smútiť a plakať,tak skončím ako pred rokom na psychiatrii.A to mi netreba.Od psychológie ma poslali na psychiatriu(vraj ťažká depresia),ale strašne milá pani psychiatrička povedala,že každá mamina,ktorá stratí dieťa,a keď ho chce,smúti.Tak to aj skončilo.A to preto som sa tam dostala,že som žiadala od doktorov mnohé vyšetrenia,a nikto na mňa nedbal.Tak keď si nevedeli rady, poslali ma na psychiatriu.Som sklamaná z ich prístupu.Mám mnoho vyšetrení,ale všetko som si musela vydupať.Všetko mám z internetu.Ďakujem za podporu... Date: 2011-06-09 16:34:14.0 237. RE: Jak vypadají nenarození andílci? - aurri Lucka, tuto otazku som riesila aj ja, prisla som o dietatko v 13tom tyzdni. Ja si myslim, ze vyzeraju presne tak, ako sme si ich vysnivali a tak zostavaju navzdy. Ja si svojho anjelika predstavujem ako sa "puci" v koliske a usmieva sa na mna. Ved anjelikov si ludia vzdy predstavovali a tak si myslim, ze aj moj drobcek vyzera tak, ako som si ho vysnivala a nie ako som ho videla naposledy na ultrazvuku. Moj manzel tiez tuto otazku neriesil...., chlapi sa s tym vyrovnavaju inak. Ja ked som sla povedat nejaku "sprostost", tak som manzelovi rovno povedala, ze sa potrebujem len vyrozpravat a vyplakat. Budem na teba mysliet a drzat ti palce, aby si raz mala drobceka doma. Len sa nevzdavaj. Papa Date: 2011-06-12 09:58:39.0 238. Anjelik LUKÁŠKO - Iveta Ahojte moji najdrahší.Lukáško môj Anjeliček,dnes máš 2 rôčky.Neviem,čo Ti mám priať.Viem,čo by som Ti chcela priať tu na zemi,ale čo sa želá do neba?Veď tam ty už nepotrebuješ nič,možno sa čuduješ,prečo som ja ostala na celý život uplakana,smutná,plná beznadeje a bez chuti do života.Lukáško upiekla som Ti čokoládovú tortu a ako Ti ju pošlem do večnosti?Dnes mi jedna maminka povedala,že raz Ti upečiem nebeskú tortu.Mojko môj tá bude plná lásky,objatí,úsmevu a ked budeme spolu tak sa už nebudeme pozerať späť.Stanko,Majka,Ivetka prosím Vás vystískajte v nebíčku Vašeho súrodenca Lukáška za nás všetkých.Večer vám pošleme do nebíčka balon a pomodlíme sa za Vas štyroch našich nebeských orodovníčkov.Prosím Vás vyproste nám dar dieťatka o ktorý neustále prosím.Moc Vás milujem.CHýbate mi lásky moje najdrahšie.Prosím Vas prídite ku nám domov,ved je to aj Váš domov.Alebo aspoň bývajte v mojom sne,tak moc si to želám a stále nič.Hneváte sa na mňa?Asi áno,ved máte aj prečo. LUKÁŠKO,STANKO,MAJKA,IVETKA.....PRAJEM SI MAŤ TÚ MOC VRÁTIŤ ČAS.VŠETKO NAJLEPŠIE LÁSKY MOJE.....MILUJEM VÁS....MILUJEM VÁS....MILUJEM VÁS....MILUJEM VÁS....ODPUSTITE MI PROSÍM...VAŠA SMUTNÁ MAMINA Date: 2011-06-16 12:10:23.0 239. RE: 3 anjelikovia - Mária Ahoj, ja som si prešla tiež niečim podobným síce prvé dieťa sa mi narodilo zdravé je to syn je zdravý má 28 rokov. Asi o polroka som znova otehotnela ale moje druhé tehotenstvo bolo kruté lebo som si ho užívala len 6 a pol mesiaca, potratila som nie jedno dieťa ale trojičky: tri detičky troch anielikov, dvoch chlapcov a jedno dievčatko, ktoré bolo najväčšie. Ale žiaľ ani jedno neprežilo. Veľmi zle som to znášala. asi po roku som znovu potratila.Povedala som si že nádej umiera posledná, asi po roku a pol som znovu potratila.Nevzdávala som sa moja túžba po dľšom dieťati bola silná. Keď som otehotnela znova a v kutiku duše som verila že musí sa mi splniť prianie a mať ešte jedno dieťa. Moje želania boli splnené vynosila som a porodila bez problémov zdravého syna ktorý má teraz 23 rokov a dcéru ktorá má 22 rokov. Ja viem lahko sa mi to hovorí ale nádej umiera posledná. Veronika napisal/a: ------------------------------- Ahoj, momentálne prežívam podone trapenie ako vy. Pred troma tyzdnami som potratila, tiez po treti krat a uz ani nedufam, Kto si to neprezil nevie to pochopit. Najzaujimavejsie je ked ti vlastna mama povie ze to este nemas taky vyvinuty cit k tým nenarodenným detom takže to v podstate nie az take ako sa to zda. Myslim ze najtazsie je to ze neviem dovod, keby aspon prisli na to preco? Mam skveleho manzela a ten ma drzi a velmi mi pomaha. Velmi by som potrebovala porozpravat sa o toms s niekym kto prezil to iste. Ak sa niekto najde moja emailova adresa je nikip@centrum.sk. Date: 2011-06-17 10:46:14.0 240. Ondrejko - ŚTEVANKOVÁ Zdenka Ondrík, nepísala som Ti už veľmi dávno. Čas tak strašne rýchlo letí.Už tu nie si medzi nami sedem mesiacov.Skončil sa školský rok. Spolužiaci sa s Tebou krásne rozlúčili. Zložili Ti rozlúčkovú deviatacku častušku: Ondrík, Ty si anjel náš, vždy pozor na nás dáš. Každému vždy pomáhaš a nič za to nežiadač.To, že tu nie si bolí stále rovnako. Mňa, ocina, celú rodinu aj Tvojich kamarátov. Na konci školského roka som dala spolužiakom aj učiteľkám pamätníček, do ktorého napísali ako si na Teba spomínajú.Už ho mám doma. Keď som ho predvčerom čítala, išlo mi srdce puknúť. Všetci Ťa mali veľmi radi, každému strašne chýbaš. Tvoj úsmev, sústavná ochota každému pomáhať.Dozvedela som sa aj o veciach, o ktorých som nevedela. Napríklad, ako si sa člnkoval v deravom člne na rybníku.Je tu bez Teba strašne prázdno.Deti chodia za Tebou každý deň. Minulý týždeň, keď Ti ocino robil obrubu na hrobe prišli asi piati.Ľúbim Ťa chlapček, je mi strašne smutno. Stokrát som si povedala, že nebudem toľko plakať a trápiť sa, aby som netrápila Teba, ale to nie je také jednoduché. Vždy, keď som sama,alebo sa práve s niekým nerozprávam, myslím na Teba. Neprejde deň, aby som neplakala.Chlapci sa už trochu spamätali, ale my s ocinom iba prežívame.Stále Tvoj odchod cítim ako veľkú nespravodlivosť voči Tebe. Príď mi prosím aspoň povedať, že Ti je dobre. Každý deň Ťa o to prosím.Babina Ťa videla predvčerom. Zaspala poobede a keď sa zobudila a posadila, videla Ťa na okamih pred sebou. Ocina si držal okolo pliec keď bola za Teba omša.Len za mnou si neprišiel.Čakám Ťa Ondrejko. Každý deň aj každú noc. Asi máš aj v nebi veľa povinností, tak ako si mal aj na Zemi.Možno sa staráš o to množstvo maličkých anjelikov. Ľúbim Ťa chlapček. Za tých krátkych 14 rokov si nám daroval veľmi veľa. Všetkým. Tvoj úsmev, pokoru, skromnosť, pracovitosť, láskavé srdiečko. Ty si za tie krátke roky dokázal toľko, čo my možno nedokážeme za celý dlhý život. Som na Teba veľmi pyšná. Vždy keď som Ťa v škole videla medzi deťmi, bolo mi pri srdci tak príjemne teplo. Dívala som sa na Teba ako na svätý obrázok.Ľúbime Ťa a posielame Ti Našu lásku. Mamina Date: 2011-07-20 01:32:28.0 241. RE: bez priciny - Kacena evi, robili komplet rozbory ako placenty, popocnika a ine, mam 10 st. elaborat(rodila som v CH, takze nie slov. zdravotnictvo).ANo, kazdy pribeh je na nepochopenie a neda sa prijat smrt, aspon nie tak skoro.Pekne si to povedala, potrebujeme Patko v inom dietatku spat... dufam, ze coskoro to bude pravdou,, dakujem za povzdbudenie, je to naozaj neskutocne tazke kazdy den bojovat o silu ist dalej. Date: 2011-07-29 11:20:06.0 242. RE: drobček môj........ - Zdenka Ja tiež prosím každý deň môjho Ondrejka o odpustenie aj za to, že plačem,lebo každý mi hovorí, že nemám plakať, lebo mu to nerobí dobre, aj za to, že som mu nedokázala pomôcť, že som si nič nevšimla, keď mi občas povedal:"Mamina, nenáš tabletku,nejako ma bolí hlava."Pripisovala som to zlému držaniu tela,hovorievala som mu: Ondrejko, vystri sa, budeš mať krivý chrbát.Týždeň pred tým ako zomrel som s ním bola na vyšetreniach. Prišlo to tak náhle. Veľká bolesť hlavy v noci počas spánku. Rýchlo sme ho obliekli naložili do auta a šli do nemocnice. Tú noc sme tam boli už druhý krát. Asi hodinu pred Ondríkom sme tam zaniesli jeho mladšieho brata s bolesťami bruška a vracaním. Mladá lekárka, ktorá ich oboch prijímala, mi ospalo povedala či to nemohlo vydržať do rána. Spolu ležali na jednej izbe. Ondrík dostal lieky od bolesti a žiadne iné vyšetrenia. Tie sa robili až keď ráno dostal záchvat a upadol do bezvedomia. Potom mu urobili CT, na ktorom zistili prasknutú aneuryzmu hlboko v mozgu a masivne krvácanie. Do hlavičky mu vytieklo asi 3 deci krvi.Až potom sa rýchlo prevážal do Bratislavy, kde ho hneď operovali iba tak, bez narkózy. Teraz už viem, že zomrel už na detskom oddelení, hoci oficiálny dátum úmrtia je 9.12. Zajtra, 8. 8. to bude už osem mesiacov. Bolí to stále rovnako. Strašné sú tie výčitky a strach, že som si mala všimnúť, že sa s ním niečo deje.Som mama, mala som to vedieť.Gabika, ja tiež stále hovorím : " Ondrík, odpusť mi, že som Ti nepomohla, nehnevaj sa na mňa, za to, že tu nie si. Ty si si to nezaslúžil. Mal si neuveriteľnú chuť do života a veľké plány. Tešil si sa na strednú školu. Ľúbim Ťa, veľmi nám chýbaš. Všetko tu zostalo tak, ako by sa nič nebolo stalo, akoby si každú chvíľu mal otvoriť dvere a povedať Čaute.. Vaše malé princezničky sa spolu hrajú a môj Ondrík na ne dáva pozor.Bol veľmi zodpovedný a mal rád deti. Date: 2011-08-07 22:55:10.0 243. RE: drobček môj........ - Zdenka Andrejka, každá je mama už keď dieťatko čaká. Ľúbila si svojho Matejka a keby si vedela, pomohla by si mu. Viem ale, že tieto slová útechy sa ľahko hovoria niekomu inému, len my,ktoré sem píšeme to nevieme, alebo nemôžeme prijať a stále si budeme niečo vyčítať.Mne môj Ondrejko hovoril rôzne: mami, maminka, mamčo.Povedala som mu: "Ondrejko, aký si peknučký.On na to: Ale, maminka.Teraz mi to strašne chýba. Mám ešte troch synov, mám pre koho žiť,ale bez neho len prežívam.Je mi tiež ľúto Tvojho chlapčeka. Neviem, či máš ešte nejaké detičky, ale oslovenie mama Ti určite patrí. Z Date: 2011-08-08 23:20:36.0 244. RE: drobček môj........ - Zdenka Je mi to ľúto. Pri veľkých, alebo dospelých deťoch je to iné ako pri malých. Môj 20 roč. syn tiež často skúša moju trpezlivosť a nervy. Povedala by som, že asi viac ako všetci ostatní spolu. Napriek tomu sa ľúbime. I keď sa pohádame, alebo vypustí nejakú hlúposť, viem že ho to potom mrzí.Pocit, že terajší život nestojí za nič poznám. Prajem Ti veľmi veľa síl. Maťko bol zmyslom Tvojho života, ale tým sú aj Tvoje dcéry, aj keď sú teraz také, aké sú Date: 2011-08-09 21:56:47.0 245. Maťejko - andreachy Ahoj Zlatenko moje, dnes som v noci zažila sen, ktorý sa mi navždy vrije do pamäti.Išla som po trávičke, zrazu bola obloha čierna, len predo mnou bol otvor, alebo schody do nebíčka, kadial presvitalo svetlo. Zrazu ma precitol taký zvláštny pocit, ktorý som v živote nezažila.......vedela som, že si si prišiel pre mna. Viem, že som povedala "Matejko prídi si pre mamičku..." a.... zbabrala som to....zrazu ma premohol strach....a bolo po....mohla som byť teraz s Tebou, a bola by som neskutočne šťastná. Ešte sa musím trápiť na tomto svete, asi tá chvíľa nekonečného šťastia, ked budem s Tebou, ešte neprišla..... Anjelik môj ľúbim Ťa a neskutočne mi chýbaš.... Date: 2011-08-20 15:05:54.0 246. RE: Maťejko - lenka a mato aj ja som mala taký sen ked som bola tehotna s Eliškou.v tom mojom prišiel Simi a povedal mi maminka pod so mnou,tiež som mu povedala že rada by som, ale musím tu zostať koli jeho sestričke.tak sme sa rozlúčili a on musel ísť. zbabelosť to neni,ale niečo pre čo tu ešte musíme byť až do tej chvíle. Date: 2011-08-20 15:59:40.0 247. Simeonko - lenka a mato prekrásny deň láska naša,dakujeme ti že opatruješ svoju sestričku,boli sme v blave a pani dr. povedala že zatial je Eliška v poriadku.veríme že to tak zostane a bude nám dopriate sa z nej tešiť. velké pusinky aj tvojim kámošom mami tati a Eliška.vdaka za všetko. Date: 2011-09-03 08:54:11.0 248. RE: Môj anjelik je v nebíčku - Gabina ...Janka, presne tak ja viem ale aj tak mi to nedá...dnes som bola pre výsledky z hematológie a genetiky a všetko je OK takže už to bude tak...najhoršie pre mňa je keď začne môj 5 ročný syn Sebastián rozhovory o Sofinke a to sa rozprávame o nej skoro deň čo deň, stále na ňu myslí a pýta sa kedy sa nám narodí ďalšie bábätko... Tak dnes som si zase horko zaplakala tak veľmi sa bojím a tak veľmi mi Sofinka chýba... ďakujem Janka za podporu a dúfam, že na tretí krát to vyjde presne to mi dnes povedala doktorka... Sofinka veľmi ťa ľúbim láska naša...spinkaj sladko... Date: 2011-09-05 14:58:54.0 249. RE: krasny sen.. - barbora a roman u nas je to, zdenka, naopak. ja som nemohla spavat, nad ranom som sa budila.a manzel spaval tvrdo. tiez je nestastny,lebo nemava sny a tiez tuzi po tom, aby sa mu o lule snivalo. krasne si to napisala, ze dava takto na teba pozor.urcite to presne takto je. aspon v spanku tu bolest lahsie znasas.vy ste davali za ondrika sluzit omsu? ja som sa na to pytala nasho farara a on mi povedal, ze za male deticky sa nedava sluzit omsa, ze tie su hned anjelmi, oni nepotrebuju, aby sme sa za ne modlili. ondrik bol sice väcsi, ale predsa tiez dieta. mne tiez vela ludi povedalo, ze lula bola nesmierne inteligentna a uzasna nato, ze mala len vyse roka. a detska lekarka mi povedala, ze bola az prilis vynimocna pre tento svet. akoby to boli predurceni anjeli, tieto nase deticky a nas mali len nieco naucit, alebo nam ukazat. ja verim, ze to bolo tak. lubim ta, hviezdicka moja, zase si potrebujem tak silno poplakat. Date: 2011-10-18 23:27:15.0 250. terezka - mirka Ahoj anjelik...táto noc bola hrozná, musela som sa vyplakať...je mi tak ťažko, ale som Ti neskutočne vďačná, že si mi splnila prianie a prvý krát si mi ukázala tváričku, v sne si mala rok, tak ako v skutočnosti, tmavé vlásky a očká po ockovi a podobu po mne a Adamkovi...obzerala si sa okolo akoby si niečo hľadala, keď sa ozvala starká a povedala, že ťa zavedie k maminke...viem, že moje prianie je nesplniteľné a veľmi to bolí, no súčasne Ti Ďakujem...prepáč, už nedokážem viac napísať...ľúbim ťa, dievčatko moje... Date: 2011-11-24 09:03:18.0 251. RE: Nelinka - Slavka Ahoj Gabika, vcera som sa konecne odhodla a napisala sem par slov pre moju Nelinku. Chcela som napisat viac ale akosi to neslo.A potom som sem este chvilu nakukala ci nahodou niekto nezareagoval na moju spravu a aj teraz som sem nakukla s malou nadejou ze sa mi niekto ozve a povzbudi ma. A veru. Dakujem Ti Gabika moc krat za mile slova. Mam podporu od manzela a rodiny ale my maminy anjelikov sme uz navzdy inak prepojene a preto vieme najviac o bolesti ktoru prezivame. Nelinka bola,Je vytuzene dietatko.Cele tehotenstvo som sa bala aby som ju nestratila a ked sme boli tak blizko tak ..... Este neviem ani dovod preco sa to stalo.Este stale nie su vysledky. Doktori na Kramaroch to vyhodnotili ze islo asi o trombozu pupocniku.Pupocnikovy infarkt.Toto slovne spojenie som zadala asi tyzden po porode do google a prva stranka ktoru vyhladal bola tato. Odvtedy sem casto chodim a citam si spravy maminiek a prezivam s nimi nasu bolest.Mam zmiesane pocity. Velmi by som chcela byt hned tehotna ale ked si tak predstavujem tie chvile je to akoby som stale cakala ze to bude ona vo mne, vyslovujem jej meno lebo ine v mojej mysli neexistuje.Ja viem ze ju nikdy nikto nenehradi no viem ze potrebujem niekoho komu dam svoju lasku.Cele tehotenstvo som zila s klapkami na ociach, videla som len nas dve ako sme uz partacky navzdy.Zila som len pre nu a teraz mi ten pocit strasne chyba.Je uplne vsade.V kvetinkach co mi kupil manzel a moja mamina, v sladkom cappuccine, v babike co som jej kupila a teraz s nou spavam,v zapade slniecka,........vo vsetkych krasnych momentoch.Stale si prehravam v hlave tie chvilky ked som citila ako som ju priviedla na svet.A vtedy ked mi ju priniesli ukazat.Som vdacna ze som si v tej chvili az tak neuvedomovala ze...........ved vyzerala akoby len spinkala.A potom mi ju dovolili podrzat.Polozili ju mna a ja som citila jej teplucke telicko, jej vahu...bola prekrasna.Povedala som To je Nelka.Prstom som jej presla po malinkom nosteku, lickach a pusinke.A stihla som jej povedat ze ju lubim a navzdy budem. Bola som stastna a vdacna aspon za tieto momenty. Som jej vdacna ze ma urobila mamou.Mojej Nelinke.Neli dakujem. Gabika dakujem ze si mi napisala,pomohlo mi to napisat viac a tak dostat zo seba aspon na chvilu tu bolest. A mozno sa uz Nelka skamaratila so Saskou.Gabika myslim aj na Tvojho anjelika Sasunke ale aj tvojho chlapceka, ktory je pre Teba vsetkym.Gabi a syncek sa ti narodil ako druhe ci prve dietatko? Este raz ti dakujem za podporu a budem rada ak sa este ozves.Aj Tebe prajem vela sily a lasky. Date: 2012-01-30 13:26:56.0 252. herpes - nika Mojmu priatelovi zistili ze ma pasovy herpes a mame doma mesacneho synceka, doktorka mi povedala ze ked ho dojcim tak ma protilatky odo mna.. ale po precitani smutneho pribehu milenky sa bojim.. ako mame postupovat dalej aby sme neohrozili maleho?? vopred dakujem za odpoved Date: 2012-01-31 18:07:54.0 253. RE: herpes - lenka a mato ja som mala pasovy opar pri našom Simim ked mal 2 mes. kojila som ho a tiež my povedala dr, že to nedostane odomna.a ešte vravela že infekčné je to štádium ked sa vytvoria chrasty, tak aby malý nedošiel do kontaktu s nimi. tak sme používali dezinfekčné mydlo a malý nič nedostal. takže pred herpesom sme ho ochránili, ale žial pred nehodou nie a... držte sa. Date: 2012-01-31 21:34:49.0 254. RE: prosba o radu - Slavka Ahoj Radka,dakujem za Tvoje slova a tiez posielam silne objatie.Som tu uz od tretej rana a citam tvoje rozhovori s maminkami.A som strasne vycerpana a ubolena z tolkej straty co my anjelske maminky prezivame.Vcera ako som upratovala ma napadlo ze som dlho netancovala.A tak som si pustila tanecnu hudbu. Hudbu co sme s Nelkou pocuvali a tancovali na nu spolu. Vzdy som si drzala brusko aby som ju akoby lepsie citila, akoby sme sa spolu objimali.No teraz som si len predstavovala ako mam brusko.A potom som si predstavovala ze tam pri mne lezka a pozera ako mama tancuje a potom som ju videla ako je uz vacsia a tancuje so mnou.Bolo to paradne. Vo stvrtok som bola u mojej najlepsej kamaratky(ma rocnu dcerku Timejku)a ona mi povedala tie slova ktore som asi potrebovala pocut. Vdaka nej som si mala odvahu pustit veselu hudbu. Na tejto stranke v casti Poslali ste nam je basen Smrt nic neni. Pacia sa mi jej slova.Presne tak, Nelka je tu, ani nie vo vedlajsej miestnosti ale priamo pri nas. Aj teraz, pozera ako mama pise a ocik spinka.Az na tu jednu vetu, ktora vravi ze sa nic nezmenilo, ze zivot je taky isty. Tak Radka tancujme s nasimi Nelinkami.........smiem prosit?:o) Date: 2012-02-11 05:58:08.0 255. hračka - lenka a mato ani neviem ako to mám napísať.chcem vas len poprosiť o radu a názor či mi ,,šibe,,,alebo ako mám reagovať. mali sme návštevu 4r.dievčatko.my dospelí sme sa rozprávali a ona sa hrala čo je úplne normálne a tešilo ma to.až do chvíle ked zobrala koníka, že ona si ho zoberie domov.ja som sa usmiala a povedala jej že to nejde, lebo je to koník našeho Simeonka(má ho totižto pri fotke kde mu horí sviečka)dospelí na mna pohlad,že čo si to dovolujem jej ho nedať.tak som im vysvetlila že to dostal ako darček k narodeninám od jednej pani a tá sa vždy ked príde ku nám poteší že ma pri fotke práve koníka od nej.(tiež prišla o syna 3tyždne pred našim Simeonkom).Na to mi mama toho dievčatka povedala že či ked ta pani príde tak kontroluje či tam ešte ten koník je. to som sa už neovládla a povedala jej ,, vidím že ti to nedochádza,ale ako by si sa tvárila ty keby zomrelo tvoje dieta a iné deti by chodili k vám brali si hračky domov,kde ich odhodia do kúta,lebo ich doma majú kopec? jej odpoved bol úsmev.moja slzy.na to babka tej malej povedala nechajte to tak. cítila som sa ako naj lakomec sveta že nedoprajem malej hračku.a všetcia sa aj tak tvarili. ale verte mi keby som mohla v tom momente tak idem do obchodu a kúpim jej toho naj koníka nech je klud. prešlo pár dní,ale mna to stále trápi a premýšlam či som jej ho naozaj nemala dať a radšej sa pozerať na prázdne miesto a dať tam malému inú hračku s ktorou sa hrával. Simi lubim ta,vážim si každú vec ktorú si držal v ručičkách a ..... Date: 2012-02-20 08:36:44.0 256. RE: hračka - jana Lenka, tak za toto sa nemusíš vôbec trápiť. Je to naozaj len problém tej matky, ktorá nedokázala svojmu dieťaťu vysvetliť, že to domov brať nemôže. Pamätáš keď Simeonko zomrel a mojej Barborke uletel balón? Vtedy strašne plakala za balónom a nový nechcela, chcela len ten, ktorý jej uletel. Vtedy som jej povedala, že sa Simeonko nemá v nebíčku s čím hrať a preto si vzal jej balónik. Utešilo ju to a dodnes to spomína ako poslala kamarátovi balónik. Pochopila to a to mala dva roky. Takže, keď niečo dokáže pochopiť dvojročné dieťa, mala by chápať aj dospelá a dúfam že aj rozumná žena, že chceš mať pri sebe všetky veci a hračky, ktoré ti Simeonka pripomínajú. A dospelej by sa to podľa mňa ani vysvetlovať nemalo, mala by to brať ako samozrejmosť. A netrápila by som sa aj preto, že to bola asi bezcitná žena, keď sa dokázala ešte rehotať do očí a pritom videla ako trpíš. Kašli na ňu!!!! Máš ešte nás, čo Ťa máme radi a svojho malého anjelika v nebíčku a v srdiečku!!!! Jana napisal/a: ------------------------------- Ahoj, normalna si isto, bola to vec tej maminky... mala dietatu vysvetlit ze hraciek ma doma vela a konika tam necha... vobec nechapem preco ocakavali ze ta hracka bude automaticky malej venovana.. Ved boli navsteva.. Nehovoriac o tom, ze to bola Simeonkova hracka a ako matka by mohla chapat, ze na jeho veci mas citovu vazbu... Ako Martinka pisala, tiez ludia v okoli zabudaju.. ale nejde o to aby nas lutovali, len cakame trochu ucty k niekomu kto tu bol a kto tak vela znamenal/znamena Podla mna sa Lenka v tomto trapsi zbytocne, nech by si na nich aj navrestala, v prave si bola ty a nie oni. Ak to nechapu je to ich problem. Prajem ti pekny dnik a silu, nepripustat si takychto ludi blizko k telu.. Ondrik, lubim ta Date: 2012-02-23 09:39:07.0 257. RE: smutno a prázdno.... - Gabi Zuzka moja malinká sa vraj udusila, dodnes vlastne neviem čo presne sa stalo a čo tomu predchádzalo....keď som volala s pani dr., ktorá robila pitvu/musím podotknúť, že bola veľmi milá/tak tá mi povedala, že bola ÚPLNE V PORIADKU a jediné čo sa jej nezdalo bolo to, že mala krátky pupočník.....vieš ja vo svojej hlave spriadam už rôzne kombinácie čo sa mohlo stať aj keď viem, že moju dcérku mi to už nevráti....a nemôžem si odpustiť, že som nebola opatrnejšia....tiež niekedy nemám rada spoločnosť iných ľudí a potrebujem byť sama, ale potom sa vyplačem a proste fungujem ďalej a tak stále dookola....len už neplačem pred cudzími, svoju bolesť nechávam vyplávať na povrch len vo svojich súkromných chvíľach......našťastie zmysel života mám, i keď ten život už nieje taký bezstarostný ako kedysi..... Zuzi budem rada ak kedykoľvek napíšeš - spolu isto lahšie zvládneme tú nepriazeň osudu, aká nám bola dopriata..... Date: 2012-02-29 18:05:11.0 258. RE: smutno a prázdno.... - Zuzana No ja som rada,že som sa dostala k tejto stránke.Veľmi mi pomáha,že tu môžem s niekým hovoriť o tom,čo ma trápi a hlavne máme rovnaký osud.Aj ja si vyčítam,či som urobila nejakú chybu,že sme prišli o dvoch anjelikov.Stále si tak pomyslím,že sme už mohli mať 3 detičky.Aj keď ráno čítal muž malému rozprávku,tak som povedala,že o rok už mohol čítať aj drobcom.Je mi hrozne.Nikdy by som nepovedala,že to mi to stane.Však prvé tehu bolo v poriadku a to som si nedávala ani z polovice taký pozor ako teraz.Muž mi hovorí,že ja za nič nemôžem,že si nemám nič vyčítať,ale je to ťažké.Ja plačem len v jeho prítomnosti,keď ma syn nevidí.Včera sa mi bohužiaľ už nedalo udržať slzy,tak som plakala a on ma videl.Pýtal sa ma,že prečo plačem,ale ja som nedokázala odpovedať.Prečo sa takéto veci stávajú?! :-( Som rada,že ma tu držíte nad vodou Date: 2012-03-01 09:24:33.0 259. Simeonko uz nevladzeme - lenka a mato miláčik čo sa to deje,dokedy ešte táto neistota? každý druhý den mi robia sona a odbery a tale nik nič nevie,dokonca už aj od štvrdku krvácam,ale len slabo,dr. len že to je potrat a čakajte.dnes som bola u dr. ta tam nič nevidela a poslala ma do nemocnice tam mi dr. spravila znova sono a že ved sa tam začínajú zjavovať embrionálne štruktúry tak ešte týžden počkáme čo sa udeje. a tie hrozné otázky doktorov a vy to dieta chcete? rodili ste už dva krát. ano rodila, ale ja nevládzem rozprávať každemu čo sa stalo. už si pripadám že asi je hriech rodiť viac ako dva krát. dnes som sa už neudržala a plakala v ambulancii a tie pohlady na mna no neprajem nikomu a završenie otázkou tak vy ho teda nechcete ked plačete? tak mám čakať týžden či sa rozkrvácam poriadne,alebo sa drobček rozhodne rásť.cítim sa hrozne.už som povedala že zostanem doma a viac k dr. nejdem. vidím že aj tu pribúdajú stále nove detičky,mamičky držte sa posielam vám objatie. Simeonko lubenkame ta strašne moc,prepáč že nechápeme a nevládzeme pošli nám trošku sily.vela pusiniek Date: 2012-03-12 16:07:37.0 260. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Zuzana Môj názor je taký,že ak máš pocit,že potom ako jej niečo na to povieš,tak sa ti uľaví,kľudne povedz!Prečo by si ty mala brať na ňu ohľad,keď ona neberie na teba a ešte nie je ani v tvojej situácii.Nikto nikdy nepochopí,čo je to za bolesť,keď príde o drobčeka,kým to sám nezažije.Ja tiež dosť často čuším a nepoviem,ale potom sa to nazbiera a už aj ja si poviem,čo si myslím.Takže sme na tom podobne.A niekedy keď nechcem,aby bolo zle,tak to poviem mužovi a uľaví sa mi a on jej potom občas dohovorí.Tiež niekedy pred ním je v pohode a ak nie je on so mnou,tak povie hocičo a niekedy ani mužovi nepoviem,lebo veľa vecí by ho nahnevalo,čo povedala.Držím palčeky. Date: 2012-03-23 16:28:15.0 261. RE: Anjelik LUKÁŠKO - Iveta Dakujem Zuzka za názor,premýšlam o tom Zuzana napisal/a: ------------------------------- Môj názor je taký,že ak máš pocit,že potom ako jej niečo na to povieš,tak sa ti uľaví,kľudne povedz!Prečo by si ty mala brať na ňu ohľad,keď ona neberie na teba a ešte nie je ani v tvojej situácii.Nikto nikdy nepochopí,čo je to za bolesť,keď príde o drobčeka,kým to sám nezažije.Ja tiež dosť často čuším a nepoviem,ale potom sa to nazbiera a už aj ja si poviem,čo si myslím.Takže sme na tom podobne.A niekedy keď nechcem,aby bolo zle,tak to poviem mužovi a uľaví sa mi a on jej potom občas dohovorí.Tiež niekedy pred ním je v pohode a ak nie je on so mnou,tak povie hocičo a niekedy ani mužovi nepoviem,lebo veľa vecí by ho nahnevalo,čo povedala.Držím palčeky. Date: 2012-03-23 18:26:59.0 262. dietatko - Silvia V poradni mi zistily ze moje dietatko nedich zrobyli vysetrenia a tie im potvrdili ze plod je mrtvi. Tak mi vivolali porod a narodila sa 30 tyzdni bolo to dievcatko moja mala prncezna dala som jej meno ZUZKA. Na ten den nikdy nezabudnem je to moj najhorsi den mojho zivota 18.1.2012. Bola velmi mala na to aby odisla do neba. ja som veriaca a verim v Boha a preto ho prosim aby mi dal na nu pozor aj s panou Mariov. Mam syna ktory ma 15 rokou a mam aj dcerku ktora ma 8 rokou.Robja mi radost tesim sa z ich uspechou ale sa stale citim ako by som bola na nic.Lekarka mi povedala z by bolo dobre aby sme mali este jedno vraj je to dobre na psichyku. Velmi mi chyba vsetko sa mi zrutilo ja vie ze su na svete aj horsie pripadi a zyju dalej. Ja to robym pre svojho manzela a deti. Ja nemam kamaratki nemam sa komu postazovat ani si pitat radu. Date: 2012-06-06 11:36:38.0 263. Anjelik LUKÁŠKO - Iveta Ahojte moje milované nebeské detičky, LUKÁŠKO,dnes oslavuješ svoje tretie anjelské narodeninky.Urobila som ti tortu s troma sviečkami a tvoji súrodenci ti ich sfúkli.Všetko krásne v nebíčku ti prajem,prosím tvojich ďalších troch tiež už anjelských súrodencov,nech ťa za nás všetkých vyboskávajú,vystískajú,zotrú tebe aj mne slzy z očí a vyčarujú ti úsmev na tváričke.Ludia sa dnes na mňa pozerali prečo zase v kostole plačem.Už po tých vašich všetkých stratách,ani neviem prestať,a ani už nechcem.Dnes som jednej maminke povedala,že máš dnes tretie narodeninky a ona mi povedala "on nemá tretie narodeniny,on už má večnosť."Táto veta dnes zamestnala moju mysel na celý deň.Mala pravdu.Aj keď mám doma dve detičky,ja viem,že mi ďalšie štyri chýbajú,neustále vás hladám,čakám,hnevám sa,neustále plačem,lutujem sa,nenávidím sebe a často celý svet,aj tých,ktorý sa mi snažia pomôcť,trpím na duši,mám chuť si vytrhnúť srdce z hrude,chcem sa vykričať na Boha,na celý svet a aj tak sa mi nevrátite.A zase tá depresívna,smutná,pochmúrna nálada,ktorá človeka rozožiera z vnútra. LUKÁŠKO,STANKO,MAJKA,IVETKA..........PREPÁČTE MI PROSÍM MOJE ZLYHÁVANIE,MILUJEM,MOC,MOC,MOC VÁS MILUJEM.....MAMINA Date: 2012-06-16 23:34:05.0 264. pre Denisku, zakladatelku stranky - zuzana+peto Mila Deniska, dnes som citala tvoj clanok v mamine. Som Ti vdacna za to, ze si zalozila tuto stranku, velmi mi pomohla sa vyrovnat so stratou Sofinky. Tu som sa mohla uplne vyznat zo svojej bolesti a straty. Vediet, ze v tom nie som sama pomahalo. Viem, ze tak ako my trpime , trpi mnoho dalsich rodicov anjelov. Denne sa za Vas a za Vasich anjelov modlim, ked navstevujem moje dietatko. Velmi sa mi pacilo, co si napisala do maminy, ze Vivien pre Tvojich najblizsich nebola len nejaka tragicka gravidita bez identity, ale brali ju za clena rodiny. Rovnako je to aj u nas, v nasej rodine.Moja mama jej dava rovnako ako druhej vnucke aj peniazky na Vianoce do obalky, je tam vzdy napisane pre Sofinku. Ale stretla som sa u nasich znamych s reakciou, ked sa pytali kolko ma svokra vnuciek tak Sofinku neratali a ked som povedala, ze ma o jednu vnucku viacej, tak sa ohradili, ze vsak ona tu nebola, nezila....Nebudem to dalej rozoberat. Ako nemohla zit, ved som ju 35 tyzdnov nosila pod srdcom, citila som jej pohyby a tri hodinky zila, bohuzial ja som ju zivu nevidela len manzel bola som po sekcii.Ja som to stastie nemala, aby som si ju mohla podrzat v naruci. Ale videla som ju, vybozkavala som ju a mohla som sa s nou rozlucit, co je pre mna to najdolezitejsie. Ako pises velmi zalezi na porodnici,mne ju v porodnici ani neukazali. Videla som ju az v truhlicke.Teraz by som to vsetko riesila inak.A inak , to ze nase urady umoznuju pochovat dieta az po 28 tyzdni sa mi nezda spravne. Mali by tuto moznost nechat na samotnych rodicoch, ci sa rozhodnu svoje dieta pochovat. Do 28 tyzdna to je podla nich len plod, nie dieta. Ale ved pre matku je dietatom od zaciaku, od prvych tyzdnov ako sa o nom dozvie.Este raz dakujem za tuto stranku. Zdravi Vas Zuzana Date: 2012-06-27 18:07:44.0 265. RE: pocity - lenka a mato držte sa.mňa preháňali od Dr. k Dr. a nikto nevidel ani či plod rastie, ani srdiečko a stále ma posielali na čistenie.ja som si povedala, že ak sa to má stať tak nech to odíde samo,ale čistit sa nedám.až v 12 tyž. konečne potvrdili že malému bije srdiečko.ale aj tak som sa stále bále,lebo som do 6 mesiaca stále krvacala.nakoniec to všetko dobre dopadlo a máme doma Oliverka. Prosila som našeho anjelika Simeonka,aby nás chránil. milačik môj strašne moc ta lubenkame a veľka vdaka za všetko. Date: 2013-02-09 15:14:29.0 266. RE: ALEXANDRA..... - Janka Gabi kráne a pravdivé.... zrovna včera som sedela rozmýšľala a plakala, k slzám ma dohnala Marianka....neviem ani ako to prišlo, len mi hovirí mami aká smola a veľká škoda, že su tú neni obidve, najskôr som nechápala , opýtala som sa jej kto?? tak mi cez slzičky odpovedala, že no Janka a Alexandra no vieš Aďkova sestrička. Aké by to bolo pekné keby sa tu snami naháňali a hrali.... nemohla som nedalo sa stála som v kuchyni a myslela som že mi srdce z hrude vyskočí... bolo to hrozné... Date: 2012-10-13 22:33:08.0 267. spomienky - pata ahojte dievcence...prisla som sem po par rokoch a citala som si stare prispevky, co som sem pisala. Objasnim Vam ich...prezila som 2x potrat, teda lekari tomu tak hovoria...odumretie babenka, v 5. mesiaci. Citala som a plakala aj teraz este placem, ked to pisem. Vazne som casom zabudla ako, az ako velmi to bolelo po potratoch..je pravda, ze cas je dobry liecitel i ked clovek nikdy nezabudne. Teraz mam 9-rocneho syna a 4-rocnu dcerku, ktora tu prave pri mne spinka. Som stastna, ano velmi stastna...a ked si citam prispevky z roku 2007 tak...boze ani neviem. Chcem Vam tym len povedat, ze nestracajte nadej ako som ju stracala ja a nedufala, resp. som sa bala dufat. Ale ja ICH mam, mam ICH!!!....moje 2 NAJVACSIE LASKY MOJHO ZIVOTA. Verte, dufajte...drzim Vam vsetkym palce!!! Sice toto Vam este napisem...ked sme sa s nasimi slnieckami prechadzali a manzel sa ma spytal, ci som stastna...a videla som, ze on je ..povedala som mu, ze ano...bola som ..vazne, ale hned mi zislo na um, ze dokonale by som bola stastna keby s nami behali este moji 2 chlapci-anjelici, ale to nikdy nebude. Dala som sancu mojim detom a hlavne aj mne, aby som zila zivot po akom som tuzila a to zivot s detmi. Ahojte. Date: 2013-02-15 16:58:54.0 268. odkaz ? - Andrejka Rada by som Vám napísala svoj smutný príbeh. Môj anjelik mal chybný genetický základ /anembriomola/, a tak ešte na začiatku tehotenstva som musela ísť na zákrok. Keď som prišla po zákroku domov, osprchovala som sa a ľahla si s plačom a ubolenou dušičkou. Zrazu mi prišla zvuková MMS, keď som ju otvorila - bľabotavo "vysvetľovalo" niečo akési bábätko. Číslo som nemala uložené v telefóne a neodvážila som sa naň zavolať. Asi po mesiaci som sa odvážila a zavolala som. Zistila som, že je to moja známa. Pravdepodobne sa jej dieťatko hralo s telefónom, nahralo sa a poslalo mi to. O ničom nevedela a veľmi sa mi ospravedlňovala, bolo jej to ľúto Neskôr som to rozpovedala kamarátke a tá mi povedala, že to bol možno odkaz, že nech sa nebojím - že sa ku mne vráti. A TAK ČAKÁM Date: 2013-02-23 18:03:44.0 269. Alexandra - Gabi chýbaš mi dievčatko - kiežby som túto bolesť nepoznala a mohla som sa na teba teraz pozerať ako sladko spinkáš....TY síce spinkáš, ale ja sa na TEBA nemôžem pozerať a TY sa už nikdy nezobudíš aby si mi povedala MAMA.....prepáč za slzy - veď vieš, inak sa momentálne nedá......ĽÚBIM ŤA DCÉRKA MOJA.... Date: 2013-06-26 04:54:55.0 270. Linduška-Liluška - sklabnikova Slniecko,dnes by si oslavovala svoje meninky.Posielam Ti boztek na oblacik.Dnes by si kracala aj do skolky a bola by z Teba krasna slecna.Ked sa pozriem na Tvoju fotku,tak mam pocit,ze si stale medzi nami a je z Teba stale male dievcatko.Chybas mi.Lindus,na dovolenke si mi velmi chybala.Jano sa ma pytal preco placem a ja som mu povedala, ze som si spomenula na Teba...Boli sme v Tatralandii a Ty si bola tiez ,len si mala vtedy 3.mesiace.Chybas mi♥ Date: 2013-09-02 17:20:33.0 271. RE: treti anjelik - Jamesinka Viki, to musi byt nesmierne tazke... V 22. tyzdni si uz urcite citila pohyby malickej a boli ste si s Livuskou este blizsie. Co sa stalo? Je mi to nesmierne luto! Inak, Livia je prekrasne meno. Viki, od juna to nie je tak davno. Prijatie takej bolesti potrebuje vela casu. My sme prisli o prve dietatko v 12. tyzdni. Mala som pocit, ze uz nikdy mi nikto nepovie "mama", ze ta bolest nikdy neprestane, ze uz nedokazem dalej zit. Potom som otehotnela, nikomu som o tom nepovedala, dokonca kamaratku som oklamala, ked sa vypytovala, ci dietatko neplanujeme... A tento syncek sa narodil. Je to moje stastie, nehovorim, ze niekedy zabudnem, ze to preboli, ale mam pre koho zit. Rozjasnuje kazdy moj den. Potom sme postupne prisli o 3 dalsie deticky. Som veriaca, snazim sa to vsetko odovzdat Bohu. Niekedy mam pocit, ze moj syn je taky posol z neba. Vzdy ma povzbudi a potesi, rozprava mi o tom, ako ked raz pojdeme aj my do neba, ako bude svoju sestricku steklit, ako im budem vsetkym citat... Teraz, ked cakame uz nase sieste dietatko, som na rizikovom a uvidime, co mi povedia, ci dieta zije alebo nie a ci prezije, je mi zase moje slniecko silou. Kazdy vecer sa modli za zdraveho surodenca, dava mi pusinku na brusko a ja sa pokusam verit, ze teraz to vyjde... Nie som silna. Kazde tehotenstvo rozryje moje rany a ozivi bolesti aj z predoslych strat. Snazim sa plakat, ked mam na to chut, robit gesta, ktore mi pomahaju prejavovat tym detickam lasku. Na vyrocia kupujem kvety, zapalujem sviecky, rozpravam o mojich detoch a ignorujem ludi, ktorym to vadi... Velmi malo ludi ma pre to pochopenie, ale je to moj sposob ako prezit. A este si hovorim, ze tieto deticky si ma vybrali, ze chceli, aby som bola ich mamou prave ja, lebo citili, ze ich budem milovat, aj ked sme boli spolu len tak kratko. A to mi dava pocit hrdosti. Ale je pravda, ze staci jednoducha otazka: Druhe dieta neplanujete? Kolko mas deti? a podobne a ja neviem, co mam odpovedat... Niektorym sa priznam, niektorym zatlkam, s tym, ze nie su hodni vediet o mojich pokladoch, lebo by si to nevedeli vazit... Date: 2013-10-11 18:13:20.0 272. RE: treti anjelik - Valeria Lucka, Jamesinka a Viki úprimne svami spolucítim :( Ja som čakala hoci len prvé bábo a potratila som v marci, bola som už skoro v siedmom mesiaci a puto s anjelikom som mala neskutočne velké a preto som sa aj strašne dlho trápila a pravdu povediac sa ešte aj dodnes trápim hoci to nieje také intenzívne ako hneď po odchode malého Mirka. S priatelom sme sa nedávno dohodli že ešte aspoň rok nebudeme pracovať na ďalšom bábatku pretože som mu povedala tie isté slová, že sa proste bojím že ak znova otehotniem otvoria sa mi spomienky budem nekľudná pretože sa budem báť ďalšej straty a preto chcem počkať aby som sa ešte viac psychicky vyrovnala s udalosťami a aby moje psychické zdravie neovplivnilo budúce dieťatko tým že sa stále budem strachovať či sa to nezopakuje... Bolo to strašne bolestivé obdobie a celé týždne som chodila ako bez duše, na každom kroku som plakávala a plačem dodnes hlavne keď som vo vani či v posteli pretože tam na mňa najviac reagoval moj anjelik, mal rád žblnkot vody, kopal vtedy akoby bol pri mne v tej vani a šantil vo vode.. dodnes pálim skoro každú noc sviečku pretože ma v snoch neustále navštevuje a budievam sa noc čo noc pretože aj počas tehotenstva som bola na to zviknutá, že nebola noc čo by ma nekopkal až kým som sa nezobudila a nešla sa najesť :) strašne rada spomínam na to obdobie aj keď moje spomienky vždy skončia v slzách ale nikdy nezabudnem! A keďže ešte stále zo zdravotných dovodou nemožem pracovať tak sa snažím svoj čas zaplniť niečím čo som nerobila počas tehotenstva, aby som za sebou na každom kroku neťahala spomienky.. naučila som sa háčkovať, pri varení či pečení experimentujem a skúšam neznáme veci aby som úplne zamestnala myseľ.. a dávam radu, hlavne nepozerajte večerné alebo hocijaké správy.pri pozeraní správ sa pokaždé rozčúlim a skoro stále rozplačem pretože tie ženy čo tam ukazujú, ktoré zabijú svoje dieťatko alebo ho nebodaj týrajú či podobne.. je to nespravodlivé, že takýto ľudia ktorý si to vlastne nezaslúžia a majú zdravé živé dieťatko si nevážia to šťastie a mi ostatné ktoré sa na to tešíme a staráme sa o každý detajl aby bolo všetko vporiadku, nám sa nedopraje..velmi ma to zarmucuje, ale musíme sa stým proste zmieriť a užívať si život s úsmevom na perách pričom si úprimne vychutnáme každú sekundu s tými milovanými ľuďmi, ktorý tu snami ešte zostali. Musíme veriť a raz aj mi budeme mať v náručí svoje malé šťastie. Prajem pekný deň všetkým ženám a anjelikom Date: 2013-10-21 12:33:20.0 273. RE: treti anjelik - Kalja Tie pásiky sa volajú hexa phan, alebo hepta phan, kúpiš to normálne v lekárni alebo v zdravotníckych potrebách, cca 5 eur 50 pásikov. Tie používajú aj doktori, keď ideš na poradňu. Slúžia na určenie cukru, krvi, ketónov a hlavne bielkovín v moči. Ráno vstaneš, zmeriaš si tlak, povieš si ok, pôjdeš na wecko, použiješ pásik, vyjde ti to v poriadku, povieš si ok, popozeráš si nôžky a rúčky, či nie sú opuchnuté, ok, ľahneš si, popočúvaš pohyby, deň sa môže začať. :))) Mne doktorka povedala, že keby som bola nekľudňá, že necítim pohyby, treba trolilinku poklepkať po brušku. Ak čo i len jedno z toho bude zlé, okamžite k lekárovi, zachytíš to včas, a oni pomôžu. Tie pásiky som používala hlavne na stanovenie bielkovín, pokiaľ sú bielkoviny v moči v poriadku, je všetko tak ako má byť. Pokiaľ vyjde iný odtieň na bielkovinách, niečo sa deje, buď prechladnutie, alebo niečo a treba ísť k lekárovi. Ja ťa naozaj chcem povzbudiť, pretože ja som sa naozaj tiež bála a veľmi otehotnieť, pretože ja som pri našom anjelikovi prežila klinickú smrť, a pozri sa, toto všetko som si robila a bola som kľudná ako baránok pri druhom tehotenstve, ale naozaj. Ako som ti písala, doktorka mi každý druhý týždeň robila ultrazvuk, tak aj s tým som bola ukľudnená. Popros aj svojho lekára, neverím, že odmietne, a ak áno tak si to normálne pre svoj kľud zaplatíš. A ešte existuje domáci prístroj, ktorý zachytáva srdiečko dieťatka, dá sa kúpiť normálne na nete. Ja viem, že keď to niekto nezainteresovaný číta, si pomyslí, že tá žena trpí paranojou, ale keby si zažili to, čo my, nečudoval by sa ani jeden človek. Tak držím palčeky, ak by si čokoľvek chcela poradiť, kľudne napíš. Držkaj sa a bozkávam. Date: 2013-10-24 14:35:33.0 274. RE: treti anjelik - valeria Kalja ďakujem za tvoje rady, veľmi si mi pomohla. Keď budem pripravená na ďalšie tehotenstvo tak v prvom rade zmením gynekologičku,pretože tej svojej vobec neverím, ona by mi ani z časti nepovedala o tom tolko ako ty.. a budem sa riadiť podla toho čo si mi napísala, pretože ked si si to už prežila tak som si 100 percentná že bude všetko aj u mna ok.. taký ludia čo by si o nás mysleli že sme nejaké šibnuté alebo paranoické, tý nevedia čo prežívame a podla mna je to normálne ked sa budúca mamička chce o svoje budúce bábatko postarat a byt si istá že je všetko vporiadku, na tom nie je nič prehnané, mali by sa skor zamyslieť nad tými ludmi ktorý sa o svoje deti nestarajú.. Ďakujem za podporu, dodala si mi vela odvahy :) Date: 2013-10-28 15:34:19.0 275. Nepochopená alebo nechápavá? - lenka a mato mám pocit že čím dalej tým viac nechápem čo sa okolo mňa deje.Dnes som bolo u jednej ,,super,, Dr.na neurologii, celé to vyšetrenie od žačiatku prebiehalo akosi divňe mala som pocit že dr. oproti mne fičí na drogách,a to som si všimla že je tehotná.dokola padali divné otázky no ja som nereagovala až po otázku počet detí.moja odpoveď tri.otázka tri?so sklonenou hlavou som povedala že o prvé sme prišli a mamé dve.a ona že to ste sa teda ale rozšupli. postavila som sa zobrala kartu z jej rúk popriala pekný deň a odišla som domou nedovyšetrovaná. plačem a nejde to zastaviť.snažím sa ale nejde to vždy nereagovať na tie blbé reakcie okolia. Simeonko neskutočne moc ta lubkam,blížia sa vianoce a ty tu niesi a mal by si byť...odpusť tie slzy Date: 2013-12-12 14:47:36.0 276. RE: Nepochopená alebo nechápavá? - iveta Lenka,moc ťa prosím,nezabúdaj a nikdy nechci zabudnúť na počet svojich detičiek.To,že nevyslovíš nahlas kolko ich máš,nevadí.Ale milovať ich všetky rovnakou láskou,na tom určite záleží.Ja mám v nebíčku 5 detičiek a bojujem s tým istým ako ty.Mne to dokonca manžel neschvaluje povedať skutočný počet detičiek.Myslím si,že aj on ma už po tom všetkom považuje za duševne chorú.Potrebuješ mať okolo seba tých,ktorý sú ochotní ťa vypočuť opakovane vždy,ked to potrebuješ.Je niekedy možné uzdraviť sa z tejto bolesti???? lenka a mato napisal/a: ------------------------------- mám pocit že čím dalej tým viac nechápem čo sa okolo mňa deje.Dnes som bolo u jednej ,,super,, Dr.na neurologii, celé to vyšetrenie od žačiatku prebiehalo akosi divňe mala som pocit že dr. oproti mne fičí na drogách,a to som si všimla že je tehotná.dokola padali divné otázky no ja som nereagovala až po otázku počet detí.moja odpoveď tri.otázka tri?so sklonenou hlavou som povedala že o prvé sme prišli a mamé dve.a ona že to ste sa teda ale rozšupli. postavila som sa zobrala kartu z jej rúk popriala pekný deň a odišla som domou nedovyšetrovaná. plačem a nejde to zastaviť.snažím sa ale nejde to vždy nereagovať na tie blbé reakcie okolia. Simeonko neskutočne moc ta lubkam,blížia sa vianoce a ty tu niesi a mal by si byť...odpusť tie slzy Date: 2013-12-19 00:40:35.0 277. Simeonko - lenka a mato Láska naša dnes máš meniny,tak strašne by sme si ta postískali, ale...Eliška ti hned ráno posielala pusinky do nebíčka,kupili sme ti kvietky a zapálili sviečku.neskutočne to bolí že ti môžeme dať len toľko.poprosila som tvoju babičku aby ta vystískala za nás.muška moja je toho toľko čo by som ti povedala ale osud to zariadil inak,odpusť malo to byť všetko iné.lubime ta a navždy to tak zostane a všetko ti vynahradíme ked si prídeš po nás.tisíce bozkov na tvoj krásny noštek tvoja mami,tati,eli a oli.cmuky cmuk aj tvojim kamarátom,stále vás je tam viac a viac. Bože naozaj potrebuješ pri sebe až toľko anjelov??? Date: 2014-02-18 18:13:52.0 278. STRACH A NEPOCHOPENIE - Petra Dancáková Ahojte idem sa podelit o moje tehotenstva.Zacnem tym ze na rolu matky a manzelky som uz od svojich 19 rokoch bola pripravena.S mojim prvym priatelom som chodila 8 rokov mali sme vazny vztah v ktorom sme si planovali nasu buducnost ale vela ludi a rodina nas odsudzovala a nepriali nam aby sme boli stastny.Boli sme zasnubeny asi take 2 roky a o babetkach sme vela rozpravali celkovo o vsetkom s nim som sa citila skvele a velmi som ho milovala a je mi velmi zle ked sa stali tie vsetky veci koli vsetkym tym ludom.Moje prve tehotenstvo prislo bez toho ze by sme sa neako velmi on snazili.V septembri 2009 som otehotnela a niekedy v novembri som nedostala menzes aj zmeny som na sebe videla tak som si povedala ze som tehotna.Tes to potvrdil kde som sla na gyndu tam sa to potvrdilo tiez bola som vysetrena dostala som teh.knizku.Bola som velmi stastna a moj snubenec tiez len moji rodicia nie chceli aby som sla na potrat ktory som odmietla.Tehotenstvo bolo v poriadku,do prace som cbodila kde som mala nastarosti pecivo a mliecne aj cerealie a mrazene nanuky a ryby celkovo s taskymi vecami som bola v stiku.Na prvom ultrazvuku lekar povedal ze mam maly plod alebo plodovu vodu ale neviem ci mi ty sledoval lebo viac sa o tom nezmienil.Mala som len 2-krat ultrazvuk kde som si este ziadala mat treti ale k nemu som sa nedostala odpoved bola vzdy nabuduce.Mam problemy so stitnou zlazou a liecim sa na nu uz pomaly 8 rokov kde som brala tabletky euthyrox 25mg ale v case tehotensta som ich nebrala vysledky krvy boli dobre.Najhorsi den mojho zivota bol v case ked som bola v 35-36 tyzdni tehotenstva kde v nemocnici na juhu v ke mi robili vysetrenia kde som bol otvorena na 2 prsty a mala som aj zaznamenane ozvy.V neakom tom 20min case sa nieco stalo a podla mna to bol pohyb babetka ale sestricka sa na mna divne pozre a chcela vediet co to bolo no ja som jej nevedela nic povedat ale nic ine mi nerobili poslali ma domov ze mam dojst ked budem v tom 36 tyzdni to malo byt niekedy v stredu 26.maja.2010 ale cez vikend z nedele na pondelok sa v noci nieco stalo s babetkom.Necitila som bolesti v chrbte ale znak pohybu som si myslela ze tam je ale nebol to boli len moje creva.Velmi som sa bala ze sa nieco zle stalo a tak v utorok som sla do nemocnice kde som povedala co sa stalo a boli mi pozrene ozvy ale nic sa nedial tak ma poslali na porodnu salu vtedy som uz plakala lebo som vedela ze zomrelo.Bola som vysetrena ultrazvukom a po neakom tom case co pre mna bola vecnost sa to potvrdilo.Bola som tam prijata a zacali sa robit porodne bolesti na vyvolanie porodu ale ziadne velke kontrakcie som nemala tak si ma tam nechali do druheho rana kde som 26.5.2010 porodila pred 14 porodila svoje mrtve babetko.Lekari usudili ze vsetko bolo v poriadku a poslali ho na pitvu a toho 27 som si ho ziadala spopolnit mal to byt chlapec.Na papiere ohladom pitvy som si musela pockat kde sa pisalo ze vdychol plodovu vodu do pluc a priedusniciek a inych casti ale nevie sa pricina preco sa to stalo.Do dnes neviem ci sa ta plodova voda co bola nedostatok nemohla podpisat na tom umrti.Ziadny lekar o tom so mnou neche diskutovat a rodina ma v tom najhorsom ani len nepodrzala ale hnet mi kazali aby som uz nemala viac deti a nechala svojho dlhorocneho priatela lenze my sme sa velmi milovali a obaja sme boli v tom spolu pokial sme sa s toho aspon neako nedostali.Do prace som sla v aguste a neako v januari som si myslela ze som tehotna ale to sa zistilo ze som mala cistu ktora sa v arili sama vstrebala.Podotyka ze som po mojom prvom potrate zmenila lekara ktory je pri starej nemocnici v ke.V maji 2011 som bola tehotna uz 2 tyzdne bola som pravidelne sledovana aj ultrazvukom brala som tabletky na plodovu vodu a hnet som aj na endokrinologii bola vysetrena a brala som tabletky euthyrox 50mg az do mojho porodu.Tu som opet menila lekara pretoze som na svoje vysetrenia musela dlho cakat kde som bola objednana na 12 a dostala som sa az na 19 do ordinacia prednostne pacientky mali prednost musela som si pockat aj v case ked mi bolo zle.Odisla som k lekarovy na medicinske centrum sledoval ma robil vsetky testy a vsetko dokladne skumal.Ked som bola asi v 18 tyzdni som nemusela brat tabletky na plodovu vodu lebo uz vsetko bolo dobre ale brala som magne b6 a euthyrox 50mg.Ked uz som bola v 34 tyzdni chodila som uz dole do nemocnice kde som mala urobene ozvi,vysetrenie zo spodu a aj ultrazvuky.Niekolko tyzdnou pred porodom som si musela davat do vaginy tabletky proti infekcii lebo sa mi zistilo ze som mala na krcku maternice ranku ktora krvacala pri jemnom dotyku prsta alebo aj pri pohlavnom stiku preto som mala aj sex zakazany.Moj termin porodu bol 25.2.2012 ale 13.2.2012 si ma uz nechali v nemocnici urobili vysetrenia a na druhy den po ranajkach ma vzali do porodnej miestnosti kde som uz lezala napojena na infuzije ktore mi mali urychlit kontrakcie a kazdy lekar co tam bol ma aj zo spodu vysetroval bola to hrozna bolest ked svoje ruky mi tlacili az do brucha aby posurili porod.Ked uz boli kontrakcie velmi silne vzali ma na porodnu salu kde mi prestrihli plodovu vodu a neako pred 14 som porodila zdraveho chlapceka ktory bol fialovy a pricina bola asi tym ze ma pozerali aj rucne zo spodu.Vsetko dopadlo velmi dobre a dnes uz ma moj syncek 2 rocky.Po mesiaci narodenia maleho som bola doma u rodicov kde som bola donutena sa rozist s otcom dietata.Inu moznost som nemala a vedela som ze je to to najspravnejsie pretoze nemal o svoje dieta zaujem ani o jeho matku a svoje priezvisko nedal ani svojmu synovy.Ostala som sama s malym a plne som sa mu venovala a svoj volni cas som venovala pisanim si na pokeci a facebooku.Ked mal maly 9 mes mi napisal sympaticky muz s ktory to pisanie stale trva.Ja som bola zo slovenska a on uz 10 rokov v anglicku.Dohodli sme sa na stretnuti v marci kde prisiel na slovensko so svojim synom ktory mal 3 roky a vyznal mi lasku a vsetko robil preto aby som mu v tom verila ze ma neklame.Po odchode do uk sme si pisali stale a tentokrat som ja cestovala do uk so synom.Stravili sme tu prazdniny spolu sme sli do kosic kde sme si dalsi moj let stanovyli na oktober a ze uz tu ostaneme zit.Sme uz tu prihlaseny a mame aj lekarov.Takze sme v uk uz od 10 mesiaca 2013 uz sme sa aj zasnubili a planovali svadbu a dieta ale nebol este spravny cas pretoze ja nepracujem som na materskej a on nema pracu lebo mal sudy ohladom svojho syna ktore prehral a jeho syn je v maminej starostlivosti.No ale babetko sa podarilo 22.12.2013 som mala poslednu menstruaciu ale nemam ziadne vysetrenie co sa tyka ultrazvuku.Prve vysetrenie u lekara ku ktoremu sa prv ide bolo vo februari 2014 kde sme ho o vsetkom informovali vzal mi moc kde si moje tehotenstvo potvrdil,krv a tlak ale to v ktorom som som sa nedozvedela.Na gynekologiu som obiednana az po 12 tyzdni to je 27.3.2014 pretoze nie som jedina tehotna ktora ma problemy co sa stali v predchadzajucom tehotenstve a inak to tu funguje ako na slovensku a aj preto ze akcia srdiecka este nie je a na endokrinologiu na slovensku by som bola skor vysetrena ako tu retoze okamzite sa mam dostavit ale tu musim cakat do 8.4.2014.Som kazdy den podrazdena hadam sa s priatelom ze som rizikova a musim tak dlho caka a ze chcem len vediet ako je na tom plodova voda a moja stitna zlaza ze potrebujem vymenit lieky ale zbitocne mam to respektovat a zmierit sa s tym ze nie som na slovensku.Je mi velmi zle pretoze nemozem nic povedat a niako nekomentovat terminy len ich bez slova respektovat.28.2.2014 sme boli za doktorkou ktora v uk ma nastarost tehotne zeny nieco ako poradkina ktora sa vsetko pytala a zapisovala si ale tiez mi nepovedala v ktorom som tyzdni a nemoze ma poslat skor do nemocnice na ultrazvuk lebo nie som v 12 tyzni ale ze som rizikova pacientka.Vzala mi krv,tlak zmerala a pozrela moc ine pre mna nemohla urobit aj ked som povedala coho sa obavam vraj nech ma to netrapy.Som strasne nahnevana na lekarov a priatela pretoze vravy ze vsetko mu vravy v poslednej chvilke ale vsetko vie skor nez som bola tehotna.V noci ked som sla na toaletu som spozorovala zmeni co sa tyka tehotenstva zobudila somaj snubenca kde som mu povedala ze sa asi nieco stalo s babetkomale vraj sa nemam bat ze vsetko bude dobre a mam si lahnut a spat.Nahneval ms rozplakala som sa a sla dole do obyvacky ani tu drzost nemal prist za mnou a povedat mi ze zavola a bude si ziadat aby ma vysetrili.Vstal rano o 04 siel do prace a povedal ze zavola ked pride a mne nic ine neostalo len byt sama so svojim zialom a bolestou.Lekarke volal okolo 10 kde odmietli ma vysetrit dnes mam si pockat do pondelka kde pojdem povedat co sa asi deje ale na ultrazvuk az ked v stredu.Viete ako ma to polozilo a ako som kricala?V pondelok som mala cestovat na slovensko a teraz jedine co chcem je aby ma vsetci nechali tak lebo ako sa snazim nikdy nie je tak ako sa v danej chvili tehotna citi.Nemozu urobit ultrazvuk lebo nie je este pocut srdiecko dietata a nie som v 12 tyzdni a ja citim ze nieco nie je dobre len nato som sama musim byt ticho a nekomentovat datumy objednania a vcera prisiel papier domov vraj mam brat lieky na stitnu zlazu ine a 50mg ale snubenec sa nema k cinu ist ich vybrat a ja po anglicky neviem pretoze som sa na skole neucila.Moja vlastna rodina ma odvrhla a nieje tu nikto kto ma vypocuje a poradi mi a po tomto poslednom preliati pohara rezignujem a svoje stavy ako sa citim a datumy vysetrenia jednoducho je mi fuk kedy a kam ma poslu svoje trapenie si musim zasa vytriet len sama aj svoje nalady trapenia lebo snubenec nechce pocut ziadnu staznost a si ziada aby som respektovala lekarov a aj jeho..So smutnym pozdravom Petra :'( Date: 2014-03-01 14:59:40.0 279. RE: STRACH A NEPOCHOPENIE - Kalja Peťka, drž sa a napíš, ako sa to s tebou vyvíja. Ja viem, že na slovenské zdravotníctvo nadávame, ale robia pre nás, naozaj dosť. Ja som prišla o malého v 32 týždni, a nášho krásavca, ktorý bude mať v máji 2 roky sa nám podarilo donosiť vďaka mojej lekárke, ktorá ma každé dva týždne pozorovala, to znamená, ultrazvuk, vyšetrenie po ženskej stránke, a samozrejme poradňa. Začnem inak, lebo ťa zamotám, Adriánko nám zomrel, teraz 13. marca to bude 7 rokov. Dlho sme sa pokúšali otehotnieť a nedarilo sa nám. Pochodili sme rôzne vyšetrenia, všetko v poriadku, ale nedarilo sa nám ďalej. Plných 5 rokov, zvažovali sme umelé. Až som si vyžiadala vyšetrenie u endokrinológa. Natrafila som na super lekárku. Všetko takisto bolo v poriadku, ale predstav si, nasadila mi lieky na štítnu žľazu a lieky Siofor, ktoré užívajú diabetici, napriek tomu, že štítna žľaza v poriadku a cukrovku nemám. Ja som jej to vravela, že je to asi nedorozumenie a ona mi povedala, uvidíte, že to pomôže, do dvoch mesiacov som bola tehotná a lieky na štítnu žľazu som užívala celé tehotenstvo, ako ona hovorila, pre istotu, teraz máme dvojročné chlapča, vďaka mojej gynekologičke, ktorá sa o mňa neuveriteľne starala. Každé dva týždne som pravidelne chodila na ultrazvuk, vyšetrenie, tlak, moč, no proste kompletka, a asi 2 mesiace pred pôrodom každý týždeň. Ja chápem všetky tvoje pocity, tvoj strach, ale sme tu od toho, aby sme ti pomohli, aspoň vypočutie, dúfam, že aj to pomôže. Držkaj sa tam, zasielam ti silné objatie, a tichú modlitbu za teba, tvojho synčeka a za tvoje túžobne očakávajúce bábo. Bozkávam. Jana Date: 2014-03-02 22:38:38.0 280. RE: STRACH A NEPOCHOPENIE - Petra Dancáková Ano vsetko povedal aj papiere som dala z predoslich tehotenstiev ale nemozu ako som povedala nie som v 12 tyzdni a nie je akcia srdiecka preto nemam narok byt skor vysetrena lebo nie som jedina co je rizikova tehotna zena uz nemam co k tomu dodat a nie som na slovensku mam sa s tym zmirit tu v uk to prebieha uplne inak co som si myslela ze este vaznejsie ako na slovensku...s pozdravom Petra Date: 2014-03-04 20:22:30.0 281. RE: miluju tě - Petra Dancáková Ahoj Monika to iste som mala aj ja musela som porodit svojho mrtveho synceka bola som v 36 tyzdni babetko,placenta,pupocna snura aj plodova voda boli zdrave nebola ziadna vada az na to ze babo vazilo 1,060 kg neviem kolko meralo to mi uz nepovedali a nemam papier doma o prvom porode z nemocnice tak neviem mam si ho ziadat od lekara?Poviem ti pre mna to bolo najtajsie obdobie a stale je pretoze zo strany rodicov a inej rodiny som nepocula nic pozitivne a na svoje trapenie a toho ze som potrebovala sa o tom s niekym porozpravat tu nebol vsetko som dusila v sebe a v noci som si ulavila aj ked uz je to o nieco lepsie stale kazdy mesiac palim sviecocku v den kedy sa narodil to 26.maja.2010.Velmi mi chyba a vzdy ked som smutna by som ho rada videla ale nejde to.Nemam tusenie na koho sa podoba ale urcite na svojho ocka.O rok v maji sme s priatelom cakali dalsie babetko kde som chodila na poradne tak ako chodia normalne tehotne zeny ktorym sa nic take neprihodilo mozno o nieco som mala viac vysetrenia ale chodila som normalne do prace ako keby sa nic take nestalo co sa tyka prveho babetka nemala som neake ine miesto robila som to co stale som bola predavacka v potravinach na mliecnom a pecive vypomoc ziadna vsetko si robit sama ale neskor som sa dala na pn-ku nevladala som takto pracovat.Chodila som uz od 35 alebo 36 tyzdna do nemocnice kazde vysetrenie som mala moc,krv,tlak,ozvi,ultrazvuk a vysetrenie zo spodu ci sa neotvaram ale ked som dosiahla 39 tyzden si ma uz nechali v nemocnici kde som na druhy den porodila zdraveho chlapceka mala som obe porody vyvolavane takze sa narodil skor nez mal termin ktory bol 25.februar.2012 a narodil sa 14.februar.2012 vazil 3,330 kg a meral 49 cm.Je zdravy rastie a papa a je velmi zivi a ja ho velmi milujem.S jeho otcom sme sa rozisli ked sa mali narodil takze malo co ho vydel nema na syna narok lebo sa ho vzdal a ja nemam zaujem aby sa s nim neako kontaktoval.Po pol roku co mali uz bol na svete somxsi nasla priatela ktory o vsetkom vie.Stretavali sme sa malo co lebo on je z anglicka a ja zo slovenska takze on bol na slov so synom v marci 2013 no a ja so synom do uk v lete 2013.Teraz sme v uk kde uz aj my zijeme so snubencom a jeho synom ale iba v niektorych dnoch pretoze maly je v maminej starostlivosti sud to tak rozhodol.Teraz cakam svoje tretie babetko a myslela som si ze v uk ma budu o nieco viac sledovat ale milila som sa na svoj prvy ultrazvuk idem az 25.marec.2014 otehotnela som 22.december.2013 takze o svojom tehotenstve by sa dalo povedat ze vela toho neviem som v strese,vela sa so snubencom hadame koli tomu ze prve teh. skoncilo v 36 tt a nechcem aby sa to zopakovalo pretoze som tam mala podla lekara malo plodovej vody co bral na lahku vahu tak som vymenila gynekologa.Pocas druheho teh som uz brala aj tabletky na plodovu vodu aj na stitnu zlazu v prvom teh som nemusela brat teraz uz ano.Na endokrinologiu musim ist hnet ako zistim ze som tehotna a brat lieky ak treba a zmenit davkovanie to bolo este na slov tu v uk si na vysetrenie musim pockat do 8.april.2014 co je nehorazne.V januari som zistila ze som tehotna a na vysetrenie k lekarovy som sa dostala az niekedy v strede februara kde o mojich tehotenstvach vedeli a jedine co urobil lekar bolo ze vzal moc aby sa uistil ci som ozaj tehotna a rozmyslal ci mi vezme aj krv nakoniec vzal co bolo stastie lebo do dalsieho vysetrenia by som nemala zmenene tabletky na stitnu zlazu aj to recept prisiel az v marci domov ze mam brat ine lieky a o nieco silnejsie.Beriem aj neake tabletky na kyselinu listovu a nemozem byt skor vysetrena na plodovu vodu a stitnu zlazu aj ked si to ziadam lebo nie som v 12 tt a akcia srdiecka nie je pocut takze si musim pockat a dufat ze je vsetko v poriadku.Koncom februara som sa citila divne v noci som zobudila snubenca a povedala som mu ze sa nieco deje s babetkom a on len povedal ze sa mam upokojit ze mi nic nie je a ze mam spat tak som sa rozplakala ze ma neberie vazne a aj keby sa nieco stalo bude to brat na lahku vahu a jediny kto bude na vine budem ja.Rano si vstal a siel kludne do prace ked prisiel domov okolo 8 nemal tu ochotu ani za mnou zajst a opytat sa ma ako sa mam prisiel az o 10 kde som si ziadala aby zavolal zene ktora ma nastarosti tehotne zeny podotikam ze sme u nej bolo 27.marec.2014 a potom den na to som sa citila zle asi aj koli tomu ze potvrdila ze som rizikova ale datum mojho ultrazvuku niako nezmenila hnevala som sa lebo ziadny doktori sa na moju plodovu vodu nechceli pozriet s ktorou som mala problemi.Po dotelefonovani som dostala odpoved ze mam prist v pondelok k lekarovy porozpravat sa a on rozhodne ci treba ist v stredu na ultrazvuk a to som mala 3.marec.2014 letiet na slovensko a keby som vedela ze sa neposuniem dalej s vysetrenim tak som mohla kludne aj ist na slov tam som mohla ist k svojmu este gynekologovy a na endokrinologiu a bola by som o pat tt vysetrena ako tu v uk kde musim cakat par mesiacov to je do 12 tt lebo v tomto tt je uz vsetko vydiet aj srdiecko.Musela som koli nim doplacat do leteniek a posunul sa mi let az na 20.april.2014 a neviem ako to potom zvladnem ist s kuframi dietatom a bruskom sama na slov.Snubenec ma moznost ist so mnou lebo v tom case su v uk prazdniny a jeho syn bude s mamou ale odmietol povedal ze bude doma pracovat na zahrade jednoducho ma v tom nechal samu ako vzdy.Necakala som taky pristup od dalsieho priatela ktory je vo veciach lahostajny nemozem si pytat radu,ani pomoc s oblecenim,co varit,ani pomoc v donacnosti a je to asi preto ze mal prvu manzelku a velmi velmi si dobre rozumeli ze sa aj teraz stretavaju a vsetko jej hovory tam jej velmi pomahal ani sa jej pytat nemusel a ona ho ani prosit nemusela rozviedli sa koli tomu ze sla na potrat ale jeho priezvisko pouziva a to sa mi nepaci lebo ak my sa chceme vziat ja nechcem aby ona mala jeho priezvisko.Mal druhy vztah snubenicu ktoru velmi miloval aj po rozchode.S nou ma syna ktory uz ma 4 roky a sud pred par mesiacmi zveril do celkovej starostlivosti matke.Ich vztah bol rozpravkovy splnil jej vsetko co chcela chodili stale niekam von,kupoval jej znackove veci cestovali vela ale klamala ho a podvadzala tak sa rozisli a od vtedy sudili o maleho.Obe vztahy boli take skvele a stastne pretoze vsetko mali co chceli mali kopu penazi a teraz tento vztah je len z prezivania dna na den.Nema pracu,nema dostatok penazi tympadom ja nemozem s dietatom nikam ist len do zahrady alebo do parku tu blizko.Nemam ani darceky ani ten kvietok na svoj neaky sviatok a detom nakupy haldu hraciek ked dobre vie ze im skor saty treba.Nemoze sa moj syn ani poriadne pohrat s autami lebo mu to vadi ze ich hadze a bucha.Stale len slubuje ze pojdeme niekam do restavracie a nikam sme nesli ani na moje narodeniny ani na valentina a na MDZ ani kvietok ani pohladnica nic.Chceme sa vziat este kym sa narodi babo ale ja chcem mat v maji je to lasky cas co viem ze nebude vela veci som chcela ale tym ako to vsetko okomentuje jednoducho uz nechcem.Chcela som nove a len nase obrucky vraj naco on ich uz mal ze stacia aj take par librove stare osuchane 40 rokov stare po neakych ludoch.Chela som mat malu svadbu kde svedkovia budu moja sestra a jej priatel tak naco oni ze bude jeho exmanzelka a jej snubenec.Viete si predstavit mat svedka exmanzelku?Nie v ziadnom pripade nie je mi simpaticka a nemam preco mat s nou kamaratske priatelstvo ani moj snubenec nechce sa kamaratit s mojim exsnubencom s ktorym mam aj ja dobre vztahy.Chcel dievcatko pretoze jeho exmanzelka ma dceru to je odporne.Prve zoznamenie s jeho exmanzelkou nebolo dobre spominala na minulost s mojim snubencom ako im bolo dobre a povedala ze rolo jej dom pozna vepmi dobre vie co je kde bolo mi s toho zle a zacala mi kazat ako sa mam starat o svoje dieta a ze mam zakazat rolo aby fajcil vraj pri nej si to nemohol dovolit.Bolo mi nanic a ked som mu to povedala vsetko bola som ta zla ja lebo mi vadi to ze sa mali tak dobre a ze tak skvele vychadzaju spolu a ze sa jej nevzda tak ako predtym pri expriatelke ze nebude tak robit ako ja piskam a nebudem mat taky zivot lahky ako mali ony.Bolo mi hrozne zacala som lutovat ze som tak skoro otehotnela nemam snivat ani o peknych veciach pre babetko ani o jeho krasnu detsku izbicku.Tamze tento vztah je taky aky chce on ja nemozem nic a uz rozhodne nemozem mat zly den ani nemozem byt ticho neziadat ho o pomoc ani k malemu lebo mi vsetko bude na druhy den vycitat. Toto je moj novy a velmi tazky zivot A cesty nie je spet.S pozdravom Petra Date: 2014-03-10 07:45:22.0 282. RE: miluju tě - Petra Dancakova Awoj no ano vsetko bolo dobre nic okom nevidiace ale musela som pisat list kde si ziadam spravu o pitve to som bola osobne v ke za novou nemocnicou lebo mi nechodil domov papier tak som sla osobne a tam mi povedala pani ze to musim poziad a as tak dostanem spravu na ktoru som aj dlhsie cakala lebo patologicka bola v cechach a v sprave sa pise ze vdychlo plodovu vodu do pluc,priedusniciek a neviem este kde ale nevie sa preco,nevie sa ani preco sa to stalo.Mam aj papier kde je zo starej nemocnici pisane o mrtvonarodenom tie ich odborne nazvy teraz ich nemam u seba lebo som v uk kde som uz prihlasena a na slovensko idem az v aprily ked ovsem budem moct odletiet ked mi to anglicky lekar dovoli.Aj mne ju dali ale nevedela som ze si ju mam nechat a dala som ju lekarovy staremu ked som tam bola po sestonedeli a nedal mi ju naspet tak preto sa pytam ci si mam ziadat od svojho zatial sucasneho lekara na slovensku.Chcela by som si ziadat aj karty od lekarov ale asi mi nedaju do anglicka ze?No aj keby som ho nechala nemala by som kam ist nemam kamaratov a rodina velmi ma nechce nesuhlasia s mojimi tehotenstvami ktore boli a su a mozno este budu.Vies som tretia v poradi co sa tyka priatelka tak nemam narok na to co mali jeho ex.Da sa povedat ze tu v uk som ako bezdomovkyna ktora tu nikoho nepozna,jazyk neovladam lebo som sa anglinu neucila na skole tak to mam taske a ani velmi o zoznamovanie nemam neaky zaujem ani co sa tyka jeho priatelov a exmanzelky.Tu v uk je to ine ak by som nahodou krvacala v sobotu v noci nemam kam ist lebo volat sa da asi len rano o 8-9 hod a prijali ma asi az v pondelok ako teraz toho 28.2 co bola sobota a povedala ze sa mam prist porozpravat su trapny v pondelok aj to by som povedala ze sa mi vysmiali do tvare a ked mi priatel prelozil ze nemozem ist pretoze nie je akcia srdiecka a nie som v 12 tt som mala dost chcela som plakat jedine co som spravyla je to ze ci uz mozme ist vstala som a sla na odchod v tom case mi vsetko uz bolo jedno a viem ked sa nahodou nieco stane nie som ochotna mat deti aspon 4 roky .Mali este otazku ci sa chcem nieco opytat prislo mi to smiesne lebo stale som sa pytala to iste co ma zaujimalo a co ma trapilo ale odpovede ako vzdy neprisli a jedine co mi ostalo je smutok a bolest ze ma nikto nechape.Beriel tabletky kyselinu listovu vraj na udrzanie plodu a na stitnu zlazu mam neake anglicke 50 mg tie mi as teraz v marci poslali a testy na krv mi brali neako koncom januara zaciatkom februara.Nemozem nic robit len cakat na 25.3 kde pojdem na vysetrenie a potom sa uvidi ako je moje babetko a plodova voda lebo teraz nemali ako zistit lebo vraj tam nic nie je na pozeranie.Som rizikova pacientka ktora musi cakat tak si pockam a potom zasa take 3 mesiace zas cakat je to hrozne mam sa s tym zmierit co je taske ale uz to nechavam tak priatel a lekary su sefovia mam im verit co sa asi nestane ....S pozdravom Petra Date: 2014-03-10 16:58:21.0 283. RE: Nasa Kacenka - Daniela Dnes som bola za jednou pani co sa dokaze spojit s anjelmi a uplne ma to odrovnalo.Bez toho aby som jej nieco povedala mi povedala ze vidi vedla mna maleho anjelika.Povedala som jej co sa stalo.Moje dievcatko je stale pri mne a je to neuveritelne ale citila som ako sa ma dotkla.Stale je moja bolest obrovska ale uz viem ze Kacenka sa ma dobre. Date: 2015-03-17 16:24:46.0 284. nase slniecko krasne - barbora a roman lulinka moja, dnes mas narodeninky. uz sieste a piate nebeske.. ked ma ajko dnes videl plakat, spytal sa, co ma bolii. povedala som mu, ze srdiecko.lebo mi je smutno za tebou.povedal mi, ze nemam byt smutna, ze mam ist za tebou, ze pojde so mnou.a ja som sa cez slzy na nho usmiala.kiezby si tu tak bola s nami...lubime ta... Date: 2015-05-18 21:43:13.0 285. RE: Matiasko - sestra Ahoj.Dakujem Ti velmi pekne.Je to naozaj strasne pozerat sa na to ako je stale zamyslena stale o nom rozprava place,myslela som,ze cas to trosku zmierni,ale nie.9.10 bol tomu mesiac a povedala by som ze je to horsie a horsie.Tiez je spopolneny a tiez maju malinkého v striebornom srdiecku a zvysok v urnicke.Hovorime jej ze nech stale na to nemysli nech sa niecim inym zaobera ale viem ze sa to neda.Ja mam stvor rocnu dcerku a zblaznila by som sa keby sa jej nieco stalo.Ona je matka ona ho musela porodit mrtveho pre nu je to najtazsie.Len ma strasne boli ked vidim ako ju to nici.Neje nespi,stale rozprava ake by to bolo kebyze je tu,preco sa to stalo,ako jej velmi chyba.Prisli aj vysledky s pitvi a bol uplne zdravy,ze vraj si prilahol pupocnu snuru a tym ze mu cez nu neprudil kyslik zadusil sa.Ked mozem vediet vy ste dali malicku na pitvu a ak ano co jej zistili.Posielala som ju na tuto stranku,jeden pribeh si precitala no viac nemohla,este viac ju to rozrusilo,neviem ako jej pomoct Michaela napisal/a: ------------------------------- Ahojte Je mi velmi luto, co sa stalo tvojej sestre, a viem cim si prechadza a ako sa citi. Nam sa minuleho roku narodila dcerka Sarka, tiez ako maly spiaci anjelik, v 39 tyzdni tehotenstva. Tiez to bolo nase prve dietatko. Mala som uplne bezproblemove tehotenstco, a bol a stale je to pre nas velky sok. Otazku, preco sa to stalo si budeme klast cely zivot. My sme v zahranici Uk, a tu su uplne ine postupy ako doma. S nasou dcerkou sme stravili vela casu. Mohli sme ju chodit navstevovat, kolko sme chceli a ako dlho sme chceli a to nam velmi pomohlo. Mame pocit, ze sme ju mohli spoznat za ten kratky cas, povedat jej ako ju velmi milujeme a stale budeme, a vyrozpravat jej vsetko co sme potrebovali. Mame nasu dcerku cremovanu a je stale s nami v malej urnicke v tvare srdiecka. Ona je velkou sucastou nasho zivota, a stale bude. Stale, ked cestujeme na Slovensko tak ona cestuje s nami. Ja viem, ze pre niektorych ludi sa to moze zdat nanajvys cudne alebo zvratene, ale my sme sa naucili, ze nic nie je cudne, co ti pomoze, a ze nikto nema pravo sudit inych, kym si tym sam nepresiel, a nevie o com to vlastne je. Pre nas je velmi dolezite, aby sa na nasu dcerku nezabodlo, a to je nasou ulohou ako jej rodicou. My mame cely dom zdobeny jej fotkami, moji rodicia ako aj moje sestry maju tiez Sarkinu fotku medzi ostatnymi fotkami a to nas s manzelom velmi tesi, lebo mozme citit jej pritomnost, ked tam prideme , a vieme, ze sa na nu nezabudlo. Moja mala neter a synovec vedia, ze maju v nebicku malu sesternicu a casto sa na nu pytaju. My s manzelom rozpravame o nasej dcerke kazducky den a predstavujeme si ju aka by bola, a co by uz robila. Je to velmi tazke si ju len predstavovat, snivat o nej, a nemat ju tu, ale zaroven nas to tesi, a nevieme sa dockat dna, kedy sa s nou zase stretneme. Je velmi dolezite, aby ludia a rodina chapali, co je dobre pre tvoju sestru, a co ona potrebuje aj ked oni mozu mat ine nazory. My oslavujeme Sarkine narodeniny, stale sa stretneme cela rodina pri kave a kolaci, zaspominame si a ideme pustit Sarke balony s roznymi odkazmi. Kazdy sa s tym vyrovnavame inak. Neocakavaj od svojej sestry, ze sa dostane do normalu v urcitom casovom ohraniceni. To takto nefunguje. Niekomu to trva dlhsie, inym ludom kratsie. Casove ohranicanie na zial a bolest neexistuje. Nasa dcerka tu uz nie je 15 mesiacou, a my si stale s manzelom casto poplaceme. Nas velmi hnevalo, ked ludia nechceli o Sarke rozpravt, lebo si mysleli, ze najlepsi sposob je zabudnut. To je hlavne zmyslanie starsich ludi na Slovensku (moja svokra), zabudnut, co najrychlejsie sa pohnut dalej a znova otehotniet. Ale to tak nefunguje. Clovek si musi tou bolestou prejst, naucit sa s tym zit. Tvoja sestra nikdy nezabudne na svojho synceka, nikdy ju ta strata neprestane boliet ale postupne sa zmierni a ona sa s tym nauci zit. Mne tiez ponukli psychologa ale ja som to tiez odmietla. To nebolo pre mna. Ja som si tym musela prejst sama s manzelom a svojou rodinou, ktora mi bola velmi velkou oporou a stale je. Tuna v Uk je velmi vela organizacii, kde sa rodicia, co si presli rovnakou alebo podobnou skusenostou mozu stretavat alebo pisat na roznych forach. Tu je par stranok (su ale v anglictine) ak by ste mali zaujem. Je tam zaujimave citanie, kde rodicia pisu svoje skusenosti a pribehy. www.stillstandingmag.com www.uk-sands.org Taktiez mi velmi pomohlo citanie knih od irskej spisovatelky Lorny Byrne - Anjeli v mojich vlasoch a dalsie jej tituly. Dufam, ze som ti aspon trocha pomohla, a ak by si mala este nejake otazky, tak sa kludne pytaj. Budem na tvoju sestru myslie a modlit sa za nu. S pozdravom Michaela Saruska nasa, velmi nam tu chybas, a stale budes. Myslime na teba s tatom kazducky den, a nevieme sa dockat dna, kedy sa s tebou zase stretneme, a budeme si ta moct drzat v naruci. Anjelik nas prid nas pozriet aspon do snickov, prosim ta, a aj nadalej nam posielaj svoje znamenia, ako doteraz. Nesmierne nas tesia. Milujeme ta anjelik nas a posielame ti veellmi veellaa pusiniek. Tvoja mama a tato xx Date: 2015-10-11 11:12:32.0 286. RE: Matiasko - sestra vravis ze si bola na rizikovom.Ako sa maly narodil?Sestre doktorka povedala ze v takýchto pripadoch sa robi ukoncenie druhého tehotenstva v 37 tyzdni,je to pravda?Mala si pocas tehotenstva viac kontrol ako pri prvom?Sestra sa boji ze sa to stane znova ma strach aj ked jej vravime ze nesmie na to stale mysliet a musi byt v klude ked bude chciet znovu otehotniet.Ty si sa nebala ze by sa to mohlo zopakovat.Prepac za tolko otázok ale snazim sa jej trosku pomoct,ukludnit ju.Je v strasnom stave dakujem Ti Date: 2015-10-11 11:21:45.0 287. RE: Nikolka z dvojičiek - Gabika Ahoj volám sa GABIKA A PRED 2 MESIACMI MI ZOMREL SYNčEK A VOLAL SA MATHIASKO V DEN TERMíNU SOM Išla DO PORODNICI A TAM MI OZNáMILI,žE ZLYHALO SRDIEčKO ,DALI SME HO NA PITVU KDE Nám POVEDALI ,žE SI PRILAHOL PUPOčNíK ,BOL ZDRAVý CHLAPčEK JE TO NEPOCHOPITELNá VEC ,JA SOM SA STAžOVALA DOKTORKE,žE MI TLAKUJE BRUCHO MALA SOM PROBLéMI S NAFUKOVANíM A ONA MI POVEDALA ,žE KED MI JE LEPšIE LEžAT NECH LEžíM ,NA KONCI SOM VELMI OPúCHALA A NIKDE MA NEPOSLALA ,žE TO JE AJ TíM TEPLOM ZOMREL MI 9.9 2015 NAJHORší DEN V MOJOM žIVOTE OSTALO TICHO A V SRDCI VELKý SMúTOK ,KAžDý DEN NA NEHO MYSLíM A VELMI MI CHýBA BOLO TO MOJE PRVé BáBO MáM 32 A čLOVEK SA S TAKOU VECOU TAžKO VYROVNáVA TAK VIEM čO PREžíVAš AJ TY . Date: 2015-11-12 16:44:14.0 288. RE: ako prekonať ťažké obdobie?? - jana Lenočka, to je úplne prirodzená reakcia, vôbec nie si zlý človek, to ťa nesmie ani len napadnúť. Nám, keď zomrel maličký, (32 týždeň, malý nám zomrel v brušku, po 4 ročnom snažení sa) ja doteraz neviem, ako som prežila prvý pol rok, myslím to úplne vážne, bolo to ako vo sne. Veľmi zle som to znášala. Zachádzalo to až do takých krajností, že som prišla na cintorín, mala som čokoládu, a normálne som kúsky zahrabávala do hrobčeka, aby spapal aj on. Už keď bol cintorín zatvorený, keď som cítila potrebu, ja som normálne skákala cez plot, aby som mohla byť s ním. Mala som a mám veľkú oporu v celej mojej rodine, a hlavne v mojom manželovi, ktorý (pre odľahčenie témy), skákal so mnou. Až vtedy som si uvedomovala, že keď som vyšla von, som fakticky všade zakopávala o tehotné ženy a kočiare. Tiež mi to prišlo nefér, nespravodlivé, prečo my? Ale čo narobíme? Museli sme prežiť, a chvalabohu, prežili sme. Mala som jeden jediný sen s maličkým, strašne plakal, a keď som ho zobrala na ruky, neskutočne bol ťažký, bol v perinke, ale tú ťažobu na rukách cítim doteraz. Bola som veľmi unavená, a každý naokolo mi chcel pomôcť, ale utíšiť a uniesť môjho anjelika v tej perinke som dokázala len ja, a vtedy som pochopila, že so svojím smútkom, tým vnútorným, sa musím vysporiadať len sama. A vtedy ráno som šla na cintorín, a pri hrobčeku som mu povedala, že už môže ísť za ďalšími anjelikmi. Vtedy sa mi uľavilo. To strašné obdobie som sa snažila pomôcť samej sebe ako sa len dalo, noc som vymenila za deň, v noci som nemohla spávať, tak som spala cez deň, a v noci som piekla, varila, žehlila, no normálne fungovala, ako netopier. Lenočka, rozprávaj o tom, ak treba plač, plač, plač, nedus to v sebe, ak sa potrebuješ hnevať, hnevaj sa, máš na to nárok, ak potrebuješ byť sama, buď sama. Počúvaj svoje telo, nerob nič na silu, prekonáš to, bude to ťažké. Náš anjelik by mal tento rok 8 rôčkov, a ťažké je to doteraz, ale aspoň sa už dá žiť. Neexistuje deň bez myšlienky na neho. Každý večer sa náš malý modlí k svojmu bračekovi.Je to otrepaná fráza, ale Čas je naozaj milosrdný. Držkaj sa, posielam ti objatie. Adriánko, ďakujem, že som Ti mohla byť mamou, ľúbim Ťa. Lenka11 napisal/a: ------------------------------- Sú to už dva týždne od straty našej malej princeznej. Pár dní mi je dobre, stále si hovorím, že bude dobre a že čoskoro ten smútok pominie. Potom idem von a začnem si uvedomovať koľko budúcich mamičiek a mamičiek je v našom meste. A stretávam bývalé spolužiačku, ktoré som nevidela min. 7 rokov a aj moje tri kamošky majú rovnaký termín ako som mala ja. Viem, že závisť nie je dobrá vlastnosť. Ale keď ich vidím aké sú šťastné a spokojné. A keď si uvedomím, že pred tromi týždňami som bola rovnako šťastná ako oni a teraz mám len prázdno v brušku a smútok v srdci. Stále si hovorím, že im musím dopriať, že je to krásne byť v očakávaní a nie je nič krajšie ako sa tešiť z radosti druhého. Ale niekedy mám pocit akoby sa mi život vysmieval rovno do tváre. keby som vedela ako mám začať opäť žiť a byť šťastná, zdá sa mi to ako vzdialený sen. Nechcem závidieť a byť plná hnevu ale neviem to ovládnuť. ako ste to prekonali. či som len ja taká neprajná a zlá??? Date: 2015-11-28 21:56:58.0 289. RE: Sara - Gabika Laura aj ja stále pýtam ,že kto mi zaručí ,že sa to už nestane,ja som mala problémi s trávením a pani Doktorka mi povedala ,že to nemá nič spoločné ,lebo ,že bábetko je v placente obalené ,každý mi len hovorí,že bude dobre ,že budem mat ešte detičky ,ale strach tam bude a velký,chodievam na cintorín a stále si hovorím,že prečo si nevydržal malinký ,prečo nedostali naše detičky právo žit a nikto nám nedá odpoved na to keby sa dal čas vrátit no bohužial je to tak ako to je to je naše zdravotníctvo ,ja som zmenila doktorku ,lebo ma nikde neposlala a to ma hnevá najviac a ešte to ,že malinký bol zdraví chlapček len v den termínu mi oznámili,že zlyhalo srdiečko ,celí ten čas mi prebehol pred očami čo som ho nosila ,tak by som ho chcela mat pri sebe ale nedá sa to už mi nikdy nevráti . Date: 2016-01-08 18:34:48.0 290. Nas anjelik Anička - Veronika Ahojte, som rada , že som našla tuto stránku a možem sa aj ja trosku vyrozpravat. Zacnem svoj pribeh. Pred Vianocami som isla na normalnu kontrolu u doktora. Bol to 22+6tt. Dovtedy všetko bolo v poriadku bolo to 22.12.2015. Doktorovi sa nepáčila moja znižena hodnota z krvi ktorá bola znížena len trošičku o 0,03(nejakej jednotky) poslal ma na genetiku tam ma hned odbili, že to nie je dovod na odber plodovej vody. Poslal ma vsak este na sono. Tak velmi mila a dobra doktorka , ktora mi velmi pomohla za co som jej vdacna, nam oznamila ze dietatko zaostava v raste ma hyperechogenne crevne klucky a ma nejaku tekutinku b brusku a podla nej to moze byt infekcia , hned na druhy den nam odporucila odber plodovej vody. Suhlasili sme lebo ak bola sanca pomoct nasmu dietatku tak jedine ked budeme vediet co je v nom a ako mu pomoct. Lenye vysledky z plodovej vody prisli az o 3 tyzdne. Dovtedy sme ale volali o predbezne vysledky a geneticky bolo vsetko v poriadku takze sa potvrdila infekcia. Dozvedeli me sa ze je to dievcatko Anička. Vetdy mi spadol kamen zo srdca ked sme sa dozvedeli ze geneticky je všetko v poriadku ked to bola infekcia myslela som si ze sa jej da pomoct antibiotikmi alebo niecim .... nedalo.... 3 týždne po Vianociach som isla k doktorom na kontrolu ktora bola v dosledku zleho vysledku na infekciu cytomegalovirus. Doktor mi najskor povedal ze mi odporuca potrat .... ja by som na potrat nesla , hned som si v duchu povedala ze potrat odmietam nech je ake je je to moje dieta. Potom ma poslal aj na sono kde ma opat vysetrovala ta mila doktorka. Hned na zaciatku nam povedala aj podla vysledkov ktore som jej doniesla ze nech necakame za sa to zlepsilo podla nej sa to zhorsilo . Lahla som si a nasa dcerka bola cela zaliata tou tekutinkou tou hnusnou infekciou , potom sa doktorka pozrela na nas a povedala : "priroda si to zariadila po svojom!" TIE slova mi dodnes hucia v hlave . Moja Anicka bola mrtva. doma sme uz vsetko pomaly chystali , ma nam prist este aj kocik ..... hned nas zobrali do nemocnice a cakali sme dlhe dva dni a pol.... davali mi lieky nezaberali zdvojnasobili davku dali mi tabletku aj odspodu. nakoniec mi museli prsknut plodovu vodu bola už uplne hneda.... v piatok 15.1.2016 okolo 11:00 som porodila mrtve dieťatko..... v ten moment som sa na nu neccela pozerať ani nejako hladkať , fyzická bolesť nebola vačšia ako ta bolesť srdca , ako keby vám ho niekto vytrhol z hrudi a strašne to boli a boliet bude navzdy . Bolo to nase , moje vytuzene, vyprosene dietatko. Museli ma aj vycistit. Teraz chodim po vyšetreniach skrz ten virus .... na infektologii mi musia zistit ci mam aktivny v tele ten virus lebo sa neda nijako vyliecit len utlmit a ked sa objavi choroba zas prepukne. Ale doktorka nam povedala ze na dalšie dieta v tehotenstve nebude mat dopad ze druhe dietatko bude na 99% zdrave. Chceme chceme to skusit zas a verime ze nasa Anicka sa nam vrati , strasne mi chyba , veľmi. Teraz by som ju chcela objat, vidiet, chytit. Teraz aj lutujem ze som to neurobila v tu chvilku. Ale ani sa ma to nikto z doktorov a sestriciek neopytal. Asi preto lebo uz sa jej kozicka odlupovala.... ta bolest ten smutok je veľky , strasne velky. Chcem aby vedela , že nikdy na nu nezabudneme, ze nam velmi chyba , ze ju velmi lubime a kazdy den mame za nu a za nenarodene deticky zapalenu sviecku. Ďakujem že som mohla aj ja napisat svoj pribeh. Mozno mi to pomoze postavit sa na nohy. Date: 2016-01-27 08:05:54.0 291. Nas anjelik sladko spinka - Michaela Ahojte je to naozaj nadherna stranka ako sa podelit o svoje emocie,smutok a vyznanie nasim milovanym detickam.dlho som citala tieto clanky ale nikdy som nenabrala tu odvahu napisat tu ci niekomu sa zdoverit stym.Dakujem Vam ze ste mi pomohli konecne sa otvorit a nedusit to v sebe.Ja som tiez prisla o svojho anjelika mal 22tt bol to chlapcek a dali sme mu s mazelom meno Lukasko :-* prezila som tie najkrajsie ale zaroven najhorsie obdobie.Zacalo to koncom druheho mesiaca bol vecer sama doma manzel na nocnej prislo mi trosku zle tak som si sla lahnut ze to prejde ale lahla som si s pocitom ze nieco nieje v poriadku prekrucala som sa v postrli a zrazu citim ze nieco zo mna tecie utekala som na toaletu a liala sa zo mna krv okamzite som volala manzelovi a ten volal svojej mamke aby utekali hore pokial dojde on s prace pretoze robi 30km od domu medzi tym svokra volala sanitku ten cas pokial dosla svokra trval vecne vravela ze este nikdy nikde sa tak rychlo o pol noci neobliekla a neutekala trvalo to len 8min ale mne sa zdalo hodiny.prisla sanitka a ked ma odnasali dosiel manzel utekal za nami sanitka sla strasne rychlo len mne ta cesta prisla pridlha ja som sa obavala toho najhorsieho.Konecne sme dosli a aj lekar ktory ma okamzite pozrel a povedal mi tu najkrajsiu spravu srdiecko bije len pukla cievka napichali ma dali mi vitaminy a cakal ma 5dnovy pobyt v nemocnici.Strasne som sa bala pytala sa dookola preco ale ak som sa spoznala s ostatnymi mamickami ze ake maju problemi mi odpovedali ze take iste tak ma to ukludnilo trosku.nastal den prepustenia velke nadsenie i obavy aby sa to nezopakovalo o dva dni sme mali ist na vytuzeny ultrazvuk v 3mesiaci s manzelom obaja sme si sadli do cakarne a nedockavo cakali kedy uvidime svojho drobca konecne sa dvere otvorili a zavolali nas manzela posadil lekar na pohovku kde mal krasny pohlad na velku plazmu aby ho videl v plnej krase ja som uz kinecne lezala a mohlo to zacat lekar ho krasne popisoval poculi sme srdiecko a v tom ze nieco sa mu nepozdava nech pockam ide volat cakali sme 5minut a stale nic konecne prisiel stym ze musim ist k docentovi on musi posudit nic viac nic menej doslova som sa rozklepala nechapali sme co sa deje.poslali ma obliect a uz len mi sestricka povedala ze mi budu volat co najskor.o dva dni mi volali ze mam prist len v ten den mal manzel sluzbu a nepustili ho tak som sla sama znovu to cakanie ale strasne napatie co sa deje stale som nevedela ze co konecne som sla sa dozvediet pravdu docent ma ulozil a uz mi tiekla slza a este ani slovko nepovedal.Nadychol sa a zacal s klopenou hlavou ale ludsky ze moje babatko ma na brusku omfacocellu je to nezcelene brusko a nevyzera to dobre mala sanca na prezitie ja som ko hlucha len pozerala na neho.spytal sa ci chapem ja nuc poslal ma obliect a zacal od znova vtedy mi ako keby dal facku a zacala som brutalne plakat povedal ze mam na vyber pokracovat alebo prerusit graviditu ale ze mam prist s manzelom ze ho asi nechapem teraz.okamzite som volala manzelovi s placom a skoro mojim kolapsom ten sa snazil vysvetlit svojmu nadriadenemu ze su velke problemy aby ho uvolnil ale ako som pisala robi 30km od ke tak som sa vybrala k svokre ktora robi b meste cesta mi inak trva 15minut za nou ale teraz mi trvalo hodinu ludia sa na mna divali ako na opitu ale mne to boli jedno konecne som dosla k svokre ktora nic netusila ostala v soku a pkakala so mnou je to najlepsia svokra na svete sucitila so mnou vsetko aj ked to bolo tazke ma vidiet plakat a ona sa snazila ma podrtat a nevyronit ani slzu.dosiel manzel a zase sme sa vybrali do nemocnice k docentovi aby este raz nam vysvetlil nakolko ja som ho nevnimala.Vsetko sme si nechali vysvetlit a sme odisli splacom zo vsetkym.dosla son konecne domou s velkou ranou na srdcu manzel sa drzal i ked bol tiez hotovy a snazil sa nepkakat.prisli dalsie dni cakali sme co bude dalej dali nam v nemocnici na vyber bud interupciu alebo pokracovanie dalej gravidity sla som sa zisaliet pretoze mi nik nerozumel ako ma to boli a nechapem tomu mala som nato len jeden den!najprv strach ze malicke sa bude trapit potom vycitky ze som nic nespravila ze to jednoducho vzdam nie sla som k primarovi a vravim idem dalej sli tyzdne a stale som bola hotova te moj drobcek co je pod mojim srdcom je chory rozpravala som sa snim spievala citala rozpravky no len som to nezvladala musela som nastivit psychologicku ta ma trosku podporivala ale zdalo sa mi ze nik mi nevie pomoct ze je to zbytocne. Prisiel 5mesiac 21tt znova tie dvere ta ordinacia vzali nas dnu s mazelom a uz len napatie vo mne manzelovi a uz aj docenta. Je to docent s velkym D... dakujem mu za vsetko i ked neprial mi to sucitil s nami ale je to jeho povinost. Ultrazvuk sa zacal vsetko meral a prisiel k srdiecku minuta ticha.... ma velmi vazne chore srdiecko je nevyhnutne na operaciu a nemusi to prezit totizto nemusi prezit do 9mesiaca jeho brusko ta omfacocella je omnho vacsia ako v 3mesiaci cakal som ze sa to sceli teraz jeho oblicka sa mi nepaci kedze je brusko zle scelene ma vonku crievko a pecen sa posunula a vyvinula zle oblicka ma mensi raztep chrbtice tie slova boli nezastavitelne zacala som hrozne plakal manzel ma drzal za ruku ale ja som sa triasla on pocuval pozorne pretoze ja som mala ticho.. prisiel docentov verdikt Prerzsenie gravidity vzhladom na mnohopocetne chyby.okamzity nastup do nemocnice v prvy den ma napichali tycinkami na otvorenie maternice brutal bolesti strach manzela poslali domou jedine to co som nepochopila ze nemoze byt pri mne na izbe ja som ho tak strasne potrebovala.prisiel vecer uz len plac mali ma kopal a kopal ako keby vedel co sa deje :-( a lucil sa so mnou celu nic som ani oka nezazmurila uz rano o 5som vola s manzelom so slzami v ociach ze sa bojim nic netusim co a ako len ma ukludnoval nexh neplacem ze budem vycerpana prislo rano pol 7otvorili sa dvere ze uz ma caka docent nemusel ma on prave robit ale bola to moja poziadavka.zisla som o pochodie dole vybral mi tycinky co mi mali otvorit krcok maternice a povedal pridem a nech sa drzim povedal mi co ma caka za injekcia vzali ma sestri ulizili na postel a pichli prvu umelu kontrakciu po chvilu kricim ze mi je zle a horuco okamzitr pribehli dali ma dole utekala som na zachod prehnackovala som hodinu a pol s zvracanin a bolestami bola tam stolicka co bolo fajn pretoze mi pomahala sa skrucat a miernit bolesti zrazu mi prislo lepsie len co som sa postavila na nohy citila som ze nieco sa vali zo mna bum plodova voda bola som prvorodicka zlakla som sa a zaroven potesila ze uz je to tu pretoze boli to strasne bolesti a zaroven som uz nevladala a najhorsie to bolo pre mna ze som bola tam kde vsetky tehotne.kricala som na sestru ze mi idtiekla plodova voda ze sa ospravedlnujem za zachod ze je spinavy.okamzite prisiel tym lekarov aby ma pozreli zo spodu ale ten ze v ktorom som ze mam take male brusko ja son znovu plakala sestra odpovedala za mna.dali ma opat lahnut nech odpociniem a pichli dalsiu vyvolavacku opat bolesti hnacky a vacsia vycerpanost presli uz 5hodin prosila som sestricky a boha o pomoc boli to strasne.. pkakala som ale od toho ze sa stale trapi pretoze som ho citila ako kope aby mi nebolo malo cez moju izbu nosili vsetky babatka co prisli na svet bolo to flustrujuce bokestive preklinala som vsetko ze preco ja,preco prave ja ... a stale dookola pytala som sa ze ked ste vedeli aky mam problem preco mam tu izbu ze je to hrozny pocit a vidiet.ospravedlnenie ale mne to nepomohlo.prisli kontrakcie kazdych 5minut potom kazdych 3 nedalo sa to zniest uz som vycerpana postavila som sa a pozeram som zaliata krvou zem nohy kosela ako na zabijacke volali lekara pozrel a okamzite volali docenta potrat... preslo uz 7hodin a stale nic skrutena na posteli cely tim pri mne co sa deje strach priputali mi nohy nejaku misu dali pod mna a zrazu tlacte fuu .. bolesti boli horsie a horsie moj krik sa stupnoval robili co sa dalo ale mallicky sa mi zakliesnil presla polhodina a stale nic nastali uz klieste no nic lekar na lekara pozerali a netvarili sa nadcene potom ma poriadne chytili 3sestri jeden lekar plus docent co mi pomahal moj boj uz bol len ako keby posledny krat som mala zakricat a zatlacit v zivote ..nikdy v zivote som tak nekricala konecne to prisli je na svete len mi ho nemohli ukazat aby som neskolabovala. Nemala ho vzdy pred ocami nexh si ho necham v srdci a v spomienkach tak ako ma kopkal v brusku.prisla velka ulava ze sa uz moj drobcek netrapi a ze ho prijal boh ked si ho vybral.mna cakala uz len kratka operacia a velky smutok za nasim milovanym anjelikom.:-* preslo uz niekolko mesiacov no neprisiel den kedy som na neho nemyslela verim ze ani jedna z vas na toho vasho anjelika ste nezabudli.. teraz viem ze niesme sami co sme toto prezili VELKA VDAKA Vam vsetkym ze ste sa tu zdoverili pretoze ste ma nakopli mysliet pozitivnejsie a konecne mi spadol malicky kamen zo srdca ze som sa tu mohla rozpisat a konecne o tom hovorit este raz Velke DAKUJEM prepacte ze az tolko pisania :-) prajem Vam vsetkym z celeho srdiecka krasne a zdrave deticky kazdej kolko si len prajete Date: 2016-01-28 18:01:21.0 292. RE: Nas anjelik sladko spinka - lenka a mato Ano je to neskutočná bolesť, mne tiež pomohla táto stránka,vtom čase sem pribudlo veľa anjelikov a tak sme sa tu držali jedná druhu.neskôr sme viaceré otehotneli a už sme len čakali na dobré správy na tejto stránke. mna malý prišiel pozrieť do sna a volal ma mami pod so mnou, ja som mu povedala miláčik ja nemôžem mám v brušku tvoju sestričku a on na to, musel som odísť,lebo vy ste ma tu naučili všetko čo sa dalo ale ja sa musím učiť dalej a tak som musel ísť.bol to neskutočne krásny sen. potom sa nám narodila Eliška,tešili sme sa len pár dní,prišla správa že má pozit test na cystickú fibrózu,vyplakali sme všetky slzy,skončili v blave na vyšetreniach kde sa to našťastie nepotvrdilo.potom tom otehotnela s malým,bolo to od začiatku celé divné a stále som krvácala, dokola soná, odbery, plod nerastie to je potrat,3 krát ma poslali na čistenie ja som to odmietla, našťastie,a tak máme Oliverka ktorého nám chceli... tak sme sa tešili ako nám deturence rastú, ale nerozprávali ani jeden, tak kolotoč vyšetrení až genetika a výsledok podozrenie na MPS III.to bola strašna rana.museli sme ísť na kramáre na hospitalizáciu, to som myslela že už neprežijem ked som mala znovu vstúpit do budovy kde nám na OAIM odpojili Simeonka z prístrojov po 36hodinách pretože tak je postavený zákon,po resuscitácii mal mozgovú smrť.prežila som tam horor,Eliška kopec vyšetrení, testy dopadli ok teda aspoň krvne v moči má látky ktoré tam nemajú byť.ale už nám rozpráva tak sme ani nešli na kontrolne vyš.nevládzem to absolvovať. ja som malému spievala uspávanku hajaj búvaj tíško sni sen o ružičke len....pustili mu to aj ked ho odpájal a ked sme sa s ním lúčili naposledy. dakujem všetkým čo nám vždy držali palce a modlili sa za nás. láska lubkame ťa.cmuk Date: 2016-02-02 22:04:07.0 293. RE: moja laska - Judita Ahoj. Je mi do plaču keď čítam Tvoj smutný príbeh. Mirka je to ťažké....s tým sa musíme naučiť žiť. Si myslím, že si veľmi dobre spravila, že si túto stránku navštívila. Tu ťa každá pochopí, ja som tejto stránke resp. mamičkám tu veľmi vďačná...podržia...pochopia...poradia.A malinky sa volal ako (ak sa ťa môžem spýtať)? Ja som taktiež rodila na Antolskej (pred 8 rokmi)potom malého zobrali na Kramáre na chirurgiu nakoľko nemal vyvinuté hrubé črevo. Žil s nami 4 mesiace. Vtedy som si povedala, že ja už deti nechcem. Dva roky nato sa mi narodil ďalší synček. No ale hneď druhý deň ho dali do umelého spánku, týždeň bol na hadičkách (nevyvinuté pľúca) našťastie je to veľký bojovník a teraz ma už päť rokov, ale už ďalšie deti nemám a už ani nebudem mať, bojím sa, ale som šťastná, že mám Danka, takže nevzdávaj sa, teraz je to ešte čerstvé a to je o to väčšia bolesť, ale príde čas keď už budeš pripravená na ďalšie dieťatko a Tvoj krásny anjeliček v nebíčku bude stále pri Vás. Držkaj sa Date: 2017-05-01 11:54:55.0 294. RE: moja laska - mirka Ahoj Juditka, velmi ti dakujem ze si mi napisala. Moj syncek sa volal Janko, po mojom muzovi. Malý ked sa narodil, bol v 29 tt. Kedze som zacala krvacat doma (odlucovala sa placenta) nasledovala akutna sekcia, cize mi nestihli ani pichnut kortikoidy na plucka, avsak narodil sa prvý den mal prístroj a na druhý uz len hadicku. Bol silny a verila som ze to zvladne. na tretí den uz dýchal uplne sam. Bola som hrdá na neho. Vo vnutri som si vravela, uz ked som ho nedokazala donosit do spravneho týzdna aspon on vie byt tak silny ze to zvladne. Prisiel 4 den na antolskej a dr mi oznamila v rýchlosti ze ma zvýsenu teplotu, dva krat vracal, zvýsena zltacka a nizka akcia srdiecka. Len sa mi podlomili kolena a prisiel plac. Na dalsi den mi druha DR. oznamila ze malý nemal mlieko, a ani oni nemaju tak mu dva krat dali umelé mlieko, ktoré nasledne dva krat vyvracal. neskor sa opat stabilizoval teda podla dr....Pýtam sa sestier z oddelenia ma moj malý nejaké zasoby mojho mlieka? tvrdili ze nie, tak som utekala odsavat na dalsi den mi druha sestra povedala ze ma v zasobe 80ml. skoro som odpadla. Neviem ako to tam maju porobene, ked kazda povie nieco ine. kazdopadne prisiel pondelok (mala som ist prec z nemocnice). Vo vnutri som citila, že ak odidem ze sa malemu pohorsi. ale to uz bola moja prepustacia sprava spísana a ja som bola zbalena. isla som si este na ich oddelenie odsavat mlieko. Pozeram na maleho ako krasne spi, ale ten spanok striedala intervalova placliva bolest. pýtam sa dr. neboli ho brusko, ona ze nie to je v poriadku. Moj muz prisiel pre mna a odviezol ma domov. do stupavy. prisiel za 3 hodiny a oznamil mi ze ho preventívne vezu na kramare, nakolko oni nemaju ziadneho doktora. chirurga, ze nieco s crievkami. Nasadli sme do auta a isli na kramare. tam nam doktor oznamil, ze malý ma perforaciu crievok. (prasknutie na niekolkých miestach, nakolko bol este traviaci system nedovynutý). Ale oznamil nam ze prisiel v tak kritickom stave ze ho nemoze operovat hned, a musia ho stabilizovat. tvrdil ze uz to musel mat 3 dni. a bolesti. ta predstava ma zozierala pomaly zaziva. prezil na liekoch a na samostatnom dýchani celu noc. utorok 25.4.2017 ho poobede isli operovat. nakolko som nevladala od placu ani dýchat moj muz isiel do nemocnice sam, kde cakal pred operacnou salou. zrazu mi vola s placom ze uz to tam sam nezvlada. sadla som do auta a letala za nim, hovorila som si ze my dvaja musime byt pri sebe a ja nemozem sobecky cakat doma na výsledok. prisla som objala ho a do 10 min dosla doktorka a oznamila nam ze malý operaciu neprezil. Ked nam vysvetlovali ze pri týchto detoch chodia lupou crievko po crievku, dierka po dierke odstrihnu a zasiju hovorila som si toto nemoze byt pravda. ta bolest ze som tu ja a moje dieta uz nie je tak silna a neopísatelna, ze dnes je to presne týzden a mam pocit ze sa nic nezlepsilo. akurat su tu tie pohlady ludi, ktorý trpia pri pohlade na mna, ako moj muz (ktorý neviem kolko este zvladne) a ja neviem ci im vycitat ze neplacu so mnou a hovoria o buducnosti ako o garancii ze bude vsetko ok alebo im vynadat ze sa tak isto netrapia. kazdopadne viem ze to je zle ale toto by som nikomu nepriala zazivat. take prazdno, nemat radost, nedokazat zachytit myslienku, sustredit sa na cokolvek. nejde mi to. bolest je silnejsia. Plus ten strach z mozneho druheho dietata je tak velký. momentalne som v stave ze sa chcem utapat v ziali. v kazdom pohlade do zrkadla sa vidim ako som este pred 3 týždnami nosila pod srdcom dietatko ktoré sme si s muzom vysnivali. ked vidim jazvu poviem si, katastrofa a nema ani zmysel. lebo co z nej vyslo uz neexistuje. moje telo je tak znicene a zhumplovane a to mam 28 rokov. ze mi je do placu. cela radost z toho ake sme mali mat krasne leto, ako som si chvile s mojim janickom predstavovala je prec. a ja len pozeram doblba a neviem co robit. neviem sa vratit ani k domacnosti k bezným cinnostiam. co horsie ze moj muž ich kvoli mojmu rizikovému tehotenstvu robil 8 mesiacov. a teraz ich neviem stale zacat robit ja. plus pocas toho ako som lezala doniesol domov moj muz kocik od znameho. moja mama zurila ze povera je povera. ja som si hrdo povedala na povery ja nedam. teraz uz viem a cakam kým ich moj muž, vsetky veci neodnesie z nasho domu niekam velmi velmi daleko. plus takto minulý rok som bola v praci presne 25.4.2016 prisla som domov a pred domomo policajne auta. (razia) mojho muza odviezli a ja som nevedela ani kam. kedy ho uvidim, komu volat, kedze som nebola doma zabavili nam aj mne uplne vsetko, vratane penazi co som mala po predaji bytu takze som nemala peniaze ani na pravnicku. v ten den som myslela ze umriem, nevedela som nic....a velmi to bolelo...moj syn zomrel presne 25.4.2017. je to nejaké znamenie si hovorim? alebo len blba nahoda? mam na cela napisane smoliarka? a nakladajte jej kolko este zvladne? muz mi hovori neboj sa este nas len krasne caka. pytam sa ho kedy?najradsej by som uz teraz bola tehotna. ale tak velmi sa bojim. keby mam prist este o jedno dietatko alebo by malo mat komplikacie umriem...neviem ako mam teraz zit dalej, ako sa tesit ze to druhe bude uz vsetko v poriadku. neviem ci navstivit doktora aby mi pomohol cez to prejst.? ja naozaj neviem...len prosím a teraz neviem koho ci boha? alebo prirodu? aby to prestalo tak boliet a aby mi dali sancu byt maminou zdraveho dietatka a aby som sa prestala bat. a skusila to este raz...velmi ta obdivujem ze si toto zvladla ako si zvladla. ja pri mojej sekcii mozem mat asi prve dalsie dietatko az za dva roky. a ten cas tak boli a pomaly plynie....mirka Date: 2017-05-02 08:20:52.0 295. RE: moja laska - Veronika Ahoj Mirka je mi do placu ked citam tvoj prispevok.Zazila som trosku iny pripad ale tiez som prisla o prve babatko.Dievcatko.Zomrela mi este v brusku v 9 mes.Dovod?Ze asi to tak malo byt podla ostatnych.Boh dal Boh vzal tieto reci po prirodzenom porode kde mi nemocnica okrem rajskeho plynu aby ma oddialila som myslienok ponukli iba to.V 36 t som lezala v nemocnici s vysokymi pecenovymi testami.Nasadili mi lieky aj taky coby sa vobec ani nemal.Po tyzdni ma pustili domov naco moj gyn.bol nahnevany ze ako toto mohli urobit a pustit ma domov.Bola som naliata vodou cela vypypana pokozka ma nehorazne svrbela.. Chodila som na prehliadbky kazdy tyzden kuvsvojmu dok ten mi aj viac krat bral krv ze radsej.Malicka zila.Az 20.12 mi povedal treba ist do inej nem.moze to skoncit zle.A teraz nastal ta chvila kde mna nepodrzal moj uz byvaly manzel.Kedze to bol cas vianoc ze dovod aby sme boli spolu a nesla do nemocnice.Tie jeho slova si budem pamatat do konca zivota.Narodila sa mi v 38 t mrtva.Bola velka.Vytrapila som sa cez 12 h.Muz?Tiez bol z toho mimo.Avsak nechcel sa so mnou o tom rozpravat.Jedine u koho som nasla oporu bola moja mama.Sestry tie boli horsie na tom ako ja.Zvysok jeho rodiny chcelo na to cim skor zabudnut a to si moja ex svagrina dala oslavu svojich nar na 3 mes vyrocie malej.Dovod?Ze nebol ze iny datum.Neverim. Dokonca horsie som zazila po ako ju pochovali bez mojho vedomia bez toho aby mi to aspon povedali.Ex asi ten tlak z toho klamania nezvladol a oznamil mi to po pol roku a dalej ze je pochovana v hrobe ich rod.prislusnika ako mi nedovolili urobit pomnnik s pamiatkou na nu.Toto je len dalsi bol na moju dusu. Otehotnela som cca 4 mes narodil sa mi syncek vysnivany prosila som malicku.V 31 t 5 d vedela som ze ho budem lubit nech by mal aj nieco.Vedela som ze z mojim uz ex to nebude dobre nikdy.Dlhe rozhovory a ziadanie o pomoc o podporu o komunikaciu viazla. Preto ked mas podporu u svojho manzela budte pri sebe vazte si jeden druheho.Nic nie je horsie ked ta ten druhy nechape a ziada ta aby si uz neplakala aby si o tom nehovorila akoby to bola vec.Bolo to dieta.Malo byt narodene.Zlyhal nemocnica ktora badala ze aku mam vlastne diagnozu.Mala som intrahepatalnu cholestazu gravidnych.Kde po 36 t dietatko zomiera.A ex?Vie ze malu mu neodpustim aj ako sa zachoval ku mne ked som prisla o malu.Depresiami som netrpela a netrpim.Skus zvazit psychologa mna pomahaju terapie.Uz je to 3;5 r skoro neboli to tak postupne tie rany otupeju.Avsak zrada boli viac.Ale to je uz iny pribeh. Ver ze tvoje teda vase babatko uz sa ma dobre neboli ho to verim ze citis hnev na doktorov to iste som prezivala i ja.Zena ktora si neprejde smrtou vlastneho dietata nevie co to je.Mne pomohla tato stranka.Velmi.Nasla som tu mamicky s ktorymi som si pisavala.Skus po case najst nieco co by ta bavilo.Potesilo.Ak chces plakat plac.Nezadrzuj svoje emocie.Verim ze to obaja zvladnete a vsetko bude v poriadku.Si silna.Mne psychologicka povedala ze som silna avsak jedine kto ma drzal a drzi pri zivote je moj syn.Drzte sa a hadam aj moj pribeh ktory je kusok iny ti ukaze ze na vsetko treba cas a pretpiet bol.Verim ze babatko pride a budete stastni. Date: 2017-05-10 07:06:51.0 296. RE: moja laska - zuzana a peto MIrka mija krasna, nikomu si nic zle neurobila,musis prijat to, ze v zivote sa stavaju aj zle veci, ale preco prave nam ? Nevieme...Ja som prisla tiez o dve deticky, jedno v 9 tyzdni a druhe mi zomrelo v 38 tyzdni 3 hodiny pop porode , volala sa Sofinka.Tehotenstvo bolo bez problemov az sa mi zdalo, ze sa menej hybe,tak som isla na pohotovost tam ma 3 dni sledovali, na treti den ma previezli do druhej nemocnice tam robili urgentny cisarsky rez ale malinky zomrela 3 hodiny po porode. Mala tazku anemiu a hypoxiu. Hnevala som, chcela som lekarov zalovat, ale nemala som sily. Chcela som mat deti, tak som sa uprela na to. Pochodila som vysetrenia geneticke , hematologicke, reumatologicke v Piestanoch. Vsetko negaticne, zdravi ako ryby obaja s manzelom. V januari 2012 sa nam narodila dalsia dcerka Viktoria mala 4 kg, tazky porod, bola pridusena, davali jej kyslik, ale do minuty plakala. Zdrava ako ryba, nase vitazstvo. Vies ako som cakala,na to ked sa narodi , ako sa budem tesit. V ten den som sa vôbec netesila. Bola som taka vycerpana z porodu a vsetkeho , ze som si vtedy zelala zomriet, nech to zo mna vytiahnu a ja nech zomriem. Radost prisla az na druhy den, neskutocna bola som hrda a stastna mama.Po prode som povedala, ze to bol moj posledny. Ale odalsie dva roky v 2014 sa narodila dalsia dcerka Vivien. Rodila som tri krat, ale az pri tomto porode som citila radost. Dalsia 4 kg baba. Mirka je to velmi tazke, bolest neprejde akurát sa casom utlmi, budes sa musiet naucit s tym zit.Je to velmi tazke a pre Teba este velmi cerstve. Ale musis byt silna, bojovat a ist si za svojim cielom. Kazda sme mali strach, ze to na dalsi krat opat nevyjde, ako to dopadne?Ale ked sme chceli dalsie deti, strach musel ist bokom, musela nastupit bojovnost a viera , ze tentokrat to bude dobre , ze tentokrat sa to podari a budem to skusat dovtedy pokial to dieta nebudem drzat v naruci.Moja Sofinka je uz 7 rokov v nebicku, zrovna dnes ma narodeniny. mirka boli to stale, ale ako sa hovori cas je najlespi lekar, casom bolest otupi, zvyknes si . Kazdy vecer na nu myslim, a ked vidim jej sestricky ako placu je mi to luto, ze ju nevidim vyrastat, ale musim ist dalej a zit aj ked s bolestou v srdci. Ver Mirka , ze akj ty raz budes stastna, teraz plac, nedrz to v sebe, rozpravaj o tom, potrebujes cas.Ja som tiez musela cakat 2 roky, lebo som mala cisarsky.Myslela som si aka dlha doba, ale vsetko raz prejde.Drzim palcea sucitim s tebou. Zuzana Date: 2017-05-24 09:40:52.0 297. Anjelik s modrými očami - Martina Ahojte. Cítim sa veľmi skľúčene a jediné mi ostáva sa tu vyrozprávať-vypísať. S priateľom sme boli krátko, no aj tak som ho milovala. Nie som najmladšia, veď 39 nie je vek mladice. Mám jedno 15 ročné dieťa a teraz som vlastne pripustila, že jedno ešte by som chcela. Partner mi ale napísal emailom, že je koniec. To sa snáď dá prežiť, vravím si. Ale o týždeň na to som zistila, že som tehotná. Samozrejme som to povedala aj jemu. Nie som egoista a predsa aj otec má právo na dieťa a vedieť pravdu. V prvom momente ma poslal na potrat, potom povedal, že ako sa ja rozhodnem, tak to bude rešpektovať. Ale so mnou dieťa vychovávať nechce. Zmierila som sa s tým, že je ..... to čo je. Ale predsa je to moje dieťatko. Všetko bolo v poriadku až do času, keď som začala krvácať. Prišla/prišli sme o dieťatko. Je to čerstvé a ja sa s tým neviem vyrovnať. Bývalý partner teraz za mnou chodí a ja mu nerozumiem. Stará sa viac, ako keď som bola tehotná. Neviem, či si čistí svedomie, ale vraj to môžeme skúsiť znova. Má 47, nemá deti a nikdy nebol ženatý. Som z neho v šoku, pretože teraz vôbec nemám náladu riešiť náš vzťah/nevzťah. Vykričala som mu, že keď som ho najviac potrebovala, vykašlal sa na mňa. A teraz? sa hrá na gentlemana? Aký vzťah vlastne teraz chce? Moje/naše dieťatko s jeho krásnymi modrými očami už nevráti. Čo vlastne po mne chce? Minulosť už nevráti, náš modrooký sen už neexistuje. teda môj. Je to možno zmätok, čo tu píšem, ale neviem, kde inde sa vyrozprávať. Ďakujem, že som mohla napísať zopár riadkov, trošku sa mi uľavilo. Pekný večer všetkým prajem ... Date: 2017-11-30 23:40:24.0 298. RE: Zasa... - Erika B. Mam to za sebou...uz len pozbierat zvysky psychickych sil. Je mi hrozne. Pred 20.rokmi mi tato stranka velmi pomohla. Nikdy by som nepovedala, ze sem este budem v tejto suvislosti pisat. Ale aspon som si ulavila...dostala to zo seba. Mam 4 anjelikov v nebi, s ktorymi sa raz stretnem a 2 anjelikov (obcas s rozkami) tu na zemi. Som vdacna za vsetky moje deti. A tym hore budem mamou neskor. Lubim vas, deti moje... Date: 2024-06-28 12:32:01.0